⚠️ Upozornenia
Alprostadil musí podávať len skúsený lekár – špecialista s prístupom k modernému prístrojovému vybaveniu umožňujúcemu nepretržite sledovať funkcie srdca a ciev.
Zvýšená opatrnosť je nutná:
pri výraznejšej alebo symptomatickej hypotenzii,
u pacientov s kardiálnou insuficienciou (predovšetkým treba dbať na zníženie záťaže objemom roztoku, v ktorom je liečivo rozpustené),
u pacientov, ktorí sa liečia hemodialýzou (v tomto prípade treba načasovať liečbu alprostadilom vždy do postdialyzačného obdobia),
u pacientov liečených vazodilatačnou či antikoagulačnou liečbou (kvôli možnosti potencovania vazodilatačného, resp. antikoagulačného účinku),
u starších diabetikov, ktorí sú liečení inzulínom, predovšetkým v tom prípade, ak ide o rozsiahlejšie cievne postihnutie.
V indikácii liečby ICHDK je infúzna liečba alprostadilom vždy súčasťou komplexnej starostlivosti o pacienta.
Klinický účinok je dlhodobý a môže sa pozorovať aj s určitou latenciou (t.j. po ukončení liečebnej kúry).
Alprostadil sa nesmie podávať ako bolusová injekcia.
Používanie alprostadilu sa neodporúča v pediatrickej populácii v indikácii chronická ischémia dolných končatín.
Opatrnosť u novorodencov je nutná hlavne pokiaľ sa vyskytuje bradypnoe, hypotenzia, tachykardia a febrilné stavy.
Približne u 10-12% novorodencov s vrodenými srdcovými vadami liečených alprostadilom (PGE1) sa môže vyskytnúť zastavenie dýchania. Apnoe sa najčastejšie pozoruje u novorodencov s pôrodnou hmotnosťou menšou ako 2,0 kg a obvykle sa objavuje počas prvej hodiny od začiatku podávania infúzie. Z tohto dôvodu sa má alprostadil aplikovať len vtedy, ak je okamžite k dispozícii prístroj na podporu dýchania.
Alprostadil sa má podávať čo najkratší potrebný čas a v najnižšej dávke, ktorá ešte poskytuje terapeutickú odpoveď. Pri dlhodobej infúzii je nutné vyhodnotiť riziká v pomere k možným prínosom, ktoré môžu pre týchto novorodencov s kritickým ochorením vyplývať.
Patologicko-anatomické štúdie ductus arteriosus a pľúcnych tepien novorodencov liečených
prostaglandínom E
1
odhalili histologické zmeny súvisiace s účinkom, ktorý tieto štruktúry oslabuje.
Bližšie podrobnosti alebo klinický význam týchto nálezov nie sú známe.
U novorodencov po dlhodobej infúzii alprostadilu bola hlásená kortikálna proliferácia dlhých kostí. Po vysadení lieku proliferácia u detí ustúpila.
Vzhľadom na to, že prostaglandín E1 je silný inhibítor agregácie krvných doštičiek, alprostadil sa má u novorodencov so sklonom ku krvácaniu používať s opatrnosťou.
Alprostadil sa nesmie podávať novorodencom so syndrómom dychovej tiesne. Vždy je potrebné urobiť diferenciálnu diagnostiku medzi syndrómom dychovej tiesne a cyanotickou srdcovou vadou (znížený prietok pľúc). Ak nie sú diagnostické možnosti bezprostredne k dispozícii, diagnóza má vychádzať z prítomnosti cyanózy (pO2 menší než 40 mm Hg) a obmedzeného prietoku krvi v pľúcach na základe RTG záznamu.
Arteriálny tlak sa má monitorovať katétrom v pupočnej artérii, auskultačne alebo pomocou Dopplerovej sondy. Pri významnom poklese arteriálneho tlaku treba okamžite znížiť rýchlosť infúzie.
Oslabenie steny ductus arteriosus a pľúcnych tepien bolo hlásené najmä pri dlhodobom podávaní.
Podávanie alprostadilu novorodencom môže privodiť žalúdočnú obštrukciu následkom hyperplázie antra. Tento účinok závisí zrejme od dĺžky liečby a kumulatívnej dávky lieku. U tých novorodencov, kde bolo odporučené podávať alprostadil dlhšie ako 120 hodín, je nutné pozorne sledovať, či sa u nich nevyvíja hyperplázia antra a žalúdočná obštrukcia.
U novorodencov so zníženým prietokom krvi v pľúcach je zvýšenie okysličenia nepriamo úmerné predchádzajúcim hodnotám pO2, t.j. lepšia odpoveď sa pozoruje u pacientov s nízkymi hodnotami pO2 (menej ako 40 mm Hg), kým u pacientov s vysokými hodnotami pO2 (viac ako 40 mm Hg) je odozva obvykle minimálna. U novorodencov so zníženým prietokom krvi v pľúcach sa meria účinnosť alprostadilu sledovaním zvýšenia okysličenia krvi. U novorodencov so zníženým prietokom krvi
v pľúcach sa preukáže účinnosť sledovaním zvýšenia krvného tlaku a pH krvi.
Tento liek obsahuje 158 mg alkoholu v jednej ampulke (0,2 ml) koncentrátu na infúzny roztok. Dávka 0,4 ml (2 ampulky) tohto lieku podávaná infúziou po dobu 2 hodín dospelému s telesnou hmotnosťou 70 kg vedie k expozícii 2,26 mg/kg/h etanolom a môže spôsobiť zvýšenie koncentrácie alkoholu v krvi o približne 0,376 mg/100 ml.
Dávka 0,03 ml tohto lieku podávaná infúziou po dobu 1 hodiny novorodencovi s telesnou hmotnosťou 2,5 kg vedie k expozícii 9,48 mg/kg/h etanolom a môže spôsobiť zvýšenie koncentrácie alkoholu
v krvi o približne 1,58 mg/100 ml.
Pre porovnanie, u dospelého, ktorý vypije pohár vína alebo 500 ml piva bude koncentrácia alkoholu v krvi pravdepodobne okolo 50 mg/100 ml.
U pacientov s epilepsiou alebo ochorením pečene je potrebná opatrnosť.
Súbežné podávanie s liekmi obsahujúcimi napríklad propylénglykol alebo etanol môže viesť k hromadeniu etanolu a vyvolaniu nežiaducich účinkov, najmä u mladších detí s nízkou alebo nevyvinutou metabolickou kapacitou.
Obsah etanolu v tomto lieku môže mať vplyv na deti. Tieto účinky môžu zahŕňať somnolenciu
a zmeny v správaní. Pretože sa tento liek podáva pomaly počas 24 hodín, účinky etanolu sa môžu znížiť.
