Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
Zevalin 1,6 mg/ml súprava pre rádiofarmakum na infúziu — Popis, Dávkovanie, Vedľajšie účinky | PillsCard
OTC
Zevalin 1,6 mg/ml súprava pre rádiofarmakum na infúziu
INN: IBRITUMOMAB TIUXETAN
Dostupné v:
🇬🇧🇸🇰
Forma
—
Dávkovanie
—
Spôsob podania
—
Skladovanie
—
O lieku
Výrobca
AURO PHARMA INC
ATC kód
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
V10XX02
Zdroj
DPD · 02328674
Farmakoterapeutická skupina: rôzne terapeutické rádiofarmaká ATC kód: V10XX02
Mechanizmus účinku
Ibritumomabtiuxetan je rekombinantná myšia IgG1 kapa monoklonová protilátka špecifická pre antigén B bunky CD20. Ibritumomabtiuxetan sa zameriava na antigén CD20, ktorý je umiestnený na povrchu malígnych a normálnych B lymfocytov. Počas dozrievania B bunky sa CD20 najprv exprimuje v strednej fáze B lymfoblastu (predchádzajúceho B bunke) a zmizne počas záverečnej fázy dozrievania B bunky do plazmovej bunky. Neuvoľní sa z povrchu bunky a neinternalizuje sa na väzbu protilátky.
Rádioaktívne označený [
90
Y] ibritumomabtiuxetan sa viaže špecificky na B bunky exprimujúce CD20, vrátane malígnych buniek. Izotop ytrium-90 je čistý žiarič β a má priemernú dĺžku dráhy asi 5 mm. To vedie k schopnosti usmrtiť zamierené, ako aj okolité bunky.
Konjugovaná protilátka má zjavnú konštantu afinity k antigénu CD20 približne 17 nM. Schéma väzby je veľmi obmedzená, bez skríženej reaktivity na iné leukocyty alebo na iné typy ľudského tkaniva.
Predliečenie rituximabom je nevyhnutné na zbavenie sa cirkulujúcich B buniek, čo umožní [
90
Y] ibritumomabtiuxetanu špecifickejšie odovzdať žiarenie na lymfómy B buniek. Rituximab sa podáva v zníženej dávke v porovnaní so schválenou monoterapiou.
Farmakodynamické účinky
Liečba rádioaktívne označeným [
90
Y] Zevalinom vedie taktiež k strate normálnych B buniek CD20+. Farmakodynamická analýza preukázala, že to je dočasný účinok; obnova normálnych B buniek začala v priebehu 6 mesiacov a mediány počtov B buniek boli v normálnom rozpätí do 9 mesiacov po liečbe.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Bezpečnosť a účinnosť liečebného režimu Zevalinu bola vyhodnotená pri dvoch multicentrických štúdiách, ktoré zahŕňali celkovo 197 jedincov. Terapeutický režim Zevalinu sa vykonával v dvoch krokoch (pozri 4.2). Účinnosť a bezpečnosť zmeny terapeutického režimu Zevalinu využívajúceho zníženú dávky rádioaktívne označeného [
90
Y] ibritumomabtiuxetanu bola ďalej definovaná v tretej štúdii zahŕňajúcej celkovo 30 pacientov, ktorí mali miernu trombocytopéniu (počet krvných doštičiek 100 000 až 149 000 buniek/mm
3
).
Liek s ukončenou platnosťou registrácie
Štúdia 1 bola jednoramennou štúdiou 54 pacientov s relapsovaným folikulárnym lymfómom, ktorý nereagoval na liečbu rituximabom. Pacienti sa považovali za odolných voči liečbe, pokiaľ ich posledná predchádzajúca liečba rituximabom neviedla ku kompletnej či čiastočnej odpovedi, alebo pokiaľ doba k progresii choroby (TTP) bola <6 mesiacov. Primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti v štúdii bol celkový výskyt odpovede (ORR) s použitím International Workshop Response Criteria (IWRC). Sekundárny koncový ukazovateľ stanovenia účinnosti zahŕňal dobu k progresii choroby (TTP) a trvanie odpovede (DR). Pri sekundárnej analýze porovnávajúcej objektívnu odpoveď na terapeutický režim Zevalinu s reakciou sledovanou v najnovšej liečbe rituximabom bol medián trvania odpovede po terapeutickom režime Zevalinu 6 oproti 4 mesiacom. Tabuľka 1 zhŕňa údaje
o účinnosti z tejto štúdie.
