Delstrigo 100 mg/300 mg/245 mg filmom obalené tablety

Farmakoterapeutická skupina: Antivirotiká na systémové použitie, ATC kód: J05AR24 Mechanizmus účinku Doravirín Doravirín je pyridinónový nenukleozidový inhibítor HIV-1 reverznej transkriptázy a inhibuje replikáciu HIV-1 pomocou nekompetitívnej inhibície HIV-1 reverznej transkriptázy (RT). Doravirín neinhibuje ľudské bunkové DNA polymerázy α, ß ani mitochondriálnu DNA polymerázu γ. Lamivudín Lamivudín je nukleozidový analóg. Lamivudín sa intracelulárne fosforyluje na svoj aktívny 5´-trifosfátový metabolit, lamivudín-trifosfát (3TC-TP). Hlavný mechanizmus účinku 3TC-TP je inhibícia RT prostredníctvom prerušenia reťazca DNA po inkorporácii nukleotidového analógu. Tenofovir-dizoproxil Tenofovir-dizoproxil je acyklický nukleozidmonofosfát, diesterový analóg adenozínmonofosfátu. Tenofovir-dizoproxil vyžaduje úvodnú hydrolýzu diesteru kvôli konverzii na tenofovir a následnú fosforyláciu pomocou bunkových enzýmov na tenofovir-difosfát. Tenofovir-difosfát inhibuje aktivitu HIV-1 RT prostredníctvom kompetície s prirodzeným substrátom, deoxyadenozín 5´-trifosfátom a po inkorporácii do DNA spôsobuje prerušenie reťazca DNA. Tenofovir-difosfát je slabý inhibítor cicavčích DNA polymeráz α, β a mitochondriálnej DNA polymerázy γ. Antivírusová aktivita v bunkových kultúrach Doravirín Pri testovaní pomocou reportérových buniek MT4-GFP v prítomnosti 100 % normálneho ľudského séra doravirín preukázal proti divokým typom laboratórnych kmeň ov HIV-1 hodnotu EC50 (effective concentration) 12,0 ± 4,4 nmol/l. Doravirín vykazoval antivírusovú aktivitu proti širokému panelu primárnych izolátov HIV-1 (A, A1, AE, AG, B, BF, C, D, G, H) s hodnotami EC50 v rozmedzí od 1,2 nmol/l do 10,0 nmol/l. Antivírusová aktivita doravirínu v kombinácii s lamivudínom a tenofovir-dizoproxilom nebola antagonistická. Lamivudín Antivírusová aktivita lamivudínu proti HIV-1 sa hodnotila v množstve bunkových línií vrátane monocytov a periférnych krvných mononukleárnych buniek (peripheral blood mononuclear cells, PBMC) použitím š tandardných testov citlivosti. Hodnoty EC50 sa pohybovali v rozmedzí 0,003 až 15 µmol/l (1 µmol/l = 0,23 µg/ml). Priemerné hodnoty EC50 lamivudínu boli 60 nmol/l (v rozmedzí 20 až 70 nmol/l), 35 nmol/l (v rozmedzí 30 až 40 nmol/l), 30 nmol/l (v rozmedzí 20 až 90 nmol/l), 20 nmol/l (v rozmedzí 3 až 40 nmol/l), 30 nmol/l (v rozmedzí 1 až 60 nmol/l), 30 nmol/l (v rozmedzí 20 až 70 nmol/l), 30 nmol/l (v rozmedzí 3 až 70 nmol/l) a 30 nmol/l (v rozmedzí 20 až 90 nmol/l) proti HIV-1 vetvám A−G a vírusom skupiny O (n = 3 s výnimkou n = 2 pre vetvu B). Ribavirín (50 µmol/l) používaný v liečbe chronickej infekcie HCV znižoval v MT-4 bunkách antivírusovú aktivitu lamivudínu proti HIV-1 3,5-násobne. Tenofovir-dizoproxil Antivírusová aktivita tenofoviru proti laboratórnym a klinickým HIV-1 izolátom sa hodnotila v T-lymfoblastoidných bunkových líniách, primárnych monocytových/makrofágových bunkách a periférnych krvných lymfocytoch. Hodnoty EC50 pre tenofovir sa pohybovali v rozmedzí 0,04-8,5 µmol/l. Tenofovir vykazoval antivírusovú aktivitu v bunkových kultúrach proti HIV-1 vetvám A, B, C, D, E, F, G, a O (hodnoty EC50 sa pohybovali v rozmedzí 0,5-2,2 µmol/l). Rezistencia V bunkových kultúrach Doravirín