Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
Atosiban Ardez 37,5 mg/5 ml Koncentrát na infúzny roztok — Popis, Dávkovanie, Vedľajšie účinky | PillsCard
Rx
Atosiban Ardez 37,5 mg/5 ml Koncentrát na infúzny roztok
6,75 mg/0,9 ml, Roztwór do wstrzykiwań
INN: Atosibanum
Aktualizované: 2026-04-13
Dostupné v:
🇨🇿🇬🇧🇫🇷🇵🇱🇸🇰🇺🇦
Forma
Roztwór do wstrzykiwań
Dávkovanie
6,75 mg/0,9 ml
Spôsob podania
dożylna
Skladovanie
—
O lieku
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
Sun Pharmaceutical Industries Europe B.V. (Holandia)
Zloženie
Atosibanum
ATC kód
G02CX01
Zdroj
URPL
Farmakoterapeutická skupina: Iné gynekologiká, ATC kód: G02CX01
Atosiban Ardez obsahuje atosibán (INN), syntetický peptid ([Mpa
1
,D-Tyr(Et)
2
,Thr
4
,Orn
8
]-oxytocín),
ktorý je kompetitívnym antagonistom ľudského oxytocínu na receptorovej úrovni. U potkanov a morčiat bola dokázaná väzba na oxytocínové receptory, zníženie frekvencie kontrakcií a tonusu svaloviny uteru, výsledkom čoho bolo potlačenie kontrakcií uteru. Rovnako bola dokázaná väzba atosibánu na receptory vazopresínu, čím dochádzalo k inhibícii účinku vazopresínu. U zvierat nevykazoval atosibán žiadne účinky na kardiovaskulárny systém.
Pri predčasnom pôrode u ľudí atosibán v odporúčaných dávkach antagonizoval kontrakcie uteru a navodzoval jeho nečinnosť. Začiatok relaxácie uteru po podaní atosibánu je rýchly, uterinné kontrakcie sa významne zmiernia v priebehu 10 minút a nečinnosť uteru (≤ 4 kontrakcie za hodinu) pretrváva po dobu 12 hodín.
Klinické štúdie fázy III. (CAP-001štúdie) zahŕňajú údaje od 742 žien, u ktorých bol diagnostikovaný hroziaci predčasný pôrod medzi 23. – 33. týždňom gestácie a ktoré z tohto dôvodu dostávali buď atosibán (v dávkovaní, ako je uvedené v tomto dokumente) alebo liek zo skupiny beta-agonistov (dávkovo titrovaný).
Primárny cieľový ukazovateľ: Primárnym kritériom účinnosti v uvedených štúdiách bolo percento žien, u ktorých
nedošlo k pôrodu a ktoré pritom nevyžadovali alternatívny spôsob tokolýzy v nasledujúcich 7 dňoch od začiatku liečby. Údaje ukazujú, že 59,6 % (n = 201) žien liečených atosibánom a 47,7 % (n = 163) žien liečených beta-agonistom (p = 0,0004) neporodilo a nevyžadovalo alternatívny spôsob tokolýzy v nasledujúcich 7 dňoch po začatí liečby. Väčšina zlyhaní liečby v štúdiách CAP-001 bola spôsobená zlou znášanlivosťou liečby. Zlyhanie liečby spôsobené nedostatočnou účinnosťou bolo signifikantne (p = 0,0003) častejšie u atosibánu (n = 48; 14,2 %) než v prípade beta-agonistom liečených žien (n = 20; 5,8 %).
V štúdiách CAP-001 zistená pravdepodobnosť, že žena neporodí a zároveň nevyžaduje alternatívny spôsob tokolýzy v nasledujúcich 7 dňoch po začatí liečby, bola podobná pre atosibánom i beta- mimetikom liečené ženy v gestačnom veku 24 – 28 týždňov. Avšak tieto zistenia sú založené na veľmi malej vzorke pacientok (n = 129 pacientok).
Sekundárny cieľový ukazovateľ: Sekundárnym kritériom účinnosti bolo percento žien, ktoré neporodili do 48 hodín po začatí liečby. Nebol zistený žiadny rozdiel medzi skupinou žien liečených atosibánom a skupinou liečených betamimetikom v tomto parametri.
Priemerný (SD) gestačný vek v dobe pôrodu bol rovnaký v skupine atosibánu 35,6 (3,9) týždňov i v skupine betamimetika 35,3 (4,2) týždňov (p = 0,37). Počet novorodencov prijatých na novorodeneckú jednotku intenzívnej starostlivosti (neonatal intensive care unit, NICU) bol tiež podobný pre obe skupiny (približne 30 %).
