Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
OTC
ZALTRAP 25 mg/ml Infúzny koncentrát
INN: aflibercept
Aktualizované: 2026-04-25
Dostupné v:
🇨🇿🇫🇷🇵🇹🇸🇰
Forma
—
Dávkovanie
—
Spôsob podania
—
Skladovanie
—
O lieku
Výrobca
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Sanofi Winthrop Industrie
ATC kód
L01XX44
Zdroj
EMA · EMEA/H/C/002532
Farmakoterapeutická skupina: Cytostatiká, iné cytostatiká, ATC kód: L01XX44 Mechanizmus účinku
Vaskulárny endoteliálny rastový faktor A a B (VEGF-A, VEGF-B) a placentárny rastový faktor (PlGF) patrí do rodiny angiogenných faktorov VEGF, ktoré pôsobia ako silné mitogénne
a chemotaktické faktory a faktory cievnej permeability pre endoteliálne bunky. VEGF-A pôsobí prostredníctvom dvoch receptorových tyrozínkináz – VEGFR-1 a VEGFR-2, ktoré sú prítomné na povrchu endoteliálnych buniek. PlGF a VEGF-B sa viažu iba na VEGFR-1, ktorý je tiež prítomný na povrchu leukocytov. Nadmerná aktivácia týchto receptorov faktorom VEGF-A môže viesť
k patologickej neovaskularizácii a nadmernej vaskulárnej permeabilite. PlGF sa tiež spája s patologickou neovaskularizáciou a prestupom zápalových buniek do nádoru.
Aflibercept, označovaný vo vedeckej literatúre tiež ako VEGF TRAP, je rekombinantný fúzny proteín, ktorý sa skladá z VEGF väzbovej časti tvorenej extracelulárnymi doménami ľudských VEGF receptorov 1 a 2 fúzovanou k Fc časti ľudského IgG1. Aflibercept sa vyrába technológiou rekombinantnej DNA v cicavčom expresnom systéme ovariálnych buniek čínskeho škrečka
(CHO) K-1. Aflibercept je dimérny glykoproteín s molekulárnou hmotnosťou proteínovej časti 97 kilodaltonov (kDa); glykozylácia zvyšuje celkovú molekulárnu hmotnosť o 15 % na hodnotu 115 kDa.
Aflibercept pôsobí ako solubilný falošný („decoy“) receptor, ktorý viaže VEGF-A s vyššou afinitou ako prirodzené receptory, rovnako ako príbuzné ligandy PlGF a VEGF-B. Aflibercept pôsobí ako lapač ligandov (ligand trap) a tým bráni väzbe endogénnych ligandov na ich kognátne receptory, čím blokuje signálne dráhy sprostredkované receptorom.
Aflibercept blokuje aktiváciu VEGF receptorov a proliferáciu endoteliálnych buniek a tým inhibuje rast nových ciev, ktoré zásobujú nádor kyslíkom a živinami.
Aflibercept sa viaže na ľudský VEGF-A (rovnovážna disociačná konštanta KD = 0,5 pM pre
VEGF-A165 a 0,36 pM pre VEGF-A121), na ľudský PlGF (KD = 39 pM pre PlGF-2) a ľudský VEGF-B (KD = 1,92 pM) za vzniku stabilného inertného komplexu, ktorý nemá detegovateľnú biologickú aktivitu.
Farmakodynamické účinky
Podanie afliberceptu myšiam s nádorovým xenotransplantátom alebo alotransplantátom inhibovalo rast rôznych typov nádorov.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť a bezpečnosť ZALTRAPU bola hodnotená v randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii u pacientov s metastatickým kolorektálnym karcinómom, ktorí boli najskôr liečení terapiou na báze oxaliplatiny s predchádzajúcou liečbou bevacizumabom alebo bez nej.
