Farmakoterapeutická skupina: Antidiabetiká, inhibítory SGLT2 (kotransportéra sodíka/glukózy 2), ATC kód: A10BK03
Mechanizmus účinku
Empagliflozín je reverzibilný, vysoko účinný (IC50 1,3 nmol) a selektívny kompetitívny inhibítor kotransportéra sodíka a glukózy 2 (SGLT2). Empagliflozín neinhibuje iné transportéry glukózy, ktoré sú dôležité pre transport glukózy do periférnych tkanív a je 5 000-násobne selektívnejší pre SGLT2
v porovnaní so SGLT1, hlavným transportérom zodpovedným za vstrebávanie glukózy v čreve. SGLT2je vo vysokej miere exprimovaný v obličkách, zatiaľ čo k jeho expresii v ostatných tkanivách nedochádza alebo je veľmi nízka. Ako hlavný transportér zodpovedá za reabsorpciu glukózy z glomerulárneho filtrátu späť do krvného obehu. U pacientov s diabetom mellitus 2. typu a hyperglykémiou sa prefiltruje a reabsorbuje vyššie množstvo glukózy.
Empagliflozín zlepšuje kontrolu glykémie u pacientov s diabetom mellitus 2. typu znížením reabsorpcie glukózy v obličkách. Množstvo glukózy vylúčené obličkami prostredníctvom tohto mechanizmu vylučovania glukózy do moču závisí od koncentrácie glukózy v krvi a GFR. Inhibícia SGLT2 u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a hyperglykémiou vedie k rozsiahlemu vylučovaniu glukózy do moču. Začatie liečby empagliflozínom navyše zvyšuje vylučovanie sodíka, čo spôsobuje osmotickú diurézu a zníženie intravaskulárneho objemu.
U pacientov s diabetom mellitus 2. typu sa vylučovanie glukózy močom zvýšilo okamžite po prvej dávke empagliflozínu a pretrváva počas 24-hodinového intervalu dávkovania. Zvýšené vylučovanie glukózy močom sa na konci 4-týždňového obdobia liečby udržalo, pričom priemer bol približne
78 g/deň. Zvýšené vylučovanie glukózy močom viedlo u pacientov s diabetom mellitus 2. Typu k okamžitému zníženiu plazmatickej hladiny glukózy.
Empagliflozín zlepšuje plazmatickú hladinu glukózy nalačno a aj po jedle. Mechanizmus účinku empagliflozínu nie je závislý od funkcie beta buniek a dráhy inzulínu a to prispieva k nízkemu riziku hypoglykémie. Zaznamenalo sa zlepšenie náhradných ukazovateľov funkcie beta buniek vrátane hodnotenia pomocou modelu homeostázy β (Homeostasis Model Assessment-β, HOMA-β). Navyše vylučovanie glukózy močom vyvolá úbytok kalórií spojený s úbytkom telesného tuku a znížením telesnej hmotnosti. Glukozúria pozorovaná pri empagliflozíne je spojená s diurézou, ktorá môže prispievať k pretrvávajúcemu a stredne závažnému zníženiu krvného tlaku.
Empagliflozín tiež znižuje reabsorpciu sodíka a zvyšuje dodávanie sodíka do distálneho tubulu. To môže ovplyvniť niekoľko fyziologických funkcií, vrátane, ale nie výlučne, zvýšenia tubuloglomerulárnej spätnej väzby a zníženia intraglomerulárneho tlaku, zníženia preloadu
a afterloadu srdca, zníženia aktivity sympatikového systému a zníženia zaťaženia steny ľavej komory dokázané nižšími hodnotami NT-proBNP, čo môže mať pozitívne účinky na srdcovú remodeláciu, plniace tlaky a diastolickú funkciu, ako aj zachovanie štruktúry a funkcie obličiek. Ďalšie účinky ako je zvýšenie hematokritu, zníženie telesnej hmotnosti a krvného tlaku môžu ďalej prispievať k pozitívnym srdcovým a renálnym účinkom.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Diabetes mellitus 2. typu
Zlepšenie kontroly glykémie a zníženie kardiovaskulárnych ochorení a úmrtnosti sú neoddeliteľnou súčasťou liečby diabetu 2. typu.
Glykemická účinnosť a kardiovaskulárne účinky boli hodnotené v 12 dvojito zaslepených, placebom
a aktívne kontrolovaných klinických štúdiách, v ktorých sa celkovo liečilo 14 663 pacientov
s diabetom mellitus typu 2, z ktorých 9 295 dostávalo empagliflozín (10 mg empagliflozínu: 4 165 pacientov; 25 mg empagliflozínu: 5 130 pacientov). V piatich štúdiách bola dĺžka trvania liečby 24 týždňov; pri predĺžení týchto a ostatných štúdií boli pacienti exponovaní empagliflozínu až do 102 týždňov.
Liečba empagliflozínom vo forme monoterapie a v kombinácii s metformínom, pioglitazónom, derivátom sulfonylmočoviny, inhibítormi DPP-4 a inzulínom vedie ku klinicky významným zlepšeniam v hodnote HbA1c, plazmatickej hladiny glukózy nalačno (fasting plasma glucose, FPG), telesnej hmotnosti a systolického a diastolického krvného tlaku. Podávanie 25 mg empagliflozínu viedlo k vyššiemu podielu pacientov, ktorí dosiahli cieľovú hodnotu HbA1c menej ako 7 %
a k menšiemu podielu pacientov, ktorí potrebovali záchrannú liečbu glykémie v porovnaní s 10 mg empagliflozínu a placebom. Vyššia východisková hodnota HbA1c sa spájala s väčším poklesom hodnoty HbA1c. Empagliflozín ako doplnok k bežnej liečbe navyše znížil kardiovaskulárnu úmrtnosť u pacientov s diabetom 2. typu a existujúcim kardiovaskulárnym ochorením.
Monoterapia
Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu v monoterapii sa hodnotila v dvojito zaslepenej, placebom
a aktívne kontrolovanej štúdii trvajúcej 24 týždňov u pacientov, ktorí sa predtým neliečili. Liečba empagliflozínom viedla k štatisticky významnému (p < 0,0001) zníženiu hodnoty HbA1c v porovnaní s placebom (tabuľka 2) a ku klinicky významnému poklesu FPG.
Vo vopred špecifikovanej analýze pacientov (N = 201) s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 8,5 % viedla liečba k zníženiu hodnoty HbA1c oproti východiskovej hodnote o -1,44 % pri 10 mg empagliflozínu, -1,43 % pri 25 mg empagliflozínu, -1,04 % pri sitagliptíne a k zvýšeniu o 0,01 % pri placebe.
V dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom predĺžení tejto štúdie sa znížené hodnoty HbA1c,
telesnej hmotnosti a krvného tlaku udržali až do 76. týždňa.
Tabuľka 2: Výsledky účinnosti 24-týždňovej placebom kontrolovanej štúdie empagliflozínu vo forme
monoterapie
a
Placebo
Empagliflozín
Sitagliptín
10 mg
25 mg
100 mg
N
228
224
224
223
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
7,91
7,87
7,86
7,85
Zmena od východiskovej hodnoty
1
0,08
-0,66
-0,78
-0,66
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,74*(-0,90; -0,57)
-0,85*(-1,01; -0,69)
-0,73(-0,88; -0,59)
3
N
208
204
202
200
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 %s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7 %
2
12,0
35,3
43,6
37,5
N
228
224
224
223
Telesná hmotnosť (kg)
Východisková hodnota (priemer)
78,23
78,35
77,80
79,31
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,33
-2,26
-2,48
0,18
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-1,93*(-2,48; -1,38)
-2,15*(-2,70; -1,60)
0,52(-0,04; 1,00)
3
N
228
224
224
223
STK (mmHg)
4
Východisková hodnota (priemer)
130,4
133,0
129,9
132,5
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,3
-2,9
-3,7
0,5
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-2,6* (-5,2; -0,0)
-3,4* (-6,0; -0,9)
0,8 (-1,4; 3,1)
3
a Celý analyzovaný súbor (full analysis set, FAS) s použitím prevodu hodnôt z posledného sledovania
(last observation carried forward, LOCF) pred podaním záchrannej liečby glykémie
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti v dôsledku sekvenčného potvrdzujúceho
testovania
3 95 % IS
4 LOCF, hodnoty cenzurované po podaní záchrannej liečby antihypertenzívom
*hodnota p < 0,0001 Kombinovaná liečba
Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k metformínu, derivátu sulfonylmočoviny, pioglitazónu Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k metformínu, metformínu a derivátu sulfonylmočoviny alebo pioglitazónu s metformínom alebo bez neho viedol k štatisticky významným (p < 0,0001) zníženiam hodnoty HbA1c a telesnej hmotnosti v porovnaní s placebom (tabuľka 3). Okrem toho viedol ku klinicky významnému zníženiu FPG, systolického a diastolického krvného tlaku v porovnaní s placebom.
V dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom predĺžení týchto štúdií sa zníženie hodnoty HbA1c,
telesnej hmotnosti a krvného tlaku udržalo až do 76. týždňa.
Tabuľka 3: Výsledky účinnosti v 24-týždňových placebom kontrolovaných štúdiách
a
Prídavná liečba k liečbe metformínom
Placebo
Empagliflozín
10 mg
25 mg
N
207
217
213
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
7,90
7,94
7,86
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,13
-0,70
-0,77
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,57* (-0,72; -0,42)
-0,64* (-0,79; -0,48)
N
184
199
191
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 %s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7 %
2
12,5
37,7
38,7
N
207
217
213
Telesná hmotnosť (kg)
Východisková hodnota (priemer)
79,73
81,59
82,21
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,45
-2,08
-2,46
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-1,63* (-2,17; -1,08)
-2,01* (-2,56; -1,46)
N
207
217
213
STK (mmHg)
2
Východisková hodnota (priemer)
128,6
129,6
130,0
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,4
-4,5
-5,2
Rozdiel oproti placebu
1
(95 % IS)
-4,1* (-6,2; -2,1)
-4,8* (-6,9; -2,7)
Prídavná liečba k liečbe metformínom a derivátom sulfonylmočoviny
Placebo
Empagliflozín
10 mg
25 mg
N
225
225
216
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
8,15
8,07
8,10
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,17
-0,82
-0,77
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,64* (-0,79; -0,49)
-0,59* (-0,74; -0,44)
N
216
209
202
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 %s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7 %
2
9,3
26,3
32,2
N
225
225
216
Telesná hmotnosť (kg)
Východisková hodnota (priemer)
76,23
77,08
77,50
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,39
-2,16
-2,39
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-1,76* (-2,25; -1,28)
-1,99* (-2,48; -1,50)
N
225
225
216
STK (mmHg)
2
Východisková hodnota (priemer)
128,8
128,7
129,3
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-1,4
-4,1
-3,5
Rozdiel oproti placebu
1
(95 % IS)
-2,7 (-4,6; -0,8)
-2,1 (-4,0; -0,2)
Prídavná liečba k pioglitazónu +/− liečba metformínom
Placebo
Empagliflozín
10 mg
25 mg
N
165
165
168
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
8,16
8,07
8,06
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,11
-0,59
-0,72
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,48* (-0,69; -0,27)
-0,61* (-0,82; -0,40)
N
155
151
160
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 %s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7 %
2
7,7
24
30
N
165
165
168
Telesná hmotnosť (kg)
Východisková hodnota (priemer)
78,1
77,97
78,93
Zmena od východiskovej hodnoty
1
0,34
-1,62
-1,47
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-1,95* (-2,64; -1,27)
-1,81* (-2,49; -1,13)
N
165
165
168
STK (mmHg)
3
Východisková hodnota (priemer)
125,7
126,5
126
Zmena od východiskovej hodnoty
1
0,7
-3,1
-4,0
Rozdiel oproti placebu
1
(95 % IS)
-3,9 (-6,23; -1,50)
-4,7 (-7,08; -2,37)
a Celý analyzovaný súbor (FAS) s použitím prevodu hodnôt z posledného sledovania (LOCF) pred podaním záchrannej liečby glykémie
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti v dôsledku sekvenčného potvrdzujúceho
testovania
3 LOCF, hodnoty cenzurované po podaní záchrannej liečby antihypertenzívom
* hodnota p < 0,0001
V kombinácii s metformínom u pacientov doteraz neliečených liekmi
Bola vykonaná štúdia faktoriálneho dizajnu v trvaní 24 týždňov na hodnotenie účinnosti a bezpečnosti
empagliflozínu u pacientov doteraz neliečených liekmi. Liečba empagliflozínom v kombinácii s metformínom (5 mg a 500 mg, 5 mg a 1 000 mg, 12,5 mg a 500 mg a 12,5 mg a 1 000 mg
podávanýchdvakrát denne) preukázala štatisticky výrazné zlepšenia HbA1c (tabuľka 4) a viedla k vyššej redukcii FPG (v porovnaní s jednotlivými zložkami) a telesnej hmotnosti (v porovnaní s metformínom).
Tabuľka 4: Výsledky účinnosti v 24. týždni porovnávajúce empagliflozín v kombinácii
s metformínom s jednotlivými zložkami
a
Empagliflozín 10 mg
b
Empagliflozín 25 mg
b
Metformín
c
+ Met1 000 mg
c
+ Met2 000 mg
c
BezMet
+ Met1 000 mgc
+ Met2 000 mg
c
Bez Met
1 000 mg
2 000 mg
N
161
167
169
165
169
163
167
162
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
8,68
8,65
8,62
8,84
8,66
8,86
8,69
8,55
Zmena z východiskovejhodnoty
1
-1,98
-2,07
-1,35
-1,93
-2,08
-1,36
-1,18
-1,75
Porovnanie s empa. (95% IS)
1
-0,63* (-0,86;-0,40)
-0,72* (-0,96;-0,49)
-0,57* (-0,81;-0,34)
-0,72* (-0,95;-0,48)
Porovnanie s met. (95% IS)
1
-0,79* (-1,03;-0,56)
-0,33* (-0,56;-0,09)
-0,75* (-0,98;-0,51)
-0,33* (-0,56;-0,10)
Met = metformín, empa = empagliflozín
1 priemer prispôsobený podľa východiskovej hodnoty
a Boli vykonané analýzy na celom analyzovanom súbore (FAS) pomocou prístupu pozorovaných prípadov (observed cases, OC)
b Podávané v dvoch rovnako rozdelených dávkach denne pri podávaní spolu s metformínom
c Podávané v dvoch rovnako rozdelených dávkach denne
*p ≤ 0,0062 pre HbA1c
Empagliflozín u pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie metformínom a linagliptínom U pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie metformínom a linagliptínom 5 mg, liečba empagliflozínom 10 mg aj 25 mg spôsobila štatisticky významný pokles (p < 0,0001) HbA1c a telesnej hmotnosti v porovnaní s placebom (tabuľka 5). V porovnaní s placebom spôsobila aj klinicky významné poklesy FPG, systolického a diastolického tlaku.
Tabuľka 5: Výsledky účinnosti v 24-týždňovej placebom kontrolovanej štúdii u pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie metformínom a linagliptínom 5 mg
Prídavná liečba k liečbe metformínom a linagliptínom 5 mg
Placebo
5
Empagliflozín
6
10 mg
25 mg
N
106
109
110
HbA1c (%)
3
Východisková hodnota (priemer)
7,96
7,97
7,97
Zmena od východiskovej hodnoty
1
0,14
-0,65
-0,56
Rozdiel oproti placebu (95 % IS)
-0,79* (-1,02; -0,55)
-0,70* (-0,93; -0,46)
N
100
100
107
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 %s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7 %
2
17,0
37,0
32,7
N
106
109
110
Telesná hmotnosť (kg)
3
Východisková hodnota (priemer)
82,3
88,4
84,4
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,3
-3,1
-2,5
Rozdiel oproti placebu (95 % IS)
-2,8* (-3,5; -2,1)
-2,2* (-2,9; -1,5)
N
106
109
110
STK (mmHg)
4
Východisková hodnota (priemer)
130,1
130,4
131,0
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-1,7
-3,0
-4,3
Rozdiel oproti placebu (95 % IS)
-1,3 (-4,2; 1,7)
-2,6 (-5,5; 0,4)
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti, nie je súčasťou sekvenčného testovania pre
sekundárne cieľové ukazovatele
3 MMRM model vo FAS (OC) zahŕňal východiskovú hodnotu HbA1c, východiskovú hodnotu eGFR (MDRD), geografickú oblasť, návštevu, liečbu a liečbu podľa interakcie počas návštevy. Telesná hmotnosť zahŕňa východiskovú hodnotu pre telesnú hmotnosť.
4 MMRM model zahŕňal východiskovú hodnotu STK a východiskovú hodnotu HbA1c ako lineárny kovariant (kovarianty) a východiskovú hodnotu eGFR, geografickú oblasť, liečbu, návštevu a liečbu podľa interakcie počas návštevy ako stále účinky.