Štúdia 2 bola randomizovaná, kontrolovaná, multicentrická štúdia porovnávajúca terapeutický režim Zevalinu voči liečbe rituximabom. Štúdia sa vykonala so 143 pacientmi predtým neliečenými rituximabom s relapsovaným alebo refraktérnym nehodgkinovským lymfómom nízkeho stupňa alebo folikulárnym nehodgkinovským lymfómom (NHL), alebo NHL s transformovanými B bunkami.
Celkovo 73 pacientov absolvovalo terapeutický režim so Zevalinom a 70 pacientov dostávalo rituximab podávaný ako intravenóznu infúziu 375 mg/m
2
v štyroch dávkach vždy po jednom týždni. Primárnym koncovým ukazovateľom stanovenia účinnosti v štúdii bolo stanovenie ORR s použitím IWRC (pozri Tabuľku 2). ORR bol značne vyšší (80 % oproti 56 %, p = 0,002) u pacientov liečených terapeutickým režimom Zevalinu. Sekundárne koncové ukazovatele, trvanie odozvy a čas do progresie, sa medzi oboma liečenými ramenami významne nelíšili.
Tabuľka 2.
Zhrnutie údajov o účinnosti u pacientov s relapsovaným/refraktérnym nehodgkinovským lymfómom nízkeho stupňa alebo folikulárnym nehodgkinovským lymfómom (NHL) alebo NHL s transformovanými B bunkami
Štúdia 1
Štúdia 2
Terapeutický režim Zevalinu N = 54
Terapeutický režim Zevalinu N = 73
RituximabN = 70
Celkový výskyt odozvy (%)
74
80
56
Kompletný výskytodozvy (%)
15
30
16
Výskyt CRu
2
(%)
0
4
4
Medián DR
3,4
(Mesiace)[Rozsah
5
]
6,4[0,5-24,9+]
13,9[1,0-30,1+]
11,8[1,2-24,5]
Medián TTP
3,6
(Mesiace) [Rozsah
5
]
6,8[1,1-25,9+]
11,2[0,8-31,5+]
10,1[0,7-26,1]
1IWRC: International Workshop response criteria
2CRu: Nepotvrdená úplná odozva
3Odhad so sledovaným rozsahom
4Trvanie odozvy: interval od počiatku odozvy do progresie ochorenia
5“+” označuje prebiehajúcu odozvu
6Čas do progresie ochorenia: interval od prvej infúzie do progresie ochorenia
Štúdia 3 bola jednoramennou štúdiou 30 pacientov s relapsovaným alebo refraktérnym, folikulárnym NHL nízkeho stupňa alebo NHL nízkeho stupňa s transformovanými B bunkami, ktorí mali miernu trombocytopéniu (počet krvných doštičiek 100 000 až 149 000 buniek/mm
3
). Z tejto štúdie boli vylúčení pacienti s ≥25 % výskytom lymfómovej drene a/alebo so zníženou rezervou kostnej drene. Za pacientov so zníženou rezervou kostnej drene sa považovali takí, ktorí mali jeden z nasledovných
Liek s ukončenou platnosťou registrácie
aspektov: predchádzajúcu myeloablatívnu liečbu s podporou kmeňovými bunkami; predchádzajúca externá iradiácia >25 % aktívnej drene; počet krvných doštičiek <100 000 buniek/ mm
3
; alebo počet neutrofilov <1500 buniek/ mm
3
. V tejto štúdii sa použila modifikácia terapeutického režimu Zevalinu s nižšou aktivitou rádioaktívne označeného [
90
Y] Zevalinu na telesnú hmotnosť (11 MBq/kg).
Pozorovali sa objektívne, trvalé klinické odozvy [67 % ORR (95 % CI: 48-85 %), medián DR
11,8 mesiacov (rozsah: 4-17 mesiacov)], a viedli k vyššiemu výskytu hematologickej toxicity (pozri 4.8) ako v štúdiách 1 a 2.
Štúdia 4 skúmala účinnosť a bezpečnosť konsolidácie Zevalinom u pacientov s pokročilým stupňom folikulárneho lymfómu, reagujúceho na chemoterapiu v prvej línii. Hlavnými kritériami na zaradenie boli: CD20+ folikulárny lymfóm stupňa 1 alebo 2; diagnóza stupňa 3 alebo 4; normálne počty periférnych krvných buniek; menej ako 25%-né postihnutie kostnej drene; vek ≥18 rokov; a úplná odozva (CR/Cru) alebo čiastočná odozva (PR) na prvolíniovú chemoterapiu, stanovená fyzikálnym vyšetrením, skenmi CT a biopsiou kostnej drene. Po ukončení indukčnej terapie boli pacienti randomizovaní, aby dostali buď Zevalin (250 mg rituximabu/m
2
na deň -7 a na deň 0, pokračovanie na deň 0 so Zevalinom 15 MBq/kg telesnej hmotnosti; maximálna dávka 1200 MBq; [n=208]) alebo bez ďalšej liečby (kontrolná skupina; n=206). Indukčné terapie zahŕňali CVP n=106, CHOP (-like) n=188, kombinácie s fludarabínom n=22, chlorambucil n=39 a kombinácie chemoterapie s rituximabom n=59. Medián prežívania bez progresie sa vypočítal pri mediáne ďalšieho sledovania 2,9 roka. PFS sa zvýšil z 13,5 mesiaca (kontrolná skupina) na 37 mesiacov (Zevalin; p<0,0001; HR 0,465).
