Farmakoterapeutická skupina: Antiastmatikum, bronchodilatancium. ATC kód: R03AC12.
Mechanizmus účinku:
Salmeterol je selektívny dlhodobo pôsobiaci (12 hodín) agonista beta2- adrenoreceptorov s dlhým bočným reťazcom, ktorý sa viaže na exo-miesto receptora.
Tieto farmakologické vlastnosti salmeterolu poskytujú účinnejšiu ochranu pred histamínom indukovanou bronchokonstrikciou a vytvárajú dlhodobejšiu bronchodilatáciu, trvajúcu aspoň
12 hodín, v porovnaní s odporúčanými dávkami obvyklých, krátkodobo pôsobiacich beta2- agonistov. In vitro testy ukázali, že salmeterol je silný a dlhodobo účinkujúci inhibítor uvoľňovania mediátorov z mastocytov v pľúcach, akými sú histamín, leukotriény a prostaglandín D2. U človeka salmeterol inhibuje včasnú aj neskorú fázu odpovede na inhalačný alergén; ovplyvnenie neskorej fázy pretrváva viac ako 30 hodín po podaní jednotlivej dávky aj keď už bronchodilatačný účinok nie je prítomný.
Podanie jednotlivej dávky salmeterolu znižuje bronchiálnu hyperreaktivitu. Tieto vlastnosti naznačujú, že salmeterol má prídavné nebronchodilatačné účinky, ktorých celkový klinický význam však nie je ešte objasnený. Mechanizmus je odlišný od protizápalového účinku kortikosteroidov, ktoré sa nemajú vysadiť ani sa nemá znížiť ich dávka pri predpísaní salmeterolu.
Salmeterol bol skúmaný v liečbe stavov spojených s CHOCHP a ukázalo sa, že zlepšuje symptómy, funkciu pľúc a kvalitu života. Salmeterol pôsobí ako beta2- agonista na reverzibilnú zložku ochorenia. In vitro sa tiež dokázalo, že salmeterol zvyšuje frekvenciu pohybu cílií ľudských bronchiálnych epitelových buniek a taktiež redukuje acidotoxický účinok pseudomonádového toxínu na bronchiálny epitel pacientov s cystickou fibrózou.
Multicentrická výskumná štúdia skúmajúca salmeterol na liečbu astmy (Salmeterol Multi-center Asthma Research Trial,SMART)
SMART bola multicentrická, randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, 28-týždňová štúdia s paralelnými skupinami v USA, v ktorej bolo 13 176 pacientov randomizovaných do skupiny so salmeterolom (50 μg dvakrát denne) a 13 179 pacientov do skupiny s placebom, ktoré sa pridali
k obvyklej terapii astmy pacientov. Pacienti boli zaradení, ak boli vo veku ≥ 12 rokov, mali astmu a ak v súčasnej dobe používali liek na astmu (ale nie LABA /dlhodobo pôsobiace beta2 -agonisty/).
Zaznamenalo sa, ak pacienti pri zaradení do štúdie používali inhalačné kortikosteroidy, ale nebolo to požiadavkou štúdie. Primárnym cieľovým ukazovateľom v štúdii SMART bol kombinovaný počet respiračných úmrtí a respiračných život ohrozujúcich príhod.
Hlavné zistenia zo štúdie SMART: primárny cieľový ukazovateľ
Skupina pacientov
Počet udalostí predstavujúcich primárny cieľový ukazovateľ/počet pacientov
Relatívne riziko (interval spoľahlivosti95 %)
salmeterol
placebo
Všetci pacienti
50/13 176
36/13 179
1,40 (0,91 až 2,14)
Pacienti používajúci inhalačnésteroidy
23/6 127
19/6 138
1,21 (0,66 až 2,23)
Pacienti nepoužívajúci inhalačné steroidy
27/7 049
17/7 041
1,60 (0,87 až 2,93)
Afroamerickí pacienti
20/2 366
5/2 319
4,10 (1,54 až10,90)
(Riziko uvedené tučným písmom je štatisticky významné s 95 % spoľahlivosťou.)