5 Pacienti randomizovaní do skupiny užívajúcej placebo dostávali placebo a linagliptín 5 mg
so základnou liečbou metformínom
6 Pacienti randomizovaní do skupiny užívajúcej empagliflozín 10 mg alebo 25 mg dostávali
empagliflozín 10 mg alebo 25 mg a linagliptín 5 mg so základnou liečbou metformínom
* hodnota p < 0,0001
Vo vopred špecifikovanej podskupine pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c vyššou alebo rovnou 8,5 % bol pokles východiskovej hodnoty HbA1c -1,3 % pri empagliflozíne 10 mg alebo 25 mg v 24. týždni (p < 0,0001) v porovnaní s placebom.
Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k metformínu v porovnaní s glimepiridom, 24-mesačné údaje V štúdii porovnávajúcej účinnosť a bezpečnosť 25 mg empagliflozínu oproti glimepiridu (až do 4 mg denne) u pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie užívajúcich metformín v monoterapii viedla liečba empagliflozínom podávaným denne k superiórnemu zníženiu hodnoty HbA1c (tabuľka 6) a ku klinicky významnému zníženiu FPG v porovnaní s glimepiridom. Empagliflozín podávaný denne viedol k štatisticky významnému zníženiu telesnej hmotnosti, systolického a diastolického krvného tlaku a k štatisticky nižšiemu podielu pacientov s udalosťami hypoglykémie v porovnaní
s glimepiridom (2,5 % pri empagliflozíne, 24,2 % pri glimepiride, p < 0,0001).
Tabuľka 6: Výsledky účinnosti v 104. týždni v aktívne kontrolovanej štúdii porovnávajúcej
empagliflozín s glimepiridom vo forme prídavnej liečby k metformínu
a
Empagliflozín 25 mg
Glimepirid
b
N
765
780
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
7,92
7,92
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,66
-0,55
Rozdiel oproti glimepiridu
1
(97,5 % IS)
-0,11* (-0,20; -0,01)
N
690
715
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 % s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7 %
2
33,6
30,9
N
765
780
Telesná hmotnosť (kg)
Východisková hodnota (priemer)
82,52
83,03
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-3,12
1,34
Rozdiel oproti glimepiridu
1
(97,5 % IS)
-4,46** (-4,87; -4,05)
N
765
780
STK (mmHg)
2
Východisková hodnota (priemer)
133,4
133,5
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-3,1
2,5
Rozdiel oproti glimepiridu
1
(97,5 % IS)
-5,6** (-7,0; -4,2)
a Celý analyzovaný súbor (FAS) s použitím prevodu hodnôt z posledného sledovania (LOCF) pred
podaním záchrannej liečby glykémie
b Až do 4 mg glimepiridu
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
2 LOCF, hodnoty cenzurované po podaní záchrannej liečby antihypertenzívom
* hodnota p < 0,0001 pre non-inferioritu a hodnota p = 0,0153 pre superioritu
** hodnota p < 0,0001
Prídavná liečba k liečbe inzulínom
Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k viacerým denným dávkam inzulínu
Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k viacerým denným dávkam inzulínu so súbežnou liečbou metformínom alebo bez nej sa vyhodnotila v dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom skúšaní trvajúcom 52 týždňov. Počas úvodných 18 týždňov a posledných 12 týždňov sa dávka inzulínu udržiavala stabilná, ale bola upravená tak, aby sa medzi 19. a 40. týždňom dosiahli hladiny glukózy < 100 mg/dl [5,5 mmol/l] pred jedlom a hladiny glukózy < 140 mg/dl [7,8 mmol/l] po jedle.
V 18. týždni poskytol empagliflozín štatisticky významné zlepšenie hodnoty HbA1c v porovnaní
s placebom (tabuľka 7).
V 52. týždni viedla liečba empagliflozínom k štatisticky významnému zníženiu hodnoty HbA1ca k zníženiu dávky inzulínu v porovnaní s placebom a k zníženiu FPG a telesnej hmotnosti.
Tabuľka 7: Výsledky účinnosti v 18. a 52. týždni v placebom kontrolovanej štúdii empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k viacerým denným dávkam inzulínu s metformínom alebo bez neho
Placebo
Empagliflozín
10 mg
25 mg
N
188
186
189
HbA1c (%) v 18. týždni
Východisková hodnota (priemer)
8,33
8,39
8,29
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,50
-0,94
-1,02
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,44* (-0,61; -0,27)
-0,52* (-0,69; -0,35)
N
115
119
118
HbA1c (%) v 52. týždni
2
Východisková hodnota (priemer)
8,25
8,40
8,37
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,81
-1,18
-1,27
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,38*** (-0,62; -0,13)
-0,46* (-0,70; -0,22)
N
113
118
118
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 % s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7 %v 52. týždni
26,5
39,8
45,8
N
115
118
117
Dávka inzulínu (IU/deň)v 52. týždni
2
Východisková hodnota (priemer)
89,94
88,57
90,38
Zmena od východiskovej hodnoty
1
10,16
1,33
-1,06
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-8,83
#
(-15,69; -1,97)
-11,22** (-18,09; -4,36)
N
115
119
118
Telesná hmotnosť (kg)v 52. týždni
2
Východisková hodnota (priemer)
96,34
96,47
95,37
Zmena od východiskovej hodnoty
1
0,44
-1,95
-2,04
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-2,39* (-3,54; -1,24)
-2,48* (-3,63; -1,33)
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
2 19.-40. týždeň: režim liečby na dosiahnutie cieľových hladín (treat-to-target) pri úprave dávky inzulínu na dosiahnutie vopred definovaných cieľových hladín glukózy (< 100 mg/dl (5,5 mmol/l) pred jedlom, < 140 mg/dl (7,8 mmol/l) po jedle).
*hodnota p < 0,0001
** hodnota p = 0,0003
*** hodnota p = 0,0005 # hodnota p = 0,0040
Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k bazálnemu inzulínu
Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k bazálnemu inzulínu
s metformínom alebo bez neho a/alebo derivátom sulfonylmočoviny sa vyhodnotila v dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom skúšaní trvajúcom 78 týždňov. Počas úvodných 18 týždňov sa dávka inzulínu udržiavala stabilná, ale bola upravená tak, aby sa v nasledujúcich 60 týždňoch dosiahla FPG < 110 mg/dl.
V 18. týždni poskytol empagliflozín štatisticky významné zlepšenie hodnoty HbA1c (tabuľka 8). V 78. týždni viedol empagliflozín k štatisticky významnému zníženiu hodnoty HbA1c a k použitiu nižšej dávky inzulínu v porovnaní s placebom. Okrem toho, empagliflozín viedol k zníženiu FPG, telesnej hmotnosti a krvného tlaku.
Tabuľka 8: Výsledky účinnosti v 18. a 78. týždni v placebom kontrolovanej štúdii empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k bazálnemu inzulínu s metformínom alebo bez neho alebo s derivátom sulfonylmočoviny
a
Placebo
Empagliflozín 10 mg
Empagliflozín 25 mg
N
125
132
117
HbA1c (%) v 18. týždni
Východisková hodnota (priemer)
8,10
8,26
8,34
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,01
-0,57
-0,71
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,56* (-0,78; -0,33)
-0,70* (-0,93; -0,47)
N
112
127
110
HbA1c (%) v 78. týždni
Východisková hodnota (priemer)
8,09
8,27
8,29
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,02
-0,48
-0,64
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,46* (-0,73; -0,19)
-0,62* (-0,90; -0,34)
N
112
127
110
Dávka bazálneho inzulínu(IU/deň) v78. týždni
Východisková hodnota (priemer)
47,84
45,13
48,43
Zmena od východiskovej hodnoty
1
5,45
-1,21
-0,47
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-6,66** (-11,56; -1,77)
-5,92** (-11,00; -0,85)
a Celý analyzovaný súbor (FAS) - jedinci, ktorí dokončili štúdiu, s použitím prevodu hodnôt
z posledného sledovania (LOCF) pred podaním záchrannej liečby glykémie
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
*hodnota p < 0,0001
** hodnota p < 0,025
Pacienti s poruchou funkcie obličiek, údaje z 52-týždňovej štúdie kontrolovanej placebom Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k liečbe antidiabetikami bola vyhodnotená u pacientov s poruchou funkcie obličiek v dvojito zaslepenej štúdii kontrolovanej placebom počas 52 týždňov. Liečba empagliflozínom viedla k štatisticky významnému zníženiu
hodnoty HbA1c (tabuľka 9) a ku klinicky významnému zlepšeniu FPG v porovnaní s placebom v 24.
týždni. Zlepšenie hodnoty HbA1c, telesnej hmotnosti a krvného tlaku pretrvávalo až do 52. týždňa.
