Farmakoterapeutická skupina: ACE inhibítory a diuretiká, ATC kód: C09BA05.
Mechanizmus účinku
Ramipril
Ramiprilát, účinný metabolit neaktívnej formy, tzv. prekurzora, ramiprilu, inhibuje enzým dipeptidylkarboxypeptidázu I (synonymá: enzým konvertujúci angiotenzín, kinináza II).
V plazme a v tkanivách tento enzým katalyzuje premenu angiotenzínu I na aktívnu vazokonstrikčnú látku
angiotenzín II a štiepi aktívny vazodilatátor bradykinín. Znížená tvorba angiotenzínu II a inhibícia štiepenia bradykinínu spôsobuje vazodilatáciu.
Keďže angiotenzín II tiež stimuluje uvoľňovanie aldosterónu, ramiprilát znižuje sekréciu aldosterónu.
Priemerná odpoveď na monoterapiu inhibítorom ACE bola nižšia u pacientov čiernej pleti (afro-karibská populácia) s hypertenziou (obvykle ide o populáciu s nízkorenínovou hypertenziou) ako u pacientov inej farby pleti.
Hydrochlórtiazid
Hydrochlórtiazid je tiazidové diuretikum. Mechanizmus antihypertenzného účinku tiazidových diuretík nie je celkom známy. Inhibuje reabsorpciu sodíka a chloridu v distálnom tubule. Zvýšené renálne vylučovanie týchto iónov sprevádza zvýšený výdaj moču (následkom osmotického viazania vody). Zvyšuje sa exkrécia draslíka a horčíka, klesá exkrécia kyseliny močovej. Možný mechanizmus antihypertenzného účinku hydrochlórtiazidu: ovplyvnenie rovnováhy sodíka, redukcia extracelulárnej vody a objemu plazmy, zmena renálno-vaskulárnej rezistencie, ako aj znížená odpoveď na noradrenalín a angiotenzín II.
Farmakodynamické účinky
Ramipril
Užívanie ramiprilu spôsobuje výraznú redukciu periférnej arteriálnej rezistencie. Vo všeobecnosti
nedochádza k žiadnym veľkým zmenám prietoku plazmy obličkami a rýchlosti glomerulárnej filtrácie.
Podávanie ramiprilu hypertenzným pacientom vedie k zníženiu krvného tlaku v ľahu aj v stoji bez
kompenzačného zrýchlenia tepu.
U väčšiny pacientov sa prejaví začiatok antihypertenzného účinku jednotlivej dávky v rozpätí 1 až 2 hodín po perorálnom podaní. Vrchol účinku jednotlivej dávky sa zvyčajne dosahuje za 3 až 6 hodín po perorálnom podaní. Antihypertenzný účinok jednotlivej dávky zvyčajne trvá 24 hodín.
Maximálny antihypertenzný účinok pokračujúcej liečby ramiprilom sa obvykle prejaví po 3 až 4 týždňoch. Ukázalo sa, že antihypertenzný účinok pretrváva počas dlhodobej liečby trvajúcej 2 roky.
Náhle vysadenie ramiprilu nemá za následok rýchle a výrazné opätovné zvýšenie krvného tlaku.
Hydrochlórtiazid
Vylučovanie vody a elektrolytov začína približne 2 hodiny po užití, dosahuje maximum za 4 hodiny a trvá približne 6 až 12 hodín.
Nástup antihypertenzného účinku sa dostaví za 3 až 4 dni a môže trvať ešte jeden týždeň po prerušení liečby.
Zníženie krvného tlaku sprevádza mierny vzostup filtračnej frakcie, renálno-vaskulárnej rezistencie
a plazmatickej aktivity renínu.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Súbežné užívanie ramiprilu a hydrochlórtiazidu
V klinických štúdiách viedla táto kombinácia k väčšiemu zníženiu krvného tlaku ako pri podávaní
jednotlivého liečiva samostatne. Súbežné užívanie ramiprilu a hydrochlórtiazidu má tendenciu k reverzii strát draslíka, ktoré sú spojené s týmto diuretikom, a to pravdepodobne inhibíciou systému renín-angiotenzín-
aldosterón. Kombinácia inhibítora ACE s tiazidovým diuretikom má synergický efekt a tiež znižuje riziko
hypokaliémie navodené samostatne podávaným diuretikom.
Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a antagonistu receptorov
angiotenzínu II.
Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetom mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.
Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele
a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto
výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a antagonisty receptorov angiotenzínu II.
