⚠️ Upozornenia
Reakcie z precitlivenosti
Pri použití oritavancínu boli hlásené závažné reakcie z precitlivenosti, vrátane anafylaktických reakcií a anafylaktického šoku.
Ak počas infúzie oritavancínu dôjde k akútnej reakcii z precitlivenosti, podávanie oritavancínu sa musí okamžite prerušiť a začať s vhodnou podpornou liečbou.
O skríženej reaktivite medzi oritavancínom a inými glykopeptidmi vrátane vankomycínu nie sú k dispozícii žiadne údaje. Pred použitím oritavancínu je dôležité sa dôkladne informovať
o predchádzajúcich reakciách z precitlivenosti na glykopeptidy (napr. vankomycín, telavancín).
Z dôvodu možnosti skríženej precitlivenosti sa majú pacienti, ktorí majú v anamnéze precitlivenosť na glykopeptidy, počas podávania a po podaní infúzie dôkladne sledovať.
Reakcie súvisiace s infúziou
Oritavancín sa podáva intravenóznou infúziou počas 3 hodín, aby sa minimalizovalo riziko reakcií súvisiacich s infúziou. Intravenózne infúzie oritavancínu môžu spôsobiť reakcie, ako je sčervenanie hornej časti tela, urtikária, pruritus a/alebo vyrážky. Pri používaní oritavancínu, po podaní viac ako jednej dávky oritavancínu počas jedného liečebného cyklu, sa pozorovali reakcie súvisiace s infúziou charakterizované bolesťou na hrudníku, nepríjemnými pocitmi na hrudníku, zimnicou, tremorom, bolesťou chrbta, bolesťou krku, dyspnoe, hypoxiou, bolesťou brucha a horúčkou. Ak k reakciám dôjde, zastavenie alebo spomalenie infúzie môže viesť k ústupu týchto príznakov (pozri časť
4.8
).
Potreba dodatočných antibakteriálnych látok
Oritavancín je účinný len proti grampozitívnym baktériám (pozri časť
5.1
). Pri zmiešaných infekciách, kde je podozrenie na gramnegatívne a/alebo určité typy anaeróbnych baktérií sa má oritavancín podávať spolu s vhodnými antibakteriálnymi látkami.
Súbežné používanie warfarínu
Ukázalo sa, že oritavancín až 12 hodín umelo predlžuje protrombínový čas (prothrombin time, PT) a medzinárodný normalizovaný pomer (international normalised ratio, INR), a preto až do 12 hodín po podaní dávky oritavancínu je sledovanie antikoagulačného účinku warfarínu nespoľahlivé.
Ovplyvňovanie analýzy koagulačných testov
Ukázalo sa, že oritavancín ovplyvňuje niektoré laboratórne koagulačné testy (pozri časti
4.3
a
4.5
). Ukázalo sa, že koncentrácie oritavancínu zistené v krvi pacientov po podaní jednej dávky umelo predlžujú:
aPTT po dobu až 120 hodín,
PT a INR po dobu až 12 hodín,
aktivovaný čas zrážania (Activated Clotting Time, ACT) po dobu až 24 hodín,
čas zrážania silikátov (Silica Clot Time, SCT) po dobu až 18 hodín, a
test s riedeným jedom vretenice Russelovej (Dilute Russell’s Viper Venom Test, DRVVT) po dobu až 72 hodín.
Tieto účinky sú výsledkom toho, že oritavancín sa viaže na fosfolipidové činidlá, ktoré aktivujú koaguláciu v bežne používaných laboratórnych koagulačných testoch a bráni ich pôsobeniu.
U pacientov, u ktorých je do 120 hodín od podania oritavancínu potrebné sledovať aPTT, možno zvážiť koagulačný test nezávislý od fosfolipidov, ako je (chromatogénny) test na faktor Xa, alebo alternatívny antikoagulant nevyžadujúci sledovanie aPTT.
Oritavancín neovplyvňuje chromogénny test na faktor Xa, test na trombínový čas (TT), ani testy používané na diagnózu heparínom indukovanej trombocytopénie (HIT). V podmienkach in vitro, 46,6 μg/ml oritavancínu neovplyvnilo test na rezistenciu na aktivovaný proteín C (APC-R), čo nasvedčuje, že je nízka pravdepodobnosť, že oritavancín bude rušiť tento test. APC-R je však test založený na fosfolipidoch a nedá sa vylúčiť, že vyššie koncentrácie oritavancínu, ku ktorým môže dôjsť počas klinického používania, by mohli rušiť tento test.
V predklinických a klinických štúdiách nebol pozorovaný žiadny účinok oritavancínu na koagulačný systém in vivo.
Hnačka súvisiaca s baktériou Clostridioides difficile
Kolitída súvisiaca s antibakteriálnymi látkami a pseudomembranózna kolitída boli hlásené pre oritavancín, a čo sa týka závažnosti, môže ísť o miernu až život ohrozujúcu hnačku. Preto je
u pacientov, u ktorých sa po podaní oritavancínu vyskytne hnačka, dôležité zvážiť túto diagnózu (pozri časť
4.8
). V takejto situácii sa má zvážiť použitie podporných opatrení s podaním špecifickej liečby pre Clostridioides difficile.
Superinfekcia
Použitie antibakteriálnych liekov môže zvýšiť riziko premnoženia necitlivých mikroorganizmov. V prípade výskytu superinfekcie treba prijať náležité opatrenia.
Osteomyelitída
V klinických skúšaniach ABSSSI vo fáze 3 bolo viac prípadov osteomyelitídy hlásených v skupine liečenej oritavancínom ako v skupine liečenej vankomycínom (pozri časť
4.8
). Po podaní oritavancínu sa u pacientov majú sledovať znaky a príznaky osteomyelitídy. V prípade podozrenia na osteomyelitídu alebo diagnózy osteomyelitídy je potrebné začať s vhodnou alternatívnou antibakteriálnou liečbou.
Absces
V klinických skúšaniach fázy 3 bolo v skupine liečenej oritavancínom hlásených o niečo viac prípadov novo vznikajúcich abscesov ako v skupine liečenej vankomycínom (4,6 % oproti 3,4 %, v tomto poradí) (pozri časť
4.8
). V prípade výskytu novo vznikajúcich abscesov sa majú prijať náležité opatrenia.
Obmedzenosť klinických údajov
V dvoch hlavných klinických skúšaniach ABSSSI boli typy liečených infekcií obmedzené len na celulitídu, abscesy a infekcia rán. Ďalšie typy infekcií sa neskúmali. V klinických štúdiách u pacientov s bakterémiou, ochorením periférnych ciev alebo neutropéniou, u imunokompromitovaných pacientov, pacientov vo veku > 65 rokov, u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek a v klinických štúdiách týkajúcich sa infekcií spôsobených baktériou Streptococcus pyogenes sú len obmedzené skúsenosti.
