Elmiron 100 mg tvrdé kapsuly

Farmakoterapeutická skupina: urologiká, iné urologiká, ATC kód: G04BX15.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Mechanizmus účinku Hypotetický mechanizmus účinku pentózan polysulfátu sodného zahŕňa lokálny účinok v močovom mechúre po systémovom podávaní a vylučovaní do moča viazaním glykozaminoglykánov na deficientnú sliznicu močového mechúra. Toto viazanie glykozaminoglykánov na sliznicu močového mechúra znižuje bakteriálne priľnutie na vnútornom povrchu močového mechúra a v dôsledku toho sa zníži aj výskyt infekcií. Podľa hypotézy môže potenciálna funkcia pentózan polysulfátu sodného ako bariéry namiesto poškodenej sliznice močového mechúra plniť úlohu, rovnako ako protizápalové pôsobenie pentózan polysulfátu sodného. Klinická účinnosť a bezpečnosť Vo vedeckej literatúre boli uverejnené celkovo štyri randomizované, placebom kontrolované, dvojito zaslepené klinické štúdie, do ktorých boli prospektívne zaraďovaní pacienti s intersticiálnou cystitídou diagnostikovaní prostredníctvom cystoskopického vyšetrenia s hydrodistenziou alebo bez nej, s vyhodnotením účinnosti perorálneho podávania pentózan polysulfátu sodného. Vo všetkých týchto štúdiách pacienti uvádzali väčšie subjektívne zlepšenie intersticiálnej cystitídy pri liečbe pentózan polysulfátom sodným v porovnaní s placebom. V troch štúdiách bol zaznamenaný rozdiel jednoznačne štatisticky významný. Prvá štúdia bola dvojito zaslepená, randomizovaná, kontrolovaná placebom, s plánovaným skríženým (cross-over) dizajnom, hodnotiaca pentózan polysulfát sodný v porovnaní s placebom. V závislosti od toho, do ktorej inštitúcie pacienti chodili, boli liečení buď 3x100 mg alebo 2x200 mg PPS denne. Do štúdie bolo randomizovaných 75 pacientov, z ktorých 62 dokončilo štúdiu. Účinnosť liečby bola vyhodnotená na základe zlepšenia štyroch typických príznakov intersticiálnej cystitídy, ako ho nahlásili pacienti: bolesť, nutkanie na močenie, časté močenie a noktúria, bez vymedzenia primárneho ukazovateľa. Pacient sa počítal za odpovedajúceho na liečbu, ak v prípade konkrétneho príznaku po 3 mesiacoch liečby nahlásil 50 % zlepšenie v porovnaní s počiatočným stavom. Z hodnotenia všetkých údajov generovaných v štúdii vyplynulo, že pri všetkých štyroch príznakoch štatisticky významne viac pacientov odpovedalo na liečbu pentózan polysulfátom sodným než na placebo: PPS Placebo Hodnota p Bolesťpočet pacientov odpovedajúcich na liečbu/celkový počet pacientov (v %)priem. % zlepšenia* 19/42 (45)33,0 ± 35 7/38 (18)15,8 ± 26 0,020,01 Nutkanie na močeniepočet pacientov odpovedajúcich na liečbu/celkový počet pacientov (v %)priem. % zlepšenia* 21/42 (50)27,6 ± 31 9/48 (19)14,0 ± 24 0,030,01 Časté močeniepočet pacientov odpovedajúcich na liečbu/celkový počet pacientov (v %) priem. zlepšenia 33/52 (63)-5,1 16/41 (39)-0,4 0,0050,002 Noktúriapriem. zlepšenia* -1,5 ± 2,9 -0,5 ± 0,5 0,04 (*priemer ± štandardná odchýlka) Nasledujúce dve štúdie sa uskutočnili podľa veľmi porovnateľných, dvojito zaslepených randomizovaných, placebom kontrolovaných multicentrických dizajnov štúdie. Pacienti sa v oboch štúdiách liečili počas troch mesiacov buď 3x100 mg pentózan polysulfátu sodného alebo placebom. Primárnym ukazovateľom účinnosti štúdie bolo celkové zlepšenie nahlásené samotným pacientom po troch mesiacoch liečby. Pacientom bola položená otázka, či sa celkovo cítili lepšie od začiatku liečby, a ak áno, či bolo zlepšenie „slabé“ 25 %, „mierne“ 50 %, „značné“ 75 % alebo „úplné vyliečenie“ 100 %. Ako osoby odpovedajúce naliečbu sa počítali pacienti, ktorí uviedli aspoň mierne (50 %) zlepšenie. Sekundárne ukazovatele účinnosti zahŕňali hodnotenie zlepšenia skúšajúcimi. Použitá stupnica hodnotenia skúšajúcimi zahŕňala kategórie „horšie“, „bezo zmeny“, „mierne“, „dobré“, „veľmi dobré“ a „vynikajúce“. Odpovedajúca osoba bola definovaná ako pacient, ktorý bol vyhodnotený aspoň ako „dobrý“ v porovnaní s počiatočným stavom. Okrem toho boli ako sekundárne ukazovatele vyhodnotené profily objemu vyprázdňovania za tri dni a vplyv liečby na bolesť a nutkanie na močenie. Vplyv na bolesť a nutkanie na močenie bol vyhodnotený prostredníctvom rovnakého dotazníka ako primárny ukazovateľ, pričom reagujúca osoba bola definovaná ako pacient, ktorý zaznamenal aspoň mierne (50 %) zlepšenie v porovnaní s počiatočným stavom. Okrem toho bol vplyv na bolesť a nutkanie na močenie vyhodnotený prostredníctvom stupnice s piatimi stupňami, v ktorej bola reagujúca osoba definovaná ako pacient, ktorý zaznamenal zlepšenie aspoň o 1 stupeň v porovnaní s počiatočným stavom. Do prvej z dvoch veľmi porovnateľných štúdií bolo zaradených 110 pacientov, ktorí sa liečili tri mesiace. Štatisticky významný prínos pentózan polysulfátu sodného v porovnaní s placebom sa preukázal v primárnom ukazovateli, celkovom hodnotení zlepšenia u pacientov, ako aj celkovom hodnotení skúšajúcich. Okrem toho, trend lepšej účinnosti pentózan polysulfátu sodného bol zaznamenaný v samohodnotení zmiernenia bolesti a nutkania na močenie u pacientov napriek odchylnému účinku zaznamenanému v hodnotení nutkania na močenie pomocou stupnice. Okrem toho boli zaznamenané kladné účinky v profile vyprázdňovania, aj keď zaznamenané rozdiely neboli štatisticky významné: PPS Placebo Hodnota p Odpovedajúce osoby na základe samohodnoteniacelkového zlepšenia pacientmi 28 % 13 % 0,04 Odpovedajúce osoby na základe hodnoteniacelkového zlepšenia skúšajúcimi 26 % 11 % 0,03 Odpovedajúce osoby, pokiaľ ide o bolesť a nutkanie na močenieBolesť (mierne/50 % zlepšenie) Stupnica bolesti (1-bodové zlepšenie)Tlak na močenie (mierne/50 % zlepšenie) Stupnica nutkania na močenie (1-bodovézlepšenie) 27 %46 %22 %39 % 14 %29 %11 %46 % 0,080,070,08nevýznamné Priemerné zníženie na stupnici bolesti odpočiatočného stavu 0,5 0,2 nevýznamné Zmeny v porovnaní s východiskovými charakteristikami vyprázdňovania Priemerný objem jedného vyprázdnenia (v cm 3 ) 9,8 7,6 nevýznamné Zvýšenie o ≥ 20 cm 3 (v percentuálnych bodoch) 30 20 nevýznamné Celkový denný objem moču (v cm 3 ) +60 -20 nevýznamné Počet vyprázdnení za deň -1 -1 nevýznamné O 3 vyprázdnenia menej za deň (v percentuálnych 32 24 nevýznamné bodoch) Noktúria -0,8 -0,5 nevýznamné Do druhej z dvoch veľmi porovnateľných štúdií bolo zaradených 148 pacientov a preukázal sa štatisticky významný prínos pentózan polysulfátu sodného v porovnaní s placebom z hľadiska celkového zlepšenia nahláseného pacientmi hodnoteného ako primárny ukazovateľ a celkového zlepšenia hodnoteného skúšajúcimi, vo všetkých hodnoteniach týkajúcich sa bolesti a nutkania na močenie. Tendencia lepšej účinnosti s liečbou pentózan polysulfátom sodným bola zaznamenaná v prípade zlepšenia pohlavného styku: PPS Placebo Hodnota p Reagujúce osoby na základe samohodnoteniacelkového zlepšenia pacientmi 32 % 16 % 0,01 Reagujúce osoby na základe hodnotenia celkovéhozlepšenia skúšajúcimi 36 % 15 % 0,002 Reagujúce osoby, pokiaľ ide o bolesť a nutkanie na močenie Bolesť (mierne/50 % zlepšenie) 38 % 18 % 0,005 Stupnica bolesti (1-bodové zlepšenie) 66 % 51 % 0,04 Tlak na močenie (mierne/50 % zlepšenie) 30 % 18 % 0,04 Reagujúce osoby, pokiaľ ide o bolesť a nutkanie na 61 % 43 % 0,01 močenie Zlepšenie pohlavného