Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
O lieku
Výrobca
ViiV Healthcare BV (Hiszpania)
Zloženie
Dolutegravirum 50 mg, Lamivudinum 300 mg
ATC kód
J05AR25
Zdroj
URPL
Farmakoterapeutická skupina: Antivirotiká na systémové použitie, antivirotiká na liečbu infekcie HIV,
kombinácie. ATC kód: J05AR25
Mechanizmus účinku
Dolutegravir inhibuje HIV integrázu naviazaním sa na aktívne miesto integrázy a blokovaním fázy transferu vlákien pri integrácii retrovírusovej kyseliny deoxyribonukleovej (DNA), ktorá je nevyhnutná pre replikačný cyklus HIV.
Lamivudín, cez jeho aktívne metabolity 5'-trifosfáty (TP) (analóg cytidínu), inhibuje reverznú transkriptázu HIV-1 a HIV-2 prostredníctvom inkorporácie jeho monofosfátovej formy do reťazca vírusovej DNA, čo vedie k ukončeniu tohto reťazca. Trifosfátové formy lamivudínu vykazujú významne menšiu afinitu k DNA-polymerázam hostiteľskej bunky.
Farmakodynamické účinky
Antivírusová aktivita v bunkovej kultúre
Dolutegravir a lamivudín preukázateľne inhibujú replikáciu laboratórnych kmeňov a klinických izolátov HIV v niekoľkých bunkových typoch vrátane transformovaných T-bunkových línií, linií odvodených od monocytov/makrofágov a primárnych kultúr aktivovaných mononukleárnych buniek periférnej krvi (peripheral blood mononuclear cells, PBMC) a monocytov/makrofágov. Koncentrácia liečiva potrebná na ovplyvnenie replikácie vírusu o 50 % (IC50 - polovičná maximálna inhibičná koncentrácia) sa líšila v závislosti od vírusu a typu hostiteľskej bunky.
Hodnota IC50 dolutegraviru v rôznych laboratórnych kmeňoch pri použití PBMC bola 0,5 nmol/l a pri použití MT-4 buniek sa pohybovala v rozmedzí od 0,7 do 2 nmol/l. Podobné hodnoty IC50 sa
pozorovali pre klinické izoláty bez akéhokoľvek významného rozdielu medzi podtypmi; v skupine 24 HIV-1 izolátov podtypov (clades) A, B, C, D, E, F a G a skupiny O bola priemerná hodnota
IC50 0,2 nmol/l (rozmedzie 0,02 - 2,14). Priemerná hodnota IC50 pre 3 HIV-2 izoláty bola 0,18 nmol/l (rozmedzie 0,09 - 0,61).
Medián alebo priemer hodnôt IC50 lamivudínu proti laboratórnym kmeňom HIV-1 sa pohyboval
v rozmedzí od 0,007 do 2,3
µ
mol/l. Priemerná hodnota IC50 lamivudínu proti laboratórnym kmeňom HIV-2 (LAV2 a EHO) sa pohybovala v rozmedzí od 0,16 do 0,51
µ
mol/l. Hodnoty IC50 lamivudínu proti podtypom HIV-1 (A-G) sa pohybovali v rozmedzí od 0,001 do 0,170 µmol/l, proti podtypom skupiny O od 0,030 do 0,160 µmol/l a proti izolátom HIV-2 od 0,002 do 0,120 µmol/l
v mononukleárnych bunkách periférnej krvi.
Izoláty HIV-1 (CRF01_AE, n = 12; CRF02_AG, n = 12; a podtyp C alebo CRF_AC, n = 13) získané
od 37 neliečených pacientov v Afrike a Ázii boli citlivé na lamivudín (násobné zmeny hodnoty IC50 < 3,0). Izoláty zo skupiny O získané od pacientov bez predchádzajúcej antivírusovej liečby, pri ktorých sa testovala účinnosť lamivudínu, boli vysoko citlivé.
Vplyv ľudského séra
V 100 % ľudskom sére bol priemerný posun v účinnosti dolutegraviru 75-násobný, čo viedlo
k hodnote IC90 upravenej vzhľadom na bielkoviny rovnajúcej sa 0,064 μg/ml. Lamivudín vykazuje lineárnu farmakokinetiku v rozmedzí terapeutických dávok a obmedzenú väzbu na plazmatické bielkoviny (menšiu ako 36 %).