Celkovo 1 226 pacientov sa randomizovalo (v pomere 1:1) buď na liečbu ZALTRAPOM (N = 612; 4 mg/kg formou jednohodinovej vnútrožilovej infúzie v deň 1) alebo na podanie placeba (N = 614), v kombinácii s režimom 5-fluoruracil plus irinotekan [FOLFIRI: irinotekan 180 mg/m
2
formou vnútrožilovej infúzie po dobu 90 minút a kyselina folínová (DL racemická zmes) 400 mg/m² formou vnútrožilovej infúzie po dobu 2 hodín v rovnakom čase v deň 1 za použitia Y linky, s následným podaním vnútrožilového bolusu 5-FU v dávke 400 mg/m², po ktorom nasledoval 5-FU 2400 mg/m²
formou kontinuálnej vnútrožilovej infúzie po dobu 46 hodín]. Liečebný cyklus bol v oboch skupinách opakovaný každé dva týždne. Pacienti boli liečení až do progresie ochorenia alebo neprijateľnej toxicity. Primárnym cieľovým parametrom účinnosti bolo celkové prežívanie. Zaradenie do liečebných skupín bolo stratifikované podľa parametrov výkonnostného stavu podľa kritérií ECOG (0 vs. 1 vs. 2) a podľa predchádzajúcej terapie bevacizumabom (áno alebo nie).
Demografické parametre v liečebných skupinách boli vhodne vyvážené (vek, rasa, výkonnostný stav podľa kritérií ECOG a predchádzajúca liečba bevacizumabom). Z celkového počtu 1 226 pacientov randomizovaných do štúdie bol medián veku 61 rokov; 58,6 % zaradených boli muži; 97,8 % zaradených malo vstupný výkonnostný stav podľa kritérií ECOG (ECOG performance status, ECOG PS) 0 alebo 1, a 2,2 % malo vstupný výkonnostný stav podľa kritérií ECOG 2. Z 1 226 randomizovaných pacientov bolo celkovo 89,4 % pacientov liečených režimom placebo/FOLFIRI
a 90,2 % pacientov liečených režimom ZALTRAP/FOLFIRI v minulosti liečených kombinovanou terapiou na báze oxaliplatiny z dôvodu metastatického/pokročilého ochorenia. Približne 10 % pacientov (10,4 % pacientov liečených režimom placebo/FOLFIRI a 9,8 % pacientov liečených režimom ZALTRAP/FOLFIRI) bolo najskôr liečených adjuvantnou chemoterapiou na báze oxaliplatiny a vykázalo progresiu do 6 mesiacov alebo 6 mesiacov po dokončení adjuvantnej chemoterapie. Režimy na báze oxaliplatiny boli podávané v kombinácii s bevacizumabom
u 373 pacientov (30,4 %).
Výsledky celkovej účinnosti pre režim ZALTRAP/FOLFIRI v porovnaní s režimom placebo/FOLFIRI sú zhrnuté na Obrázku 1 a v Tabuľke 2.
Obrázok 1 – Celkové prežívanie (mesiace) – Kaplan-Meierove krivky podľa liečebných skupín – ITT populácia
SSyymmbbooll==CCeennssoorr
Placebo/FOLFIRI ZALTRAP/FOLFIRI
Placebo/FOLFIRI ZALTRAP/FOLFIRI
OS Kaplan-Meierove odhady (95% CI) (mesiace)
25% kvartil Medián 75% kvartil
6,83 (6,24-7,59) 7,62 (6,60 až 8,48)
12,06 (11,07 – 13,08)
21,03 (18,92 – 22,80)
13,50 (12,52 až 14,95)
25,59 (22,01 až 31,70)
HR (95 %CI)=0,817 (0,714 až 0,935); Log-rank p=0,0032
1.0
0.9
Pravdepodobnosť prežívania
0.8
0.7
0.6
0.5
0.4
0.3
0.2
0.1
0.0
0 3 6 9 12 15 18 21 24 27 30 33 36 39
Čas (mesiace)
Počet pacientov v riziku
Placebo
614 485
286
131
51
14
ZALTRAP
612 498
311
148
75
33
Pravdepodobnosť prežívania (%)
Placebo
79,1 50,3
30,9
18,7
12,0
ZALTRAP
81,9 56,1
38,5
28,0
22,3
Tabuľka 2 - Hlavné cieľové parametre účinnosti
a
– ITT populácia
Celkové prežívanie (Overall Survival, OS)
Placebo/FOLFIRI (N = 614)
ZALTRAP/FOLFIRI (N = 612)
Počet príhod úmrtí, n (%) 460 (74,9 %) 403 (65,8 %) Medián doby celkového prežívania (95 % CI)
(mesiace) 12,06 (11,07 až 13,08) 13,50 (12,52 až 14,95)
Stratifikovaný pomer rizika (95 % CI) 0,817 (0,714 až 0,935) Stratifikovaná p-hodnota log-rank testu 0,0032
Prežívanie bez progresie (PFS)
b
Počet príhod, n (%) 454 (73,9 %) 393 (64,2 %)
Medián doby PFS (95 % CI) (mesiace) 4,67 (4,21 až 5,36) 6,90 (6,51 až 7,20)
Stratifikovaný pomer rizika (95 % CI) 0,758 (0,661 až 0,869) Stratifikovaná p-hodnota log-rank testu 0,00007
Celková miera odpovede (CR+PR) (95 % CI) (%)
c
11,1 (8,5 až 13,8) 19,8 (16,4 až 23,2)
Stratifikovaná p-hodnota podľa Cochran-
Mantel-Haenszelovho testu 0,0001
a Stratifikácia výkonnostného stavu podľa kritérií ECOG (0 vs. 1 vs. 2) a predchádzajúcej liečby bevacizumabom (áno vs. nie).
