Reference images only. Packaging and labels vary by country and batch. Always consult the leaflet supplied with your product.
Dostupné v:
🇨🇿🇬🇧🇸🇰
Forma
—
Dávkovanie
—
Spôsob podania
—
Skladovanie
—
O lieku
Výrobca
BAYER INC
ATC kód
C03DA05
Zdroj
DPD · 02564726
Farmakoterapeutická skupina: diuretiká, antagonisty aldosterónu, ATC kód: C03DA05
Mechanizmus účinku
Finerenón je nesteroidný, selektívny antagonista mineralokortikoidného receptora (MR), ktorý je aktivovaný aldosterónom a kortizolom a reguluje génovú transkripciu. Jeho väzba na MR vedie
k špecifickému komplexu receptora-ligandu, ktorý blokuje zapojenie transkripčných koaktivátorov zapojených do exprimácie prozápalových a profibrotických mediátorov.
Farmakodynamické účinky
V štúdii FIDELIO-DKD a FIGARO-DKD, randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných, multicentrických štúdiách fázy III u dospelých pacientov s CKD a DM2 bolo relatívne zníženie pomeru močového albumínu/kreatinínu (Urinary Albumin-to-Creatinine Ratio, UACR) upravené podľa placeba u pacientov randomizovaných na liečbu finerenónom 31 % a 32 %, v uvedenom poradí, v 4. mesiaci a UACR zostalo znížené počas oboch štúdií.
V randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej, multicentrickej štúdii fázy IIb ARTS-DN u dospelých pacientov s CKD a DM2 bolo relatívne zníženie UACR upravené podľa placeba v 90. dni 25 % a 38 % u pacientov liečených finerenónom 10 mg a 20 mg jedenkrát denne, v uvedenom poradí.
Elektrofyziológia srdca
Štúdia zameraná na interval QT s 57 zdravými účastníkmi ukázala, že finerenón nemá žiadny účinok na repolarizáciu srdca. Nepreukázal sa žiadny účinok finerenónu predlžujúci interval QT/QTc po podaní jednorazových dávok 20 mg (terapeutická dávka) alebo 80 mg (supraterapeutická dávka).
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Štúdie FIDELIO-DKD a FIGARO-DKD skúmali účinok finerenónu v porovnaní s placebom na obličky a kardiovaskulárne (KV) výsledky u dospelých pacientov s CKD a DM2.
Pacienti museli dostávať štandardnú liečbu vrátane maximálnej tolerovanej registrovanej dávky inhibítora angiotenzín konvertujúceho enzýmu (Angiotensin-Converting Enzyme inhibitor, ACEi) alebo blokátora angiotenzínového receptora (Angiotensin Receptor Blocker, ARB).
Pacienti s diagnostikovaným srdcovým zlyhávaním so zníženou ejekčnou frakciou a NYHA
triedou II-IV (New York Heart Association) boli vylúčení z dôvodu odporúčania triedy 1A pre liečbu MRA.
V štúdii FIDELIO-DKD boli pacienti spôsobilí na základe dôkazu pretrvávajúcej albuminúrie (≥30 mg/g až ≤5 000 mg/g), hodnoty eGFR ≥25 až <75 ml/min/1,73 m
2
a hladiny draslíka v sére
≤4,8 mmol/l pri skríningu..
Primárnym cieľovým ukazovateľom bol kompozit času do prvého výskytu zlyhania obličiek (definovaného ako chronická dialýza alebo transplantácia obličky alebo trvalé zníženie hodnoty eGFR na <15 ml/min/1,73 m
2
počas najmenej 4 posledných týždňov), trvalé zníženie hodnoty eGFR o 40 % alebo viac v porovnaní s počiatočnou hodnotou počas najmenej 4 posledných týždňov alebo renálne úmrtie. Kľúčovým sekundárnym cieľovým ukazovateľom bol kompozit času do prvého výskytu KV úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu (IM), nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania.
Celkovo bolo 5 674 pacientov náhodne priradených na podávanie buď finerenónu (N=2 833) alebo placeba (N=2 841) a zaradených do analýzy. Medián času sledovania bol 2,6 roka. Dávka finerenónu alebo placeba sa mohla v priebehu štúdie upraviť medzi 10 mg a 20 mg jedenkrát denne, hlavne na základe koncentrácie draslíka v sére. V 24. mesiaci bolo z osôb liečených finerenónom 67 % liečených 20 mg jedenkrát denne, 30 % bolo liečených 10 mg jedenkrát denne a 3 % prerušili liečbu.
