Oxid uhličitý medicinálny Linde

Farmakoterapeutická skupina: Všetky ostatné liečivá - medicinálne plyny, ATC skupina: V03AN02 Fyzikálno-chemické vlastnosti: Oxid uhličitý je bezfarebný stabilný a nehorľavý plyn s relatívnou molekulovou hmotnosťou 44,01. Relatívna hustota oxidu uhličitého je 1,53 a plyn sa teda hromadí nad zemou. V plynnom stave a pri atmosférickom tlaku a teplote -78,5 ° C oxid uhličitý sublimuje vo forme snehu oxidu uhličitého (suchý ľad). Oxid uhličitý je možné skvapalniť pri teplote 20 ° C pri tlaku nad 55 bar. Rozpustnosť oxidu uhličitého vo vode pri normálnom tlaku je 833 cm3 / l. Pri 20 ° C a tlaku 20 bar sa rozpustnosť zvyšuje 14-krát. Oxid uhličitý je prirodzenou zložkou vzduchu a zaberá 0,035 objemových percent. Oxid uhličitý je konečným produktom aeróbneho metabolizmu a tvorí sa v mitochondriách. V telesných bunkách a v organizme je parciálny tlak oxidu uhličitého regulovaný v úzkom rozmedzí. Aj malá zmena parciálneho tlaku oxidu uhličitého (pCO2) teda môže vyvolať veľké fyziologické účinky. Oxid uhličitý stimuluje respiráciu zvýšením frekvencie a objemu respirácie. Pri zastavení prísunu oxidu uhličitého dochádza k rýchlej ventiláciu. Účinky oxidu uhličitého na krvný obeh, tj. zvýšenie systolického objemu, tepovej frekvencie, krvného tlaku a srdcového minútového objemu je výsledkom vplyvu na srdce a krvné cievy a tiež na autonómny nervový systém. Oxid uhličitý dilatuje krvné cievy v mozgu a je silné koronárne vazodilatans. Pri terapeutickom použití oxidu uhličitého sa môže zhoršiť existujúci útlm centrálnej nervovej sústavy. Respiračná koncentrácia oxidu uhličitého nad 30-50 objemových percent povedie k narkóze oxidom uhličitým. Účinky inhalácie oxidu uhličitého alebo jeho akumulácie v organizme do veľkej miery závisia na parciálnom tlaku dosiahnutom v krvi a tkanivách a tiež na trvaní a podmienkach expozície. Mechanizmus účinku Inhalácia: Oxid uhličitý sa podáva s cieľom stimulovať respiráciu. Zvýšenie oxidu uhličitého a pokles pH vedie k stimulácii chemoreceptorov a uľahčuje tak spontánnu respiráciu. Oxid uhličitý sa používa na stimuláciu spontánnej respirácie počas normobarického podávania kyslíka. Arteriálna tenzia oxidu uhličitého predstavuje rovnováhu medzi vytvoreným a vylúčeným oxidom uhličitým plus vdýchnutým oxidom uhličitým. Eliminácia oxidu uhličitého prebieha prevažne prostredníctvom ventilácie a vydychovaného vzduchu. Ak dôjde k zvýšeniu ventilácie, parciálny tlak oxidu uhličitého v krvi sa zníži (hypokapnia) a naopak, ak sa zníži ventilácia, zvýši sa parciálny tlak oxidu uhličitého v krvi (hyperkapnia). Dodaním alebo znížením množstva oxidu uhličitého do vdychovaného vzduchu počas anestézie či intenzívnej starostlivosti u pacientov na respirátoroch možno arteriálny alebo výdychový parciálny tlak kyslíka alebo oxidu uhličitého udržiavať na požadovanej úrovni tak, aby koncentrácia krvných plynov neovplyvňovala ventiláciu. Insuflácia: Nebol pozorovaný žiadny farmakologický účinok. Oxid uhličitý sa insufluje s cieľom rozšíriť telesné dutiny a vytvoriť podmienky viditeľnosti počas vyšetrenia a liečby. Kryochirurgia: Nebol pozorovaný žiadny farmakologický účinok. Oxid uhličitý sa používa iba ako mraziace médium. Farmakodynamické účinky Inhalácia: Stimulácia dýchania. Insuflácia: Rozšírenie a teda vytvorenie podmienok viditeľnosti. Kryochirurgie: Mraziace médium. Klinická účinnosť a bezpečnosť Inhalácia: Stimulácia dýchania. Riziko retencie oxidu uhličitého a acidózy. Insuflácia: Riziko spojené so zvýšeným objemom a zvýšeným tlakom a potenciál pre prienik do tkanív (emfyzém alebo vaskulárna plynová embólia). Kryochirurgia: Mraziace médium. Pediatrická populácia Farmakodynamické vlastnosti sú vo všetkých vekových skupinách rovnaké.