Kmene rezistentné na doravirín boli selektované v bunkových kultúrach počínajúc divokým typom HIV-1 rôzneho pôvodu a podtypov, rovnako ako aj NNRTI-rezistentným HIV-1. Pozorované vznikajúce substitúcie aminokyselín v RT zahŕňali: V106A, V106M, V106I, V108I, F227L, F227C, F227I, F227V, H221Y, M230I, L234I, P236L a Y318F. Substitúcie V106A, V106M, V108I, H221Y, F227C, M230I, P236L a Y318F viedli k 3,4- až 70-násobným zníženiam citlivosti na doravirín. Y318F v kombinácii s V106A, V106M, V108I alebo F227C viedla k väčším zníženiam citlivosti na doravirín ako samotná Y318F, ktorá viedla k 10-násobnému zníženiu citlivosti na doravirín. Časté NNRTI rezistentné mutácie (K103N, Y181C) neboli v štúdii in vitro selektované. V106A (spôsobujúca približne 19-násobnú zmenu) sa objavila ako iniciálna substitúcia vo víruse podtypu B a V106A alebo M vo víruse podtypu A a C. Navyše sa k V106 substitúciám následne objavila F227(L/C/V) alebo L234I substitúcia (dvojité mutantné formy spôsobovali > 100-násobnú zmenu). Lamivudín Varianty HIV-1 rezistentné na lamivudín boli selektované v bunkových kultúrach a u osôb liečených lamivudínom. Genotypová analýza preukázala, že rezistencia bola spôsobená substitúciou špecifickej aminokyseliny v HIV-1 RT v kodóne 184 výmenou metionínu na izoleucín alebo valín (M184V/I). Tenofovir-dizoproxil HIV-1 izoláty selektované tenofovirom vykazovali K65R substitúciu v HIV-1 RT a preukázali 2- až 4- násobné zníženie citlivosti voči tenofoviru. Okrem toho bola v HIV-1 RT tenofovirom selektovaná substitúcia K70E a viedla k nízkoúrovňovej zníženej citlivosti na abakavir, emtricitabín, lamivudín a tenofovir. V klinických skúšaniach Doteraz neliečené dospelé osoby Doravirín Štúdie fázy 3 DRIVE-FORWARD a DRIVE-AHEAD zahrňovali doteraz neliečených pacientov (n = 747), kde boli nasledujúce substitúcie NNRTI súčasťou kritérií na vylúčenie: L100I, K101E, K101P, K103N, K103S, V106A, V106I, V106M, V108I, E138A, E138G, E138K, E138Q, E138R, V179L, Y181C, Y181I, Y181V, Y188C, Y188H, Y188L, G190A, G190S, H221Y, L234I, M230I, M230L, P225H, F227C, F227L, F227V. V podskupine analýzy rezistencie (osoby s HIV-1 RNA viac ako 400 kópií/ml pri virologickom zlyhaní alebo pri predčasnom ukončení štúdie, ktoré mali údaje o rezistencii) sa pozorovala nasledujúca novovzniknutá rezistencia). Tabuľka 3: Vývin rezistencie až do konca 96. týždňa v populácii virologického zlyhania definovanej v protokole + populácii predčasného ukončenia DRIVE-FORWARD DRIVE-AHEAD doravirín + NRTI*(383) DRV+r (383) + NRTI* doravirín/TDF/3TC (364) EFV/TDF/FTC (364) Vhodný genotyp, n 15 18 32 33 Genotypová rezistencia na Doravirín alebo kontrola (DRV alebo EFV) 2 (doravirín) 0 (DRV) 8 (doravirín) 14 (EFV) Základný režim NRTI 2† 0 6 5 len M184I/V 2 0 4 4 len K65RK65R + M184I/V 00 00 11 01 *NRTI (nucleoside analogue reverse transcriptase inhibitor, nukleozidový analóg inhibítora reverznej transkriptázy)v skupine s doravirínom: FTC/TDF (333) alebo ABC/3TC (50); NRTI v skupine DRV+r : FTC/TDF (335) alebo ABC/3TC (48)†Osoby dostali FTC/TDFABC= abakavir; FTC= emtricitabín; DRV=darunavir; r=ritonavir Vznikajúce substitúcie v RT spôsobujúce rezistenciu spojené s doravirínom zahŕňali jedno alebo viac z nasledujúcich: A98G, V106I, V106A, V106M/T, Y188L, H221Y, P225H, F227C, F227C/R