Recarbrio 500 mg/500 mg/250 mg Prášok na infúzny roztok

Reakcie z precitlivenosti U pacientov liečených betalaktámovými antibiotikami sa hlásili závažné a príležitostne fatálne reakcie z precitlivenosti (anafylaktické reakcie) (pozri časti 4.3 a 4.8 ). Tieto reakcie sa s väčšou pravdepodobnosťou vyskytujú u osôb s precitlivenosťou na viaceré alergény v anamnéze.‍​‍‍‍​‍‍‍‍‍‍‍‍​‍ Pred začatím liečby imipenémom/cilastatínom/relebaktámom sa majú starostlivo vyšetriť predchádzajúce reakcie z precitlivenosti na karbapenémy, penicilíny, cefalosporíny, iné betalaktámy a iné alergény. Ak sa vyskytne alergická reakcia na imipeném/cilastatín/relebaktám, liečba sa musí okamžite ukončiť. Závažné anafylaktické reakcie si vyžadujú okamžitú bezodkladnú liečbu. Funkcia pečene Počas liečby imipenémom/cilastatínom/relebaktámom sa má starostlivo sledovať funkcia pečene kvôli riziku hepatálnej toxicity (ako je zvýšenie hladiny transamináz, zlyhávanie pečene a fulminantná hepatitída) (pozri časť 4.8 ). Použitie u pacientov s ochorením pečene: počas liečby imipenémom/cilastatínom/relebaktámom sa má u pacientov s už existujúcimi poruchami pečene sledovať funkcia pečene. Nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.2 ). Centrálny nervový systém (CNS) Počas liečby imipenémom/cilastatínom sa hlásili nežiaduce reakcie týkajúce sa CNS, ako sú záchvaty, stavy zmätenosti a myoklonická aktivita, najmä ak sa prekročili odporúčané dávky imipenému. Tieto reakcie sa najčastejšie hlásili u pacientov s poruchami CNS (napr. poškodenia mozgu alebo záchvaty v anamnéze) a/alebo u pacientov so zníženou funkciou obličiek. Osobitnú pozornosť treba venovať neurologickým príznakom alebo konvulziám u detí so známymi rizikovými faktormi pre vznik záchvatov alebo pri súbežnej liečbe liekmi znižujúcimi prah pre vznik záchvatov. Zvýšený potenciál výskytu záchvatov v dôsledku interakcie s kyselinou valproovou Súbežné používanie imipenému/cilastatínu/relebaktámu a kyseliny valproovej/sodnej soli divalproexu sa neodporúča. U pacientov, ktorých záchvaty sú dostatočne kontrolované kyselinou valproovou alebo sodnou soľou divalproexu sa na liečbu infekcií majú zvážiť antibiotiká iné než karbapenémy. Ak je podanie tohto lieku nevyhnutné, má sa zvážiť dodatočná antikonvulzívna liečba (pozri časť 4.5 ). Hnačka vyvolaná Clostridioides difficile (Clostridioides difficile-associated diarrhoea, CDAD) Pri použití imipenému/cilastatínu/relebaktámu sa hlásila hnačka vyvolaná Clostridioides difficile (CDAD). Závažnosť CDAD môže siahať od miernej hnačky až po fatálnu kolitídu. U všetkých pacientov, u ktorých sa vyvinie hnačka v priebehu alebo po podaní imipenému/cilastatínu/relebaktámu, sa musí zvážiť CDAD (pozri časť 4.8 ). Je potrebná starostlivá zdravotná anamnéza, keďže výskyt CDAD sa hlásil v priebehu dvoch mesiacov po podaní antibiotík. V prípade suspektnej alebo potvrdenej CDAD sa má zvážiť ukončenie liečby imipenémom/cilastatínom/relebaktámom a podanie špecifickej liečby proti Clostridioides difficile. Nesmú sa podávať lieky, ktoré inhibujú peristaltiku. Pacienti s CrCl ≥ 150 ml/min Na základe farmakokineticko-farmakodynamických analýz nemusí dávka imipenému/cilastatínu/relebaktámu odporúčaná pre pacientov s CrCl ≥ 90 ml/min postačovať na liečbu pacientov