Tabuľka 9: Výsledky v 24. týždni v placebom kontrolovanej štúdii empagliflozínu u pacientov
s poruchou funkcie obličiek a diabetom mellitus 2. typu
a
Placebo
Empagliflozín10 mg
Empagliflozín25 mg
Placebo
Empagliflozín25 mg
eGFR ≥ 60 až < 90 ml/min/1,73 m²
eGFR ≥ 30 až< 60 ml/min/1,73 m²
N
95
98
97
187
187
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
8,09
8,02
7,96
8,04
8,03
Zmena od východiskovej hodnoty
1
0,06
-0,46
-0,63
0,05
-0,37
Rozdiel oproti placebu
1
(95 % IS)
-0,52*(-0,72; -0,32)
-0,68*(-0,88; -0,49)
-0,42*(-0,56; -0,28)
N
89
94
91
178
175
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c< 7 %s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7 %
2
6,7
17,0
24,2
7,9
12,0
N
95
98
97
187
187
Telesná hmotnosť (kg)
2
Východisková hodnota (priemer)
86,00
92,05
88,06
82,49
83,22
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,33
-1,76
-2,33
-0,08
-0,98
Rozdiel oproti placebu
1
(95 % IS)
-1,43(-2,09; -0,77)
-2,00(-2,66; -1,34)
-0,91(-1,41; -0,41)
N
95
98
97
187
187
STK (mmHg)
2
Východisková hodnota (priemer)
134,69
137,37
133,68
136,38
136,64
Zmena odvýchodiskovej hodnoty
1
0,65
-2,92
-4,47
0,40
-3,88
Rozdiel oproti placebu
1
(95 % IS)
-3,57(-6,86; -0,29)
-5,12(-8,41; -1,82)
-4,28(-6,88; -1,68)
a Celý analyzovaný súbor (FAS) s použitím prevodu hodnôt z posledného sledovania (LOCF) pred
podaním záchrannej liečby glykémie
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti v dôsledku sekvenčného potvrdzujúceho
testovania
* p < 0,0001
Kardiovaskulárne účinky
Dvojito zaslepená placebom kontrolovaná štúdia EMPA-REG OUTCOME porovnávala združené dávky empagliflozínu 10 mg a 25 mg s placebom ako doplnok k bežnej liečbe u pacientov s diabetom typu 2 a existujúcim kardiovaskulárnym ochorením. Celkovo bolo liečených 7 020 pacientov (empagliflozín 10 mg: 2 345, empagliflozín 25 mg: 2 342, placebo: 2 333) a boli sledovaní v priemere 3,1 rokov. Priemerný vek bol 63 rokov, priemerný HbA1c bol 8,1 %, a 71,5 % boli muži. Vo východiskovom bode bolo 74 % pacientov liečených metformínom, 48 % inzulínom a 43 % derivátom sulfonylmočoviny. Približne polovica pacientov (52,2 %) mala eGFR 60-90 ml/min/1,73 m
2
; 17,8 % 45-60 ml/min/1,73 m
2
a 7,7 % 30-45 ml/min/1,73 m
2
.
V 12. týždni bolo pozorované upravené priemerné (SE) zlepšenie v hodnote HbA1c v porovnaní s východiskovou hodnotou 0,11 % (0,02) v skupine s placebom, 0,65 % (0,02) v skupine s 10 mg empagliflozínu a 0,71 % (0,02) v skupine s 25 mg empagliflozínu. Po prvých 12 týždňoch bola optimalizovaná kontrola glykémie nezávisle od skúmanej liečby. Účinok bol preto v 94. týždni oslabený, s upraveným priemerným (SE) zlepšením hodnoty HbA1c 0,08 % (0,02) v skupine
s placebom, 0,50 % (0,02) v skupine s 10 mg empagliflozínu a 0,55 % (0,02) v skupine s 25 mg empagliflozínu.
Empagliflozín bol účinnejší ako placebo pri prevencii primárneho kombinovaného cieľového ukazovateľa kardiovaskulárneho úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu alebo nefatálnej mŕtvice. Účinok liečby bol daný významným znížením kardiovaskulárneho úmrtia bez významnej zmeny nefatálneho infarktu myokardu alebo nefatálnej mŕtvice. Zníženie kardiovaskulárneho úmrtia bolo porovnateľné pre empagliflozín 10 mg a 25 mg (obrázok 1) a potvrdilo ho zlepšené celkové prežívanie (tabuľka 10).
V štúdii EMPA-REG OUTCOME bol účinok empagliflozínu na primárny kombinovaný cieľový ukazovateľ kardiovaskulárneho úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu alebo nefatálnej mŕtvice vo vysokej miere nezávislý od kontroly glykémie alebo funkcie obličiek (eGFR) a vo všeobecnosti konzistentný vo všetkých kategóriách eGFR až po hodnotu eGFR 30 ml/min/1,73 m
2
.
Účinnosť prevencie kardiovaskulárneho úmrtia nebola preukázateľne stanovená u pacientov používajúcich empagliflozín súbežne s inhibítormi DPP-4 ani u afroamerických pacientov, pretože zastúpenie týchto skupín v štúdii EMPA-REG OUTCOME bolo obmedzené.
Tabuľka 10: Účinok liečby na primárny kombinovaný cieľový ukazovateľ, jeho komponenty a úmrtnosť
a
Placebo
Empagliflozín
b
N
2 333
4 687
Čas do prvého výskytu KV úmrtia, nefatálneho IM alebo nefatálnej mŕtvice N (%)
282 (12,1)
490 (10,5)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95,02 % IS)
*
0,86 (0,74; 0,99)
p−hodnota pre superioritu
0,0382
KV úmrtie N (%)
137 (5,9)
172 (3,7)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
0,62 (0,49; 0,77)
p-hodnota
<0,0001
Nefatálny IM N (%)
121 (5,2)
213 (4,5)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
0,87 (0,70; 1,09)
p-hodnota
0,2189
Nefatálna mŕtvica N (%)
60 (2,6)
150 (3,2)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
1,24 (0,92; 1,67)
p-hodnota
0,1638
Celková úmrtnosť N (%)
194 (8,3)
269 (5,7)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
0,68 (0,57; 0,82)
p-hodnota
<0,0001
Nekardiovaskulárna úmrtnosť N (%)
57 (2,4)
97 (2,1)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
0,84 (0,60; 1,16)
KV = kardiovaskulárne, IM = infarkt myokardu
a Liečený súbor (LS), t.j. pacienti, ktorí dostali minimálne jednu dávku skúšaného lieku
b Združené dávky empagliflozínu 10 mg a 25 mg
* Keďže údaje zo skúšania boli súčasťou predbežnej analýzy, uvádza sa 95,02 % obojstranný interval
spoľahlivosti, ktorý zodpovedá p-hodnote menej ako 0,0498 pre významnosť
Obrázok 1 Čas do výskytu kardiovaskulárneho úmrtia v štúdii EMPA-REG OUTCOME
Srdcové zlyhanie vyžadujúce hospitalizáciu
V štúdii EMPA-REG OUTCOME znížil empagliflozín v porovnaní s placebom riziko srdcového
zlyhania vyžadujúceho hospitalizáciu (empagliflozín 2,7 %; placebo 4,1 %; HR 0,65, 95 % IS 0,50;
0,85).
Nefropatia
V štúdii EMPA-REG OUTCOME bola pre čas do prvej nefropatickej udalosti hodnota HR 0,61 (95 %
IS 0,53; 0,70) pre empagliflozín (12,7 %) v porovnaní s placebom (18,8 %).
Okrem toho u pacientov s východiskovou makroalbuminúriou empagliflozín preukázal vyšší (HR
1,82, 95 % IS 1,40; 2,37) výskyt trvalej normo- alebo mikroalbuminúrie (49,7 %) v porovnaní s placebom (28,8 %).
Hladina glukózy v plazme nalačno
V štyroch placebom kontrolovaných štúdiách viedla liečba empagliflozínom vo forme monoterapie alebo prídavnej liečby k metformínu, pioglitazónu alebo metformínu plus derivátu sulfonylmočoviny k priemerným zmenám od východiskovej hodnoty FPG -20,5 mg/dl [-1,14 mmol/l] pri 10 mg empagliflozínu a -23,2 mg/dl [-1,29 mmol/l] pri 25 mg empagliflozínu v porovnaní s placebom (7,4 mg/dl [0,41 mmol/l]). Tento účinok sa pozoroval po 24 týždňoch a udržal sa 76 týždňov.