a Y318Y/F. Dospelé osoby vo virologickej supresii Štúdia DRIVE-SHIFT zahŕňala pacientov vo virologickej supresii (N=670) bez zlyhania liečby v anamnéze (pozri časť Klinická skúsenosť). Súčasťou inklúznych kritérií pre pacientov, ktorí na liečbu prešli z režimu založeného na PI alebo INI, bola zaznamenaná neprítomnosť genotypovej rezistencie (pred začiatkom prvej liečby) na doravirín, lamivudín a tenofovir. Vylučujúce substitúcie NNRTI boli tie, ktoré sú uvedené vyššie (DRIVE-FORWARD a DRIVE-AHEAD), s výnimkou substitúcií K103N, G190A a Y181C v RT (prípustné v DRIVE-SHIFT). Zaznamenanie genotypizácie rezistencie pred liečbou nebolo vyžadované pre pacientov, ktorí na liečbu prešli z režimu založeného na NNRTI. V klinickom skúšaní DRIVE-SHIFT počas liečby Delstrigom podávanom buď počas úvodných 48 týždňov (priamy prechod, N=447) alebo 24 týždňov (oddialený prechod, N=209) sa u žiadnej osoby nevyvinula genotypová alebo fenotypová rezistencia na DOR, 3TC alebo TDF. U jednej osoby sa počas liečby základným režimom vyvinula mutácia M184M/I v RT a fenotypová rezistencia na 3TC a FTC. U žiadnej z 24 osôb (11 v skupine s priamym prechodom, 13 v skupine s oddialeným prechodom) s mutáciami NNRTI na začiatku (K103N, G190A alebo Y181C v RT) nedošlo k virologickému zlyhaniu až do 48. týždňa alebo do času ukončenia liečby. Pediatrickí pacienti V klinickom skúšaní IMPAACT 2014 (Protokol 027) žiadna z osôb, ktoré boli vo virologickej supresii na začiatku, nesplnila kritériá pre analýzu rezistencie. Jedna doteraz neliečená osoba, ktorá splnila kritériá pre virologické zlyhanie definované v protokole (definované ako 2 po sebe nasledujúce výsledky vyšetrenia na plazmatickú HIV-1 RNA ≥ 200 kópií/ml v 24. týždni alebo po ňom) bola hodnotená na rozvoj rezistencie; nebol zistený vznik žiadnej genotypovej alebo fenotypovej rezistencie na doravirín, lamivudín alebo tenofovir. Skrížená rezistencia Nepreukázala sa žiadna významná skrížená rezistencia medzi HIV-1 variantmi rezistentnými na doravirín a lamivudín/emtricitabín alebo tenofovir alebo medzi variantmi rezistentnými na lamivudín alebo tenofovir a doravirínom. Doravirín Doravirín sa hodnotil u obmedzeného počtu pacientov s rezistenciou na NNRTI (K103N n=7, G190A n=1); v 48. týždni boli všetci pacienti potlačení na < 40 kópií/ml. Prelomový bod pre zníženie citlivosti vyvolané rôznymi substitúciami NNRTI, ktoré je spojené so znížením klinickej účinnosti, nebol stanovený. Laboratórne kmene HIV-1 nesúce bežné mutácie K103N, Y181C alebo K103N/Y181C v RT súvisiace s NNRTI prejavovali menej ako 3-násobné zníženie citlivosti na doravirín v porovnaní s vírusom divokého typu, keď sa hodnotil v prítomnosti 100 % normálneho humánneho séra. V štúdiách in vitro bol doravirín schopný potlačiť nasledujúce substitúcie súvisiace s NNRTI: K103N, Y181C a G190A pod klinicky relevantnými koncentráciami. Panel 96 rôznorodých klinických izolátov obsahujúcich mutácie súvisiace s NNRTI sa hodnotil na citlivosť na doravirín v prítomnosti 10 % fetálneho hovädzieho séra. Klinické izoláty obsahujúce substitúcie Y188L alebo V106 v kombinácii s A98G, H221Y, P225H, F227C alebo Y318F preukázali viac ako 100-násobný pokles citlivosti na doravirín. Iné substitúcie priniesli 5- až 10-násobnú zmenu (G190S (5,7); K103N/P225H (7,9), V108I/Y181C (6,9), Y181V (5,1)). Klinický význam 5- až 10- násobného zníženia citlivosti nie je známy. Substitúcie spojené s rezistenciou na doravirín vznikajúce pri liečbe môžu viesť ku skríženej rezistencii na efavirenz, rilpivirín, nevirapín a etravirín. V pivotných štúdiách z 8 osôb, u ktorých sa objavila vysoká úroveň rezistencie na doravirín, 6 osôb malo fenotypovú rezistenciu na EFV a nevirapín, 3 osoby na rilpivirín a 3 osoby mali čiastočnú rezistenciu na etravirín na základe testu Monogram Phenosense. Lamivudín Skrížená rezistencia sa pozorovala medzi NRTI. Substitúcia M184I/V spôsobujúca rezistenciu na lamivudín vedie k rezistencii na emtricitabín. Mutanty HIV-1 rezistentné na lamivudín mali skríženú rezistenciu aj na didanozín (ddI). U niektorých osôb liečených zidovudínom a didanozínom sa objavili izoláty rezistentné na viaceré inhibítory RT vrátane lamivudínu. Tenofovir-dizoproxil Skrížená rezistencia sa pozorovala medzi NRTI. K65R substitúcia v HIV-1 RT selektovaná tenofovirom je takisto selektovaná u niektorých pacientov infikovaných HIV-1 liečených abakavirom alebo didanozínom. Izoláty HIV-1 so substitúciou K65R tiež preukázali pokles citlivosti na emtricitabín a lamivudín. U pacientov, ktorých vírus je nositeľom K65R substitúcie môže preto vzniknúť skrížená rezistencia medzi týmito NRTI. K70E substitúcia klinicky selektovaná tenofovir-dizoproxilom vedie k zníženej citlivosti na abakavir, didanozín, emtricitabín, lamivudín a tenofovir. HIV-1 izoláty od pacientov (n = 20), ktorých HIV-1 prejavoval v priemere 3 substitúcie aminokyselín v RT súvisiace so zidovudínom (M41L, D67N, K70R, L210W, T215Y/F alebo K219Q/E/N), preukázali 3,1-násobný pokles citlivosti na tenofovir. Osoby, ktorých vírus prejavoval L74V substitúciu v RT bez substitúcií spojených s rezistenciou na zidovudín (n = 8), mali zníženú odpoveď na tenofovir-dizoproxil. K dispozícii sú len obmedzené údaje u pacientov, ktorých vírus prejavoval Y115F substitúciu (n = 3), Q151M substitúciu (n = 2) alebo T69 inzerciu (n = 4) v HIV-1 RT, z ktorých všetci mali zníženú odpoveď v klinických skúšaniach. Klinická skúsenosť Doteraz neliečené dospelé osoby Účinnosť doravirínu je založená na analýzach údajov v 96. týždni z dvoch randomizovaných, multicentrických, dvojito zaslepených, aktívne kontrolovaných skúšaní fázy 3 (DRIVE-FORWARD a DRIVE-AHEAD) u osôb infikovaných HIV-1 (n = 1 494), ktoré neboli doteraz liečené antiretrovírusovou liečbou. Substitúcie NNRTI, ktoré boli súčasťou kritérií na vylúčenie, pozri v časti Rezistencia. V skúšaní DRIVE-FORWARD bolo randomizovaných 766 osôb a dostali aspoň 1 dávku buď doravirínu 100 mg alebo darunaviru + ritonaviru 800 + 100 mg jedenkrát denne, každú v kombinácii s emtricitabínom/tenofovir-dizoproxilom (FTC/TDF) alebo abakavirom/lamivudínom (ABC/3TC) na základe výberu skúšajúceho. Na začiatku bol medián veku osôb 33 rokov (rozmedzie 18 až 69 rokov), 86 % malo počet CD4 + T-buniek viac ako 200 buniek/mm 3 , 84 % bolo mužov, 27 % bolo inej ako bielej rasy, 4 % mali koinfekciu hepatitídy B a/alebo C, 10 % malo v anamnéze AIDS, 20 % malo HIV-1 RNA viac ako 100 000 kópií/ml, 13 % dostávalo ABC/3TC a 87 % dostávalo FTC/TDF; tieto charakteristiky boli podobné medzi liečebnými skupinami. V skúšaní DRIVE-AHEAD