Farmakoterapeutická skupina: Extrakty alergénov, roztoče domáceho prachu ATC kód: V01AA03
Mechanizmus účinku
ACARIZAX je liek na alergénovú imunoterapiu alergických ochorení. Alergénová imunoterapia liekmi obsahujúcimi alergény predstavuje opakované podávanie alergénov u jedincov s alergiou s cieľom zmeniť imunologickú odpoveď na alergén.
Cieľom farmakodynamického účinku alergénovej imunoterapie je imunitný systém, ale úplný a presný mechanizmu účinku týkajúci sa klinického účinku nie je úplne známy. Preukázalo sa, že liečba liekom ACARIZAX indukuje zvýšenie hladiny IgG4 špecifického pre roztoče domáceho prachu a indukuje odpoveď systémových protilátok, ktoré môžu súperiť s IgE o väzbu na alergény roztočov domáceho prachu. Tento účinok sa pozoroval už po 4 týždňoch liečby.
ACARIZAX účinkuje tak, že sa zameriava na príčinu alergického ochorenia dýchacej sústavy vyvolaného roztočmi domáceho prachu a klinický účinok počas liečby sa preukázal pri horných a aj dolných dýchacích cestách. Základná ochrana, ktorú poskytuje ACARIZAX, vedie k zlepšeniu kontroly ochorenia a k zlepšeniu kvality života, ktoré sa prejaví zmiernením príznakov, zníženou potrebou iných liekov a znížením rizika zhoršenia stavu.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť liečby liekom ACARIZAX 12 SQ-HDM pri alergickom ochorení vyvolanom roztočmi domáceho prachu bola skúmaná v dvoch dvojito zaslepených, randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdiách s rozdielnymi cieľovými ukazovateľmi a s rozdielnymi populáciami pacientov. Dve tretiny jedincov v štúdii boli senzibilizované na viac alergénov ako len na roztoče domáceho prachu. Senzibilizácia len na roztoče domáceho prachu alebo na roztoče domáceho prachu a jeden alebo viacero iných alergénov nemala vplyv na výsledky štúdií. Uvedené sú tiež podporné dôkazy zo štúdie využívajúcej expozičnú komoru alergénu ako aj dôkazy zo štúdie vykonanej s nižšími dávkami.
Alergická rinitída:
Štúdia MERIT (MT-06)
Štúdia MERIT zahŕňalo 992 dospelých so stredne závažnou až závažnou alergickou rinitídou vyvolanou roztočmi domáceho prachu napriek užívaniu farmakologickej liečby na rinitídu. Jedinci boli randomizovaní do skupiny s dennou liečbou 12 SQ-HDM, 6 SQ-HDM alebo placebom s trvaním približne 1 rok a bol im udelený voľný prístup k štandardizovanej farmakologickej liečbe rinitídy. Jedinci boli kontrolovaní špecialistom približne každé dva mesiace počas celej doby štúdie.
Primárnym cieľovým ukazovateľom bolo priemerné denné celkové kombinované skóre rinitídy (total combined rhinitis score, TCRS) vyhodnocované počas posledných 8 týždňov liečby.
TCRS bolo súčtom skóre príznakov rinitídy a skóre liečby rinitídy. Pomocou skóre príznakov rinitídy sa denne na stupnici od 0 do 3 (neprítomné, mierne, stredne závažné, závažné príznaky) vyhodnocovali 4 nazálne príznaky (výtok z nosa, upchatý nos, svrbenie nosa, kýchanie) t. j. rozsah stupnice bol od 0 do 12. Skóre liečby rinitídy bol súčet skóre pre používanie nazálnych steroidov (2 body na jeden vstrek, maximálne 4 vstreky/deň) a užívanie perorálnych antihistaminík (4 body/tableta, maximálne 1 tableta/deň), t. j. rozsah: od 0 po 12. Rozsah TCRS bol preto: od 0 do 24.
Ďalšími vopred zadefinovanými kľúčovými sekundárnymi cieľovými ukazovateľmi boli celkové kombinované skóre rinokonjunktivitídy a kvalita života pri rinokonjunktivitíde (rhinoconjunctivitis quality of life, RQLQ).
Na ďalší opis klinickej významnosti výsledkov sa vykonali post-hoc analýzy dní so zhoršením
rinitídy.
Štúdia MERIT: Vývoj celkového kombinovaného skóre rinitídy v priebehu času:
TCRS: celkové kombinované skóre
rinitídy (skóre príznakov + liečby).
Primárnym cieľovým ukazovateľom bolo priemerné denné TCRS počas posledných približne 8 týždňov liečby (~44. - 52. týždeň).
Upravené stredné hodnoty priemeru TCRS v priebehu času s chybovými úsečkami pre rozdiel v upravených priemeroch. Neprekrývajúce intervaly naznačujú štatisticky významný rozdiel medzi skupinami.
Zhoršenie rinitídy bolo definované ako deň, kedy u jedinca došlo k návratu k vysokej miere príznakov vyžadovaných na zaradenie do štúdie: skóre príznakov rinitídy minimálne 6 alebo minimálne 5, s jedným príznakom ohodnoteným ako závažným.