Rezistencia
Dovato je indikovaný, keď nie je prítomná preukázaná alebo suspektná rezistencia na inhibítor integrázy ani na lamivudín (pozri časť
4.1
). Informácie o rezistencii v podmienkach in vitro a skríženej rezistencii na iné látky zo skupiny inhibítorov integrázy a NRTI si prečítajte, prosím, v súhrnoch charakteristických vlastností liekov pre dolutegravir a lamivudín.
U žiadneho z dvanástich osôb v skupine s dolutegravirom plus lamivudínom ani u deviatich osôb
v skupine s dolutegravirom plus tenofovir dizoproxylom/emtricitabínom FDC, ktorí splnili kritériá
pre predčasné ukončenie účasti na štúdii z dôvodu virologického zlyhania až do 144. týždňa v štúdiách
GEMINI-1 (204861) a GEMINI-2 (205543), sa nezistila rezistencia na inhibítory integrázy alebo na NRTI vznikajúca počas liečby.
U predtým neliečených pacientov, ktorým bol podávaný dolutegravir + 2 nukleozidové inhibítory reverznej transkriptázy (nucleoside reverse transcriptase inhibitor, NRTI) v štúdiách fázy IIb
a fázy III, sa nepozoroval žiadny vývoj rezistencie na inhibítory integrázy ani na NRTI (n = 1 118,
sledovanie trvajúce 48 - 96 týždňov). Účinky na elektrokardiogram
Pri dávkach dolutegraviru približne 3-násobne prekračujúcich klinickú dávku sa nepozorovali významné účinky na QTc interval. S lamivudínom sa podobná štúdia neuskutočnila.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Pacienti bez predchádzajúcej antiretrovírusovej liečby
Účinnosť Dovata podporujú údaje z 2 identických 148-týždňových, randomizovaných, dvojito zaslepených, multicentrických, kontrolovaných klinických skúšaní fázy III s paralelným usporiadaním skupín, zameraných na noninferioritu, GEMINI-1 (204861) a GEMINI-2 (205543). V týchto klinických skúšaniach dostalo liečbu celkovo 1 433 dospelých osôb infikovaných HIV-1, ktoré boli bez predchádzajúcej antiretrovírusovej liečby. Zaradené osoby mali pri skríningu hodnotu plazmatickej HIV-1 RNA rovnú 1 000 kópiám/ml až ≤ 500 000 kópiám/ml. Osoby boli randomizované na režim s dvojkombináciou obsahujúcou buď dolutegravir 50 mg plus lamivudín
300 mg jedenkrát denne, alebo dolutegravir 50 mg plus tenofovir dizoproxyl/emtricitabín 245/200 mg jedenkrát denne. Primárnym cieľovým ukazovateľom účinnosti v každom klinickom skúšaní GEMINI bol percentuálny podiel osôb s plazmatickou HIV RNA < 50 kópií/ml v 48. týždni („Snapshot“ algoritmus pre ITT-E populáciu (t. j. intent-to-treat exposed = všetci randomizovaní pacienti, ktorí boli vystavení skúšanej liečbe)). Dvojito zaslepená liečba pokračovala až do 96. týždňa a po nej nasledovala otvorená liečba až do 148. týždňa.
Podľa analýzy súhrnných údajov bol na začiatku štúdie medián veku osôb 33 rokov, 15 % bolo žien,
69 % bolo belochov, 9 % malo infekciu HIV v štádiu 3 (AIDS) podľa CDC, 20 % malo
HIV-1 RNA > 100 000 kópií/ml a 8 % malo počet CD4+ buniek nižší ako 200 buniek na mm
3
; tieto
charakteristiky boli medzi štúdiami a medzi liečebnými skupinami podobné.
V primárnej analýze vykonanej v 48. týždni bol dolutegravir plus lamivudín noninferiórny
v porovnaní s dolutegravirom plus fixnou kombináciou (fixed-dose combination, FDC) tenofovir dizoproxylu/emtricitabínu v štúdiách GEMINI-1 a GEMINI-2. Toto zistenie podporuje analýza súhrnných údajov, pozri tabuľku 3.