Hlavné zistenia zo štúdie SMART podľa používania inhalačných steroidov pri zaradení do štúdie: sekundárne cieľové ukazovatele
Počet udalostí predstavujúcich sekundárne cieľové ukazovatele/početpacientov
Relatívne riziko (95 % intervaly spoľahlivosti)
salmeterol
placebo
Respiračné úmrtie
Pacienti používajúci inhalačnésteroidy
10/6 127
5/6 138
2,01 (0,69 až 5,86)
Pacienti nepoužívajúci inhalačnésteroidy
14/7 049
6/7 041
2,28 (0,88 až 5,94)
Kombinované úmrtie spojené s astmou alebo život ohrozujúca príhodaspojená s astmou
Pacienti používajúci inhalačnésteroidy
16/6 127
13/6 138
1,24 (0,60 až 2,58)
Pacienti nepoužívajúci inhalačné steroidy
21/7 049
9/7 041
2,39 (1,10 až 5,22)
Úmrtie spojené s astmou
Pacienti používajúci inhalačnésteroidy
4/6 127
3/6 138
1,35 (0,30 až 6,04)
Pacienti nepoužívajúci inhalačnésteroidy
9/7 049
0/7 041
*
(*=výpočet nebol možný kvôli tomu, že v skupine s placebom nebol žiadny prípad. Údaje uvedené tučným písmom je štatisticky významné na 95 % úrovni. Sekundárne cieľové ukazovatele vo vyššie uvedenej tabuľke dosiahli štatistickú významnosť v celej populácii.) Sekundárne cieľové ukazovatele, ktorými boli kombinované úmrtie alebo život ohrozujúca príhoda z akejkoľvek príčiny, úmrtie
z akejkoľvek príčiny, alebo hospitalizácia z akejkoľvek príčiny, nedosiahli štatistickú významnosť v celej populácii.
CHOCHP
Štúdia TORCH
TORCH bola 3-ročná štúdia hodnotiaca účinok liečby s liekom Seretidom Diskus 50/500 µg dvakrát denne, Diskusom so salmeterolom 50 µg dvakrát denne, Diskusom s flutikazónompropionátom (FP) 500 µg dvakrát denne alebo placebom na úmrtnosť z akejkoľvek príčiny (celkovú úmrtnosť)
u pacientov s CHOCHP. Pacientom s CHOCHP, ktorí mali pri zaradení do štúdie (pred podaním bronchodilatancia) FEV1 < 60 % náležitých hodnôt, pridelili náhodným výberom dvojito zaslepenú liečbu. Počas štúdie bola u pacientov povolená obvyklá liečba CHOCHP s výnimkou iných inhalačných kortikosteroidov, dlhodobo pôsobiacich bronchodilatancií a dlhodobo užívaných systémových kortikosteroidov. Stav prežívania po 3 rokoch bol zisťovaný u všetkých pacientov
bez ohľadu na prerušenie užívania skúšaného lieku. Primárnym cieľovým ukazovateľom bolo zníženie úmrtnosti z akejkoľvek príčiny po 3 rokoch pre Seretide oproti placebu.
Placebo n = 1 524
Salmeterol 50n = 1 521
FP 500n = 1 534
Seretide 50/500n = 1 533
Úmrtnosť z akejkoľvek príčiny po 3 rokoch
Počet úmrtí (%)
231
205
246
193
(15,2 %)
(13,5 %)
(16,0 %)
(12,6 %)
Pomer rizika oproti placebu
0,879
1,060
0,825
(IS)
N/A
(0,73; 1,06)
(0,89; 1,27)
(0,68; 1,00 )
p-hodnota
0,180
0,525
0,052
1
Pomer rizika pre Seretide
50/500 oproti jeho zložkám (IS)
N/A
0,932(0,77; 1,13)
0,774(0,64; 0,93)
N/A
p-hodnota
0,481
0,007
1.Nevýznamná p-hodnota po úprave vzhľadom na 2 priebežné analýzy porovnávajúce primárnu účinnosť z log-rank analýzy stratifikovanej podľa stavu fajčenia resp. nefajčenia
U jedincov liečených Seretidom bol počas 3 rokov trend k zlepšenému prežívaniu v porovnaní s placebom, avšak v tomto parametri sa nedosiahla hladina štatistickej významnosti p≤ 0,05.
Percento pacientov, ktorí zomreli počas 3 rokov kvôli príčinám spojeným s CHOCHP, bolo 6,0 % u placeba, 6,1 % u salmeterolu, 6,9 % u FP a 4,7 % u Seretidu.