Rovnako bola podobná dĺžka pobytu na jednotke intenzívnej starostlivosti i počet novorodencov na ventilačnej terapii. Priemerná (SD) pôrodná hmotnosť bola 2 491 (813) gramov v skupine s atosibánom a 2 461 (831) gramov v skupine liečenej beta-agonistom (p = 0,58).
Na konci štúdií neboli zistené očividné rozdiely u matiek ani u plodov v skupine, v ktorej sa podával atosibán a v skupine liečenej beta-agonistom, avšak klinické štúdie nemali taký rozsah, aby mohli prípadný rozdiel vylúčiť.
Z celkového počtu 361 žien, ktoré boli liečené atosibánom v štúdiách fázy III, u 73 bola liečba opakovaná aspoň 1-krát, u 8 aspoň 2-krát a u 2 žien bola liečba opakovaná 3-krát (pozri časť
4.4
).
Bezpečnosť a účinnosť atosibánu nebola stanovená u žien s tehotenstvom kratším ako 24 týždňov v kontrolovaných randomizovaných štúdiách. Liečba atosibánom sa u tejto skupiny neodporúča (pozri časť
4.3
).
V klinickej štúdii kontrolovanej placebom sa zistilo, že v skupine pacientok, ktoré užívali placebo, bola úmrtnosť plodu/dojčaťa 5/295 (1,7 %) a 15/288 (5,2 %) v skupine, ktorá užívala atosibán, z ktorých 2 prípady sa vyskytli v 5. a 8. mesiaci života. Z 15 úmrtí bolo 11 prípadov v skupine pacientok liečených atosibánom s dĺžkou tehotenstva 20 až 24 týždňov, aj keď v tejto podskupine
pacientok bolo rozdelenie nerovnomerné (19 žien liečených atosibánom, 4 ženy placebom). U žien s tehotenstvom dlhším ako 24 týždňov neboli v úmrtnosti žiadne rozdiely (1,7 % v skupine liečenej placebom a 1,5 % v skupine liečenej atosibánom).
⚠️ Upozornenia
Pri použití atosibánu u pacientok, u ktorých nemožno vylúčiť predčasnú ruptúru plodových blán, je potrebné dôkladne zvážiť prínos z oddialenia pôrodu voči možnému riziku chorioamnionitídy.
Nie sú žiadne skúsenosti s liečbou atosibánom u pacientok s poruchou funkcie pečene alebo obličiek. Porucha funkcie obličiek si pravdepodobne nevyžaduje úpravu dávkovania, keďže len malé množstvo atosibánu sa vylučuje močom. U pacientok s poruchou funkcie pečene sa má atosibán používať s opatrnosťou (pozri časti
4.2
a
5.2
).
Sú len obmedzené klinické skúsenosti s použitím atosibánu u viacpočetnej gravidity alebo v prípade gestačného veku medzi 24. a 27. týždňom vzhľadom na nízky počet liečených pacientok. Prínos
atosibánu u týchto skupín zostáva preto nejasný.
Opakovanie liečby Atosibanom Ardez je možné, ale klinické skúsenosti s viacpočetným opakovaním liečby, do 3 opakovaní, sú len obmedzené (pozri časť
4.2
).
V prípade intrauterinnej rastovej retardácie plodu závisí rozhodnutie o pokračovaní alebo opakovaní liečby Atosibanom Ardez na zhodnotení zrelosti plodu.
Počas podávania atosibánu a v prípade pretrvávajúcich uterinných kontrakcií je potrebné zvážiť vhodnosť monitorovania uterinných kontrakcií a pulzovej frekvencie plodu.
Atosibán, ako antagonista oxytocínu, môže teoreticky napomáhať relaxácii maternice a popôrodnému krvácaniu, preto sa má monitorovať strata krvi rodičky po pôrode. Avšak, v priebehu klinických štúdií sa nepozorovali neadekvátne popôrodné kontrakcie uteru.
Viacpočetná gravidita a lieky s tokolytickým účinkom, ako blokátory kalciového kanála a betamimetiká sú známe tým, že sú spojené so zvýšeným rizikom pľúcneho edému. Preto sa má atosibán používať s opatrnosťou v prípade viacpočetnej gravidity a/alebo pri súbežnom podávaní iných liekov s tokolytickým účinkom (pozri časť
4.8
).