Tabuľka 3 Virologické výsledky randomizovanej liečby v štúdiách GEMINI v 48. týždni
(„Snapshot“ algoritmus)
Súhrnné údaje* zo štúdiíGEMINI-1 a GEMINI-2
DTG + 3TC N = 716
DTG + TDF/FTC N = 717
HIV-1 RNA < 50 kópií/ml
91 %
93 %
Rozdiel medzi liečbami
†
(95 % intervalyspoľahlivosti)
-1,7 (-4,4; 1,1)
Neprítomnosť virologickej odpovede
3 %
2 %
Dôvody
Výsledky v hodnotenom období boli ≥ 50 kópií/ml
1 %
< 1 %
Ukončenie liečby z dôvodu nedostatočnejúčinnosti
< 1 %
< 1 %
Ukončenie liečby z iných dôvodov v čase, keďvýsledky boli ≥ 50 kópií/ml
< 1 %
< 1 %
Zmena ART
< 1 %
< 1 %
Žiadne virologické údaje pre analýzu v 48. týždni
6 %
5 %
Dôvody
Ukončenie účasti na štúdii z dôvodu nežiaducejudalosti alebo smrti
1 %
2 %
Ukončenie účasti na štúdii z iných dôvodov
4 %
3 %
Chýbajúce údaje počas tohto obdobia, alepokračujúca účasť na štúdii
< 1 %
0 %
HIV-1 RNA < 50 kópií/ml podľa východiskových kovariantov
n/N (%)
n/N (%)
Východisková plazmatická vírusová záťaž(kópie/ml)≤ 100 000> 100 000
526 / 576 (91 %)129 / 140 (92 %)
531 / 564 (94 %)138 / 153 (90 %)
Východiskový počet CD4+ (bunky/mm
3
)
≤ 200
50 / 63 (79 %)
51 / 55 (93 %)
> 200
605 / 653 (93 %)
618 / 662 (93 %)
Podtyp HIV-1B AIné
424 / 467 (91 %)84 / 86 (98 %)147 / 163 (90%)
452 / 488 (93 %)74 / 78 (95 %)143 / 151 (95 %)
Pohlavie
Mužské
555 / 603 (92 %)
580 / 619 (94 %)
Ženské
100 / 113 (88 %)
89 / 98 (91 %)
Rasa
Biela
451 / 484 (93 %)
473 / 499 (95 %)
Afroamerický/africký pôvod/iné
204 / 232 (88 %)
196 / 218 (90 %)
* Výsledky analýzy súhrnných údajov sú v zhode s výsledkami jednotlivých štúdií, v ktorých bol splnený primárny cieľový ukazovateľ účinnosti (rozdiel v percentuálnom podiele osôb s plazmatickou HIV-1 RNA < 50 kópií/ml v 48. týždni na základe „Snapshot“ algoritmu pre dolutegravir plus lamivudín oproti dolutegraviru plus FDC tenofovir dizoproxylu/emtricitabínu). Upravený rozdiel
bol -2,6 (95 % IS: -6,7; 1,5) v GEMINI-1 a -0,7 (95 % IS: -4,3; 2,9) v GEMINI-2, a to pri vopred určenej
hranici noninferiority rovnej 10 %.
† Na základe CMH-stratifikovanej analýzy po úprave vzhľadom na nasledovné východiskové stratifikačné faktory: plazmatická HIV-1 RNA (≤ 100 000 kópií/ml vs > 100 000 kópií/ml)
a počet CD4+ buniek (≤ 200 buniek/mm
3
vs > 200 buniek/mm
3
). Analýza súhrnných údajov bola taktiež stratifikovaná podľa štúdie. Pri hodnotení sa použila hranica noninferiority rovná 10 %.
N = počet osôb v každej liečebnej skupine
Po 96 týždňoch a po 144 týždňoch v štúdiách GEMINI bola dolná hranica 95 % intervalu
spoľahlivosti pre upravený rozdiel medzi liečbami u percentuálneho podielu osôb
s HIV-1 RNA < 50 kópií/ml („Snapshot“) vyššia ako hranica noninferiority rovná -10 %, a to v jednotlivých štúdiách, ako aj v analýze súhrnných údajov, pozri tabuľku 4.