s HAP alebo VAP s CrCl > 250 ml/min alebo pacientov s cIAI alebo cUTI s CrCl > 150 ml/min. U týchto pacientov sa má zvážiť použitie alternatívnych terapií. Porucha funkcie obličiek U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúča úprava dávky (pozri časť 4.2 ). K dispozícii nie sú dostačujúce informácie na to, aby bolo možné odporučiť použitie imipenému/cilastatínu/relebaktámu u pacientov podstupujúcich peritoneálnu dialýzu. Obmedzenia klinických údajov Imunokompromitovaní pacienti, vrátane pacientov s neutropéniou, boli vylúčení z klinických štúdií. Nozokomiálna pneumónia, vrátane pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc V samostatnej štúdii nozokomiálnej pneumónie, vrátane pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc, malo 6,2 % (33/535) pacientov východiskovú bakteriémiu. Pacienti s obmedzenými možnosťami liečby Použitie imipenému/cilastatínu/relebaktámu na liečbu pacientov s infekciami spôsobenými aeróbnymi gramnegatívnymi organizmami, ktorí majú obmedzené možnosti liečby, je založené na skúsenostiach s imipenémom/cilastatínom, farmakokineticko-farmakodynamickej analýze pre imipeném/cilastatín/relebaktám a na obmedzených údajoch z randomizovanej klinickej štúdie, v ktorej bolo 21 hodnotiteľných pacientov liečených imipenémom/cilastatínom/relebaktámom a 10 hodnotiteľných pacientov bolo liečených kolistínom a imipenémom/cilastatínom pre infekcie spôsobené organizmami necitlivými voči imipenému. Obmedzenia spektra antibakteriálnej aktivity Imipeném nevykazuje aktivitu voči meticilín-rezistentnému Staphylococcus aureus (methicillin-resistant Staphylococcus aureus, MRSA) a Staphylococcus epidermidis (methicillin-resistant Staphylococcus epidermidis, MRSE) alebo voči Enterococcus faecium. Ak sa potvrdí alebo je podozrenie, že tieto patogény sa podieľajú na infekčnom procese, majú sa použiť alternatívne alebo ďalšie antibiotiká. Inhibičné spektrum relebaktámu zahŕňa betalaktamázy triedy A (ako sú betalaktamázy s rozšíreným spektrom (extended-spectrum beta-lactamases, ESBLs) a karbapenemáza Klebsiella pneumoniae (Klebsiella pneumoniae carbapenemase, KPC)) a betalaktamázy triedy C vrátane cefalosporinázy pochádzajúcej od Pseudomonas (Pseudomonas-derived cephalosporinase, PDC). Relebaktám neinhibuje karbapenemázy triedy D ako sú oxacilináza-48 (Oxacillinase-48, OXA-48) alebo metalobetalaktamázy triedy B ako sú metalobetalaktamáza New Delhi (New Delhi metallo-beta-lactamase, NDM) a metalobetalaktamáza kódovaná veronským integrónom (Verona integron-encoded metallo-beta-lactamase, VIM) (pozri časť 5.1 ). Necitlivé organizmy Použitie imipenému/cilastatínu/relebaktámu môže viesť k premnoženiu necitlivých organizmov, čo si môže vyžadovať prerušenie liečby alebo iné vhodné opatrenia. Sérokonverzia pri antiglobulínovom teste (Coombsov test) Počas liečby imipenémom/cilastatínom/relebaktámom sa môže vyskytnúť pozitívny výsledok priameho alebo nepriameho Coombsovho testu (pozri časť 4.8 ). Pomocné látky so známym účinkom Sodík Každá injekčná liekovka obsahuje celkovo 37,5 mg sodíka (1,6 mmol), čo zodpovedá 1,9 % WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu. Má sa to vziať do úvahy pri podávaní Recarbria pacientom, ktorí sú na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.