Po ukončení štúdie sa vitálny stav získal od 99,7 % pacientov. Populáciu štúdie tvorilo 63 % belochov, 25 % Ázijcov a 5 % černochov. Priemerný vek pri zaradení do štúdie bol 66 rokov a 70 % pacientov
boli muži. Na začiatku štúdie bola priemerná hodnota eGFR 44,3 ml/min/1,73 m
2
, s 55 % pacientov
s hodnotou eGFR <45 ml/min/1,73 m
2
, medián UACR bol 852 mg/g a priemerná hodnota HbA1c bola 7,7 %, 46 % pacientov malo v anamnéze aterosklerotické KV ochorenie, 30 % malo v anamnéze ochorenie koronárnych artérií, 8 % malo v anamnéze srdcové zlyhávanie a priemerný krvný tlak bol 138/76 mm Hg. Priemerné trvanie DM2 na začiatku štúdie bolo 16,6 rokov a u 47 % a 26 % pacientov sa hlásila diabetická retinopatia a diabetická neuropatia v anamnéze, v uvedenom poradí. Na začiatku štúdie boli skoro všetci pacienti liečení ACEi (34 %) alebo ARB (66 %) a 97 % pacientov používalo jeden alebo viacero antidiabetík (inzulín [64 %], biguanidy [44 %], agonisty receptorov glukagónu podobného peptidu-1 [GLP-1] [7 %], inhibítory sodíko-glukózového kotransportéra 2 [SGLT2]
[5 %]). Ďalšími často užívanými liekmi na začiatku štúdie boli statíny (74 %) a blokátory vápnikového kanála (63 %).
Štatisticky významný rozdiel v prospech finerenónu sa ukázal pre primárny kompozitný cieľový ukazovateľ a hlavný sekundárny kompozitný cieľový ukazovateľ (pozri obrázok 1/tabuľku 4 nižšie). Účinok liečby bol pre primárne a sekundárne cieľové ukazovatele vo všeobecnosti konzistentný vo všetkých podskupinách, vrátane regiónu, hodnoty eGFR, UACR, systolického krvného tlaku (STK) a HbA1c na začiatku štúdie.
V štúdii FIGARO-DKD boli pacienti spôsobilí na základe dôkazu pretrvávajúcej albuminúrie, pričom mali UACR ≥30 mg/g až <300 mg/g a hodnotu eGFR od 25 do 90 ml/min/1,73 m
2
, alebo UACR
≥300 mg/g a hodnotu eGFR ≥60 ml/min/1,73 m
2
pri skríningu. Vyžadovalo sa, aby pacienti mali pri skríningu hladinu sérového draslíka ≤4,8 mmol/l.
Primárny cieľový ukazovateľ bol kompozit času do prvého výskytu kardiovaskulárneho úmrtia, nefatálneho IM, nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhania. Sekundárny cieľový ukazovateľ bol kompozit času do zlyhania obličiek, trvalého zníženia hodnoty eGFR o 40 % alebo viac v porovnaní s východiskovou hodnotou počas najmenej 4 týždňov alebo renálneho úmrtia.
Celkovo bolo randomizovaných 7 352 pacientov buď na liečbu finerenónom (N = 3 686), alebo placebom (N = 3 666) a zahrnutých do analýz. Medián sledovania bol 3,4 roka. Dávka finerenónu alebo placeba sa mohla upraviť v rozsahu od 10 mg do 20 mg jedenkrát denne počas trvania štúdie, predovšetkým na základe koncentrácie sérového draslíka. V 24. mesiaci bolo 82 % pacientov na finerenóne liečených dávkou 20 mg jedenkrát denne, 15 % dávkou 10 mg jedenkrát denne a 3 % malo prerušenú liečbu. Po skončení štúdie bol vitálny stav zistený u 99,8 % pacientov. Populáciu štúdie tvorilo 72 % belochov, 20 % aziatov a 4 % černochov. Priemerný vek pri zaradení do štúdie bol
64 rokov a 69 % pacientov bolo mužského pohlavia. Na začiatku bola priemerná hodnota eGFR 67,8 ml/min/1,73 m
2
, pričom 62 % pacientov malo eGFR ≥ 60 ml/min/1,73 m
2
, medián UACR bol
308 mg/g a priemerná hodnota HbA1c bola 7,7 %, 45 % pacientov malo v anamnéze aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie, 8 % malo v anamnéze srdcové zlyhávanie a priemerná hodnota krvného tlaku bola 136/77 mm Hg. Priemerné trvanie DM2 na začiatku bolo 14,5 roka a u 31 %
a 28 % pacientov bola hlásená v anamnéze diabetická retinopatia a diabetická neuropatia, v uvedenom poradí. Na začiatku takmer všetci pacienti boli na ACEi (43 %) alebo ARB (57 %) a 98 % pacientov používalo jeden alebo viacero antidiabetických liekov (inzulín [54 %], biguanidy [69 %], agonisti receptora GLP-1 [7 %], inhibítory SGLT2 [8 %]). Druhým najčastejšie užívaným liekom na začiatku boli statíny (71 %).
