Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
OTC
Micafungin Accord 100 mg Prášok na koncentrát na infúzny roztok
10 mg/mL, Injection, powder, lyophilized, for solution
INN: MICAFUNGIN SODIUM
Aktualizované: 2026-04-25
Dostupné v:
🇨🇿🇸🇰
Forma
INJECTION, POWDER, LYOPHILIZED, FOR SOLUTION
Dávkovanie
10 mg/mL
Spôsob podania
INTRAVENOUS
Skladovanie
—
O lieku
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
Zydus Pharmaceuticals USA Inc.
ATC kód
J02AX05
Zdroj
OPENFDA_NDC
Farmakoterapeutická skupina: Antimykotiká na systémové použitie, iné antimykotiká na systémové použitie, ATC kód: J02AX05
Spôsob účinku
Mikafungín nekompetitívne inhibuje syntézu 1,3-β-D-glukánu, ktorý je esenciálnou zložkou bunkovej steny húb. 1,3-β-D-glukán sa nevyskytuje v bunkách cicavcov.
Mikafungín preukazuje fungicídnu aktivitu proti väčšine druhov Candida a významne inhibuje aktívne rastúce hýfy druhov Aspergillus.
Vzťah PK/PD
Na zvieracích modeloch kandidózy bola pozorovaná korelácia medzi expozíciou mikafungínu delenou minimálnou inhibičnou koncentráciou MIC (MIC/AUC) a účinnosťou, ktorá je definovaná ako pomer požadovaný na dosiahnutie zabránenia progresie rastu kvasiniek. V týchto modeloch boli požadované pomery ~2 400 pre C.albicans a ~ 1 300 pre C. glabrata. Tieto pomery sú dosiahnuteľné pri odporúčaných terapeutických dávkach lieku Micafungin Accord pre bežné rozloženie divokých druhov Candida spp.
Mechanizmus (mechanizmy) rezistencie
Rovnako ako pri všetkých antimikrobiálnych liečivách boli hlásené prípady zníženej citlivosti
a rezistencie a nie je možné vylúčiť skríženú rezistenciu s ostatnými echinokandínmi. Znížená citlivosť k echinokandínom býva spájaná s mutáciou na génoch Fks1 a Fks2, ktoré kódujú hlavnú podjednotku glukánsyntázy.
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritériá MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti stanovil European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing (EUCAST) pre mikafungín a sú uvedené tu: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic- breakpoints_en.xlsx
Informácie z klinických štúdií
Kandidémia a invazívna kandidóza: Mikafungín (100 mg/deň alebo 2 mg/kg/deň) bol rovnako účinný a lepšie tolerovaný ako lipozomálny amfotericín B (3 mg/kg), keď bol podávaný ako liek prvej voľby pri kandidémii a invazívnej kandidóze v randomizovanej, dvojito-zaslepenej, medzinárodnej štúdii non-inferiority. Mikafungín a lipozomálny amfotericín B sa podávali s mediánom trvania 15 dní
(v rozmedzí 4 až 42 dní u dospelých; 12 až 42 dní u detí).
Non-inferiorita bolo potvrdená pri dospelých pacientoch a podobné výsledky boli preukázané aj pri pediatrickej subpopulácii (vrátane novorodencov a predčasne narodených detí). Závery o účinnosti boli konzistentné, bez závislosti od infikujúcich druhov Candida, primárneho miesta infekcie
a neutropénie (pozri tabuľku). Mikafungín preukázal počas liečby menší priemerný pokles
v očakávanej glomerulárnej filtrácii (p < 0,001) a nižší výskyt reakcií vo vzťahu k infúznemu podaniu (p = 0,001) ako lipozomálny amfotericín B.