Tabuľka 4 Virologické výsledky randomizovanej liečby v štúdiách GEMINI v 96. týždni
a v 144. týždni („Snapshot“ algoritmus)
Súhrnné údaje* zo štúdiíGEMINI-1 a GEMINI-2
DTG + 3TCN = 716
DTG + TDF/FTC N = 717
DTG + 3TCN = 716
DTG + TDF/FTC N = 717
96. týždeň
144. týždeň
HIV-1 RNA < 50 kópií/ml
86 %
90 %
82 %
84 %
Rozdiel medzi liečbami
†
(95 % intervaly spoľahlivosti)
-3,4 % (-6,7; 0,0)
-1,8 % (-5,8; 2,1)
Neprítomnosť virologickej odpovede
3 %
2 %
3 %
3 %
Dôvody
Výsledky v hodnotenom období boli≥ 50 kópií/ml
< 1 %
< 1 %
< 1 %
< 1 %
Ukončenie liečby z dôvodu nedostatočnejúčinnosti
1 %
< 1 %
1 %
< 1 %
Ukončenie liečby z iných dôvodov v čase,keď výsledky boli ≥ 50 kópií/ml
< 1 %
< 1 %
< 1 %
2 %
Zmena ART
< 1 %
< 1 %
< 1 %
< 1 %
Žiadne virologické údaje pre analýzu
11 %
9 %
15 %
14 %
v 96. týždni/144. týždni
Dôvody
Ukončenie účasti na štúdii z dôvodu
3 %
3 %
4 %
4 %
nežiaducej udalosti alebo smrti
Ukončenie účasti na štúdii z iných
8 %
5 %
11 %
9 %
dôvodov
Strata zo sledovania („loss to
3 %
1 %
3 %
3 %
follow-up“)
Odvolanie súhlasu s účasťou na štúdii
3 %
2 %
4 %
3 %
Odchýlky od protokolu
1 %
1 %
2 %
1 %
Rozhodnutie lekárov
1 %
< 1 %
2 %
1 %
Chýbajúce údaje počas tohto obdobia, ale
0 %
< 1%
< 1 %
< 1 %
pokračujúca účasť na štúdii
* Výsledky analýzy súhrnných údajov sú v zhode s výsledkami jednotlivých štúdií.
† Na základe CMH-stratifikovanej analýzy po úprave vzhľadom na nasledovné východiskové stratifikačné faktory: plazmatická HIV-1 RNA (≤ 100 000 kópií/ml vs > 100 000 kópií/ml) a počet CD4+ buniek
(≤ 200 buniek/mm
3
vs > 200 buniek/mm
3
). Analýza súhrnných údajov bola taktiež stratifikovaná podľa štúdie. Pri hodnotení sa použila hranica noninferiority rovná 10 %.
N = počet osôb v každej liečebnej skupine
Priemerné zvýšenie počtu CD4+ T-lymfocytov dosiahnuté až do 144. týždňa sa rovnalo
302 bunkám/mm
3
v skupine s dolutegravirom plus lamivudínom a 300 bunkám/mm
3
v skupine s dolutegravirom plus tenofovirom/emtricitabínom.
Virologicky suprimované osoby
Účinnosť dolutegraviru/lamivudínu u virologicky suprimovaných osôb podporujú údaje
z randomizovaného, otvoreného klinického skúšania (TANGO [204862]). V tejto štúdii dostalo liečbu
celkovo 741 dospelých osôb infikovaných HIV-1, ktorí nemali preukázanú rezistenciu na NRTI ani
na inhibítor integrázy (integrase inhibitor, INSTI) a u ktorých pretrvávala virologická supresia
na stabilnom režime založenom na tenofovir-alafenamide (tenofovir alafenamide based regimen, TBR). Osoby boli randomizované v pomere 1:1 na podávanie FDC dolutegraviru/lamivudínu, alebo na pokračovanie v TBR počas až 200 týždňov. Randomizácia bola stratifikovaná podľa liekovej skupiny hlavného lieku základného režimu (inhibítor proteázy [protease inhibitor, PI], INSTI alebo nenukleozidový inhibítor reverznej transkriptázy [non-nucleoside reverse transcriptase inhibitor, NNRTI]). Primárnym cieľovým ukazovateľom účinnosti bol percentuálny podiel osôb s plazmatickou HIV-1 RNA ≥ 50 kópií/ml (neprítomnosť virologickej odpovede) podľa kategórie „Snapshot“ algoritmu FDA (Food and Drug Agency; americký Úrad pre kontrolu potravín a liekov) v 48. týždni (po úprave vzhľadom na stratifikačný faktor randomizácie).