V podskupinách pacientov s čiastočnou alebo úplnou odpoveďou (PR vs CR) po indukcii bol
v uvedenom poradí medián PFS 6,3 verzus 29,7 mesiacov (p<0,0001; HR 0,304) a 29,9 verzus 54,6 mesiacov (p=0,015; HR 0,613). Po konsolidácii Zevalinom 77% pacientov v skupine CR po indukčnej terapii konvertovalo do CR. Pacienti, ktorých status odpovede sa po Zevaline zmenil z PR na CR, preukázali signifikantne dlhší medián času prežívania bez progresie (986 dní) v porovnaní
s pacientmi, ktorí zostali v PR (medián času prežívania bez progresie 460 dní, p=0,0004). Celkovo bolo v CR(u) 87 % pacientov: 76 % pacientov v CR a 11 % v CRu.
⚠️ Upozornenia
Keďže liečba Zevalinom zahŕňa rituximab, pozrite si aj súhrn charakteristických vlastností rituximabu.
Roztok rádioaktívne označeného [
90
Y] Zevalinu smú prijímať, zaobchádzať s ním a podávať ho iba oprávnení pracovníci s príslušným poverením na používanie a manipuláciu s rádionuklidmi
v určených klinických zariadeniach. Jeho príjem, príprava, použitie, preprava, skladovanie a likvidácia podlieha predpisom a/alebo príslušným povoleniam/licenciám od lokálnych kompetentných oficiálnych orgánov.
Rádiofarmaká musí používateľ pripravovať spôsobom, ktorý vyhovuje požiadavkám na radiačnú bezpečnosť aj na farmaceutickú kvalitu. Musia sa prijať príslušné aseptické opatrenia vyhovujúce požiadavkám správnej výrobnej praxe pre lieky.
Infúzie sa musia podávať pod prísnym dohľadom skúseného lekára a k dispozícii musí byť okamžite kompletné resuscitačné zariadenie (rádiofarmaceutické opatrenia pozri tiež v časti 4.2 a 12).
Roztok rádioaktívne označeného [
90
Y] Zevalinu sa nesmie podávať pacientom, u ktorých by sa pravdepodobne mohli objaviť znaky život ohrozujúcej hematologickej toxicity.
Zevalin sa nesmie podávať nižšie uvedeným pacientom, pretože nebola stanovená bezpečnosť a účinnosť:
> 25 % kostnej drene infiltrovanej lymfómovými bunkami
pred externým ožarovaním, postihujúcim viac ako 25 % aktívnej kostnej drene
s počtom krvných doštičiek < 100 000/mm
3
(monoterapia) a < 150 000/mm
3
(konsolidačná liečba)
s počtom neutrofilov < 1500/mm
3
pred transplantáciou kostnej drene alebo podporou kmeňovými bunkami
Liek s ukončenou platnosťou registrácie
Hematologická toxicita
Osobitná opatrnosť je potrebná v súvislosti s úbytkom kostnej drene. Podávanie Zevalinu (po predliečení rituximabom) u väčšiny pacientov spôsobuje závažnú a dlhodobú cytopéniu, ktorá je zvyčajne reverzibilná (pozri časť
4.8
). Preto sa po liečbe Zevalinom musia týždenne sledovať počty všetkých krviniek a krvných doštičiek až kým sa hladiny neobnovia alebo ak je to klinicky indikované. Riziko hematologickej toxicity sa môže zvýšiť po predchádzajúcej liečbe režimami, ktoré obsahujú fludarabín (pre viac detailov pozri časť
4.5
).
Liečba rastovými faktormi
Pacienti nesmú byť liečení rastovým faktorom, ako je G-CSF, tri týždne pred podaním Zevalinu, ako aj 2 týždne po ukončení liečby, aby sa správne stanovila postačujúca rezerva kostnej drene a z dôvodu možnej citlivosti rýchlo sa deliacich myeloidných buniek na radiáciu (pozri tiež časť
4.5
).