bolo randomizovaných 728 osôb a dostali aspoň 1 dávku doravirínu/lamivudínu/tenofovir-dizoproxilu 100/300/245 mg (DOR/3TC/TDF) alebo efavirenz/emtricitabín/tenofovir-dizoproxil (EFV/FTC/TDF) jedenkrát denne. Na začiatku bol medián veku osôb 31 rokov (v rozmedzí 18 – 70 rokov), 85 % bolo mužov, 52 % bolo inej ako bielej rasy, 3 % mali súbežnú infekciu hepatitídy B alebo C, 14 % malo v anamnéze AIDS, 21 % malo HIV-1 RNA > 100 000 kópií/ml a 12 % malo počet CD4 + T-buniek < 200 buniek/mm 3 ; tieto charakteristiky boli podobné medzi liečebnými skupinami. Výsledky zo 48. a 96. týždňa skúšaní DRIVE-FORWARD a DRIVE-AHEAD sú uvedené v tabuľke 4. Režimy založené na doraviríne preukázali konzistentnú účinnosť naprieč demografickými a východiskovými prognostickými faktormi. Tabuľka 4: Odpoveď účinnosti (<40 kópií/ml, Snapshot prístup) v pivotných štúdiách DRIVE-FORWARD DRIVE-AHEAD DOR +2 NRTI(383) DRV + r +2 NRTI (383) DOR/3TC/TDF (364) EFV/FTC/TDF (364) 48. týždeň 83 % 79 % 84 % 80 % Rozdiel (95 % IS) 4,2 % (-1,4 %; 9,7 %) 4,1 % (-1,5 %; 9,7 %) 96. týždeň* 72 % (N=379) 64 % (N=376) 76 % (N=364) 73 % (N=364) Rozdiel (95 % IS) 7,6 % (1,0 %, 14,2 %) 3,3 % (-3,1 %, 9,6 %) Výsledky v 48. týždni (< 40 kópií/ml) podľa východiskových faktorov HIV-1 RNA kópie/ml ≤ 100 000 256/285 (90 %) 248/282 (88 %) 251/277 (91 %) 234/258 (91 %) > 100 000 63/79 (80 %) 54/72 (75 %) 54/69 (78 %) 56/73 (77 %) DRIVE-FORWARD DRIVE-AHEAD DOR +2 NRTI(383) DRV + r +2 NRTI (383) DOR/3TC/TDF (364) EFV/FTC/TDF (364) Počet CD4 buniek/µl ≤ 200 34/41 (83 %) 43/61 (70 %) 27/42 (64 %) 35/43 (81 %) > 200 285/323 (88 %) 260/294 (88 %) 278/304 (91 %) 255/288 (89 %) Základná liečba NRTI TDF/FTC 276/316 (87 %) 267/312 (86 %) N/A ABC/3TC 43/48 (90 %) 36/43 (84 %) N/A Podtyp vírusu B 222/254 (87 %) 219/255 (86 %) 194/222 (87 %) 199/226 (88 %) Iný ako B 97/110 (88 %) 84/100 (84 %) 109/122 (89 %) 91/105 (87 %) Priemerná zmena CD4 oproti východiskovej hodnote 48. týždeň 193 186 198 188 96. týždeň 224 207 238 223 *Pre 96. týždeň boli niektoré osoby s chýbajúcim HIV-1 RNA vylúčené z analýzy. Dospelé osoby vo virologickej supresii Účinnosť prechodu zo základného režimu pozostávajúceho z dvoch nukleozidových inhibítorov reverznej transkriptázy podávaných v kombinácii s PI posilneným ritonavirom alebo kobicistátom alebo elvitegravirom posilneným kobicistátom alebo NNRTI na Delstrigo sa hodnotila v randomizovanom otvorenom skúšaní (DRIVE-SHIFT) u dospelých osôb infikovaných HIV-1 vo virologickej supresii. Osoby museli byť vo virologickej supresii (HIV-1 RNA < 40 kópií/ml) pri ich základnom režime najmenej 6 mesiacov pred vstupom do skúšania, bez virologického zlyhania v anamnéze a museli mať zaznamenanú neprítomnosť substitúcií v RT vedúcich k rezistencii na doravirín, lamivudín a tenofovir (pozri časť Rezistencia). Osoby boli randomizované buď na prechod na Delstrigo na začiatku [N = 447, skupina s priamym prechodom (Immediate Switch Group, ISG)] alebo na zotrvanie pri ich základnom režime do 24. týždňa, kedy prešli na Delstrigo [N = 223, skupina s oddialeným prechodom (Delayed Switch Group, DSG)]. Na začiatku bol medián veku osôb 43 rokov, 16 % bolo žien a 24 % bolo inej ako bielej rasy. V skúšaní DRIVE-SHIFT hodnotenom podľa podielu osôb s HIV-1 RNA < 40 kópií/ml sa priamy