Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
ATC kód
N04BC05
Zdroj
EMA · EMEA/H/C/002291
Farmakoterapeutická skupina: antiparkinsoniká, agonisty dopamínu, ATC kód: N04BC05 Mechanizmus účinku
Pramipexol je dopamínový antagonista, ktorý sa s vysokou selektivitou a špecificitou viaže na dopamínové receptory podtriedy D2 a má prednostnú afinitu k D3 receptorom, pričom si zachováva plnú vnútornú aktivitu.
Pramipexol zmierňuje parkinsonovský motorický deficit tým, že stimuluje dopamínové receptory v striate. Štúdie na zvieratách ukázali, že pramipexol inhibuje syntézu, uvoľňovanie a vylučovanie dopamínu.
Mechanizmus účinku pramipexolu pri liečbe syndrómu nepokojných nôh je neznámy. Neurofarmakologické dôkazy naznačujú zapojenie sa primárneho dopaminergného systému.
Farmakodynamické účinky
U ľudských dobrovoľníkov sa sledovalo zníženie sekrécie prolaktínu v závislosti od dávky.
U zdravých dobrovoľníkov sa pozoroval od dávky závislý pokles prolaktínu. V klinickej štúdii so zdravými dobrovoľníkmi, kde boli pramipexol tablety s predlženým uvoľňovaním titrované
rýchlejšie (každé 3 dni) ako bolo odporúčané až do 3,15 mg bázy pramipexolu (4,5 mg soli) denne, sa pozorovalo zvýšenie krvného tlaku a tepovej frekvencie. Takýto účinok sa nepozoroval u pacientov
v štúdii.
Klinická účinnosť a bezpečnosť pri Parkinsonovej chorobe
Pramipexol u pacientov zmierňuje znaky a symptómy idiopatickej Parkinsonovej choroby.
Placebom kontrolované klinické štúdie zahrňovali približne 1 800 pacientov liečených
s pramipexolom v štádiu I – V podľa Hoehna a Yahra. Okrem nich bolo približne 1 000 pacientov
v pokročilejších štádiách, ktorí užívali súčasne liečbu levodopu a trpeli motorickými komplikáciami.
V ranných a pokročilých štádiách Parkinsonovej choroby bola účinnosť pramipexolu
v kontrolovaných klinických štúdiách udržiavaná približne šesť mesiacov. V otvorených pokračujúcich štúdiách trvajúcich viac ako tri roky neboli pozorované žiadne známky zníženej účinnosti.
V kontrolovanej, dvojito zaslepenej klinickej skúške v trvaní 2 rokov, začiatok liečby pramipexolom
v porovnaní so začatím liečby levodopou výrazne oddialil nástup motorických komplikácií a znížil ich výskyt. Toto oddialenie motorických komplikácií pri pramipexole má vyrovnať vyššie zlepšenie motorických funkcií s levodopou (merané ako stredná hodnota zmeny hodnotenia UPDRS škále).
Celkový výskyt halucinácií a somnolencie v eskalačnej fáze bol všeobecne vyšší u skupiny liečenej pramipexolom. V udržiavacej fáze sa však neprejavovali žiadne významné rozdiely. Tieto skutočnosti treba pri zahájení liečby Parkinsonovej choroby pramipexolom vziať do úvahy.
Pediatrická populácia
Európska lieková agentúra udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií pre pramipexol
s ohľadom na všetky vekové podskupiny detí a dospievajúcich s Parkinsonovou chorobou (pozri časť
4.2 pre informáciu o pediatrickom použití).
Klinická účinnosť a bezpečnosť pri syndróme nepokojných nôh
Účinnosť pramipexolu bola hodnotená v štyroch placebom kontrolovaných klinických štúdiách
s približne 1 000 pacientmi so stredne ťažkým až závažným idiopatickým syndrómom nepokojných nôh.
Keď boli stanovené výsledky primárnej účinnosti znamenalo to zmenu pre základ v Hodnotiacej škále syndrómu nepokojných nôh (IRLS) a Clinical Glogal Impression-Improvement (CGI-I). Obidva primárne body štatisticky významných odlišností boli pozorované pre pramipexol dávkovaciu skupinu 0,25 mg, 0,5 mg a 0,75 mg soli pramipexolu v porovnaní s placebom. Po 12 týždňoch liečby základ IRLS výsledku sa zlepšil z 23,5 na 14,1 bodov pre placebo a z 23,4 na 9,4 bodov pre pramipexol (kombinované dávky). Dosiahnutý priemer odlišností bol -4,3 bodov (CI 95 % -6,4; -2,1 bodov,
p-hodnota < 0,0001). Hodnoty CGI-I respondenta (zlepšenie, veľké zlepšenie) boli 51,2 % a 72,0 % pre placebo a pramipexol jednotlivo (odlišnosť 20 % CI 95 %: 8,1 %; 31,8 %, p < 0,0005). Účinnosť bola zaznamenaná už pri dávke 0,088 mg bázy (0,125 mg soli) denne po prvom týždni liečby.