b PFS (na základe hodnotenia nádoru výborom IRC): Prah významnosti nastavený na 0,0001
c Celková objektívna miera odpovede podľa IRC
Vykonali sa analýzy OS a PFS podľa stratifikačných faktorov. U pacientov liečených bevacizumabom bol hlásený numericky nižší liečebný efekt na OS pri liečbe režimom ZALTRAP/FOLFIRI
v porovnaní s pacientmi bez predchádzajúcej expozície bevacizumabu, bez akéhokoľvek dôkazu heterogenity liečebného účinku (nesignifikantný test interakcie). Výsledky podľa predchádzajúcej expozície bevacizumabu sú zhrnuté v Tabuľke 3.
Tabuľka 3 - OS a PFS podľa predchádzajúcej expozície bevacizumabu
a
– ITT populácia
Placebo/FOLFIRI
ZALTRAP/FOLFIRI
(N = 614)
(N = 612)
OSPacienti s predchádzajúcou liečbou bevacizumabom
187 (30,5 %)
186 (30,4 %)
(n (%))Medián OS (95 % CI) (mesiace)
11,7 (9,96 až 13,77)
12.5 (10,78 až 15,47)
Pomer rizika (95 % CI) 0,862 (0,676 až 1,100)
Pacienti bez predchádzajúcej liečby bevacizumabom (n (%))
427 (69,5 %) 426 (69,6 %)
Medián OS (95 % CI) (mesiace) 12,4 (11,17 až 13,54) 13.9 (12,72 až 15,64)
Pomer rizika (95 % CI) 0,788 (0,671 až 0,925)
PFS
Pacienti s predchádzajúcou liečbou bevacizumabom (n (%))
187 (30,5 %)
186 (30,4 %)
Medián PFS (95 % CI) (mesiace)
3,9 (3,02 až 4,30)
6.7 (5,75 až 8,21)
Pomer rizika (95 % CI) 0,661 (0,512 až 0,852)
Pacienti bez predchádzajúcej liečby bevacizumabom (n (%))
427 (69,5 %) 426 (69,6 %)
Medián PFS (95 % CI) (mesiace) 5,4 (4,53 až 5,68) 6,9 (6,37 až 720)
Pomer rizika (95 % CI) 0,797 (0,679 až 0,936)
a Zistené pomocou IVRS
Vykonali sa tiež analýzy OS a PFS podľa výkonnostného stavu podľa kritérií ECOG (ECOG performance status, ECOG PS). Pomer rizika (95 % CI) celkového prežívania bol 0,77 (0,64 až 0,93) pre ECOG PS 0 a 0,87 (0,71 až 1,06) pre ECOG PS 1. Pomer rizika (95 % CI) prežívania bez progresie bol 0,76 (0,63 až 0,91) pre ECOG PS 0 a 0,75 (0,61 až 0,92) pre ECOG PS 1.
Následné (post-hoc) analýzy, z ktorých boli vylúčení pacienti s progresiou počas alebo do 6 mesiacov podávania adjuvantnej terapie, vykonané u pacientov s predchádzajúcou liečbou bevacizumabom alebo bez nej, sú zhrnuté v Tabuľke 4.