Na začiatku štúdie bol medián veku osôb 39 rokov, 8 % bolo žien a 21 % bolo inej ako belošskej rasy, 5 % malo infekciu HIV v štádiu C (AIDS) podľa CDC a 98 % osôb malo východiskový počet
CD4+ buniek ≥ 200 buniek/mm
3
; tieto charakteristiky boli medzi liečebnými skupinami podobné. Osoby dostávali ART počas mediánu približne 3 rokov pred 1. dňom štúdie. Približne 80 % osôb bolo pri zaradení do štúdie na TBR založenom na INSTI (hlavne elvitegravir/c).
V primárnej analýze vykonanej v 48. týždni bol dolutegravir/lamivudín noninferiórny v porovnaní s TBR, pričom u < 1 % osôb v obidvoch liečebných skupinách došlo k virologickému zlyhaniu (HIV-1 RNA ≥ 50 kópií/ml) (tabuľka 5).
Tabuľka 5 Virologické výsledky randomizovanej liečby v štúdii TANGO v 48. týždni
(„Snapshot“ algoritmus)
DTG/3TCN = 369
TBRN = 372
HIV-1 RNA < 50 kópií/ml*
93 %
93 %
Neprítomnosť virologickej odpovede(≥ 50 kópií/ml)**
< 1 %
< 1 %
Rozdiel medzi liečbami
†
(95 % intervalyspoľahlivosti)
-0,3 (-1,2; 0,7)
Dôvody pre neprítomnosť virologickej odpovede:
Výsledky v hodnotenom období boli ≥ 50 kópií/ml
0 %
0 %
Ukončenie liečby z dôvodu nedostatočnejúčinnosti
0 %
< 1 %
Ukončenie liečby z iných dôvodov v čase, keďvýsledky boli ≥ 50 kópií/ml
< 1 %
0 %
Zmena ART
0 %
0 %
Žiadne virologické údaje pre analýzu v 48. týždni
7 %
6 %
Dôvody
Ukončenie účasti na štúdii z dôvodu nežiaducejudalosti alebo smrti
3 %
< 1 %
Ukončenie účasti na štúdii z iných dôvodov
3 %
6 %
Chýbajúce údaje počas tohto obdobia, alepokračujúca účasť na štúdii
0 %
< 1 %
*Na základe hranice noninferiority rovnej 8 % je DTG/3TC noninferiórny v porovnaní s TBR
v 48. týždni v sekundárnej analýze (percentuálny podiel osôb, ktoré dosiahli hodnotu plazmatickej
HIV-1 RNA < 50 kópií/ml).
**Na základe hranice noninferiority rovnej 4 % je DTG/3TC noninferiórny v porovnaní s TBR
v 48. týždni v primárnej analýze (percentuálny podiel osôb s plazmatickou HIV-1 RNA ≥ 50 kópií/ml).
†Na základe CMH-stratifikovanej analýzy po úprave vzhľadom na liekovú skupinu tretieho lieku základného režimu (PI, NNRTI, INSTI).
N = počet osôb v každej liečebnej skupine; TBR = režim založený na tenofovir-alafenamide.
V 48. týždni boli výsledky liečby medzi liečebnými skupinami podobné naprieč rôznymi liekovými skupinami tretieho lieku základného režimu (stratifikačný faktor) a naprieč podskupinami
vytvorenými na základe veku, pohlavia, rasy, východiskového počtu CD4+ buniek, štádia infekcie HIV podľa CDC a na základe krajín. Medián zmeny počtu CD4+ buniek v 48. týždni v porovnaní s východiskovým počtom bol 22,5 bunky na mm
3
u osôb, ktoré prešli na liečbu dolutegravirom/lamivudínom, a 11,0 buniek na mm
3
u osôb, ktoré zostali na TBR.
Po 96 týždňoch v štúdii TANGO bol percentuálny podiel osôb s HIV-1 RNA ≥ 50 kópií/ml („Snapshot“) 0,3 % v skupine s dolutegravirom/lamivudínom a 1,1 % v skupine s TBR. Na základe hranice noninferiority rovnej 4 % zostal dolutegravir/lamivudín noninferiórny v porovnaní s TBR, pretože horná hranica 95 % IS pre upravený rozdiel medzi liečbami (-2,0 %; 0,4 %) bola nižšia ako 4 % pre ITT-E populáciu.