Hladina glukózy 2 hodiny po jedle
Liečba empagliflozínom vo forme prídavnej liečby k metformínu alebo metformínu a derivátu sulfonylmočoviny viedla ku klinicky významnému zníženiu hladiny glukózy 2 hodiny po jedle (tolerančný test jedla) v 24. týždni (prídavná liečba k metformínu: placebo +5,9 mg/dl, 10 mg empagliflozínu: -46,0 mg/dl, 25 mg empagliflozínu: -44,6 mg/dl, prídavná liečba k metformínu a derivátu sulfonylmočoviny: placebo -2,3 mg/dl, 10 mg empagliflozínu: -35,7 mg/dl, 25 mg
empagliflozínu: -36,6 mg/dl).
Pacienti s východiskovou hodnotou HbA1c >10 %
Vo vopred špecifikovanej združenej analýze troch štúdií fázy 3 viedla liečba odslepeným empagliflozínom v dávke 25 mg u pacientov so závažnou hyperglykémiou (N = 184, priemerná východisková hodnota HbA1c 11,15 %) ku klinicky významnému zníženiu hodnoty HbA1c o 3,27 % v 24. týždni oproti východiskovej hodnote; tieto štúdie neobsahovali liečebné rameno s placebom alebo s 10 mg empagliflozínu.
Telesná hmotnosť
Vo vopred špecifikovanej združenej analýze 4 placebom kontrolovaných štúdií viedla liečba empagliflozínom k zníženiu telesnej hmotnosti (-0,24 kg pri placebe, -2,04 kg pri 10 mg empagliflozínu a -2,26 kg pri 25 mg empagliflozínu) v 24. týždni, ktoré sa udržalo až do 52. týždňa (-0,16 kg pri placebe, -1,96 kg pri 10 mg empagliflozínu a -2,25 kg pri 25 mg empagliflozínu).
Krvný tlak
Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu sa vyhodnotila v dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii trvajúcej 12 týždňov u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a vysokým krvným tlakom užívajúcich rôzne antidiabetiká a až 2 antihypertenzívne liečby. Liečba empagliflozínom jedenkrát denne viedla k štatisticky významnému zlepšeniu hodnoty HbA1c a 24-hodinovej priemernej hodnoty systolického a diastolického krvného tlaku na základe ambulantného sledovania krvného tlaku (tabuľka 11). Liečba empagliflozínom poskytla zníženia STK a DTK v sede.
Tabuľka 11: Výsledky účinnosti v 12. týždni v placebom kontrolovanej štúdii empagliflozínu
u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a nekontrolovaným krvným tlakom
a
Placebo
Empagliflozín
10 mg
25 mg
N
271
276
276
HbA1c (%) v 12. týždni
1
Východisková hodnota (priemer)
7,90
7,87
7,92
Zmena od východiskovej hodnoty
2
0,03
-0,59
-0,62
Rozdiel oproti placebu
2
(95 % IS)
-0,62* (-0,72; -0,52)
-0,65* (-0,75; -0,55)
24-hodinový STK v 12. týždni
3
Východisková hodnota (priemer)
131,72
131,34
131,18
Zmena od východiskovej hodnoty
4
0,48
-2,95
-3,68
Rozdiel oproti placebu
4
(95 % IS)
-3,44* (-4,78; -2,09)
-4,16* (-5,50; -2,83)
24-hodinový DTK v 12. týždni
3
Východisková hodnota (priemer)
75,16
75,13
74,64
Zmena od východiskovej hodnoty
5
0,32
-1,04
-1,40
Rozdiel oproti placebu
5
(95 % IS)
-1,36** (-2,15; -0,56)
-1,72* (-2,51; -0,93)
a Celý analyzovaný súbor (FAS)
1 LOCF, hodnoty cenzurované po užívaní záchrannej liečby antidiabetikom
2 Priemer upravený podľa východiskovej HbA1c, východiskovej hodnoty eGFR, geografického regiónu a počtu antihypertenzív
3 LOCF, hodnoty cenzurované po užívaní záchrannej liečby antidiabetikom alebo po zmene záchrannej
liečby antihypertenzívom
4 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty SKT, východiskovej hodnoty HbA1c,východiskovej hodnoty eGFR, geografického regiónu a počtu antihypertenzív
5 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty DKT, východiskovej hodnoty HbA1c, východiskovejhodnoty eGFR, geografického regiónu a počtu antihypertenzív
* hodnota p < 0,0001
** hodnota p < 0,001
Vo vopred špecifikovanej združenej analýze 4 placebom kontrolovaných štúdií viedla liečba empagliflozínom k zníženiu systolického krvného tlaku (10 mg empagliflozínu: -3,9 mmHg; 25 mg empagliflozínu: -4,3 mmHg) v porovnaní s placebom (-0,5 mmHg) a diastolického krvného tlaku (10 mg empagliflozínu: -1,8 mmHg; 25 mg empagliflozínu: -2,0 mmHg) v porovnaní s placebom
(-0,5 mmHg) v 24. týždni, ktoré sa udržalo až do 52. týždňa.
Srdcové zlyhávanie
Empagliflozín u pacientov so srdcovým zlyhávaním a zníženou ejekčnou frakciou
Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu 10 mg jedenkrát denne ako doplnku k štandardnej liečbe srdcového zlyhávania sa hodnotila v randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii (EMPEROR-Reduced) u 3 730 pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním (trieda podľa asociácie New York Heart Association [NYHA] II-IV) a zníženou ejekčnou frakciou (LVEF ≤ 40 %). Primárnym cieľovým ukazovateľom bol čas do potvrdenej prvej udalosti kardiovaskulárneho (KV) úmrtia alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania (HSZ). Výskyt potvrdenej HSZ (prvej
a opakovanej) a sklon zmeny eGFR (CKD-EPI)cr od východiskovej hodnoty boli zahrnuté do potvrdzujúceho testovania. Liečba srdcového zlyhávania na začiatku štúdie zahŕňala inhibítory ACE/blokátory receptorov angiotenzínu/inhibítor receptorov angiotenzínu a neprilyzínu (88,3 %), betablokátory (94,7 %), antagonisty mineralokortikoidových receptorov (71,3 %) a diuretiká (95,0 %).
Celkovo 1 863 pacientov bolo randomizovaných na empagliflozín 10 mg (placebo: 1 867)
a sledovaných počas mediánu 15,7 mesiaca. Populácia štúdie pozostávala z 76,1 % mužov a 23,9 % žien v priemernom veku 66,8 rokov (rozsah: 25 - 94 rokov), 26,8 % bolo vo veku 75 rokov a viac. 70,5 % populácie štúdie boli belosi, 18,0 % aziati a 6,9 % černosi/Afroameričania. Pri randomizácii malo 75,1 % pacientov triedu II , 24,4 % malo triedu III a 0,5 % triedu IV podľa NYHA. Priemerná hodnota LVEF bola 27,5 %. Na začiatku štúdie bola priemerná eGFR 62,0 ml/min/1,73 m
2
a medián pomeru albumínu ku kreatinínu v moči (Urinary Albumin to Creatinine Ratio, UACR) bol 22 mg/g. Približne polovica pacientov (57,1 %) mala eGFR na úrovni ≥ 60 ml/min/1,73 m
2
, 24,1 % na úrovni 45 až < 60 ml/min/1,73 m
2
, 18,6 % na úrovni 30 až < 45 ml/min/1,73 m
2
a 5,3 % na úrovni 20 až < 30 ml/min/1,73 m
2
.
Empagliflozín bol účinnejší pri znižovaní rizika primárneho kompozitného cieľového ukazovateľa úmrtia z kardiovaskulárnej príčiny alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania v porovnaní s placebom. Okrem toho empagliflozín významne znížil riziko výskytu HSZ (prvej a opakovanej)
a významne znížil rýchlosť poklesu eGFR (tabuľka 12; obrázok 2).