Tabuľka 4 – Následné (post-hoc) analýzy vrátane adjuvantného podania
a,b
Placebo/FOLFIRI (N = 550)
ZALTRAP/FOLFIRI (N = 552)
Pacienti s predchádzajúcou liečbou bevacizumabom
179 (32,5 %)
177 (32,1 %)
s vylúčením iba adjuvantného podania (n (%))Medián OS (95 % CI) (mesiace)
11,7 (9,66 až 13,27)
13,8 (11,01 až 15,87)
Pomer rizika (95 % CI) 0,812 (0,634 až 1,042)
Medián PFS (95 % CI) (mesiace) 3,9 (3,02 až 4,30) 6,7 (5,72 až 8,21)
Pomer rizika (95 % CI) 0,645 (0,498 až 0,835)
Pacienti bez predchádzajúcej liečby bevacizumabom s vylúčením iba adjuvantného podania (n (%))
371 (67,5 %) 375 (67,9 %)
Medián celkového prežívania (95 % CI) (mesiace) 12,4 (11,17 až 13,54) 13,7 (12,71 až 16,03)
Pomer rizika (95 % CI) 0,766 (0,645 až 0,908)
Medián PFS (95 % CI) (mesiace) 5,3 (4,50 až 5,55) 6,9 (6,24 až 7,20)
Pomer rizika (95 % CI) 0,777 (0,655 až 0,921)
a Zistené pomocou IVRS
b OS u ITT populácie okrem pacientov, u ktorých došlo k progresii počas alebo do 6 mesiacov adjuvantnej terapie, preukázalo HR (95 % CI) 0,78 (0,68 až 0,90) [medián OS (95 % CI) v skupine placebo/FOLFIRI 11,9 mesiacov (10,88 až 13,01) a v skupine ZALTRAP/FOLFIRI 13,8 mesiacov
(12,68 až 15,44)].
V ďalšej podskupinovej analýze celkového prežívania a prežívania bez progresie podľa veku (< 65;
≥ 65), pohlavia, prítomnosti iba pečeňových metastáz, hypertenzie v anamnéze a počtu ovplyvnených orgánov bol preukázaný účinok v prospech režim ZALTRAP/FOLFIRI oproti režimu placebo/FOLFIRI.
V analýze celkového prežívania podľa podskupín bol v rámci celkovej populácie pozorovaný konzistentný prínos u pacientov vo veku < 65 rokov a ≥ 65 rokov, liečených režimom ZALTRAP/FOLFIRI.
V štúdii VELOUR boli vykonané prieskumné analýzy biomarkerov, vrátane analýz RAS mutačných stavov u 482 z 1 226 pacientov (n = 240 aflibercept; 242 placebo). U pacientov s nádormi RAS divokého typu bol pomer rizika (hazard ratio, HR; 95 % CI) pre OS 0,7 (0,5 – 1,0), s mediánom OS 16,0 mesiacov pre pacientov liečených afliberceptom a 11,7 mesiacov pre pacientov liečených placebom. Príslušné údaje u pacientov s RAS mutačným typom tumorov preukázali HR pre OS 0,9 (0,7 – 1,2), s mediánom OS 12,6 mesiacov pre aflibercept a 11,2 mesiacov pre placebo. Tieto údaje sú informatívne a štatistický interakčný test nebol významný (nedostatok dôkazov pre heterogenitu liečebného účinku medzi podskupinami RAS divoký typ a RAS mutačný).
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií so ZALTRAPOM vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie pre adenokarcinóm hrubého čreva a konečníka (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Krvácanie
U pacientov liečených afliberceptom bolo hlásené zvýšené riziko krvácania, vrátane závažných a niekedy fatálnych hemoragických príhod (pozri časť
4.8
).
U pacientov sa musia sledovať príznaky a prejavy GI krvácania a iného závažného krvácania. Aflibercept sa nesmie podávať pacientom so závažným krvácaním (pozri časť
4.2
).
U pacientov liečených režimom ZALTRAP/FOLFIRI bola hlásená trombocytopénia. Kompletný krvný obraz (complete blood count, CBC) vrátane počtu trombocytov sa odporúča sledovať
na začiatku liečby, pred začatím každého cyklu afliberceptu a podľa klinickej potreby. Podanie režimu ZALTRAP/FOLFIRI sa musí odložiť, pokiaľ počet trombocytov nedosiahne ≥ 75 x 10
9
/l (pozri časť
4.2
).
Gastrointestinálna perforácia
U pacientov liečených afliberceptom bola hlásená GI perforácia vrátane fatálnej GI perforácie (pozri časť
4.8
).
U pacientov sa musia sledovať príznaky a prejavy GI perforácie. U pacientov, u ktorých sa vyskytne GI perforácia, sa musí liečba afliberceptom ukončiť (pozri časť
4.2
).