Celková úspešnosť liečby v skupinách podľa protokolu, štúdia na liečbu invazívnej kandidózy
Mikafungín
Lipozomálny amfotericín B
% rozdiel [95 % CI]
N
n (%)
N
n (%)
Dospelí pacienti
celková úspešnosť liečby
202
181 (89,6)
190
170 (89,5)
0,1 [-5,9; 6,1] †
celková úspešnosť liečby pri neutropénii
neutropénia na začiatku
24
18 (75,0)
15
12 (80,0)
0,7 [-5,3; 6,7] ‡
bez neutropénie na začiatku
178
163 (91,6)
175
158 (90,3)
Pediatrickí pacienti
celková úspešnosť liečby
48
35 (72,9)
50
38 (76,0)
-2,7 [-17,3; 11,9] §
< 2 roky
26
21 (80,8)
31
24 (77,4)
predčasne narodené deti
10
7 (70,0)
9
6 (66,7)
novorodenci (0 dní až < 4týždne)
7
7 (100)
5
4 (80)
od 2 do 15 rokov
22
14 (63,6)
19
14 (73,7)
Dospelí a deti spolu, celková úspešnosť liečby pri ochoreniach spôsobených druhmi Candida
Candida albicans
102
91 (89,2)
98
89 (90,8)
Iné ako druhy C. albicans ¶: všetky
151
133 (88,1)
140
123 (87,9)
C. tropicalis
59
54 (91,5)
51
49 (96,1)
C. parapsilosis
48
41 (85,4)
44
35 (79,5)
C. glabrata
23
19 (82.6)
17
14 (82.4)
C. krusei
9
8 (88.9)
7
6 (85.7)
† Účinnosť mikafungínu mínus účinnosť lipozomálneho amfotericínu B a obojstranne ohraničený 95 % interval spoľahlivosti na stanovenie rozdielu v celkovej miere úspešnosti založený na normálnej aproximácii veľkej vzorky.
‡ Korigované na pacientov s neutropéniou; primárny cieľový ukazovateľ.
§ Počet pacientov v pediatrickej populácii nepostačoval na testovanie non-inferiority.
¶: Klinická úspešnosť bola tiež pozorovaná (< 5 pacientov) u nasledujúcich druhov Candida: C. guilliermondii,
C. famata, C. lusitaniae, C. utilis, C. inconspicua a C. dubliniensis.
Kandidóza ezofágu: V randomizovanej, dvojito-zaslepenej klinickej štúdii porovnávajúcej liečbu prvej voľby mikafungínom a flukonazolom pri kandidóze ezofágu bola 518 pacientom podaná minimálne jedna dávka skúšaného lieku. Medián trvania liečby bol 14 dní a medián priemernej dennej dávky bol 150 mg pre mikafungín (N = 260) a 200 mg pre flukonazol (N = 258). Endoskopický nález stupňa 0 (endoskopické vyšetrenie) bol na konci liečby pozorovaný u 87,7 % (228/260) pacientov užívajúcich mikafungín a u 88 % (227/258) pacientov užívajúcich flukonazol (95 % IS na stanovenie rozdielu: [- 5,9 %; 5,3 %]). Dolná hranica 95 % intervalu spoľahlivosti bola nad preddefinovanou hranicou non-inferiority -10 %, čo potvrdilo non-inferioritu. Charakter a incidencia nežiaducich udalostí boli podobné v oboch liečených skupinách.
Profylaxia: Mikafungín bol účinnejší ako flukonazol v prevencii invazívnych mykotických infekcií
v populácii pacientov s vysokým rizikom rozvoja systémovej mykotickej infekcie (pacienti podstupujúci transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek [HSCT] v randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej štúdii). Úspešnosť liečby bola definovaná ako absencia potvrdenej, pravdepodobnej alebo suspektnej systémovej mykotickej infekcie v období do ukončenia liečby
a absencia potvrdenej alebo pravdepodobnej systémovej mykotickej infekcie v čase ukončenia štúdie. Väčšina pacientov (97 %, N = 882) mala na začiatku neutropéniu (< 200 neutrofilov/µl). Medián trvania neutropénie bol 13 dní. Pevne stanovená denná dávka bola pre mikafungín 50 mg (1,0 mg/kg) a pre flukonazol 400 mg (8 mg/kg). Priemerný čas liečby bol v dospelej populácii (N = 798) pre mikafungín 19 dní a pre flukonazol 18 dní, v pediatrickej populácii (N = 84) 23 dní v oboch liečebných skupinách.
Miera úspešnosti liečby bola štatisticky signifikantne vyššia pre mikafungín ako pre flukonazol
(1,6 % oproti 2,4 % vzplanutiu infekcií). Vzplanutie infekcií rodom Aspergillus bolo pozorované u 1 v porovnaní so 7 pacientmi a potvrdené alebo pravdepodobné vzplanutie infekcií rodom Candida bolo pozorované u 4 oproti 2 pacientom v skupine s mikafungínom a flukonazolom v uvedenom poradí.