Tabuľka 12: Účinok liečby na primárny kombinovaný cieľový ukazovateľ, jeho komponenty a dva kľúčové sekundárne cieľové ukazovatele zahrnuté vo vopred špecifikovanom potvrdzujúcom testovaní
Placebo
Empagliflozín 10 mg
N
1 867
1 863
Čas do prvého výskytu KV úmrtia alebo HSZ, N (%)
462 (24,7)
361 (19,4)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 %IS)*
0,75 (0,65; 0,86)
p−hodnota pre superioritu
< 0,0001
KV úmrtie, N (%)
202 (10,8)
187 (10,0)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
0,92 (0,75; 1,12)
HSZ (prvý výskyt), N (%)
342 (18,3)
246 (13,2)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
0,69 (0,59; 0,81)
HSZ (prvá a opakovaná), N udalostí
553
388
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)*
0,70 (0,58; 0,85)
p−hodnota
0,0003
Sklon eGFR (CKD-EPI)cr**, rýchlosť poklesu(ml/min/1,73 m
2
/rok)
-2,28
-0,55
Rozdiel liečby oproti placebu (95 % IS)
1,73 (1,10; 2,37)
p-hodnota
< 0,0001
KV = kardiovaskulárny, HSZ = hospitalizácia z dôvodu srdcového zlyhávania, eGFR = odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie, CKD EPI = rovnica epidemiologickej skupiny chronického ochorenia obličiek (Chronic kidney disease epidemiology collaboration equation)
* KV úmrtie a udalosti HSZ boli potvrdené nezávislým výborom pre klinické udalosti a analyzovali sa na základe randomizovaného súboru.
** Sklon eGFR bol analyzovaný na základe liečeného súboru. Hodnota zachytenia je -
0,95 ml/min/1,73 m
2
pre placebo a -3,02 ml/min/1.73 m
2
pre empagliflozín. Hodnota zachytenia predstavuje akútny účinok na eGFR, kým sklon predstavuje dlhodobý účinok.
Obrázok 2 Čas do prvej udalosti potvrdeného KV úmrtia alebo HSZ
Výsledky primárneho kompozitného cieľového ukazovateľa boli vo všeobecnosti konzistentné
s pomerom rizika (HR) pod 1 naprieč vopred špecifikovanými podskupinami, vrátane pacientov so srdcovým zlyhávaním, s diabetom mellitus 2. typu alebo bez neho a s poruchou funkcie obličiek alebo bez nej (až po eGFR na úrovni 20 ml/min/1,73 m
2
).
Empagliflozín u pacientov so srdcovým zlyhávaním a zachovanou ejekčnou frakciou
Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu 10 mg jedenkrát denne ako doplnku k štandardnej liečbe sa
hodnotila v randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii (EMPEROR-Preserved) u 5 988 pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním (trieda podľa asociácie New York Heart Association [NYHA] II-IV) a zachovanou ejekčnou frakciou (LVEF > 40 %). Primárnym cieľovým ukazovateľom bol čas do potvrdenej prvej udalosti kardiovaskulárneho (KV) úmrtia alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania (HSZ). Výskyt potvrdenej HSZ (prvej a opakovanej)
a sklon zmeny eGFR (CKD-EPI)
cr
od východiskovej hodnoty boli zahrnuté do potvrdzujúceho
testovania. Liečba na začiatku štúdie zahŕňala inhibítory ACE/blokátory receptorov angiotenzínu/inhibítor receptorov angiotenzínu a neprilyzínu (80,7 %), betablokátory (86,3 %), antagonisty mineralokortikoidových receptorov (37,5 %) a diuretiká (86,2 %).
Celkovo 2 997 pacientov bolo randomizovaných na empagliflozín 10 mg (placebo: 2 991)
a sledovaných počas mediánu 26,2 mesiaca. Populácia štúdie pozostávala z 55,3 % mužov a 44,7 % žien v priemernom veku 71,9 rokov (rozsah: 22 - 100 rokov), 43,0 % bolo vo veku 75 rokov a viac. 75,9 % populácie štúdie boli belosi, 13,8 % aziati a 4,3 % černosi/Afroameričania. Pri randomizácii malo 81,5 % pacientov triedu II ,18,1 % malo triedu III a 0,3 % triedu IV podľa NYHA. Populácia štúdie EMPEROR-Preserved zahŕňala pacientov s LVEF < 50 % (33,1%), LVEF 50 až < 60 % (34,4 %) a LVEF ≥ 60 % (32,5 %). Na začiatku štúdie bola priemerná eGFR 60,6 ml/min/1,73 m
2
a medián pomeru albumínu ku kreatinínu v moči (Urinary Albumin to Creatinine Ratio, UACR) bol 21 mg/g. Približne polovica pacientov (50,1 %) mala eGFR na úrovni ≥ 60 ml/min/1,73 m
2
, 26,1 % na úrovni 45 až < 60 ml/min/1,73 m
2
, 18,6 % na úrovni 30 až < 45 ml/min/1,73 m
2
a 4,9 % na úrovni 20až < 30 ml/min/1,73 m
2
.
Empagliflozín bol účinnejší pri znižovaní rizika primárneho kompozitného cieľového ukazovateľa úmrtia z kardiovaskulárnej príčiny alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania v porovnaní s placebom. Okrem toho empagliflozín významne znížil riziko výskytu HSZ (prvej a opakovanej)
a významne znížil rýchlosť poklesu eGFR (tabuľka 13; obrázok 3).
Tabuľka 13: Účinok liečby na primárny kombinovaný cieľový ukazovateľ, jeho komponenty a dva kľúčové sekundárne cieľové ukazovatele zahrnuté vo vopred špecifikovanom potvrdzujúcom testovaní
Placebo
Empagliflozín 10 mg
N
2 991
2 997
Čas do prvého výskytu KV úmrtia alebo HSZ,N (%)
511 (17,1)
415 (13,8)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)*
0.79 (0,69; 0,90)
p−hodnota pre superioritu
0,0003
KV úmrtie, N (%)
244 (8,2)
219 (7,3)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
0,91 (0,76; 1,09)
HSZ (prvý výskyt), N (%)
352 (11,8)
259 (8,6)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
0,71 (0,60; 0,83)
HSZ (prvá a opakovaná), N udalostí
541
407
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)*
0,73 (0,61; 0,88)
p−hodnota
0,0009
Sklon eGFR (CKD-EPI)cr**, rýchlosť poklesu(ml/min/1,73 m
2
/rok)
-2,62
-1,25
Rozdiel liečby oproti placebu (95 % IS)
1,36 (1,06; 1,66)
p-hodnota
< 0,0001
KV = kardiovaskulárny, HSZ = hospitalizácia z dôvodu srdcového zlyhávania, eGFR = odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie, CKD EPI = rovnica epidemiologickej skupiny chronického ochorenia obličiek (Chronic kidney disease epidemiology collaboration equation)
* KV úmrtie a udalosti HSZ boli potvrdené nezávislým výborom pre klinické udalosti a analyzovali sa nazáklade randomizovaného súboru.
** Sklon eGFR bol analyzovaný na základe liečeného súboru. Hodnota zachytenia
je -0,18 ml/min/1,73 m
2
pre placebo a -3,02 ml/min/1.73 m
2
pre empagliflozín. Hodnota zachytenia predstavuje akútny účinok na eGFR, kým sklon predstavuje dlhodobý účinok.
Obrázok 3 Čas do prvej udalosti potvrdeného KV úmrtia alebo HSZ
Výsledky primárneho kompozitného cieľového ukazovateľa boli konzistentné naprieč každej z vopred špecifikovaných podskupín kategorizovaných podľa napr. LVEF, diabetického stavu alebo funkcie obličiek (až po eGFR na úrovni 20 ml/min/1,73 m
2
).
Chronická choroba obličiek
Na vyhodnotenie kardiorenálnych účinkov lieku ako doplnku k štandardnej liečbe sa vykonala randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia s 10 mg empagliflozínu jedenkrát denne (EMPA-KIDNEY) u 6 609 pacientov s chronickou chorobou obličiek (eGFR ≥20 - < 45 ml/min/1,73 m
2
alebo eGFR ≥ 45 - < 90 ml/min/1,73 m
2
s pomerom albumínu ku kreatinínu v moči (UACR) ≥ 200 mg/g). Primárny cieľový ukazovateľ bol čas do prvého výskytu progresie choroby obličiek (trvalý pokles ≥ 40 % eGFR od randomizácie, trvalá eGFR < 10 ml/min/1,73 m
2
, terminálne štádium choroby obličiek alebo renálne úmrtie) alebo KV úmrtie. Do potvrdzujúceho testovania boli zahrnuté prvý výskyt hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania alebo KV úmrtie, hospitalizácia z akejkoľvek príčiny (prvá a opakovaná) a úmrtnosť z akejkoľvek príčiny. Základná liečba zahŕňala vhodné použitie inhibítorov RAS (85,2 % inhibítor ACE alebo blokátor receptorov angiotenzínu).