Priemerný počet stredne ťažkých až ťažkých exacerbácií ročne bol významne znížený pri liečbe so Seretidom v porovnaní s liečbou salmeterolom, FP a placebom (v skupine so Seretidom bola priemerná hodnota výskytu 0,85 oproti 0,97 v skupine so salmeterolom, 0,93 v skupine s FP
a 1,13 v skupine s placebom). Toto zodpovedá zníženiu výskytu stredne ťažkých až ťažkých exacerbácií o 25 % (95 % IS: 19 % až 31 %; p < 0,001) v porovnaní s placebom, o 12 % v porovnaní so salmeterolom (95 % IS: 5 % až 19 %, p = 0,002) a o 9 % v porovnaní s FP (95 % IS: 1 % až 16 %, p = 0,024). Salmeterol a FP významne znížili výskyt exacerbácií v porovnaní s placebom, salmeterol o 15 % (95 % IS: 7 % až 22 %; p < 0,001) a FP o 18 % (95 % IS: 11 % až 24 %; p < 0,001).
Kvalitu života spojenú so zdravotným stavom, meranú pomocou dotazníka SGRQ (St George’s Respiratory Questionnaire /dotazník hodnotiaci kvalitu života pri respiračných ochoreniach/), zlepšili všetky aktívne lieky v porovnaní s placebom. Priemerné zlepšenie počas troch rokov so Seretidom
v porovnaní s placebom bolo -3,1 jednotiek (95 % IS: -4,1 až -2,1; p < 0,001), v porovnaní
so salmeterolom bolo -2,2 jednotiek (p < 0,001) a v porovnaní s FP bolo -1,2 jednotiek (p = 0,017). Zníženie o 4 jednotky sa považuje za klinicky významné.
Odhadovaná pravdepodobnosť vzniku pneumónie, hlásenej ako nežiaduca udalosť, počas 3 rokov bola 12,3 % u placeba, 13,3 % u salmeterolu, 18,3 % u FP a 19,6 % u Seretidu (pomer rizík u Seretidu oproti placebu: 1,64, 95 % IS: 1,33 až 2,01, p < 0,001). Nedošlo k zvýšeniu výskytu úmrtí spojených
s pneumóniou; počet úmrtí počas liečby, ktoré sa posudzovali ako primárne spôsobené pneumóniou, bol 7 u placeba, 9 u salmeterolu, 13 u FP a 8 u Seretidu. Nebol žiadny významný rozdiel
v pravdepodobnosti vzniku zlomeniny kosti (5,1 % u placeba, 5,1 % u salmeterolu, 5,4 % u FP a 6,3 % u Seretidu; pomer rizík u Seretidu oproti placebu: 1,22, 95 % IS: 0,87 až 1,72, p = 0,248).
⚠️ Upozornenia
Liečba astmy má prebiehať za normálnych okolností postupnými krokmi. Serevent sa nemá používať (a nie je dostatočný) ako počiatočná liečba astmy.
Serevent nie je náhradou perorálnych alebo inhalačných kortikosteroidov pri liečbe astmy. Jeho použitie dopĺňa ich účinok. Pacienti s astmou musia byť upozornení na to, že bez konzultácie s lekárom nesmú ukončiť liečbu steroidmi ani znížiť ich dávku, dokonca ani vtedy, ak sa po používaní salmeterolu budú cítiť lepšie.
Zvýšené užívanie krátkodobo pôsobiacich bronchodilatancií na zmiernenie astmatických príznakov svedčí o zhoršení kontroly príznakov astmy.
Aj keď Serevent môže byť nasadený ako prídavná terapia, ak inhalačné kortikosteroidy neposkytujú dostatočnú kontrolu príznakov astmy, Serevent sa pacientom nemá nasadiť počas ťažkej akútnej exacerbácie astmy, ani ak majú významne alebo akútne sa zhoršujúcu astmu.
Počas liečby Sereventom sa môžu vyskytnúť závažné exacerbácie a nežiaduce účinky spojené
s astmou. Ak po nasadení Sereventu príznaky astmy zostanú naďalej nekontrolované alebo ak sa zhoršia, má sa pacientom odporučiť, aby pokračovali v liečbe a súčasne vyhľadali lekársku pomoc.