Inhibítory ACE a antagonisty receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov
s diabetickou nefropatiou.
Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirénu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo antagonistom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne
ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirénu bolo numericky viac úmrtí
z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirénu
boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.
Nemelanómová rakovina kože
Na základe dostupných údajov z epidemiologických štúdií sa pozorovala súvislosť medzi HCTZ a NMSC v závislosti od kumulatívnej dávky. Jedna štúdia zahŕňala populáciu, v ktorej sa vyskytlo 71 533 prípadov BCC a 8 629 prípadov SCC, čo zodpovedalo 1 430 833 a 172 462 kontrolám populácie. Používanie
vysokých dávok HCTZ (≥ 50 000 mg kumulatívne) súviselo s upravenou OR 1,29 (95 % IS: 1,23 – 1,35)
pre BCC a 3,98 (95 % IS: 3,68 – 4,31) pre SCC.
V prípade BCC aj SCC sa pozoroval zjavný vzťah medzi odpoveďou a kumulatívnou dávkou. V ďalšej štúdii sa preukázala možná súvislosť medzi rakovinou pier (SCC) a vystavením HCTZ: 633 prípadov rakoviny pier zodpovedalo 63 067 kontrolám populácie s použitím stratégie vzorkovania riziko-súbor. Preukázal sa vzťah odpovede a kumulatívnej dávky s upravenou OR 2,1 (95% IS: 1,7 – 2,6), ktorá sa zvýšila na OR 3,9 (3,0 – 4,9) pre používanie vysokých dávok (~ 25 000 mg) a OR 7,7 (5,7 – 10,5) pre najvyššiu kumulatívnu dávku (~100 000 mg) (pozri aj časť 4.4).
Upozornenia
Osobitné skupiny pacientov
Gravidita: počas gravidity sa nesmie začať liečba inhibítormi ACE ako napr. ramiprilom alebo antagonistami receptorov angiotenzínu II (AIIRA). Ak sa pokračovanie liečby inhibítormi ACE/AIIRA nepovažuje za nevyhnutné, majú pacientky plánujúce graviditu prejsť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pre použitie počas gravidity. Ak je gravidita potvrdená, liečba inhibítormi ACE/AIIRA sa musí okamžite ukončiť a ak je to vhodné, má začať alternatívna liečba (pozri časti
4.3
a
4.6
).
Pacienti s mimoriadnym rizikom hypotenzie
Pacienti s výrazne aktivovaným systémom renín-angiotenzín-aldosterón
U pacientov s výrazne aktivovaným systémom renín-angiotenzín-aldosterón existuje riziko akútneho výrazného poklesu krvného tlaku a zhoršenia renálnej funkcie v dôsledku ACE inhibície, najmä ak sa inhibítor ACE alebo diuretikum, ako sprievodná liečba, podáva prvýkrát alebo ak sa podáva prvýkrát zvýšená dávka.
Je potrebné predvídať výraznú aktiváciu systému renín-angiotenzín-aldosterón s potrebou lekárskeho dohľadu vrátane sledovania krvného tlaku, napr. u týchto pacientov:
pacienti so závažnou hypertenziou,
pacienti s dekompenzovaným kongestívnym zlyhávaním srdca,
pacienti s hemodynamicky relevantnou prekážkou v prítoku alebo odtoku krvi v ľavej komore (napr. stenóza aortálnej alebo mitrálnej chlopne),
pacienti s unilaterálnou stenózou renálnej artérie s funkčnou druhou obličkou,
pacienti, ktorí majú alebo u ktorých môže vzniknúť nedostatok tekutín a solí (vrátane pacientov užívajúcich diuretiká),
pacienti s cirhózou pečene a/alebo s ascitom,
pacienti podstupujúci veľký chirurgický zákrok alebo počas anestézie látkami spôsobujúcimi
hypotenziu.
Vo všeobecnosti sa pred začatím liečby odporúča upraviť dehydratáciu, hypovolémiu alebo depléciu solí (u pacientov so zlyhávaním srdca sa však úprava musí dôkladne zvážiť s ohľadom na riziko objemového preťaženia).
Chirurgický zákrok
Odporúča sa v prípadoch, kde je to možné, aby sa liečba inhibítormi ACE ako napr. ramiprilom, ukončila jeden deň pred operáciou.
Pacienti s rizikom srdcovej alebo mozgovej ischémie v prípade akútnej hypotenzie Úvodná fáza liečby si vyžaduje špeciálny lekársky dohľad.