Ľudské protimyšie protilátky
Pacienti, ktorí pred liečbou Zevalinom dostali proteíny derivované z myší, sa musia testovať na prítomnosť ľudských protimyších protilátok (HAMA). Pacienti, u ktorých sa vyvinuli HAMAs, môžu mať alergické reakcie alebo reakcie z precitlivenosti na liečbu Zevalinom alebo inými proteínmi derivovanými z myší.
Po použití Zevalinu sa musia pacienti pred akoukoľvek ďalšou liečbou proteínmi derivovanými z myší vo všeobecnosti testovať na HAMA.
Reakcie po podaní infúzie
Reakcie pri podaní infúzie sa môžu objaviť počas alebo po podaní Zevalinu po predliečení rituximabom. Znaky a symptómy reakcií po podaní infúzie môžu zahŕňať závrat, kašeľ, nevoľnosť, vracanie, vyrážku, svrbenie, tachykardiu, asténiu, horúčku a zimnicu (pozri časť
4.8
). V prípade možnej závažnej reakcie po podaní infúzie sa musí liečba okamžite ukončiť.
Precitlivenosť
Reakcie precitlivenosti po podaní Zevalinu sa pozorujú často. Závažné reakcie precitlivenosti vrátane anafylaxie sa vyskytujú u < 1 % pacientov (pozri tiež časť
4.8
). V prípade reakcií precitlivenosti sa musí infúzia Zevalinu okamžite ukončiť. V prípade alergickej reakcie v priebehu podávania rituximabu alebo Zevalinu musia byť k dispozícii na okamžité použitie lieky na liečbu reakcií precitlivenosti, napr. adrenalín, antihistaminiká a kortikosteroidy.
Závažné mukokutánne reakcie
V súvislosti so Zevalinom po predliečení rituximabom sa hlásili závažné mukokutánne reakcie vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu, niektoré so smrteľným následkom. Nástup reakcií kolísal od dní po mesiace. U pacientov, u ktorých sa vyskytuje závažná mukokutánna reakcia, sa musí liečba ukončiť.
Antikoncepcia
Dlhodobé štúdie na zvieratách o pôsobení na fertilitu a reprodukčnú funkciu sa nevykonali. Existuje možné riziko, že ionizujúce žiarenie rádioaktívne označeného [
90
Y] Zevalinu môže spôsobiť toxické účinky na ženských a mužských pohlavných žľazách. Vzhľadom na povahu tejto kombinácie musia ženy vo fertilnom veku, rovnako ako muži, používať počas a až 12 mesiacov po liečbe Zevalinom (pozri tiež časť
4.6
a
5.2
) účinné antikoncepčné metódy.
Imunizácia
Bezpečnosť a účinnosť imunizácie akoukoľvek vakcínou, najmä živými vírusovými vakcínami, sa po liečbe Zevalinom neštudovala. Z dôvodu možného rizika vývoja vírusových infekcií sa neodporúča podávať živé vírusové vakcíny pacientom, ktorí prednedávnom dostali Zevalin (pozri časť
4.5
). Musí sa zohľadniť potenciálne obmedzená schopnosť generovať primárnu alebo anamnestickú humorálnu odpoveď na akúkoľvek vakcínu po liečbe Zevalinom.
Liek s ukončenou platnosťou registrácie
NHL postihujúci CNS
O pacientoch s lymfómom CNS nie sú dostupné údaje, pretože títo pacienti neboli zahrnutí
v klinických štúdiách. Použitie Zevalinu sa preto u pacientov s NHL postihujúcim CNS neodporúča.
Extravazácia
Na zamedzenie s radiáciou spojeného poškodenia tkaniva počas aplikácie Zevalinu sa vyžaduje pozorné sledovanie dôkazov extravazácie. V prípade, že sa objavia akékoľvek znaky alebo symptómy extravazácie, infúzia sa musí okamžite ukončiť a musí sa opätovne začať do inej žily.
Sekundárne malignity
Použitie Zevalinu je spojené so zvýšeným rizikom sekundárnych malignít, vrátane akútnej myeloidnej leukémie (AML) a myelodysplastického syndrómu (MDS), (pozri tiež časť
4.8
).
Pomocné látky
Finálny roztok rádioaktívne označeného [
90
Y] Zevalinu obsahuje v dávke až 28 mg sodíka v závislosti od koncentrácie rádioaktivity. Musí sa to zohľadniť u pacientov s kontrolovaným obsahom sodíka v strave.