Štatisticky významný rozdiel v prospech finerenónu sa preukázal v prípade primárneho KV kompozitného cieľového ukazovateľa (pozri obrázok 2/tabuľka 5 nižšie). Účinok liečby na primárny cieľový ukazovateľ bol konzistentný vo všetkých podskupinách vrátane regiónu, eGFR, UACR, STK a HbA1c na začiatku.
V skupine s finerenónom sa v porovnaní s placebom pozorovala nižšia miera výskytu sekundárneho kompozitného ukazovateľa zlyhania obličiek, trvalého poklesu eGFR o 40 % alebo viac alebo renálneho úmrtia, tento rozdiel však nedosiahol štatistickú významnosť (pozri tabuľku 5 nižšie).
Účinok liečby pre obličkový sekundárny kompozitný cieľový ukazovateľ bol konzistentný vo všetkých podskupinách eGFR na začiatku, ale pre podskupinu pacientov s UACR <300 mg/g bol HR 1,16 (95 % CI 0,91; 1,47) a pre podskupinu pacientov s UACR ≥300 mg/g bol HR 0,74 (95 % CI 0,62;
0,90).
Ďalšie vopred špecifikované sekundárne cieľové ukazovatele sú zahrnuté v tabuľke 5.
Tabuľka 4: Analýza primárnych a sekundárnych cieľových ukazovateľov času do výskytu príhody (a ich jednotlivých komponentov) v štúdii fázy III FIDELIO-DKD
Kerendia* (N=2 833)
Placebo (N=2 841)
Účinok liečby
N (%)
Príhody/100-pr
N (%)
Príhody/100-pr
HR (95 % CI)
Primárny renálny kompozitný cieľový ukazovateľ a jeho komponenty
Kompozit zlyhania obličiek, trvalého zníženia eGFR ≥ 40 % alebo renálneho úmrtia
504 (17,8)
7,59
600 (21,1)
9,08
0,82 (0,73; 0,93) p=0,0014
Zlyhanie obličiek
208 (7,3)
2,99
235 (8,3)
3,39
0,87 (0,72; 1,05)
Trvalé zníženie eGFR o ≥40 %
479 (16,9)
7,21
577 (20,3)
8,73
0,81 (0,72; 0,92)
Renálne úmrtie
2 (<0,1)
-
2 (<0,1)
-
-
Kľúčový sekundárny KV kompozitný cieľový ukazovateľ a jeho komponenty
Kompozit KV úmrtia, nefatálneho IM, nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania
367 (13,0)
5,11
420 (14,8)
5,92
0,86 (0,75; 0,99) p=0,0339
KV úmrtie
128 (4,5)
1,69
150 (5,3)
1,99
0,86 (0,68; 1,08)
Nefatálny IM
70 (2,5)
0,94
87 (3,1)
1,17
0,80 (0,58; 1,09)
Nefatálna cievna mozgová príhoda
90 (3,2)
1,21
87 (3,1)
1,18
1,03 (0,76; 1,38)
Hospitalizácia z dôvodu srdcového zlyhávania
139 (4,9)
1,89
162 (5,7)
2,21
0,86 (0,68; 1,08)
Sekundárne cieľové ukazovatele účinnosti
Mortalita zo všetkých príčin
219 (7,7)
2,90
244 (8,6)
3,23
0,90 (0,75; 1,07)**
Hospitalizácia zo všetkých príčin
1 263 (44,6)
22,56
1 321 (46,5)
23,87
0,95 (0,88; 1,02)**
Kompozit zlyhania obličiek, trvalého zníženia eGFR ≥57% alebo renálneho úmrtia
252 (8,9)
3,64
326 (11,5)
4,74
0,76 (0,65; 0,90)**
* Liečba 10 mg alebo 20 mg jedenkrát denne dodatočne k maximálnej tolerovanej registrovanej dávke ACEi alebo ARB.