V placebom kontrolovaných polysomnografických štúdiách v priebehu 3 týždňov pramipexol významne redukoval počet periodickej činnosti nôh počas spánku.
Dlhodobejšia účinnosť sa hodnotila v placebom kontrolovanej klinickej štúdii. Po 26 týždňoch liečby sa upravili priemerné hodnoty celkového IRLS skóre, ktoré sa znížili o 13,7 bodu v skupine užívajúcej pramipexol a o 11,1 bodu v skupine užívajúcej placebo, respektíve pri štatisticky významnom
(p = 0,008) priemernom liečebnom rozdiele o -2,6. Miera odpovedajúcich na liečbu hodnotená škálou CG-I (významné zlepšenie, veľmi významné zlepšenie) bola 50,3 % (80/159) v skupine užívajúcej placebo a 68,5 % (111/162) v skupine užívajúcej pramipexol, respektíve (p = 0,001), zodpovedala počtu potrebnému na liečbu 6 pacientov (95 % CI: 3,5; 13,4).
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s pramipexolom v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie so syndrómom nepokojných nôh (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
Klinická štúdia u pacientov s Tourettovým syndrómom
Účinnosť pramipexolu (0,0625 – 0,5 mg/deň) u pediatrických pacientov s Tourettovým syndrómom vo veku 6 – 17 rokov sa hodnotila v 6-týždňovej, dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii s flexibilnou dávkou lieku. Celkovo sa randomizovalo 63 pacientov (43 užívalo pramipexol, 20 placebo). Primárny cieľový výsledok bola zmena základných hodnôt celkového skóre tikov (TTS) podľa Yaleovej celkovej škály závažnosti tikov (YGTSS). Nepozoroval sa žiaden rozdiel medzi skupinou užívajúcou pramipexol a skupinou užívajúcou placebo, či už v primárnom cieľovom výsledku alebo v ktoromkoľvek sekundárnom cieľovom výsledku účinnosti lieku vrátane celkového skóre YGTSS, celkového obrazu pacienta o zlepšení stavu (PGI-I), celkového klinického obrazu
o zlepšení stavu (CGI-I) alebo celkového klinického obrazu o závažnosti choroby (CGI-S). Nežiaduce udalosti, ktoré sa vyskytli aspoň u 5 % pacientov v skupine užívajúcej pramipexol a ktoré boli častejšie u pacientov užívajúcich pramipexol ako u pacientov užívajúcich placebo, boli: bolesti hlavy (27,9 %, placebo 25,0 %), ospanlivosť (7,0 %, placebo 5,0 %), nauzea (18,6 %, placebo 10,0 %), vracanie (11,6 %, placebo 0,0 %), bolesť v hornej časti brucha (7,0 %, placebo 5,0 %), ortostatická hypotenzia (9,3 %, placebo 5,0 %), myalgia (9,3 %; placebo 5,0 %), poruchy spánku (7,0 %, placebo 5,0 %), dyspnoe (7,0 %, placebo 0,0 %) a infekcie horných dýchacích ciest (7,0 %; placebo 5,0 %).
Ostatné významné nežiaduce udalosti u pacientov užívajúcich pramipexol, vedúce k prerušeniu podávania sledovaného lieku, bol stav zmätenosti, poruchy reči a zhoršujúci sa stav (pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Pri predpisovaní pramipexolu pacientom s Parkinsonovou chorobou a poškodením obličiek sa odporúča znížené dávkovanie podľa časti 4.2.
Halucinácie
Je známe, že ako vedľajší účinok liečby agonistami dopamínu a levodopy sa vyskytujú halucinácie. Pacienti majú byť informovaní, že sa môžu objaviť (prevažne vizuálne) halucinácie.
Dyskinéza
Pri pokročilej Parkinsonovej chorobe sa pri kombinácii s levodopou môže počas začiatočnej titrácie dávky pramipexolu objaviť dyskinéza. Ak sa objaví, dávka levodopy sa má znížiť.
Dystónia
U pacientov s Parkinsonovou chorobou je po začatí liečby alebo pri postupnom zvyšovaní dávky pramipexolu príležitostne hlásená axiálna dystónia vrátane antekolis, kamptokormie a pleurototonusu (Pisa syndróm). Aj keď príznakom Parkinsonovej choroby môže byť dystónia, príznaky u týchto pacientov sa zlepšili po znížení dávky pramipexolu alebo po jeho vysadení. Ak sa vyskytne dystónia, je potrebné preskúmať režim liečby dopamínergnými liekmi a zvážiť úpravu dávky pramipexolu.
