Elfabrio 2 mg/ml Koncentrát na infúzny roztok

Farmakoterapeutická skupina: Iné liečivá pre tráviaci trakt a metabolizmus, enzýmy, ATC kód: A16AB20. Mechanizmus účinku Liečivo Elfabria je pegunigalzidáza alfa.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Pegunigalzidáza alfa je pegylovaná rekombinantná forma ľudskej α-galaktozidázy-A. Sekvencia aminokyselín rekombinantnej formy je podobná prirodzene sa vyskytujúcemu ľudskému enzýmu. Pegunigalzidáza alfa dopĺňa alebo nahrádza α-galaktozidázu-A, enzým, ktorý katalyzuje hydrolýzu koncových α-galaktozylových častí oligosacharidov a polysacharidov v lyzozóme, čím znižuje množstvo akumulovaného globotriaozylceramidu (Gb3) a globotriaozylsfingozínu (Lyzo-Gb3). Klinická účinnosť a bezpečnosť Účinnosť Účinnosť a bezpečnosť pegunigalzidázy alfa bola hodnotená u 141 pacientov. Z týchto pacientov sa účinnosť hodnotila u 111 pacientov dostávajúcich pegunigalzidázu alfa 1 mg/kg jedenkrát za dva týždne a 29 dostávajúcich pegunigalzidázu alfa s dávkovaním 2 mg/kg jedenkrát za štyri týždne. Substrát ochorenia Analýzy obličkových biopsií od predtým neliečených pacientov liečených pegunigalzidázou alfa s dávkovaním 1 mg/kg jedenkrát za dva týždne v štúdii fázy 1/2 vykazovali zníženie substrátu globotriaozylceramidu (Gb3) z renálnych peritubulárnych kapilár, merané systémom skórovania BLISS (Barisoni Lipid Inclusion Scoring System), o 68 % v celkovej populácii (vrátane žien, mužov s klasickou formou ochorenia a mužov s neklasickou formou ochorenia vystavených rôznym testovaným dávkam; n = 13) po 6 mesiacoch liečby. Okrem toho malo po 6 mesiacoch liečby 11 z 13 jedincov s dostupnými biopsiami významné zníženie (≥ 50 %) skóre BLISS. Plazmatické hladiny Lyso-Gb3 sa znížili o 49 % po 12 mesiacoch liečby (n = 16) a o 83 % po 60 mesiacoch liečby (n = 10). V štúdii fázy 3, v ktorej pacienti prešli z agalzidázy beta na pegunigalzidázu alfa s dávkovaním 1 mg/kg jedenkrát za dva týždne, zostali plazmatické hodnoty lyso-Gb3 po 24 mesiacoch liečby stabilné (priemerná hodnota +3,3 nM, n = 48). V otvorenej štúdii fázy 3 u 29 pacientov so stabilnou Fabryho chorobou liečených ERT (agalzidáza alfa alebo agalzidáza beta) sa hodnotili hladiny lyso-Gb3 pred zmenou a po zmene liečby na pegunigalzidázu alfa s dávkovaním 2 mg/kg každé štyri týždne. Pozorovaný medián (Q1, Q3) plazmatických hladín lyso-Gb3 vo východiskovom stave bol 17,2 (12,1; 32,8) nmol/l u mužských pacientov štúdie (n = 23) a 4,4 (2,9; 5,9) nmol/l u pacientok štúdie (n = 6). U mužov boli zmeny mediánu (Q1, Q3) hladín lyso-Gb3 po 1, 2 a 4 rokoch v porovnaní s východiskovou hodnotou +5,1 (0,3; 7,8), +4,5 (-0,1; 9,4) a +2,7 (-2,0; 7,4) nmol/l, v uvedenom poradí. U žien boli zmeny mediánu (Q1, Q3) hladín lyso-Gb3 po 1, 2 a 4 rokoch v porovnaní s východiskovou hodnotou -0,1 (-0,4; 0,2), +0,2 (-0,2; 0,7) a -0,3 (-1,0; 1,2) nmol/l, v uvedenom poradí. Funkcia obličiek Funkcia obličiek sa hodnotila prostredníctvom odhadovanej rýchlosti glomerulárnej filtrácie (rovnica eGFR – CKD-EPI) a sklon jej anualizovaného merania bol primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti v niekoľkých štúdiách fázy 3. V dvoch štúdiách fázy 3 sa skúmala pegunigalzidáza alfa 1 mg/kg každé dva týždne u dospelých pacientov s Fabryho chorobou, ktorí boli predtým liečení ERT: BALANCE (hlavná štúdia), randomizované, dvojito zaslepené, priame (head-to-head) porovnanie s agalzidázou beta, po prechode z agalzidázy beta v 12. mesiaci (primárna analýza) a 24. mesiaci a otvorená štúdia s jednou skupinou, po prechode z agalzidázy alfa, pričom po oboch nasledovali dlhodobé predĺženia štúdie. Z hlavnej štúdie nie je možné vyvodiť žiadny konečný záver o non-inferiorite nad agalzidázou beta meranej podľa anualizovanej eGFR pretože údaje pre porovnanie primárneho koncového ukazovateľa v 12. mesiaci neboli samy o sebe dostatočne informatívne vzhľadom na dizajn a veľkosť štúdie. Napriek tomu sa mediány sklonov eGFR od východiskovej hodnoty do 24. mesiaca pegunigalzidázy a komparátora agalzidázy beta javili ako blízke. V 12. mesiaci boli priemerné sklony pre eGFR -2,5 ml/min/1,73 m²/rok pre rameno s pegunigalzidázou alfa a -1,7 pre rameno s agalzidázou beta (rozdiel -0,8 [-3,0; 1,5]. V 24. mesiaci boli mediány sklonov pre eGFR -2,5 [-3,8; -1,2] ml/min/1,73 m²/rok pre rameno s pegunigalzidázou alfa a -2,2 [-3,8; -0,5] pre rameno s agalzidázou beta (rozdiel -0,36 [-2,4; 1,7]). Funkcia obličiek bola hodnotená aj prostredníctvom anualizovaného sklonu eGFR v štúdii fázy 3 skúmajúcej pegunigalzidázu alfa 2 mg/kg podávanú každé štyri týždne u dospelých pacientov s Fabryho chorobou, ktorí boli predtým liečení ERT: táto štúdia bola otvorená štúdia s jednou skupinou, po prechode z agalzidázy beta alebo agalzidázy alfa, po ktorej nasledovalo dlhodobá rozširujúca štúdia. Priemerný (SD) sklon anualizovanej eGFR v populácii na hodnotenie účinnosti bol -1,8 (3,7) a -2,0 (2,1) ml/min/1,73 m 2 /rok, v uvedenom poradí, vo východiskovom stave pred liečbou a počas liečby pegunigalzidázou alfa 2 mg/kg každé štyri týždne trvajúcej ≥ 4 roky. Pediatrická populácia Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Elfabriom v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pri liečbe Fabryho choroby (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2 ).