Primárny hyperaldosteronizmus
Kombinácia ramiprilu a hydrochlórtiazidu nie je vhodná na liečbu primárneho hyperaldosteronizmu.
Ak ramipril + hydrochlórtiazid užívajú pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom, je nutné monitorovať plazmatickú hladinu draslíka.
Starší ľudia
Pozri časť
4.2
.
Pacienti s ochorením pečene
Poruchy elektrolytov spôsobené diuretickou liečbou, vrátane liečby hydrochlórtiazidom, môžu u pacientov s ochorením pečene spôsobiť hepatálnu encefalopatiu.
Sledovanie renálnej funkcie
Pred začatím liečby a počas liečby sa má vyšetriť renálna funkcia a prípadne upraviť dávkovanie, najmä
v prvých týždňoch liečby. Dôkladné sledovanie je potrebné najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek (pozri časť
4.2
). Riziko zhoršenia renálnej funkcie je najmä u pacientov s kongestívnym zlyhávaním srdca alebo po transplantácii obličky alebo s renovaskulárnym ochorením, vrátane pacientov s hemodynamicky relevantnou unilaterálnou stenózou renálnej artérie.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s ochorením obličiek môžu tiazidy urýchliť urémiu. U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa môžu rozvinúť kumulatívne účinky liečiva. Ak sa preukáže progredujúca porucha funkcie obličiek, indikovaná zvýšením hladiny nebielkovinového dusíka, je nutné dôkladne prehodnotiť liečbu a zvážiť prerušenie diuretickej liečby (pozri časť
4.3
).
Nerovnováha elektrolytov
Podobne ako u iných pacientov liečených diuretikami, je potrebné vykonávať pravidelné vyšetrenie elektrolytov v sére v príslušných intervaloch. Tiazidy, vrátane hydrochlórtiazidu, môžu spôsobiť nerovnováhu tekutín a elektrolytov (hypokaliémia, hyponatriémia a hypochloremická alkalóza).
Hoci pri užívaní tiazidových diuretík môže vzniknúť hypokaliémia, súbežná liečba ramiprilom môže
hypokaliémiu navodenú diuretikom znížiť. Riziko hypokaliémie je väčšie u pacientov s cirhózou pečene, pacientov s rýchlou diurézou, pacientov s nedostatočným príjmom elektrolytov a u pacientov so súbežnou liečbou kortikosteroidmi alebo ACTH (pozri časť
4.5
). Prvé meranie plazmatickej hladiny draslíka sa má urobiť počas prvého týždňa po začatí liečby. Ak sa zistí nízka hladina draslíka, musí sa upraviť.
Je možnosť vzniku dilučnej hyponatriémie. Zníženie hladiny sodíka môže byť zo začiatku asymptomatické, preto je nevyhnutné pravidelné kontrolovanie hladiny sodíka. U starších pacientov a pacientov s cirhózou musí byť stanovenie častejšie.
Bolo dokázané, že tiazidy zvyšujú vylučovanie magnézia močom, čo môže viesť k hypomagneziémii.
Monitorovanie elektrolytov: Hyperkaliémia
Inhibítory ACE môžu spôsobiť hyperkaliémiu, pretože inhibujú uvoľňovanie aldosterónu. Účinok zvyčajne nie je významný u pacientov s normálnou funkciou obličiek. U niektorých pacientov liečených ACE
inhibítormi vrátane Amprilu HL a Amprilu HD bola pozorovaná hyperkaliémia. Pacienti s rizikom vzniku hyperkaliémie sú najmä pacienti s renálnou insuficienciou, vekom > 70 rokov, nekontrolovaným diabetom mellitus alebo pacienti užívajúci draselné soli, draslík šetriace diuretiká a ďalšie liečivá zvyšujúce hladinu draslíka v plazme alebo pacienti užívajúci iné liečivá spojené so zvýšením draslíka v sére (napr. heparín, trimetoprim alebo kotrimoxazol známy aj ako trimetoprim/sulfametoxazol) a predovšetkým antagonisty
aldosterónu alebo antagonisty receptorov angiotenzínu alebo stavy ako sú dehydratácia, akútna dekompenzácia srdca, metabolická acidóza.
Draslík šetriace diuretiká a antagonisty receptorov angiotenzínu sa majú používať s opatrnosťou u pacientov užívajúcich inhibítory ACE a u týchto pacientov sa má pravidelne sledovať hladina draslíka v sére a funkcia obličiek (pozri časť
4.5
).