Epizódy náhleho spánku a somnolencie
Pramipexol bol spájaný so somnolenciou a epizódami náhleho spánku, najmä u pacientov
s Parkinsonovou chorobou. Menej často bol zaznamenaný náhly spánok počas denných aktivít, niekedy bez toho, aby si to pacient uvedomil alebo pocítil varovné príznaky. Pacienti musia byť o tomto informovaní a má sa im odporučiť zvýšená opatrnosť pri vedení a obsluhe strojov počas
liečby pramipexolom. Pacienti, ktorí pociťovali ospalosť a/alebo epizódy náhleho upadnutia do spánku nesmú jazdiť autom ani obsluhovať stroje. Navyše je potrebné uvažovať o znížení dávky alebo ukončení terapie. Pretože sú možné aditívne účinky, pri podávaní iných sedatívnych liekov alebo alkoholu v kombinácii s pramipexolom je potrebná opatrnosť (pozri časti
4.5
,
4.7
a časť 4.8).
Poruchy kontroly impulzívneho konania
Pacienti sa majú pravidelne sledovať pre rozvoj porúch impulzívneho konania. Pacientov
a ošetrovateľov je potrebné informovať, že u pacientov liečených agonistami dopamínu, vrátane pramipexolu, príznaky týkajúce sa správania pri poruchách kontroly impulzívneho konania zahŕňajú patologické hráčstvo, zvýšené libido, hypersexualitu, chorobné míňanie alebo nakupovanie, záchvatové prejedanie sa a chorobné jedenie. Ak dôjde k rozvinutiu týchto príznakov, má sa zvážiť zníženie dávky/postupné vysadzovanie.
Mánia a delírium
Pacientov je potrebné pravidelne monitorovať pre rozvoj mánie a delíria. Pacientov a opatrovateľov je potrebné upozorniť, že u pacientov, ktorí sa liečia pramipexolom sa môže objaviť mánia a delírium.
Ak sa tieto príznaky objavia je potrebné zvážiť zníženie dávky/postupné ukončenie liečby. Pacienti s psychotickými poruchami
Pacienti s psychotickými poruchami majú byť liečení agonistami dopamínu len vtedy, ak očakávaný prínos prevýši riziko. Súbežnému podávaniu antipsychotických liekov s pramipexolom sa treba vyhnúť (pozri časť
4.5
).
Oftalmologické sledovanie
V pravidelných intervaloch sa odporúča oftalmologické sledovanie alebo v prípade výskytu poruchy zraku.
Závažné kardiovaskulárne ochorenia
V prípade závažného kardiovaskulárneho ochorenia je potrebná opatrnosť. Odporúča sa sledovať krvný tlak, najmä na začiatku liečby, vzhľadom na všeobecné riziko posturálnej hypotenzie spojenej s dopaminergnou liečbou.
Neuroleptický malígny syndróm
Pri náhlom prerušení dopamínergnej terapie boli hlásené symptómy pripomínajúce neuroleptický malígny syndróm (pozri časť
4.2
)
Abstinenčný syndróm spôsobený vysadením dopaminergného agonistu (Dopamine agonist withdrawal syndrome, DAWS)
DAWS bol hlásený s dopamínovými agonistami vrátane pramipexolu (pozri časť
4.8
). Pri ukončení liečby u pacientov s Parkinsonovou chorobou sa majú dávky pramipexolu znižovať postupne (pozri časť
4.2
). Obmedzené údaje naznačujú, že u pacientov s poruchami kontroly impulzov a pacientov, ktorí dostávajú vysoké denné dávky a/alebo vysoké kumulatívne dávky dopamínových agonistov, môže existovať vyššie riziko rozvoja DAWS. Abstinenčné príznaky môžu zahŕňať apatiu, úzkosť, depresiu, únavu, potenie a bolesť a nereagujú na levodopu. Pred postupným znižovaním dávky
a ukončením liečby pramipexolom majú byť pacienti informovaní o možných abstinenčných príznakoch. Počas postupného znižovania dávky a ukončovania liečby je potrebné pacientov dôkladne sledovať. V prípade závažných a/alebo pretrvávajúcich abstinenčných príznakov sa môže zvážiť dočasné opätovné podávanie pramipexolu v najnižšej účinnej dávke.
Augmentácia syndrómu nepokojných nôh
Liečba syndrómu nepokojných nôh pramipexolom môže viesť k augmentácii. Augmentácia hovorí
o skoršom začiatku príznakov večer (alebo aj poobede), zvýšeniu príznakov a rozšíreniu príznakov aj na iné končatiny. Riziko augmentácie sa môže zvýšiť so zvyšujúcou sa dávkou. Pred liečbou majú byť pacienti informovaní, že môže dôjsť k augmentácii a majú byť poučení, aby kontaktovali svojho lekára, ak sa u nich vyskytnú príznaky augmentácie. Ak existuje podozrenie na augmentáciu, má sa zvážiť úprava dávky, použitie najnižšej účinnej dávky alebo ukončenie liečby pramipexolom (pozri časť
4.2
a
4.8
).