** p=nie je štatisticky významné po úprave o multiplicitu CI: Interval spoľahlivosti
HR: Pomer rizík pr: pacientorokov
0,50
0,45
Plánovaná liečba
1: Finerenón (N = 2 833)
2: Placebo (N = 2 841)
0,40
0,35
0,30
0,25
0,20
0,15
0,10
0,05
0,00
Čas do prvej udalosti (mesiace) (mesiace)
Počet subjektov v riziku
Pravdepodobnosť kumulatívneho výskytu
Obrázok 1: Čas do prvého výskytu zlyhania obličiek, trvalého zníženia eGFR o ≥ 40 % od počiatočnej hodnoty alebo renálne úmrtie v štúdii FIDELIO-DKD
1
2 833
2 705
2 607
2 397
1 808
1 274
787
441
83
2
2 841
2 724
2 586
2 379
1 759
1 248
792
453
82
Tabuľka 5: Analýza primárnych a sekundárnych cieľových ukazovateľov času do výskytu príhody (a ich jednotlivých komponentov) v štúdii fázy III FIGARO-DKD
Kerendia* (N=3 686)
Placebo (N=3 666)
Účinok liečby
N (%)
Príhody/ 100-pr
N (%)
Príhody/ 100-pr
HR (95 % CI)
Primárny KV kompozitný cieľový ukazovateľ a jeho komponenty
Kompozit KV úmrtia, nefatálneho IM, nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania
458 (12,4)
3,87
519 (14,2)
4,45
0,87 (0,76; 0,98)p = 0,0264
KV úmrtie
194 (5,3)
1,56
214 (5,8)
1,74
0,90 (0,74; 1,09)
Nefatálny IM
103 (2,8)
0,85
102 (2,8)
0,85
0,99 (0,76; 1,31)
Nefatálna cievna mozgová príhoda
108 (2,9)
0,89
111 (3,0)
0,92
0,97 (0,74; 1,26)
Hospitalizácia z dôvodu srdcového zlyhávania
117 (3,2)
0,96
163 (4,4)
1,36
0,71 (0,56; 0,90)
Sekundárny renálny kompozitný cieľový ukazovateľ a jeho komponenty
Kompozit zlyhania obličiek, trvalého zníženia eGFR ≥40 % alebo renálneho úmrtia
350 (9,5)
3,15
395 (10,8)
3,58
0,87 (0,76; 1,01) p=0,0689 **
Zlyhanie obličiek
46 (1,2)
0,40
62 (1,7)
0,54
0,72 (0,49; 1,05)
Trvalé zníženie eGFR ≥40 %
338 (9,2)
3,04
385 (10,5)
3,49
0,87 (0,75; >1,00)
Renálne úmrtie
0
-
2 (<0,1)
-
-
Sekundárne cieľové ukazovatele účinnosti
Mortalita zo všetkých príčin
333 (9,0)
2,68
370 (10,1)
3,01
0,89 (0,77; 1,04) **
Hospitalizácia zo všetkých príčin
1 573 (42,7)
16,91
1 605 (43,8)
17,52
0,97 (0,90; 1,04) **
Kompozit zlyhania obličiek, trvalého zníženia eGFR ≥57 % alebo renálneho úmrtia
108 (2,9)
0,95
139 (3,8)
1,23
0,77 (0,60; 0,99) **
* Liečba 10 alebo 20 mg jedenkrát denne dodatočne k maximálnej tolerovanej registrovanej dávke ACEi alebo ARB.
** nie je štatisticky významné po úprave z hľadiska multiplicity CI: Interval spoľahlivosti
HR: Pomer rizík pr: pacientoroky
subjektov v riziku
Obrázok 2: Čas do prvého výskytu KV úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu, nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania v štúdii FIGARO-DKD
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Kerendiou v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pre liečbu chronickej choroby obličiek (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Hyperkaliémia
U pacientov liečených finerenónom sa pozorovala hyperkalémia (pozri časť
4.8
). Niektorí pacienti majú vyššie riziko rozvoja hyperkalémie.
Rizikové faktory zahŕňajú nízku hodnotu eGFR, vyššie hladiny draslíka v sére a predchádzajúce epizódy hyperkaliémie. U týchto pacientov sa musí zvážiť častejšie sledovanie.
Začatie liečby a pokračovanie v liečbe (pozri časť
4.2
)
Ak je hladina draslíka v sére >5,0 mmol/l, nemá sa začínať liečba finerenónom.
Ak je hladina draslíka v sére >4,8 až 5,0 mmol/l, môže sa zvážiť začatie liečby finerenónom v dávke 10 mg jedenkrát denne s dodatočným sledovaním draslíka v sére počas prvých 4 týždňov, a to na základe charakteristík pacienta a hladín draslíka v sére.