Monitorovanie elektrolytov: Hyponatriémia
U niektorých pacientov liečených ramiprilom sa pozoroval syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH) a následná hyponatriémia. U starších ľudí a u iných pacientov s rizikom hyponatriémie sa odporúča pravidelné monitorovanie hladiny sodíka v sére.
Hepatálna encefalopatia
Poruchy elektrolytov spôsobené diuretickou liečbou, vrátane liečby hydrochlórtiazidom, môžu u pacientov
s ochorením pečene spôsobiť hepatálnu encefalopatiu. V prípade hepatálnej encefalopatie sa musí liečba okamžite ukončiť.
Hyperkalciémia
Hydrochlórtiazid stimuluje renálnu reabsorbciu vápnika a môže spôsobiť hyperkalciémiu. Môže tiež ovplyvniť výsledky testu funkcie prištítnych teliesok.
Hypersenzitivita/angioedém
U pacientov liečených inhibítormi ACE, vrátane ramiprilu, bol hlásený angioedém (pozri časť
4.8
).
Súbežné užívanie inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované z dôvodu zvýšeného rizika angioedému. Liečba sakubitrilom/valsartanom sa nesmie
začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky ramiprilu/hydrochlórtiazidu. Liečba ramiprilom/hydrochlórtiazidom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri časti
4.3
a
4.5
).
Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (mammalian target of rapamycin, cicavčia cieľová kináza rapamycínu) (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom môže
viesť k zvýšenému riziku angioedému (napr. opuch dýchacích ciest alebo jazyka, s poruchou respiračnej funkcie alebo bez nej) (pozri časť
4.5
). Opatrnosť je potrebná pri začatí liečby racekadotrilom, inhibítormi
mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom u pacientov užívajúcich inhibítor ACE.
V prípade výskytu angioedému je nutné liečbu Amprilom HL a Amprilom HD ukončiť.
Bezodkladne sa musí začať pohotovostná liečba. Pacient musí zostať na pozorovaní najmenej 12 až 24 hodín a prepustený môže byť až po úplnom vymiznutí príznakov.
U pacientov liečených inhibítormi ACE, vrátane Amprilu HL a Amprilu HD (pozri časť
4.8
), bol hlásený intestinálny angioedém. Prejavil sa abdominálnou bolesťou (s nauzeou alebo vracaním alebo bez týchto príznakov). Príznaky intestinálneho angioedému ustúpili po vysadení inhibítora ACE.
Anafylaktické reakcie počas desenzibilizácie
Pravdepodobnosť a závažnosť anafylaktických a anafylaktoidných reakcií na jed hmyzu a ďalšie alergény sa následkom ACE inhibície zvyšuje. Pred desenzibilizáciou je potrebné zvážiť dočasné prerušenie liečby Amprilom HL a Amprilom HD.
Neutropénia/agranulocytóza
Zriedkavo sa vyskytla neutropénia/agranulocytóza a tiež bol hlásený útlm kostnej drene. Odporúča sa sledovať počet bielych krviniek, aby bolo možné odhaliť možnú leukopéniu. Častejšie sledovanie sa
odporúča na začiatku liečby a u pacientov so zhoršenou renálnou funkciou, ktorí majú zároveň kolagénové ochorenie (napr. lupus erythematosus alebo sklerodermiu) a u pacientov liečených inými liekmi, ktoré môžu spôsobovať zmeny krvného obrazu (pozri časti
4.5
a
4.8
).
Choroidálna efúzia, akútna myopia a glaukóm s uzavretým uhlom
Sulfónamid alebo deriváty sulfónamidu môžu spôsobiť idiosynkratickú reakciu vedúcu k choroidálnej efúzii s poruchou zorného poľa, tranzientnej myopii a akútnemu glaukómu s uzavretým uhlom. Príznaky zahŕňajú akútny nástup zníženej zrakovej ostrosti alebo bolesť oka a bežne sa vyskytujú v priebehu
niekoľkých hodín až týždňov od začatia liečby. Neliečený akútny glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť až k trvalej strate zraku. Primárnou liečbou je prerušenie používania lieku tak rýchlo, ako je to možné.
V prípade, že vnútroočný tlak je aj naďalej nekontrolovaný, bude možno potrebné zvážiť okamžitý
lekársky alebo chirurgický zásah. Rizikové faktory pre vývin akútneho glaukómu s uzavretým uhlom môžu zahŕňať predchádzajúcu alergiu na sulfónamid alebo penicilín.
