200 mg/4mL, Injection, powder, lyophilized, for solution
INN: TEDIZOLID PHOSPHATE
Aktualizované: 2026-04-25
Dostupné v:
🇨🇿🇬🇧🇸🇰
Forma
INJECTION, POWDER, LYOPHILIZED, FOR SOLUTION
Dávkovanie
200 mg/4mL
Spôsob podania
INTRAVENOUS
Skladovanie
—
O lieku
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
Merck Sharp & Dohme LLC
ATC kód
J01XX11
Zdroj
OPENFDA_NDC
Farmakoterapeutická skupina: Antibiotiká na systémové použitie, iné antibakteriálne liečivá, ATC kód: J01XX11
Mechanizmus účinku
Tedizolídium-fosfát je oxazolidinónfosfátový prekurzor. Antibakteriálny účinok tedizolidu je sprostredkovaný väzbou na podjednotku 50S bakteriálneho ribozómu, čo vedie k inhibícii proteosyntézy.
Tedizolid je účinný najmä proti grampozitívnym baktériám.
Tedizolid má bakteriostatické účinky voči enterokokom, stafylokokom a streptokokom in vitro. Rezistencia
Najčastejšie pozorované mutácie u stafylokokov a enterokokov, ktoré vedú k rezistencii voči
oxazolidinónom, sú v jednej alebo viacerých kópiách génov pre 23S rRNA (G2576U a T2500A). Organizmy rezistentné voči oxazolidinónom prostredníctvom mutácií chromozomálnych génov kódujúcich 23S rRNA alebo ribozomálne bielkoviny (L3 a L4), sú vo všeobecnosti skrížene rezistentné voči tedizolidu.
Druhý mechanizmus rezistencie je zakódovaný génom pre rezistenciu voči chloramfenikolu
a florfenikolu (chloramphenicol-florfenicol resistance, cfr), ktorého nosičom sú plazmidy a ktorý je spojený s transpozónmi. Tento gén sprostredkuje rezistenciu stafylokokov a enterokokov voči oxazolidinónom, fenikolom, linkozamidom, pleuromutilínom, streptogramínu A a 16-členným makrolidom. Tedizolid má vďaka prítomnosti hydroxymetylovej skupiny v polohe C5 zachovanú účinnosť proti kmeňom Staphylococcus aureus, ktoré exprimujú gén cfr v neprítomnosti
chromozomálnych mutácií.
Mechanizmus účinku je odlišný od mechanizmu účinku antibiotík, ktoré nepatria do triedy oxazolidinónov; skrížená rezistencia medzi tedizolidom a inými triedami antibiotík preto nie je pravdepodobná.
Antibakteriálna aktivita v kombinácii s inými antibakteriálnymi a antifungálnymi liečivami
Štúdie kombinácie liečiv in vitro s tedizolidom a amfotericínom B, aztreonamom, ceftazidímom, ceftriaxónom, ciprofloxacínom, klindamycínom, kolistínom, daptomycínom, gentamicínom,
imipenémom, ketokonazolom, minocyklínom, piperacilínom, rifampicínom, terbinafínom, trimetoprimom/sulfametoxazolom a vankomycínom naznačujú, že nebola preukázaná ani synergia, ani antagonizmus.
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Európsky výbor pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (EUCAST) stanovuje tieto interpretačné kritériá na testovanie citlivosti MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre tedizolid: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic-
breakpoints_en.xlsx
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Pomer AUC/MIC bol farmakodynamický parameter, pri ktorom sa preukázala najlepšia korelácia
s účinnosťou na modeloch infekcie S. aureus v stehne a pľúcach myší.
Na modele infekcie S. aureus v stehne myší bol antibakteriálny účinok tedizolidu znížený
v neprítomnosti granulocytov. Pomer AUC/MIC na dosiahnutie bakteriostázy u neutropenických myší bol aspoň 16-násobkom pomeru u imunokompetentných zvierat (pozri časť
4.4
).
Klinická účinnosť proti špecifickým patogénom
V klinických štúdiách bola preukázaná účinnosť proti patogénom uvedeným pri každej z indikácií, ktoré boli citlivé na tedizolid in vitro.
Akútne bakteriálne infekcie kože a kožných štruktúr
Staphylococcus aureus
Streptococcus pyogenes
Streptococcus agalactiae
skupina Streptococcus anginosus (vrátane S. anginosus, S. intermedius a S. constellatus)
Antibakteriálna účinnosť proti iným významným patogénom
Klinická účinnosť sa nestanovila proti nasledujúcim patogénom, hoci štúdie in vitro naznačujú, že by
mohli byť citlivé na tedizolid v neprítomnosti získaných mechanizmov rezistencie:
Staphylococcus lugdunensis
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií so Sivextrom v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie v liečbe akútnych bakteriálnych infekcií kože a kožných štruktúr (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Pacienti s neutropéniou
Bezpečnosť a účinnosť tedizolídium-fosfátu u pacientov s neutropéniou (počet neutrofilov
< 1 000 buniek/mm
3
) sa neskúmali. Antibakteriálna aktivita tedizolidu bola na zvieracích modeloch infekcie znížená v neprítomnosti granulocytov. Klinický význam tohto nálezu nie je známy. Pri liečbe pacientov s neutropéniou a ABSSSI sa majú zvážiť alternatívne možnosti liečby (pozri časť
5.1
).
Mitochondriálna dysfunkcia
Tedizolid inhibuje syntézu mitochondriálnych bielkovín. Táto inhibícia môže viesť k nežiaducim reakciám ako sú laktátová acidóza, anémia a neuropatia (zrakového nervu a periférna). Tieto udalosti sa pozorovali pri inom liečive triedy oxazolidinónov pri podávaní dlhšiu dobu, ako bola doba
podávania odporúčaná pre tedizolídium-fosfát.