Vznik fistuly
U pacientov liečených afliberceptom bol hlásený vznik fistuly v oblasti GI traktu aj mimo neho (pozri časť
4.8
).
U pacientov, u ktorých sa vytvorila fistula, sa musí liečba afliberceptom ukončiť (pozri časť
4.2
). Hypertenzia
U pacientov liečených režimom ZALTRAP/FOLFIRI sa pozorovalo zvýšené riziko hypertenzie
stupňa 3 – 4 (vrátane hypertenzie a jedného prípadu esenciálnej hypertenzie, pozri časť
4.8
).
Pred začatím liečby afliberceptom sa musí zaistiť adekvátna kontrola preexistujúcej hypertenzie. Ak hypertenziu nie je možné primerane kontrolovať, liečba afliberceptom sa nesmie začať. Počas liečby
afliberceptom sa odporúča sledovať krvný tlak každé dva týždne, vrátane zmerania krvného tlaku pred každým podaním alebo podľa klinickej potreby. V prípade hypertenzie v priebehu liečby afliberceptom sa musí zaistiť kontrola krvného tlaku vhodnou antihypertenznou liečbou a pravidelne sledovať krvný tlak. Ak aj napriek optimálnej liečbe dôjde k recidíve medicínsky významnej alebo závažnej hypertenzie, musí sa liečba afliberceptom prerušiť, pokiaľ sa nedosiahne kontrola hypertenzie a znížiť dávka afliberceptu v nasledujúcich cykloch na 2 mg/kg. Ak nie je možné dosiahnuť adekvátnu kontrolu hypertenzie použitím náležitej antihypertenznej liečby alebo znížením dávky afliberceptu alebo ak sa vyskytne hypertenzná kríza alebo hypertenzná encefalopatia, liečba afliberceptom sa musí trvalo ukončiť (pozri časť
4.2
).
Hypertenzia môže spôsobiť exacerbáciu základného kardiovaskulárneho ochorenia. U pacientov, ktorí majú v anamnéze klinicky významné kardiovaskulárne ochorenie, ako napr. ischemická choroba srdca alebo kongestívne srdcové zlyhanie, je potrebná zvýšená opatrnosť pri liečbe ZALTRAPOM. Pacienti s kongestívnym srdcovým zlyhaním triedy NYHA III alebo IV nesmú byť liečení ZALTRAPOM.
Aneuryzmy a arteriálne disekcie
Používanie inhibítorov dráhy vaskulárneho endotelového rastového faktora (vascular endothelial growth factor, VEGF) u pacientov s hypertenziou alebo bez hypertenzie môže podporovať tvorbu aneuryziem a/alebo arteriálnych disekcií. Pred začatím liečby ZALTRAPOM je potrebné toto riziko dôkladne zvážiť u pacientov s rizikovými faktormi, ako je hypertenzia alebo aneuryzma v anamnéze.
Srdcové zlyhávanie a znížená ejekčná frakcia
U pacientov liečených ZALTRAPOM bolo hlásené srdcové zlyhávanie a znížená ejekčná frakcia. Počas užívania ZALTRAPU pacientom je potrebné zvážiť pred začiatkom liečby a potom v pravidelných intervaloch vyšetrenia funkcie ľavej komory. U pacientov musia byť sledované prejavy a príznaky srdcového zlyhávania a zníženej ejekčnej frakcie. U pacientov, u ktorých sa vyskytne srdcové zlyhávanie a znížená ejekčná frakcia, sa musí liečba ZALTRAPOM ukončiť.
Trombotické a embolické príhody
Arteriálne tromboembolické príhody (ATE)
U pacientov liečených afliberceptom boli pozorované ATE (vrátane tranzitórneho ischemického ataku, cievnej mozgovej príhody, angíny pektoris, intrakardiálneho trombu, infarktu myokardu, arteriálnej embólie a ischemickej kolitídy) (pozri časť
4.8
).
U pacientov, u ktorých sa vyskytne ATE, sa musí liečba afliberceptom ukončiť (pozri časť
4.2
).
Venózne tromboembolické príhody (VTE)
U pacientov liečených afliberceptom boli hlásené VTE vrátane hlbokej žilovej trombózy (deep vein thrombosis, DVT) a pľúcnej embólie (zriedka fatálne) (pozri časť
4.8
).