Medián zmeny počtu CD4+ T-lymfocytov v 96. týždni v porovnaní s východiskovým počtom bol
61 buniek/mm
3
v skupine s dolutegravirom/lamivudínom a 45 buniek/mm
3
v skupine s TBR.
Po 144 týždňoch bol percentuálny podiel osôb s HIV-1 RNA ≥ 50 kópií/ml („Snapshot“) 0,3 %
v skupine s dolutegravirom/lamivudínom a 1,3 % v skupine s TBR. Na základe hranice noninferiority rovnej 4 % zostal dolutegravir/lamivudín noninferiórny v porovnaní s TBR, pretože horná hranica
95 % IS pre upravený rozdiel medzi liečbami (-2,4 %; 0,2 %) bola nižšia ako 4 % pre ITT-E
populáciu.
Medián zmeny počtu CD4+T-lymfocytov v 144. týždni v porovnaní s východiskovým počtom bol
36 buniek/mm
3
v skupine s dolutegravirom/lamivudínom a 35 buniek/mm
3
v skupine s TBR.
Pediatrická populácia
Účinnosť Dovata alebo dvojkombinácie dolutegraviru plus lamivudínu (ako jednotlivo podávaných liečiv) nebola sledovaná u detí alebo dospievajúcich.
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Dovatom v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pri liečbe infekcie HIV.
⚠️ Upozornenia
Reakcie z precitlivenosti
Pri podávaní dolutegraviru boli hlásené reakcie z precitlivenosti a boli charakterizované vyrážkou, konštitučnými nálezmi a niekedy poruchou funkcie orgánov vrátane závažných reakcií pečene. Ak sa objavia prejavy alebo príznaky reakcií z precitlivenosti (ktoré zahŕňajú, ale neobmedzujú sa len na závažnú vyrážku alebo vyrážku sprevádzanú zvýšenými hladinami pečeňových enzýmov, horúčkou, celkovou malátnosťou, únavou, bolesťou svalov alebo kĺbov, pľuzgiermi, rankami v ústach, konjunktivitídou, opuchom tváre, eozinofíliou, angioedémom), podávanie Dovata a iných podozrivých liekov sa má ihneď ukončiť. Má sa sledovať klinický stav vrátane hodnôt pečeňových aminotransferáz a bilirubínu. Oddialenie ukončenia liečby Dovatom alebo inými podozrivými liečivami po objavení sa precitlivenosti môže viesť k život ohrozujúcej alergickej reakcii.
Telesná hmotnosť a metabolické parametre
Počas antiretrovírusovej liečby môže dôjsť k zvýšeniu telesnej hmotnosti a hladín lipidov a glukózy v krvi. Takéto zmeny môžu čiastočne súvisieť s kontrolou ochorenia a životným štýlom. Pokiaľ ide o lipidy a telesnú hmotnosť, v niektorých prípadoch sú dôkazy o vplyve liečby. Pri monitorovaní hladín lipidov a glukózy v krvi sa treba riadiť zavedenými odporúčaniami na liečbu infekcie HIV. Poruchy metabolizmu lipidov majú byť klinicky vhodne liečené.
Ochorenie pečene
Pacienti s chronickou hepatitídou B alebo C a liečení kombinovanou antiretrovírusovou liečbou majú zvýšené riziko závažných a potenciálne smrteľných hepatálnych nežiaducich reakcií. V prípade súbežnej antivírusovej liečby hepatitídy B alebo C si prečítajte, prosím, príslušné súhrny charakteristických vlastností týchto liekov.
Dovato obsahuje lamivudín, ktorý je účinný voči vírusu hepatitídy B. Dolutegravir takýto účinok nemá. Lamivudín v monoterapii sa zvyčajne nepovažuje za dostatočnú liečbu hepatitídy B, pretože riziko vzniku rezistencie vírusu hepatitídy B je vysoké. Preto je zvyčajne potrebný ďalší antivírusový liek, ak sa Dovato používa u pacientov súbežne infikovaných vírusom hepatitídy B. Je potrebné oboznámiť sa s liečebnými odporúčaniami.
Ak sa liečba Dovatom ukončí u pacientov súbežne infikovaných vírusom hepatitídy B, odporúča sa pravidelné sledovanie funkčných vyšetrení pečene ako aj markerov replikácie HBV, pretože vysadenie lamivudínu môže mať za následok akútnu exacerbáciu hepatitídy.