Myelosupresia
Počas liečby tedizolídium-fosfátom sa pozorovala trombocytopénia, znížené množstvo hemoglobínu a znížený počet neutrofilov. U pacientov liečených iným liečivom triedy oxazolidinónov sa hlásila anémia, leukopénia a pancytopénia a riziko týchto účinkov sa zdá byť spojené s trvaním liečby.
Väčšina prípadov trombocytopénie sa vyskytla pri liečbe trvajúcej dlhšie ako je odporúčaná dĺžka
trvania. U pacientov s insuficienciou obličiek môže existovať súvislosť s trombocytopéniou. Pacienti, u ktorých sa objaví myelosupresia, majú byť sledovaní a má sa u nich opätovne vyhodnotiť pomer prínosu a rizika. V prípade pokračovania v liečbe sa má zaviesť dôkladné sledovanie krvného obrazu a vhodné stratégie liečby.
Periférna neuropatia a poruchy zrakového nervu
U pacientov liečených iným liečivom triedy oxazolidinónov sa hlásila periférna neuropatia, ako aj neuropatia zrakového nervu, ktorá niekedy pokročila k strate zraku, pri dĺžkach liečby presahujúcich dobu odporúčanú pre tedizolídium-fosfát. U pacientov liečených tedizolídium-fosfátom sa počas odporúčanej doby liečby 6 dní nehlásila neuropatia (zrakového nervu ani periférna). Všetkých
pacientov treba poučiť, aby hlásili príznaky poškodenia zraku, ako sú zmeny v zrakovej ostrosti, zmeny vo farebnom videní, rozmazané videnie alebo výpadok v zornom poli. V takých prípadoch sa
odporúča okamžité vyšetrenie, podľa potreby s odporučením k očnému lekárovi.
Laktátová acidóza
Pri použití iného liečiva triedy oxazolidinónov sa hlásila laktátová acidóza. U pacientov liečených
tedizolídium-fosfátom sa počas odporúčanej doby liečby 6 dní nehlásila laktátová acidóza. Reakcie z precitlivenosti
Tedizolídium-fosfát sa má podávať s opatrnosťou u pacientov so známou precitlivenosťou na iné
oxazolidinóny, pretože môže dôjsť ku skríženej precitlivenosti. Hnačka vyvolaná Clostridioides difficile
V súvislosti s tedizolídium-fosfátom sa hlásila hnačka vyvolaná Clostridioides difficile (Clostridioides difficile associated diarrhoea, CDAD) (pozri časť
4.8
). Rozsah závažnosti CDAD môže siahať od miernej hnačky až po život ohrozujúcu kolitídu. Liečba antibiotikami mení normálnu flóru hrubého čreva a umožňuje premnoženie C. difficile.
U všetkých pacientov, ktorí majú po použití antibiotík ťažkú hnačku sa musí zvážiť CDAD. Nutná je starostlivá anamnéza, keďže výskyt CDAD sa hlásil počas viac ako dvoch mesiacov po podaní antibiotík.
Ak existuje podozrenie na CDAD alebo sa CDAD potvrdí, má sa ukončiť podávanie tedizolídium- fosfátu a, ak je to možné, ostatných antibiotík, ktoré nie sú účinné proti C. difficile a okamžite sa majú prijať primerané liečebné opatrenia. Treba zvážiť vhodné podporné opatrenia, antibiotickú liečbu proti
C. difficile a chirurgické vyšetrenie. Lieky inhibujúce peristaltiku sú v tomto prípade kontraindikované.
Inhibícia monoaminooxidázy
Tedizolid je reverzibilný, neselektívny inhibítor monoaminooxidázy (MAO) in vitro (pozri časť
4.5
). Sérotonínový syndróm
Pri súbežnom podávaní oxazolidinónov, vrátane tedizolídium-fosfátu, spolu so sérotonínergnými liečivami (ako sú antidepresíva a opioidy) sa spontánne hlásil výskyt sérotonínového syndrómu (pozri
časť 4.5).
Pri používaní tedizolidu s týmito liekmi je potrebná opatrnosť. Upacientov sa majú pozorne sledovať
prejavy a príznaky sérotonínového syndrómu, ako sú kognitívna dysfunkcia, hyperpyrexia, hyperreflexia a nekoordinovanosť. Ak sa prejavy alebo príznaky objavia, lekári majú zvážiť prerušenie liečby buď jedným alebo oboma liečivami.
Necitlivé mikroorganizmy
Predpisovanie tedizolídium-fosfátu bez prítomnosti preukázanej bakteriálnej infekcie alebo silného podozrenia na jej prítomnosť zvyšuje riziko vývinu baktérií rezistentných voči antibiotikám.
Tedizolid vo všeobecnosti nie je účinný proti gramnegatívnym baktériám.
Obmedzenia klinických údajov
Medzi ABSSSI boli druhy liečených infekcií obmedzené iba na celulitídu/eryzipel alebo veľké kožné
abscesy a infekcie rán. Iné druhy infekcií kože sa neskúmali.
K dispozícii sú obmedzené skúsenosti s tedizolídium-fosfátom v liečbe pacientov so súbežnými akútnymi bakteriálnymi infekciami kože a kožných štruktúr a sekundárnou bakteriémiou, a nie sú žiadne skúsenosti v liečbe ABSSSI so závažnou sepsou alebo septickým šokom.
Kontrolované klinické štúdie nezahrnovali pacientov s neutropéniou (počet neutrofilov
< 1 000 buniek/mm
3
) alebo ťažko imunokompromitovaných pacientov.