Ak je hladina draslíka v sére >5,5 mmol/l, má sa liečba finerenónom prerušiť. Majú sa dodržiavať lokálne odporúčania na liečbu hyperkaliémie.
Keď je hladina draslíka v sére ≤5,0 mmol/, môže sa opätovne začať liečba finerenónom v dávke 10 mg jedenkrát denne.
Sledovanie
Hladiny draslíka v sére a hodnoty eGFR sa musia u všetkých pacientov znovu zmerať 4 týždne po začatí liečby, opätovnom začatí liečby alebo zvýšení dávky finerenónu. Potom sa majú hladiny draslíka v sére pravidelne a podľa potreby vyhodnocovať, a to na základe charakteristík pacienta a hladín draslíka v sére (pozri časť
4.2
).
Súbežne užívané lieky
Riziko hyperkaliémie sa môže tiež zvýšiť pri súbežnom užívaní liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (pozri časť
4.5
). Pozri tiež „Súbežné používanie látok, ktoré môžu ovplyvniť expozíciu finerenónu“.
Finerenón sa nemá podávať súbežne s
diuretikami šetriacimi draslík (napr. amilorid, triamterén) a
inými antagonistami mineralokortikoidných receptorov (MRA), napr. eplerenón, esaxerenón, spironolaktón, kanrenón.
Finerenón sa má používať s opatrnosťou a hladiny draslíka v sére sa majú sledovať pri súbežnom užívaní s
doplnkami draslíka,
trimetoprimom alebo trimetoprimom/sulfametoxazolom. Môže byť potrebné dočasné prerušenie liečby finerenónom.
Porucha funkcie obličiek
Riziko hyperkaliémie sa zvyšuje so znižujúcou sa funkciou obličiek. Podľa potreby sa má v súlade so štandardnou praxou priebežne sledovať funkcia obličiek (pozri časť
4.2
).
Začatie liečby
Liečba finerenónom sa nemá začínať u pacientov s eGFR <25 ml/min/1,73 m
2
z dôvodu obmedzených klinických údajov (pozri časti
4.2
a
5.2
).
Pokračovanie v liečbe
U pacientov, u ktorých choroba pokročila do terminálneho štádia ochorenia obličiek
(eGFR <15 ml/min/1,73 m
2
), sa má, z dôvodu obmedzených klinických údajov, liečba finerenónom ukončiť.
Porucha funkcie pečene
Liečba finerenónom sa nemá začínať u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť
4.2
). Títo pacienti sa neskúmali (pozri časť
5.2
), očakáva sa však významné zvýšenie expozície finerenónu.
U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene môže byť potrebné dodatočné sledovanie
z dôvodu zvýšenia expozície finerenónu. Musí sa zvážiť dodatočné sledovanie hladiny draslíka v sére a nastavenie sledovania podľa charakteristík pacienta (pozri časti
4.2
a
5.2
).
Srdcové zlyhávanie
Pacienti s diagnostikovaným srdcovým zlyhávaním so zníženou ejekčnou frakciou v NYHA triede II-IV (New York Heart Association) boli vylúčení z klinických štúdií fázy III (pozri časť
5.1
).
Súbežné používanie látok, ktoré môžu ovplyvniť expozíciu finerenónu
Stredne silné a slabé inhibítory CYP3A4
Pri súbežnom používaní finerenónu so stredne silnými alebo slabými inhibítormi CYP3A4 sa má sledovať hladina draslíka v sére (pozri časti
4.2
a
4.5
).
Silné a stredne silné induktory CYP3A4
Finerenón sa nemá používať súbežne so silnými alebo stredne silnými induktormi CYP3A4 (pozri časť
4.5
).
Grapefruit
Počas liečby finerenónom sa nemajú konzumovať grapefruity ani grapefruitová šťava (pozri časti
4.2
. a 4.5).
Embryofetálna toxicita
Finerenón sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ sa dôkladne nezvážil prínos pre matku a riziko pre plod. Ak žena počas užívania finerenónu otehotnie, je potrebné informovať ju o možných rizikách pre plod.
Ženy vo fertilnom veku je potrebné poučiť o tom, aby počas liečby finerenónom používali účinnú antikoncepciu.
Ženy je potrebné poučiť o tom, aby počas liečby finerenónom nedojčili. Viac informácií nájdete v častiach 4.6. a 5.3.
Informácie o pomocných látkach
Kerendia obsahuje laktózu
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Kerendia obsahuje sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
👨⚕️
Overené lekárskym redaktorom
Dr. Ozarchuk, PharmD · April 2026
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.