styku 31 % 18 % 0,06 Zmeny v porovnaní s východiskovým objemom vyprázdňovaniaPriemerný objem jedného vyprázdnenia (v cm 3 ) Zvýšenie o ≥ 20 cm 3 (v percentuálnych bodoch)Celkový denný objem moču (v cm 3 ) +20,440+3 -2,124-42 nevýznamné0,02nevýznamné Štvrtá štúdia sa uskutočnila na základe dvojito zaslepeného, dvojito mätúceho viacfaktorového dizajnu a hodnotili sa v nej účinky pentózan polysulfátu sodného a hydroxyzínu v jednej štúdii. Pacienti boli randomizovaní do štyroch skupín liečby a liečili sa šesť mesiacov 3x100 mg pentózan polysulfátu sodného, 1x50 mg hydroxyzínu, pričom išlo o aktívnu liečbu aj o placebo. Analýza odpovedajúcich osôb na základe hodnotenia celkovej reakcie (Global Response Assessment, GRA) nahlásenej pacientmi po 24 týždňoch liečby bola definovaná ako primárny ukazovateľ. Hodnotenie GRA sa vyhodnotilo prostredníctvom 7-bodovej vystredenej stupnice, v ktorej môžu pacienti hodnotiť svoju celkovú odpoveď v porovnaní s počiatočným stavom ako značne horšiu, stredne horšiu, slabo horšiu, bezo zmeny, slabo lepšiu, stredne lepšiu alebo značne lepšiu. Účastníci, ktorí nahlásili jednu z posledných dvoch kategórií, boli definovaní ako osoby odpovedajúce na liečbu. Merané sekundárne výsledky zahŕňali index príznakov a ťažkostí intersticiálnej cystitídy O’Learyho a Santa (O’Leary- Sant IC Symptom and Problem Index), stupnicu príznakov Univerzity vo Wisconsine, príznaky bolesti/nepohodlia a nutkania na močenie nahlásené pacientmi a výsledky 24-hodinového záznamu vyprázdňovania. Porovnanie pacientov, ktorým bol podávaný pentózan polysulfát sodný, s pacientmi, ktorým nebol podávaný pentózan polysulfát sodný (bez ohľadu na perorálnu liečbu hydroxyzínom), neodhalilo žiadny štatisticky významný rozdiel medzi týmito dvomi skupinami, ale bola zaznamenaná tendencia zlepšovania účinnosti primárneho ukazovateľa u pacientov liečených pentózan polysulfátom sodným (buď samostatne, alebo v kombinácii s hydroxyzínom) (20 z 59, 34 %) v porovnaní s pacientmi, ktorým nebol podávaný pentózan polysulfát sodný, ale ktorým mohol byť podávaný hydroxyzín (11 zo 62, 18 %, p 0,064): PPS Placebo Počet randomizovaných 59 62 Počet reagujúcich osôb (v %) 20 (34) 11 (18) Počet úplných údajov sekundárneho ukazovateľa (v %) 49 (83) 47 (76) Priemerné bodové hodnotenie bolesti ± štandardná -1,2 ± 1,9 -0,7 ± 1,8 odchýlka (0-9) Priemerné bodové hodnotenie nutkania na močenie ± -1,2±1,6 -0,9 ± 1,6 štandardná odchýlka (0-9) Priemerná frekvencia za 24 hodín ± štandardná -0,7 ± 4,8 -0,9 ± 6,3 odchýlka Priemerný index príznakov IC ± štandardná -2,6 ± 3,4 -1,7 ± 3,5 odchýlka (0 – 20) Priemerný index ťažkostí IC ± štandardná odchýlka -2,6 ± 3,5 -1,9 ± 2,8 (0 – 16) Priemerné bodové hodnotenie IC podľa Univerzity -6,2 ± 8,9 -6,7 ± 8,2 vo Wisconsine ± štandardná odchýlka (0 – 42) Na vyhodnotenie toho, či pacienti, ktorým sa perorálne podáva pentózan polysulfát sodný, majú zrejmý prínos z liečby, sa vykonala zberná analýza už vyššie opísaných údajov z placebom kontrolovaných klinických štúdií. Z tejto zbernej analýzy vyplynulo, že percento pacientov odpovedajúcich na liečbu pentózan polysulfátom sodným s klinicky relevantným zlepšením vo svojom celkovom hodnotení, v bolesti a nutkaní na močenie bol približne 2-násobne vyšší ako príslušné percentá odpovedajúcich pacientov na placebo: PPS Placebo GRA 33,0 % 15,8 % (95 % interval (27,1 % – 39,4 %) (11,6 % – 21,2 %) spoľahlivosti) Bolesť 32,7 % 14,2 % (95 % interval (26,0 % – 40,3 %) (9,6 % – 20,6 %) spoľahlivosti) Nutkanie na močenie 27,4 % 14,2 % (95 % interval (21,1 % – 34,8 %) (9,6 % – 20,6 %) spoľahlivosti)