NORMIX 200 mg Filmom obalená tableta

Farmakoterapeutická skupina: antidiaroiká, črevné antiinfektíva a antiflogistiká, antibiotiká, ATC skupina: A07AA11. Mechanizmus účinku Rifaximín je antibiotikum zo skupiny rifamycínu, ktoré sa ireverzibilne viaže na beta podjednotku bakteriálneho enzýmu DNA-závislej RNA polymerázy a následne inhibuje syntézu bakteriálnej RNA.‍​‍‍‍​‍‍‍‍‍‍‍‍​‍ Rifaximín má široké antimikrobiálne spektrum proti väčšine grampozitívnych a gramnegatívnych aeróbnych a anaeróbnych baktérií zodpovedných za intestinálne infekcie. Z dôvodu veľmi nízkej miery absorpcie z gastrointestinálneho traktu účinkuje rifaximín v polymorfnej forme α miestne v lúmene čreva a klinicky nie je účinný proti invazívnym patogénom aj napriek tomu, že tieto baktérie sú citlivé in vitro. Mechanizmus rezistencie Vznik rezistencie voči rifaximínu je primárne reverzibilnou chromozomálnou jednokrokovou zmenou v géne rpoB kódujúcom bakteriálnu RNA polymerázu. Výskyt rezistentných subpopulácií medzi baktériami izolovanými z pacientov s cestovateľskou hnačkou je veľmi nízky. V klinických štúdiách, ktoré skúmali zmeny v citlivosti črevnej mikroflóry jedincov postihnutých cestovateľskou hnačkou, sa nepodarilo zistiť vývoj grampozitívnych (napr. Enterococci) a gramnegatívnych (E. Coli) mikroorganizmov rezistentných na liek počas trojdňového cyklu liečby rifaximínom. Vznik rezistencie pri normálnej črevnej bakteriálnej mikroflóre sa skúmal s opakovanými, vysokými dávkami rifaximínu u zdravých dobrovoľníkov a pacientov so zápalovým ochorením čreva. Objavili sa kmene rezistentné na rifaximín, ale boli nestabilné a nevytvárali kolónie v gastrointestinálnom trakte ani nenahradili kmene citlivé na rifaximín. Experimentálne a klinické údaje naznačujú, že liečba cestovateľskej hnačky rifaximínom u pacientov s latentnými kmeňmi Mycobacterium tuberculosis alebo Neisseria meningitidis nebude voľbou pri rezistencii na rifampicín. Citlivosť Rifaximín je antibakteriálna látka, ktorá sa nevstrebáva. Testovanie citlivosti in vitro nie je možné použiť na spoľahlivé stanovenie citlivosti alebo rezistencie baktérie voči rifaximínu. V súčasnosti sú k dispozícii nedostatočné údaje na podporu vytvorenia klinických hraničných bodov pre testovanie citlivosti. Rifaximín bol hodnotený in vitro na patogénoch spôsobujúcich cestovateľskú hnačku v štyroch rôznych miestach na svete. Tieto patogény boli: ETEC (enterotoxigénna E. coli), EAEC (enteroagregatívna E. coli), Salmonella spp., Shigella spp., Non-V cholerae vibrios, Plesiomonas spp., Aeromonas spp., Campylobacter spp. MIC90 pre skúmané bakteriálne izoláty bola 32 µg/ml, ktorá sa dá ľahko dosiahnuť v lúmene čreva v dôsledku vysokej koncentrácie rifaximínu v stolici. Z dôvodu veľmi nízkej miery vstrebávania z gastrointestinálneho traktu rifaximín nie je klinicky účinný proti invazívnym patogénom aj napriek tomu, že sú tieto baktérie citlivé in vitro. Klinická účinnosť V klinických štúdiách u pacientov s cestovateľskou hnačkou sa preukázala klinická účinnosť rifaximínu voči ETEC (enterotoxigénna E. coli) a EAEC (enteroagregatívna E. coli). Tieto baktérie sú prednostne zodpovedné za príčinu cestovateľskej hnačky u jedincov cestujúcich do krajín v Stredomorskej oblasti alebo do tropických a subtropických regiónov. Pediatrická populácia Účinnosť, dávkovanie a bezpečnosť rifaximínu u detí mladších ako 12 rokov neboli stanovené. V prehľade literatúry sa uvádza 9 štúdií účinnosti v pediatrickej populácii, ktorých sa zúčastnilo 371 detí, pričom 233 z nich dostávalo rifaximín. Veľká väčšina detí zaradených do štúdií bola staršia ako 2 roky. Ako charakteristické ochorenie sa vo všetkých štúdiách sledovala hnačka bakteriálneho pôvodu (preukázaná pred, počas alebo po liečbe). Získané údaje (zo samotných štúdií a z metaanalýzy) ukazujú, že preukazovanie účinnosti rifaximínu pre špeciálnu chorobu má pozitívny trend (akútne hnačky (hlavne rekurentné alebo recidivujúce), o ktorých sa vie alebo sa predpokladá, že sú spôsobené neinvazívnymi baktériami citlivými na rifaximín ako Escherichia coli). Dávkovanie u detí vo veku 2 – 12 rokov v týchto štúdiách malého rozsahu s niekoľkými pacientmi sa pohybovalo v rozsahu 20 – 30 mg/kg/deň rozdelené na 2 až 4 dávky (pozri časť 4.2 ).