Bicagelan 150 mg filmom obalené tablety

Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty hormónov a príbuzné liečivá, antiandrogény, ATC kód: L02BB03 Mechanizmus účinku Bikalutamid je nesteroidný antiandrogén, ktorý nevykazuje žiadnu ďalšiu endokrinnú aktivitu.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Viaže sa na androgénové receptory divokého typu („normálne“ nemutované receptory) bez toho, že by aktivoval expresiu génov, a tým inhibuje androgénnu stimuláciu. Výsledkom tejto inhibície je regresia nádorov prostaty. Z klinického hľadiska môže ukončenie liečby bikalutamidom u niektorých pacientov viesť k „syndrómu z vysadenia antiandrogénov“. Klinická účinnosť a bezpečnosť Bikalutamid sa hodnotil ako liečba pre pacientov s lokalizovaným (T1-T2, N0 alebo NX, M0) alebo lokálne pokročilým (T3-T4, akýkoľvek stav N, M0; T1-T2, N+, M0) nemetastázujúcim karcinómom prostaty v kombinovanej analýze troch placebom kontrolovaných, dvojito zaslepených štúdií zahŕňajúcich 8 113 pacientov, v ktorých sa bikalutamid podával ako okamžitá hormonálna liečba alebo ako adjuvantná liečba k radikálnej prostatektómii alebo rádioterapii (najmä k externej rádioterapii). Pri mediáne sledovania 9,7 roka došlo k objektívnej progresii ochorenia u 36,6 % pacientov liečených bikalutamidom a u 38,17% pacientov užívajúcich placebo. Zníženie rizika objektívnej progresie ochorenia sa pozorovalo vo väčšine skupín pacientov, ale najvýraznejšie bolo u pacientov s najvyšším rizikom progresie ochorenia. Lekári sa preto môžu rozhodnúť, že optimálnou liečebnou stratégiou u pacienta s nízkym rizikom progresie ochorenia, hlavne pri zvažovaní adjuvantnej liečby po radikálnej prostatektómii, môže byť odloženie hormonálnej liečby až do objavenia sa príznakov progresie ochorenia. Pri mediáne sledovania 9,7 roka sa nezistil žiadny rozdiel v celkovom prežívaní a úmrtnosť bola 31,4 % (HR = 1,01; 95 % IS: 0,94 až 1,09). V exploračných analýzach podskupín však boli zreteľné určité tendencie. V nasledovných tabuľkách sú zhrnuté údaje o prežívaní bez príznakov progresie ochorenia a o celkovom prežívaní na základe Kaplanových-Meierových odhadov u pacientov s lokálne pokročilým ochorením: Tabuľka 2 Percento pacientov s lokálne pokročilým ochorením, u ktorých došlo k progresii ochorenia v priebehu času, podľa liečebných podskupín Analyzovaná populácia Liečebná skupina Udalosti (%) po 3 rokoch Udalosti (%) po 5 rokoch Udalosti (%) po 7 rokoch Udalosti (%) po 10 rokoch Aktívne sledovanie („watchful waiting“, odložená liečba) (n = 657) bikalutamid 150 mg 19,7 % 36,3 % 52,1 % 73,2 % placebo 39,8 % 59,7 % 70,7 % 79,1 % Rádioterapia (n = 305) bikalutamid 150 mg 13,9 % 33,0 % 42,1 % 62,7 % placebo 30,7 % 49,4 % 58,6 % 72,2 % Radikálna prostatektómia (n = 1 719) bikalutamid 150 mg 7,5 % 14,4 % 19,8 % 29,9 % placebo 11,7 % 19,4 % 23,2 % 30,9 % Tabuľka 3 Celkové prežívanie pri lokálne pokročilom ochorení podľa liečebných podskupín Analyzovaná populácia Liečebná skupina Udalosti (%) po 3 rokoch Udalosti (%) po 5 rokoch Udalosti (%) po 7 rokoch Udalosti (%) po 10 rokoch Aktívne sledovanie („watchful waiting“, odložená liečba) (n = 657) bikalutamid 150 mg 14,2 % 29,4 % 42,2 % 65,0 % placebo 17,0 % 36,4 % 53,7 % 67,5 % Rádioterapia (n = 305) bikalutamid 150 mg 8,2 % 20,9 % 30,0 % 48,5 % placebo 12,6 % 23,1 % 38,1 % 53,3 % Radikálna prostatektómia (n = 1 719) bikalutamid 150 mg 4,6 % 10,0 % 14,6 % 22,4 % placebo 4,2 % 8,7 % 12,6 % 20,2 % U pacientov s lokalizovaným ochorením, ktorým sa bikalutamid podával v monoterapii, sa nezistil významný rozdiel v prežívaní bez príznakov progresie ochorenia. U pacientov s lokalizovaným ochorením, ktorým sa bikalutamid podával ako adjuvantná liečba po rádioterapii (HR = 0,98; 95 % IS: 0,80 až 1,20) alebo radikálnej prostatektómii (HR = 1,03; 95 % IS: 0,85 až 1,25), sa nezistil významný rozdiel v celkovom prežívaní. U pacientov s lokalizovaným ochorením, u ktorých by sa inak zvolilo aktívne sledovanie (watchful waiting“, odložená liečba), sa zistila tendencia ku kratšiemu prežívaniu v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (HR = 1,15; 95 % IS: 1,00 až 1,32). Vzhľadom na uvedené sa u pacientov s lokalizovaným ochorením profil prínosu a rizika liečby bikalutamidom nepovažuje za priaznivý. V osobitnom programe klinického vývoja sa účinnosť bikalutamidu 150 mg v liečbe pacientov s lokálne pokročilým nemetastázujúcim karcinómom prostaty, u ktorých bola indikovaná okamžitá kastrácia, preukázala v kombinovanej analýze dvoch štúdií zahŕňajúcich 480, predtým neliečených pacientov s nemetastázujúcim (M0) karcinómom prostaty. Pri 56 % úmrtnosti a pri mediáne sledovania 6,3 roka sa nezistil významný rozdiel v prežívaní medzi pacientmi liečenými bikalutamidom a pacientmi, ktorí podstúpili kastráciu (HR = 1,05 [IS: 0,81 až 1,36]); zo štatistického hľadiska však nie je možné dospieť k záveru o rovnocennosti týchto dvoch liečebných stratégií. V kombinovanej analýze dvoch štúdií zahŕňajúcich 805, predtým neliečených pacientov s metastázujúcim (M1) ochorením sa pri 43 % úmrtnosti preukázalo, že liečba bikalutamidom 150 mg je z hľadiska času prežívania menej účinná ako kastrácia (HR = 1,30 [IS: 1,04 až 1,65]), pričom numerický rozdiel v odhadovanom čase do úmrtia bol 42 dní (6 týždňov) počas mediánu prežívania 2 roky. Bikalutamid je racemát a antiandrogénny účinok má takmer výhradne vďaka (R)-enantioméru. Pediatrická populácia Neuskutočnili sa žiadne štúdie s pediatrickými pacientmi (pozri časti 4.3 a 4.6 ).