prechod na Delstrigo preukázal ako neinferiórny v 48. týždni v porovnaní s pokračovaním v základnom režime v 24. týždni. Výsledky liečby sú uvedené v tabuľke 5. Pri porovnaní v 24. týždni štúdie sa pozorovali konzistentné výsledky v každej liečebnej skupine. Tabuľka 5: Odpoveď účinnosti (Snapshot prístup) v štúdii DRIVE-SHIFT Výsledky Delstrigo Jedenkrát denne ISG48. týždeňN=447 Základný režimDSG24. týždeňN=223 HIV-1 RNA < 40 kópií/ml 90 % 93 % ISG-DSG, rozdiel (95 % IS)* -3,6 % (-8,0 %; 0,9 %) Podiel (%) osôb s HIV-1 RNA < 40 kópií/ml podľa podávaného základného režimu PI posilnený ritonavirom alebo kobicistátom 280/316 (89 %) 145/156 (93 %) Elvitegravir posilnený kobicistátom 23/25 (92 %) 11/12 (92 %) NNRTI 98/106 (92 %) 52/55 (95 %) Podiel (%) osôb s HIV-1 RNA < 40 kópií/ml podľa východiskového počtu CD4 + T-buniek (buniek/mm 3 ) < 200 buniek/mm 3 10/13 (77 %) 3/4 (75 %) ≥ 200 buniek/mm 3 384/426 (90 %) 202/216 (94 %) HIV-1 RNA ≥ 40 kópií/ml † 3 % 4 % Bez virologických údajov v časovom období 8 % 3 % Ukončenie štúdie z dôvodu nežiaducej udalosti alebo 3 % 0 smrti ‡ Ukončenie štúdie z iných dôvodov § 4 % 3 % Prítomnosť v štúdii ale s chýbajúcimi údajmi v časovom období 0 0 *95 % IS pre rozdiel liečby sa vypočítal použitím Mantelovej-Haenszelovej metódy upravenej pre skupinu. † Zahŕňa osoby, ktoré ukončili skúšanú liečbu alebo štúdiu pred 48. týždňom pri ISG alebo pred 24. týždňom pri DSGz dôvodu nedostatočnej účinnosti alebo straty účinnosti a osoby s HIV-1 RNA ≥ 40 kópií/ml v časovom období v 48.týždni pri ISG a v časovom období v 24. týždni pri DSG. ‡ Zahŕňa osoby, ktoré ukončili liečbu z dôvodu nežiaducej udalosti (adverse event, AE) alebo smrti, ak to viedlo k absencii virologických údajov o liečbe v určenom časovom období. § Ďalšie dôvody zahŕňajú: nemožnosť následného sledovania, non-compliance so skúšanou liečbou, rozhodnutie lekára, odchýlku od protokolu, vysadenie liečby osobou.Základný režim = PI posilnený ritonavirom alebo kobicistátom (konkrétne atazanavir, darunavir alebo lopinavir), alebo elvitegravir posilnený kobicistátom alebo NNRTI (konkrétne efavirenz, nevirapín alebo rilpivirín), každý podávanýs dvomi NRTI. Ukončenie kvôli nežiaducim udalostiam Počas 48 týždňov skúšania DRIVE-AHEAD sa pozoroval nižší podiel osôb, ktoré ukončili liečbu z dôvodu nežiaducej udalosti v skupine s Delstrigom (3,0 %) v porovnaní so skupinou s EFV/FTC/TDF (6,6 %). Pediatrická populácia Účinnosť DOR/3TC/TDF sa hodnotila v otvorenom, jednoramennom skúšaní u pediatrických pacientov infikovaných HIV-1 vo veku 12 až menej ako 18 rokov (IMPAACT 2014 (Protokol 027)). Na začiatku bol medián veku osôb 15 rokov (rozsah: 12 až 17), 58 % bolo žien, 78 % bolo ázijskej rasy a 22 % bolo čiernej rasy a medián počtu CD4+ T-buniek bol 713 buniek/mm 3 (rozsah 84 až 1 397). Po prechode na DOR/3TC/TDF 95 % (41/43) osôb vo virologickej supresii zostalo suprimovaných (HIV-1 RNA < 50 kópií/ml) v 24.týždni a 93 % (40/43) zostalo suprimovaných (HIV-1 RNA < 50 kópií/ml) v 48. týždni. Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Delstrigom v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie v liečbe infekcie vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti-1 (HIV-1). Informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2 .