Celkovo 3 304 pacientov bolo randomizovaných na empagliflozín 10 mg (placebo: 3 305)
a sledovaných počas mediánu 24,3 mesiaca. Populácia štúdie pozostávala zo 66,8 % mužov a 33,2 % žien v priemernom veku 63,3 rokov (rozsah: 18 - 94 rokov), 23,0 % bolo vo veku 75 rokov alebo viac. 58,4 % populácie štúdie boli belosi, 36,2 % aziati a 4,0 % černosi/Afroameričania.
Na začiatku štúdie bola priemerná eGFR 37,3 ml/min/1,73 m
2
, 21,2 % pacientov malo eGFR ≥ 45 ml/min/1,73 m
2
, 44,3 % 30 až < 45 ml/min/1,73 m
2
a 34,5 % < 30 ml/min/1,73 m
2
vrátane 254 pacientov s eGFR < 20 ml/min/1,73 m
2
. Medián UACR bol 329 mg/g, 20,1 % malo UACR < 30 mg/g, 28,2 % malo UACR 30 až ≤ 300 mg/g a 51,7 % malo UACR > 300 mg/g, 41,1 % pacientov malo UACR < 200 mg/g. Primárne príčiny chronickej choroby obličiek boli diabetická nefropatia/diabetická choroba obličiek (31 %), glomerulárna choroba (25 %), hypertenzná/renovaskulárna choroba (22 %)
a ďalšie/neznáme (22 %).
Empagliflozín bol účinnejší ako placebo pri znižovaní rizika primárneho kombinovaného cieľového ukazovateľa progresie choroby obličiek alebo KV úmrtia (pozri tabuľku 14). Okrem toho empagliflozín významne znížil riziko hospitalizácie z akejkoľvek príčiny (prvej a opakovanej).
Tabuľka 14: Účinok liečby na primárny kombinovaný a kľúčové sekundárne cieľové ukazovatele zahrnuté vo vopred špecifikovanom potvrdzujúcom testovaní a jeho komponentov
Placebo
Empagliflozín 10 mg
N
3 305
3 304
Čas do prvého výskytu progresie choroby obličiek (trvalý pokles ≥ 40 % eGFR od randomizácie, trvalá eGFR < 10 ml/min/1,73 m
2
, terminálne štádium choroby obličiek * (ESKD) alebo renálneúmrtie) alebo KV úmrtie, N (%)
558 (16,9)
432 (13,1)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (99,83 % IS)
0,72 (0,59; 0,89)
p-hodnota pre superioritu
<0,0001
Trvalý pokles ≥ 40 % eGFR od randomizácie, N (%)
474 (14,3)
359 (10,9)
Pomer rizika v porovnaní s placebom(95 % IS)
0,70 (0,61; 0,81)
p-hodnota
<0,0001
ESKD*alebo trvalá eGFR < 10 ml/min/1,73 m
2
, N (%)
221 (6,7)
157 (4,8)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
0,69 (0,56; 0,84)
p-hodnota
0,0003
Renálne úmrtie, N (%)**
4 (0,1)
4 (0,1)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
p-hodnota
KV úmrtie, N (%)
69 (2,1)
59 (1,8)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
0,84 (0,60; 1,19)
p-hodnota
0,3366
ESKD alebo KV úmrtie, N (%)
#
217 (6,6)
163 (4,9)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % IS)
0,73 (0,59; 0,89)
p-hodnota
0,0023
Výskyt hospitalizácie z akejkoľvekpríčiny (prvej a opakovanej), N udalostí
1 895
1 611
Pomer rizika v porovnaní s placebom (99,03 % IS)
0,86 (0,75; 0,98)
p-hodnota
0,0025
KV = kardiovaskulárny, HSZ = hospitalizácia z dôvodu srdcového zlyhávania, eGFR = odhadovaná
rýchlosť glomerulárnej filtrácie
* Terminálne štádium choroby obličiek (End-Stage Kidney Disease, ESKD) je definované ako
začiatok udržiavacej dialýzy alebo transplantácia obličky.
** Vyskytlo sa príliš málo udalostí renálneho úmrtia na vypočítanie spoľahlivého pomeru rizika.
# Vopred definované ako jedno z dvoch kritérií ukončenia vo vopred naplánovanej predbežnej analýze.
Obrázok 4 Čas do prvej udalosti progresie choroby obličiek alebo uznaného KV úmrtia, odhadovaná
funkcia kumulatívneho výskytu
Výsledky primárneho kompozitného cieľového ukazovateľa boli vo všeobecnosti konzistentné naprieč všetkými vopred špecifikovanými podskupinami, vrátane kategórií eGFR, základnej príčiny ochorenia obličiek, diabetického stavu alebo základného používania inhibítorov RAS. Prínosy liečby boli jasnejšie u pacientov s vyššími stupňami albuminúrie.
Počas liečby bol pokles eGFR v priebehu času pomalší v skupine s empagliflozínom v porovnaní so skupinou s placebom (obrázok 5). Empagliflozín spomalil ročnú mieru poklesu eGFR v porovnaní s placebom o 1,37 ml/min/1,73 m
2
/rok (95 % IS 1,16; 1,59), na základe vopred špecifikovanej analýzy všetkých meraní eGFR vykonaných od návštevy v 2. mesiaci do záverečnej kontrolnej návštevy.
U pacientov liečených empagliflozínom sa vyskytol počiatočný pokles eGFR, ktorý sa po prerušení liečby vrátil na východiskovú hodnotu, ako bolo preukázané v niekoľkých štúdiách s empagliflozínom, čo podporuje fakt, že hemodynamické zmeny hrajú úlohu pri akútnych účinkoch empagliflozínu na eGFR.
Východisková hodnota 12
4
52
100
148
32
124
172
Plánovaný týždeň štúdie
76
Upravený priemer (SE)
Obrázok 5 Zmena eGFR v priebehu času*
*eGFR (CKD-EPI) (ml/min/1,73 m
2
) MMRM výsledky v priebehu času – randomizovaný súbor. Pediatrická populácia
Diabetes mellitus 2. typu
Klinická účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu (10 mg s možným zvýšením dávky na 25 mg)
a linagliptínu (5 mg) jedenkrát denne sa skúmali u detí a dospievajúcich s diabetom mellitus 2. typu vo veku od 10 do 17 rokov v placebom kontrolovanej štúdii (DINAMO) počas 26 týždňov, s bezpečnostným predĺžením trvajúcim až 52 týždňov. Základné liečby ako doplnok k diéte a pohybovej aktivite zahŕňali metformín (51 %), kombináciu metformínu a inzulínu (40,1 %), inzulín (3,2 %) alebo žiadnu liečbu (5,7 %).
Upravená priemerná zmena HbA1c v. 26 týždni medzi empagliflozínom (N = 52) a placebom (N = 53)
-0,84 % bola klinicky a štatisticky významná (95 % IS -1,50, -0,19; p = 0,0116). Okrem toho viedla liečba empagliflozínom oproti placebu ku klinicky významnej upravenej priemernej zmene FPG -35,2 mg/dl (95 % IS -58,6; -11,7) [-1,95 mmol/l (-3,25; -0,65)].
Srdcové zlyhávanie a chronická choroba obličiek
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s empagliflozín vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie pri srdcovom zlyhávaní a pri liečbe chronickej choroby obličiek (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Všeobecné
Empagliflozín sa nemá používať u pacientov s diabetom mellitus 1. typu (pozri „Ketoacidóza“ v časti
4.4).
Ketoacidóza
U pacientov s diabetom mellitus liečených inhibítormi SGLT2, vrátane empagliflozínu, boli hlásené prípady ketoacidózy, vrátane život ohrozujúcich a smrteľných prípadov. V mnohých prípadoch bol prejav tohto stavu atypický s len mierne zvýšenými hodnotami glukózy v krvi, nižšími ako 14 mmol/l (250 mg/dl). Nie je známe, či sa ketoacidóza vyskytuje s vyššou pravdepodobnosťou pri vyšších dávkach empagliflozínu.Aj keď sa u pacientov bez diabetu mellitus ketoacidóza vyskytuje menej pravdepodobne, aj u týchto pacientov boli hlásené jej prípady
Riziko výskytu ketoacidózy sa musí zvážiť v prípade nešpecifických symptómov, ako sú nauzea, vracanie, anorexia, bolesť brucha, nadmerný smäd, ťažkosti s dýchaním, zmätenosť, neobvyklá únava alebo ospalosť. Ak sa vyskytnú tieto príznaky, pacienti majú byť okamžite vyšetrení na ketoacidózu, bez ohľadu na hladinu glukózy v krvi.
U pacientov so suspektnou alebo diagnostikovanou ketoacidózou sa má liečba empagliflozínom okamžite prerušiť.