U pacientov s už existujúcou dysfunkciou pečene vrátane chronickej aktívnej hepatitídy sa počas kombinovanej antiretrovírusovej liečby častejšie vyskytujú abnormality funkcie pečene a treba ich sledovať v súlade so štandardnými postupmi. Ak sa u takýchto pacientov preukáže zhoršovanie ochorenia pečene, musí sa zvážiť prerušenie alebo ukončenie liečby.
Syndróm imunitnej reaktivácie
U HIV-infikovaných pacientov so závažnou imunodeficienciou môže v čase začatia kombinovanej antiretrovírusovej liečby (combination antiretroviral therapy, CART) vzniknúť zápalová reakcia na asymptomatické alebo reziduálne oportúnne patogény a spôsobiť závažné klinické stavy alebo zhoršenie príznakov. Takéto reakcie sa zvyčajne pozorovali počas niekoľkých prvých týždňov alebo mesiacov po začatí CART. Relevantnými príkladmi sú retinitída spôsobená
Cytomegalovirus
, generalizované a/alebo fokálne mykobakteriálne infekcie a pneumónia spôsobená
Pneumocystis jirovecii
(často označovaná ako PCP). Akékoľvek zápalové príznaky sa majú zhodnotiť a v prípade potreby sa má začať liečba. V súvislosti s imunitnou reaktiváciou bol hlásený aj výskyt autoimunitných porúch (ako napríklad Gravesova choroba a autoimunitná hepatitída); hlásený čas ich vzniku je však premenlivejší a tieto nežiaduce udalosti sa môžu vyskytnúť mnoho mesiacov po začatí liečby.
U niektorých pacientov, ktorí boli súbežne infikovaní vírusom hepatitídy B a/alebo C, boli na začiatku liečby dolutegravirom pozorované vzostupy biochemických parametrov funkcie pečene zodpovedajúce syndrómu imunitnej reaktivácie. U pacientov so súbežnou infekciou vírusom hepatitídy B a/alebo C sa odporúča sledovanie biochemických parametrov funkcie pečene. (Pozri odsek „Ochorenie pečene“ uvedený vyššie v tejto časti a pozri aj časť 4.8).
Mitochondriálna dysfunkcia po expozícii
in utero
Nukleozidové a nukleotidové analógy môžu spôsobovať rôzny stupeň ovplyvnenia mitochondriálnej funkcie, čo sa najviac prejavuje so stavudínom, didanozínom a zidovudínom. Mitochondriálna dysfunkcia bola zaznamenaná u HIV-negatívnych dojčiat vystavených nukleozidovým analógom
in utero
a/alebo postnatálne. Tieto hlásenia sa týkali prevažne liečebných režimov obsahujúcich zidovudín. Hlavné zaznamenané nežiaduce reakcie sú hematologické poruchy (anémia, neutropénia) a metabolické poruchy (hyperlaktatémia, hyperlipazémia). Tieto účinky boli často prechodné.
Zriedkavo boli zaznamenané neurologické poruchy s oneskoreným nástupom (hypertónia, konvulzia, abnormálne správanie). V súčasnosti nie je známe, či sú tieto neurologické poruchy prechodné alebo trvalé. Tieto zistenia sa majú vziať do úvahy pre každé dieťa vystavené nukleozidovým a nukleotidovým analógom
in utero
, u ktorého sa vyskytnú závažné klinické nálezy neznámej etiológie, a to hlavne neurologické nálezy. Tieto zistenia neovplyvňujú súčasné národné odporúčania pre použitie antiretrovírusovej terapie u gravidných žien na zabránenie vertikálneho prenosu HIV.
Osteonekróza
Aj keď sa etiológia považuje za mnohofaktorovú (vrátane používania kortikosteroidov, bisfosfonátov, konzumácie alkoholu, závažnej imunosupresie, vyššieho indexu telesnej hmotnosti), boli hlásené prípady osteonekrózy u pacientov s pokročilým HIV ochorením a/alebo dlhodobou expozíciou CART. Pacientom sa má odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak budú mať bolesť kĺbov, stuhnutosť kĺbov alebo ťažkosti s pohybom.
Oportúnne infekcie
Pacientov treba upozorniť na to, že dolutegravir, lamivudín alebo akýkoľvek iný antiretrovírusový liek nevylieči infekciu HIV a že sa u nich naďalej môžu objavovať oportúnne infekcie a iné komplikácie infekcie HIV. Pacienti preto musia zostať pod starostlivým klinickým dohľadom lekárov, ktorí majú skúsenosti s liečbou týchto ochorení súvisiacich s HIV.