U pacientov so život ohrozujúcimi (stupeň 4) tromboembolickými príhodami (vrátane pľúcnej embólie) sa musí liečba ZALTRAPOM ukončiť (pozri časť
4.2
). Pacientom s hlbokou žilovou trombózou stupňa 3 sa musia podávať antikoagulanciá podľa klinickej potreby a v liečbe afliberceptom sa môže pokračovať. V prípade recidívy, napriek zodpovedajúcej antikoagulačnej liečbe, sa musí liečba afliberceptom ukončiť. Pacienti s tromboembolickými príhodami tretieho alebo nižšieho stupňa musia byť dôkladne monitorovaní.
Proteinúria
U pacientov liečených afliberceptom bola pozorovaná závažná proteinúria, nefrotický syndróm a trombotická mikroangiopatia (TMA) (pozri časť
4.8
).
Pred každým podaním afliberceptu sa musí sledovať proteinúria analýzou moču pomocou diagnostického prúžku a/alebo stanovením pomeru bielkovina/kreatinín vo vzorke moču (urinary protein creatinine ratio, UPCR) kvôli rozvoju alebo zhoršeniu proteinúrie. Pacienti s hodnotou ≥ 2+ pri stanovení bielkovín pomocou diagnostického prúžku alebo s hodnotou UPCR > 1 alebo pomerom
bielkovina/kreatinín (protein/creatinine ratio, PCR) > 100 mg/mmolmusia podstúpiť 24 hodinový odber moču.
Podávanie afliberceptu sa musí prerušiť, ak proteinúria dosiahne hodnoty ≥ 2 gramy za 24 hodín a obnoviť pri poklese proteinúrie < 2 gramy za 24 hodín. Pri recidíve sa musí liečba prerušiť až
do poklesu proteinúrie na < 2 gramy za 24 hodín a potom znížiť dávka na 2 mg/kg. U pacientov,
u ktorých dôjde k rozvoju nefrotického syndrómu alebo TMA, sa musí liečba ukončiť (pozri časť
4.2
).
Neutropénia a neutropenické komplikácie
U pacientov liečených režimom ZALTRAP/FOLFIRI bol pozorovaný zvýšený výskyt neutropenických komplikácií (febrilná neutropénia a neutropenická infekcia) (pozri časť
4.8
).
Na začiatku liečby a pred začatím každého cyklu afliberceptu sa odporúča sledovanie kompletného krvného obrazu (CBC), vrátane diferenciálneho krvného obrazu. Podanie ZALTRAPU/FOLFIRI sa musí odložiť, pokiaľ počet neutrofilov nedosiahne ≥ 1,5 x 10
9
/l (pozri časť
4.2
). U pacientov, ktorí môžu byť vystavení vyššiemu riziku neutropenických komplikácií, možno zvážiť terapeutické použitie G-CSF pri prvom výskyte neutropénie ≥ 3 stupňa závažnosti a sekundárnu profylaxiu.
Hnačka a dehydratácia
U pacientov liečených režimom ZALTRAP/FOLFIRI bol pozorovaný vyšší výskyt závažnej formy hnačky (pozri časť
4.8
).
V prípade potreby je nutná úprava dávky režimu FOLFIRI (pozri časť
4.2
), liečba antidiaroikami a rehydratácia.
Hypersenzitívne reakcie
V pilotnej štúdii zahŕňajúcej pacientov s MCRC boli u pacientov liečených režimom ZALTRAP/FOLFIRI hlásené hypersenzitívne reakcie (pozri časť
4.8
).
V prípade závažnej hypersenzitívnej reakcie (vrátane bronchospazmu, dyspnoe, angioedému
a anafylaxie) sa musí liečba afliberceptom ukončiť a zaistiť primerané terapeutické opatrenia (pozri časť
4.2
).
V prípade miernej až stredne závažnej hypersenzitívnej reakcie na ZALTRAP (vrátane sčervenania, vyrážky, žihľavky a svrbenia) sa musí podávanie afliberceptu dočasne prerušiť až do odoznenia reakcie. V klinicky indikovaných prípadoch možno začať liečbu kortikosteroidmi a/alebo antihistaminikami. V nasledujúcich cykloch možno zvážiť preventívnu liečbu kortikosteroidmi a/alebo antihistaminikami (pozri časť
4.2
). Pri opakovanej liečbe pacientov s predchádzajúcim výskytom hypersenzitívnych reakcií je potrebná zvýšená opatrnosť, pretože u niektorých pacientov bola pozorovaná recidivujúca hypersenzitívna reakcia aj napriek profylaxii, vrátane kortikosteroidov.