Ďalšie vzplanutie infekcií bolo spôsobené rodmi Fusarium (1 pacient v mikafungínovej a 2 pacienti vo flukonazolovej skupine) a Zygomycetes (1 pacient v mikafungínovej a 0 pacientov vo flukonazolovej skupine). Charakter a incidencia nežiaducich reakcií boli podobné v oboch liečebných skupinách.
⚠️ Upozornenia
Účinky na pečeň:
Vznik ložísk zmenených hepatocytov (FAH) a hepatocelulárnych nádorov po liečbe trvajúcej 3 mesiace alebo dlhšie bol pozorovaný pri potkanoch. Predpokladaný prah pre vznik nádoru pri potkanoch je približne v rozmedzí klinickej expozície. Klinický význam tohto nálezu nie je známy. Počas liečby mikafungínom sa má dôkladne monitorovať funkcia pečene. Na
minimalizáciu rizika adaptívnej regenerácie a potenciálneho následného vzniku nádoru
pečene sa odporúča v prípade signifikantného a pretrvávajúceho zvýšenia ALT/AST včasné prerušenie liečby. Liečba mikafungínom má byť nasadená po starostlivom zvážení pomeru rizika a prínosu, predovšetkým u pacientov s ťažkým poškodením pečeňových funkcií alebo chronickými chorobami pečene, ktoré sú známe ako preneoplastické stavy, napríklad
pokročilá fibróza pečene, cirhóza, vírusová hepatitída, novorodenecká žltačka alebo vrodené enzýmové poruchy, alebo u pacientov so súbežnou liečbou, ktorá má hepatotoxické a/alebo genotoxické účinky.
Liečba mikafungínom bola spojená so signifikantným zhoršením funkcie pečene (zvýšenie ALT, AST alebo celkového bilirubínu > 3-násobok hornej hranice normálnych hodnôt) u zdravých dobrovoľníkov a pacientov. U niektorých pacientov bola hlásená ťažká hepatálna dysfunkcia,
hepatitída alebo zlyhanie pečene, vrátane smrteľných prípadov. U pediatrických pacientov vo veku
< 1 rok môže byť tendencia k poškodeniu pečene vyššia (pozri časť
4.8
).
Anafylaktické reakcie
Počas podávania mikafungínu sa môžu vyskytnúť anafylaktické/anafylaktoidné reakcie, vrátane šoku. Ak sa takéto reakcie objavia, má sa prerušiť infúzia s mikafungínom a poskytnúť náležitá liečba.
Kožné reakcie
Boli hlásené exfoliatívne kožné reakcie, ako je Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza. Ak sa u pacientov objavia vyrážky, majú byť dôsledne sledovaní a pri progresii lézií sa má podávanie mikafungínu ukončiť.
Hemolýza
U pacientov liečených mikafungínom boli hlásené zriedkavé prípady hemolýzy, vrátane akútnej intravaskulárnej hemolýzy alebo hemolytickej anémie. Pacienti, u ktorých sa počas liečby mikafungínom rozvinú laboratórne alebo klinické prejavy hemolýzy, sa majú starostlivo sledovať, aby nedošlo k zhoršeniu stavu, a má sa zvážiť pomer rizika/prínosu pri pokračovaní v liečbe mikafungínom.
Renálne účinky
Mikafungín môže spôsobiť problémy s obličkami, zlyhanie obličiek a výsledky testu funkcie obličiek mimo normy. Pacienti majú byť starostlivo sledovaní, aby nedošlo k zhoršeniu funkcie obličiek.
Interakcie s inými liekmi
Súbežné podávanie mikafungínu a amfotericín B deoxycholátu sa má použiť len vtedy, ak prínos jasne prevyšuje riziko, pričom sa má dôkladne sledovať toxicita amfotericín B deoxycholátu (pozri časť
4.5
).
Pacienti liečení sirolimom, nifedipínom alebo itrakonazolom v kombinácii s mikafungínom musia byť monitorovaní pre toxicitu sirolimu, nifedipínu alebo itrakonazolu a dávkovanie sirolimu, nifedipínu alebo itrakonazolu sa má v prípade potreby znížiť (pozri časť
4.5
).
Pediatrická populácia
Incidencia niektorých nežiaducich reakcií bola vyššia u pediatrických pacientov ako u dospelých pacientov (pozri časť
4.8
).
Pomocné látky
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.