Etnické rozdiely
Inhibítory ACE spôsobujú vyšší výskyt angioedému u pacientov čiernej pleti v porovnaní s pacientmi inej rasy.
Podobne ako iné inhibítory ACE, môže byť ramipril menej účinný pri znižovaní krvného tlaku u pacientov
čiernej pleti ako u pacientov inej rasy, pravdepodobne z dôvodu vyššej prevalencie hypertenzie s nízkou hladinou renínu v černošskej populácii s hypertenziou.
Športovci
Hydrochlórtiazid môže spôsobiť pozitívny výsledok dopingového testu.
Metabolické a endokrinné účinky
Liečba tiazidom môže zhoršiť glukózovú toleranciu. U diabetických pacientov môže byť nutné upraviť dávky inzulínu alebo perorálnych hypoglykemík. Počas liečby tiazidmi sa môže prejaviť latentný diabetes mellitus.
Pri liečbe tiazidovými diuretikami dochádza k zvýšeniu hladiny cholesterolu a triglyceridov. U niektorých pacientov môže liečba tiazidmi vyvolať hyperurikémiu alebo zjavnú dnu.
Kašeľ
Pri užívaní ACE inhibítorov bol hlásený kašeľ. Kašeľ je typicky neproduktívny, pretrvávajúci a po ukončení liečby vymizne. Pri diferenciálnej diagnostike kašľa sa má vziať do úvahy kašeľ vyvolaný ACE inhibítorom.
Iné
U pacientov s anamnézou alergie alebo bronchiálnej astmy, ale bez nej, sa môžu vyskytnúť reakcie
z precitlivenosti. Pri užívaní tiazidov bola hlásená možnosť exacerbácie alebo aktivácie systémového
lupusu erythematosus.
Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, antagonistov receptorov angiotenzínu II alebo
aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, antagonistov receptorov
angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti
4.5
a
5.1
).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.
Inhibítory ACE a antagonisty receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov
s diabetickou nefropatiou.
Nemelanómová rakovina kože
V dvoch epidemiologických štúdiách vychádzajúcich z dánskeho národného onkologického registra (Danish National Cancer Registry) sa pozorovalo zvýšené riziko nemelanómovej rakoviny kože (non-melanoma skin cancer, NMSC) [bazocelulárneho karcinómu (basal cell carcinoma, BCC)
a skvamocelulárneho karcinómu (squamous cell carcinoma, SCC)] pri zvyšujúcej sa expozícii
kumulatívnej dávke hydrochlórtiazidu (HCTZ). Možným mechanizmom pre vznik NMSC môžu byť fotosenzibilizačné účinky HCTZ.
Pacientov užívajúcich HCTZ je potrebné informovať o riziku NMSC a odporučiť im, aby si pravidelne kontrolovali kožu kvôli možnému vzniku akýchkoľvek nových lézií a aby urýchlene nahlásili akékoľvek
podozrivé kožné lézie. Pacientom je potrebné odporučiť možné preventívne opatrenia, ako je obmedzené vystavovanie sa slnečnému svetlu a UV lúčom a aby v prípade vystavenia sa slnečnému žiareniu používali primeranú ochranu s cieľom minimalizovať riziko kožnej rakoviny. Podozrivé kožné lézie je potrebné urýchlene vyšetriť, potenciálne aj histologickým vyšetrením biopsií. Použitie HCTZ bude možno potrebné prehodnotiť aj v prípade pacientov, u ktorých sa v minulosti vyskytla NMSC (pozri tiež časť
4.8
).
Akútna respiračná toxicita
Po užití hydrochlórtiazidu boli hlásené veľmi zriedkavé závažné prípady akútnej respiračnej toxicity
vrátane syndrómu akútnej respiračnej tiesne (acute respiratory distress syndrome, ARDS). Pľúcny edém sa zvyčajne rozvinie do niekoľkých minút až hodín po užití hydrochlórtiazidu. K počiatočným príznakom
patria dýchavičnosť, horúčka, zhoršenie funkcie pľúc a hypotenzia. Ak existuje podozrenie na diagnózu ARDS, Ampril HL a Ampril HD sa má vysadiť a má sa poskytnúť vhodná liečba. Hydrochlórtiazid sa nemá podávať pacientom, u ktorých sa v minulosti vyskytol ARDS po užití hydrochlórtiazidu.
Ampril HL a Ampril HD obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej
intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú tento liek užívať.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.