Náhle a progresívne zhoršovanie kontroly príznakov astmy je potenciálne život ohrozujúce a pacient má podstúpiť urgentné lekárske vyšetrenie. Má sa zvážiť zvýšenie dávky kortikosteroidov. Za týchto okolností môže byť vhodné každodenné sledovanie maximálneho výdychového prietoku. Na udržiavaciu liečbu astmy sa má salmeterol podávať v kombinácii s inhalačnými alebo perorálnymi kortikosteroidmi. Dlhodobo pôsobiace bronchodilatanciá nemajú byť jediným alebo hlavným liekom v udržiavacej liečbe astmy (pozri časť
4.1
).
O postupnom znižovaní dávky Sereventu sa môže uvažovať ihneď ako budú príznaky astmy
pod kontrolou. Pri postupnom znižovaní dávky je dôležitá pravidelná kontrola pacientov. Má sa použiť najnižšia účinná dávka Sereventu.
Paradoxný bronchospazmus
Tak ako pri inej inhalačnej liečbe, môže dôjsť k paradoxnému bronchospazmu s okamžitým zhoršením piskotu a poklesom maximálneho výdychového prietoku (peak expiratory flow rate, PEFR) po podaní dávky. Tento stav sa má okamžite liečiť rýchlo pôsobiacim bronchodilatanciom. Používanie Sereventu Diskus sa musí ihneď prerušiť, pacient vyšetriť a v prípade potreby treba začať alternatívnu liečbu (pozri časť
4.8
).
Hlásené boli farmakologické vedľajšie účinky liečby beta2-agonistami, akými sú tremor, subjektívne palpitácie a bolesť hlavy, ale zvyčajne sú prechodné a pri pravidelnej liečbe ustupujú (pozri časť
4.8
).
Kardiovaskulárne účinky
Kardiovaskulárne účinky, akými sú zvýšený systolický krvný tlak a zvýšená srdcová frekvencia, môžu byť ojedinelo pozorované pri používaní všetkých sympatomimetík, hlavne pri vyšších ako terapeutických dávkach. Z tohto dôvodu sa má salmeterol opatrne používať u pacientov s už existujúcim kardiovaskulárnym ochorením.
Tyreotoxikóza
Serevent sa má podávať opatrne pacientom s tyreotoxikózou.
Hladiny glukózy v krvi
Veľmi zriedkavo boli hlásené prípady zvýšených hladín glukózy v krvi (pozri časť
4.8
) a je potrebné na to myslieť pri predpisovaní tohto lieku pacientom s diabetom mellitus v anamnéze.
Hypokaliémia
Dôsledkom liečby beta2-agonistami môže byť potenciálne závažná hypokaliémia. Zvláštna opatrnosť sa odporúča pri akútnej ťažkej astme, pretože tento účinok môže byť zosilnený hypoxiou a súbežnou liečbou xantínovými derivátmi, steroidmi a diuretikami. V takýchto prípadoch sa majú sledovať hladiny draslíka v sére.
Respiračné príhody
Údaje z veľkej klinickej štúdie (Salmeterol Multi-Center Astma Research Trial, SMART
/multicentrická výskumná štúdia skúmajúca salmeterol na liečbu astmy/) poukázali na to, že afroamerickí pacienti boli vystavení zvýšenému riziku závažných respiračných príhod alebo respiračného úmrtia pri používaní salmeterolu v porovnaní s placebom (pozri časť
5.1
). Nie je známe, či to spôsobili farmakogenetické alebo iné faktory. Pacientom, černochom afrického pôvodu alebo afrokaribského pôvodu sa má preto odporučiť, aby pokračovali v liečbe, ale aby vyhľadali lekársku pomoc, ak počas používania Sereventu zostanú príznaky astmy naďalej nekontrolované alebo ak sa zhoršia.
Ketokonazol
Súbežné podávanie ketokonazolu významne zvyšuje systémovú expozíciu salmeterolu. Môže to viesť k zvýšenému výskytu systémových účinkov (napr. predĺženie QTc intervalu a palpitácie). Preto je potrebné vyhnúť sa súbežnej liečbe ketokonazolom alebo inými silnými inhibítormi CYP3A4, pokiaľ prínosy neprevažujú nad potenciálne zvýšeným rizikom vedľajších systémových účinkov liečby salmeterolom (pozri časť
4.5
).