Zhoršené hojenie rán
U zvieracích modelov zhoršil aflibercept hojenie rán (pozri časť 5.3).
Možnosť zhoršeného hojenia rán (dehiscencia rany, prestup obsahu z anastomózy) bola hlásená v súvislosti s afliberceptom (pozri časť
4.8
).
Najmenej 4 týždne pred elektívnou operáciou sa musí liečba afliberceptom prerušiť.
Odporúča sa, aby sa liečba afliberceptom nezačala najmenej 4 týždne po rozsiahlom chirurgickom zákroku a pokiaľ sa operačná rana úplne nezahojí. Pri menších chirurgických výkonoch, ako je zavedenie centrálneho žilového prístupu alebo portu, biopsia a extrakcia zubu, možno liečbu začať alebo obnoviť hneď ako sa rana úplne zahojí. Liečba afliberceptom sa musí ukončiť u pacientov so zhoršeným hojením rán, u ktorých je potrebný lekársky zákrok (pozri časť
4.2
).
Osteonekróza čeľuste (Osteonecrosis of the jaw, ONJ)
Zaznamenané boli prípady ONJ u pacientov s nádorovým ochorením, ktorí boli liečení ZALTRAPOM, z nich niektorí sa liečili vopred alebo súbežne intravenóznymi bisfosfonátmi, pre ktoré je ONJ identifikovaným rizikom. Opatrnosť je potrebná v prípade súbežného alebo následného podávania ZALTRAPU a intravenóznych bisfosfonátov.
Invazívne stomatologické zákroky sú taktiež identifikovaný rizikový faktor. Pred začatím liečby ZALTRAPOM sa musí zvážiť zubné vyšetrenie a vhodné preventívne zubné ošetrenie. U pacientov liečených ZALTRAPOM a pacientom, ktorým sa podávali alebo sa podávajú intravenózne bisfosfonáty, sa nemajú, pokiaľ je to možné, vykonávať invazívne stomatologické zákroky (pozri časť
4.8
).
Syndróm posteriórnej reverzibilnej encefalopatie (Posterior reversible encephalopathy syndrome, PRES)
V pilotnej štúdii fázy III zahŕňajúcej pacientov s MCRC nebol hlásený výskyt PRES. V iných štúdiách bol výskyt PRES hlásený u pacientov liečených afliberceptom v monoterapii a v kombinácii s inými chemoterapeutikami (pozri časť
4.8
).
PRES sa môže prejaviť vo forme zmien duševného stavu, epileptických záchvatov, nevoľnosti, vracania, bolesti hlavy alebo porúch videnia. Diagnózu PRES je potrebné potvrdiť magnetickým rezonančným vyšetrením mozgu (Magnetic Resonance Imaging, MRI).
U pacientov, u ktorých sa vyvinie PRES, sa musí aflibercept vysadiť (pozri časť
4.2
). Starší pacienti
U starších pacientov vo veku ≥ 65 rokov bolo zvýšené riziko hnačky, závratov, asténie, úbytku
telesnej hmotnosti a dehydratácie. Aby bolo možné rýchlo určiť a liečiť príznaky a prejavy hnačky
a dehydratácie a minimalizovať potenciálne riziko, odporúča sa starostlivé sledovanie (pozri časť
4.8
).
Porucha funkcie obličiek
K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov ohľadom pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek liečených afliberceptom. Nie je potrebná úprava dávkovania afliberceptu (pozri časti
4.2
,
4.8
a
5.2
).
Výkonnostný stav a komorbidity
Pacienti, ktorí majú výkonnostný stav podľa kritérií ECOG ≥ 2 alebo majú závažné komorbidity, môžu mať vyššie riziko zlých klinických výsledkov a musí sa u nich dôkladne sledovať včasné zhoršenie klinického stavu.
Intravitreálne použitie mimo schválené indikácie (off-label)
ZALTRAP je hyperosmotický roztok, ktorý svojím zložením nie je kompatibilný s vnútroočným prostredím. ZALTRAP sa nesmie podávať formou intravitreálnej injekcie (pozri časť
4.3
).
ZALTRAP obsahuje sodík
Tento liek obsahuje menej ako 22 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke, čo zodpovedá 1,1% WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.