Podávanie osobám so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek
U pacientov s klírensom kreatinínu medzi 30 a 49 ml/min, ktorí užívajú Dovato, sa môže vyskytnúť 1,6- až 3,3-krát vyššia expozícia lamivudínu (AUC) ako u pacientov s klírensom kreatinínu ≥ 50 ml/min. Nie sú k dispozícii žiadne údaje o bezpečnosti z randomizovaných kontrolovaných skúšaní, ktoré porovnávajú Dovato s jednotlivými liečivami u pacientov s klírensom kreatinínu medzi 30 a 49 ml/min, ktorí dostávali upravenú dávku lamivudínu. V pôvodných registračných skúšaniach s lamivudínom v kombinácii so zidovudínom boli vyššie expozície lamivudínu spojené s vyššou mierou hematologických toxicít (neutropénia a anémia), aj keď k vysadeniu pre neutropéniu alebo anémiu došlo u < 1 % pacientov. Môžu sa vyskytnúť ďalšie nežiaduce reakcie spojené s lamivudínom (ako sú poruchy gastrointestinálneho traktu a pečene).
Pacienti s ustáleným klírensom kreatinínu medzi 30 a 49 ml/min, ktorí užívajú Dovato, majú byť sledovaní z hľadiska nežiaducich reakcií spojených s lamivudínom, najmä z hľadiska hematologických toxicít. Ak sa objaví nová alebo sa zhorší existujúca neutropénia alebo anémia, je indikovaná úprava dávky lamivudínu, podľa informácií o dávkovaní lamivudínu, ktorá sa nedá dosiahnuť s Dovatom. Dovato sa má vysadiť a na vytvorenie liečebného režimu sa majú použiť jednotlivé liečivá.
Liekové interakcie
Odporúčaná dávka dolutegraviru je 50 mg dvakrát denne, keď sa podáva súbežne s rifampicínom, karbamazepínom, oxkarbazepínom, fenytoínom, fenobarbitalom, ľubovníkom bodkovaným, etravirínom (bez posilnených inhibítorov proteázy), efavirenzom, nevirapínom alebo tipranavirom/ritonavirom (pozri časť
4.5
).
Dovato sa nemá podávať súbežne s antacidami obsahujúcimi polyvalentné katióny. Antacidá obsahujúce polyvalentné katióny sa odporúča užívať 2 hodiny po užití Dovata alebo 6 hodín pred jeho užitím (pozri časť
4.5
).
Keď sa užívajú s jedlom, Dovato a výživové doplnky alebo multivitamíny obsahujúce vápnik, železo alebo horčík sa môžu užívať súbežne. Ak sa Dovato podáva nalačno, výživové doplnky alebo multivitamíny obsahujúce vápnik, železo alebo horčík sa odporúča užívať 2 hodiny po užití Dovata alebo 6 hodín pred jeho užitím (pozri časť
4.5
).
Dolutegravir zvýšil koncentrácie metformínu. Pri začatí a po ukončení súbežného podávania Dovata s metformínom sa má zvážiť úprava dávky metformínu, aby sa udržala glykemická kompenzácia (pozri časť
4.5
). Metformín sa eliminuje obličkami, a preto je dôležité kontrolovať funkciu obličiek, ak sa podáva súbežne s Dovatom. Táto kombinácia môže zvýšiť riziko vzniku laktátovej acidózy u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (štádium 3a, klírens kreatinínu 45 - 59 ml/min) a pri jej podávaní sa odporúča opatrnosť. Má sa dôsledne zvážiť zníženie dávky metformínu.
Kombinácia Dovata s kladribínom sa neodporúča (pozri časť
4.5
).
Dovato sa nemá užívať so žiadnym iným liekom obsahujúcim dolutegravir, lamivudín alebo emtricitabín s výnimkou prípadu, ak je indikovaná úprava dávky dolutegraviru z dôvodu liekových interakcií (pozri časť
4.5
).
👨⚕️
Overené lekárskym redaktorom
Dr. Ozarchuk, PharmD · April 2026
Source: РЛС РФ · rlsnet.ru
Reference images only. Packaging and labels vary by country and batch. Always consult the leaflet supplied with your product.