Liečba sa má prerušiť u pacientov hospitalizovaných kvôli závažným chirurgickým zákrokom alebo
akútnym závažným ochoreniam. U týchto pacientov sa odporúča sledovať hladinu ketónov. Uprednostňuje sa meranie hladiny ketónov v krvi namiesto moču. Liečba empagliflozínom sa môže opäť začať, ak je hladina ketónov normálna a stav pacienta je stabilizovaný.
Pred začatím liečby empagliflozínom sa majú zvážiť faktory v anamnéze pacienta, ktoré by ho mohli predisponovať ku ketoacidóze.
Pri empagliflozíne sa pozorovala predĺžená ketoacidóza a predĺžená glykozúria. Ketoacidóza môže po ukončení liečby empagliflozínom trvať dlhšie, ako sa predpokladá na základe plazmatického polčasu (pozri časť
5.2
). Na dlhšom trvaní ketoacidózy sa môžu podieľať faktory nezávislé od empagliflozínu, ako je inzulínová deficiencia.
K pacientom, u ktorých môže byť vyššie riziko ketoacidózy patria pacienti s nízkou funkčnou rezervou beta-buniek (napr. pacienti s diabetom 2. typu s nízkou hladinou C-peptidu alebo s latentným autoimunitným diabetom u dospelých (latent autoimmune diabetes in adults, LADA) alebo pacienti
s pankreatitídou v anamnéze), pacienti s ochoreniami vedúcimi k obmedzenému príjmu potravy alebo k závažnej dehydratácii, pacienti, u ktorých sú dávky inzulínu znížené, a pacienti so zvýšenou potrebou inzulínu z dôvodu akútneho ochorenia, chirurgického zákroku alebo nadmerného požívania alkoholu. U týchto pacientov sa majúpoužívať inhibítory SGLT2 s opatrnosťou.
Obnovenie liečby inhibítormi SGLT2 u pacientov s anamnézou ketoacidózy počas liečby inhibítormi SGLT2 sa neodporúča, s výnimkou prípadov, keď bol identifikovaný a vyriešený iný jednoznačný spúšťací faktor.
Empagliflozin Polpharma sa nemá používať u pacientov s diabetom 1. typu. Údaje z programu klinických skúšaní u pacientov s diabetom 1. typu preukázali zvýšený výskyt ketoacidózy s častou frekvenciou u pacientov liečených empagliflozínom 10 mg a 25 mg ako doplnkom k inzulínu
v porovnaní s placebom.
Porucha funkcie obličiek
Z dôvodu obmedzených skúseností sa neodporúča začať liečbu empagliflozínom u pacientov s eGFR
< 20 ml/min/1,73 m
2
.
U pacientov s eGFR < 60 ml/min/1,73 m
2
je denná dávka empagliflozínu 10 mg (pozri časť
4.2
). Účinnosť empagliflozínu pri znižovaní hladiny glukózy je závislá od funkcie obličiek a je znížená u pacientov s eGFR < 45 ml/min/1,73 m
2
a pravdepodobne neprítomná u pacientov s eGFR < 30 ml/min/1,73 m
2
(pozri časť
4.2
,
5.1
a
5.2
).
Sledovanie funkcie obličiek
Odporúča sa, aby sa funkcia obličiek zhodnotila nasledovne:
pred začiatkom liečby empagliflozínom a pravidelne počas liečby, t.j. aspoň raz za rok (pozri časti
4.2
.,
4.8
.,
5.1
. a 5.2.),
pred začiatkom súbežnej liečby akýmkoľvek liekom, ktorý môže mať negatívny vplyv na funkciu
obličiek.
Riziko deplécie objemu
Na základe mechanizmu účinku inhibítorov SGLT2 môže osmotická diuréza sprevádzajúca glukozúriu viesť k miernemu poklesu krvného tlaku (pozri časť
5.1
). U pacientov, pre ktorých môže pokles krvného tlaku vyvolaný empagliflozínom predstavovať riziko, ako sú pacienti so známym kardiovaskulárnym ochorením, pacienti užívajúci liečbu antihypertenzívami s hypotenziou v anamnéze alebo pacienti vo veku 75 rokov a starší, sa má preto postupovať opatrne.
V situáciách, ktoré môžu viesť k strate tekutín (napr. ochorenie gastrointestinálneho traktu), sa u pacientov užívajúcich empagliflozín odporúča pozorné sledovanie stavu objemu (napr. telesné
vyšetrenie, merania krvného tlaku, laboratórne vyšetrenia vrátane hematokritu) a elektrolytov. Kým
nedôjde k náprave straty tekutín, má sa zvážiť dočasné prerušenie liečby empagliflozínom.
Staršie osoby
Účinok empagliflozínu na vylučovanie glukózy močom súvisí s osmotickou diurézou, ktorá môže ovplyvniť stav hydratácie. U pacientov vo veku 75 rokov a starších sa môže vyskytovať zvýšené riziko deplécie objemu. Pri vyššom počte týchto pacientov liečených empagliflozínom sa objavili nežiaduce reakcie súvisiace s depléciou objemu v porovnaní s placebom (pozri časť
4.8
). Je preto potrebné venovať pozornosť ich príjmu tekutín v prípade súbežného podávania liekov, ktoré môžu spôsobiť depléciu objemu (napr. diuretiká, inhibítory ACE).
Komplikované infekcie močových ciest
U pacientov liečených empagliflozínom boli zaznamenané prípady komplikovaných infekcií močových ciest vrátane pyelonefritídy a urosepsy (pozri časť
4.8
). U pacientov s komplikovanými infekciami močových ciest sa má zvážiť dočasné prerušenie liečby empagliflozínom.
Nekrotizujúca fasciitída perinea (Fournierova gangréna)
U pacientov a pacientok užívajúcich inhibítory SGLT2, vrátane empagliflozínu, boli hlásené prípady nekrotizujúcej fasciitídy perinea (známej tiež ako Fournierova gangréna). Ide o zriedkavú, ale závažnú a potenciálne život ohrozujúcu udalosť, ktorá vyžaduje urgentný chirurgický zákrok a antibiotickú liečbu.
Pacientov je potrebné upozorniť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich vyskytne kombinácia príznakov zahŕňajúcich bolesť, citlivosť, erytém alebo opuch v oblasti genitálií alebo perinea spolu
s horúčkou alebo malátnosťou. Je potrebné si uvedomiť, že nekrotizujúcej fasciitíde môže predchádzať urogenitálna infekcia alebo perineálny absces. V prípade podozrenia na Fournierovu gangrénu sa má podávanie lieku Empagliflozin Polpharma prerušiť a má sa urýchlene začať liečba (zahŕňajúca antibiotiká a chirurgickú excíziu a vyčistenie rany).
Amputácie dolných končatín
Počas dlhodobých klinických štúdií s ďalším inhibítorom SGLT2 sa pozoroval zvýšený počet prípadov amputácií dolných končatín (primárne prsta na nohe). Nie je známe, či to predstavuje
skupinový účinok. Ako u všetkých diabetických pacientov, je dôležité pacientov poučiť o bežnej
preventívnej starostlivosti o nohy.
Poškodenie pečene
Pri empagliflozíne sa v klinických skúšaniach hlásili prípady poškodenia pečene. Príčinný vzťahmedzi empagliflozínom a poškodením pečene sa nestanovil.
Zvýšený hematokrit
Pri liečbe empagliflozínom bolo pozorované zvýšenie hematokritu (pozri časť
4.8
). Pacienti s výrazne
zvýšeným hematokritom sa majú sledovať a vyšetriť na základné hematologické ochorenie.
Chronická choroba obličiek
U pacientov s albuminúriou môže byť prínos liečby empagliflozínom vyšší.
Infiltratívne ochorenie alebo Takotsubo kardiomyopatia
Pacienti s infiltratívnym ochorením alebo Takotsubo kardiomyopatiou sa špecificky neskúmali. Preto
nebola stanovená účinnosť u týchto pacientov.
Laboratórne vyhodnotenia moču
Vzhľadom na mechanizmus účinku lieku budú mať pacienti užívajúci Empagliflozin Polpharma
pozitívny výsledok vyšetrenia glukózy v moči.
Interferencia s testom 1,5-anhydroglucitolu (1,5-AG)
Monitorovanie kontroly glykémie pomocou testu 1,5-AG sa neodporúča, pretože merania 1,5-AG sú pri vyhodnocovaní kontroly glykémie u pacientov užívajúcich inhibítory SGLT2 nespoľahlivé.
Odporúča sa použitie alternatívnych metód monitorovania kontroly glykémie.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v každej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.