Výsledky štúdie MERIT
12 SQ-HDM
Placebo
Účinok liečby
Primárny cieľový ukazovateľ
N
Skóre
N
Skóre
Absolútny rozdiel
c
Relatívny rozdiel
d
p-hodnota
Celkové kombinované skóre rinitídy
FAS-MI
a
(upravená priemerná hodnota)
318
5,71
338
6,81
1,09[0,35; 1,84]
-
0,004
FAS
b
(upravená priemernáhodnota)
284
5,53
298
6,76
1,22[0,49; 1,96]
18 %
0,001
FAS
b
(medián)
284
5,88
298
7,54
1,66
22 %
-
Vopred definované kľúčové sekundárne cieľovéukazovatele
N
Skóre
N
Skóre
Absolútny rozdiel
c
Relatívny rozdiel
d
p-hodnota
Skóre príznakov rinitídy
FAS
b
(upravená priemerná hodnota)
284
2,76
298
3,30
0,54[0,18; 0,89]
16 %
0,003
FAS
b
(medián)
284
2,98
298
3,98
1,00
25 %
-
Skóre liečby rinitídy
FAS
b
(upravená priemerná hodnota)
284
2,22
298
2,83
0,60[0,08; 1,13]
21 %
0,024
FAS
b
(medián)
284
2,83
298
4,00
1,17
29%
-
Celkové kombinované skóre rinokonjunktivitídy
FAS
b
(upravená priemerná hodnota)
241
7,91
257
9,12
1,21[0,13; 2,28]
13 %
0,029
FAS
b
(medián)
241
8,38
257
10,05
1,67
17%
-
Skóre kvality života pri rinokonjunktivitíde (RQLQ(S))
FAS
b
(upravená priemerná hodnota)
229
1,38
240
1,58
0,19
e
[0,02; 0,37]
12 %
0,031
FAS
b
(medián)
229
1,25
240
1,46
0,21
14%
-
Cieľové ukazovatele post-hoc
N
Podiel
N
Podiel
Pomer šancí
f
[95 % IS]
p-hodnota
Pravdepodobnosť výskytu dňa so zhoršením rinitídy
FAS (odhad)
b
284
5,33 %
298
11,14%
0,45 [0,28; 0,72]
0,001
Pravdepodobnosť výskytu dňa so zhoršením rinitídy napriek užívaniu farmakologickej liečby na rinitídu
FAS (odhad)
b
284
3,43 %
298
6,50 %
0,51 [0,32; 0,81]
0,005
N: počet jedincov v liečebnej skupine s údajmi dostupnými pre analýzu. IS: interval spoľahlivosti.
a FAS-MI: celý analyzovaný súbor s viacnásobnými imputáciami. V analýze sú jedinci, ktorí opustili štúdiu pred obdobím hodnotenia účinnosti, uvedení ako jedinci užívajúci placebo. Absolútny rozdiel bol vopred zadefinovaný len pre primárnu analýzu (FAS-MI).
b FAS: celý analyzovaný súbor. Všetky dostupné údaje použité v celom svojom rozsahu, t. j. jedinci, ktorí poskytli údaje počas obdobia hodnotenia účinnosti.
c Absolútny rozdiel: placebo mínus 12 SQ-HDM, 95 % intervaly spoľahlivosti.
d Relatívny rozdiel voči placebu: placebo mínus 12 SQ-HDM rozdelené podľa placeba.
e Rozdiel medzi 12 SQ-HDM a placebom bol primárne vedený tromi rozdielmi v troch oblastiach: problémy so spánkom, praktické problémy a nazálne príznaky.
f Pomer pravdepodobnosti zhoršenia rinitídy: 12 SQ-HDM oproti placebu.
Podporné dôkazy – alergická rinitída
V expozičných komorách alergénu u 124 dospelých s alergickou rinitídou vyvolanou roztočmi
domáceho prachu sa vykonala randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia fázy
II. Pred každou expozíciou alergénu došlo u jedincov k vysadeniu akejkoľvek farmakologickej liečby alergie. Na konci obdobia štúdie expozície alergénu po 24 týždňoch liečby 12 SQ-HDM, 6 SQ-HDM alebo placebom, bolo priemerné skóre príznakov rinitídy 7,45 [6,57; 8,33] v skupine s placebom a 3,83 [2,94; 4,72] v skupine s 12 SQ-HDM, čo zodpovedá hodnote absolútneho rozdielu 3,62 a
relatívnemu rozdielu 49 % (95 % interval spoľahlivosti [35 %; 60 %], p < 0,001). Rozdiel medzi 12
SQ-HDM a placebom bol štatisticky významný v 16. týždni (priemerné skóre 4,82 a 6,90, rozdiel 2,08
zodpovedajúci 30 %, 95 % IS [17 %; 42 %], p < 0,001) a v 8. týždni (priemerné skóre 5,34 a 6,71,
rozdiel 1,37 zodpovedajúci 20 %, 95 % IS [7 %; 33 %], p = 0,007).
Alergická astma:
Štúdia MITRA (MT-04)
Štúdia MITRA zahŕňala 834 dospelých s alergickou astmou vyvolanou roztočmi domáceho prachu, ktorá nebola dobre kontrolovaná denným používaním inhalačného kortikosteroidu (ICS) zodpovedajúcemu 400 - 1 200 µg budezonidu. Všetci jedinci podstúpili 7- až 12-mesačnú prídavnú liečbu liekom 12 SQ-HDM, 6 SQ-HDM alebo placebo ku ICS a krátkodobo účinkujúcim betablokátorom pred znížením dávky ICS. Pred randomizáciou sa nevykonala žiadna fáza titrácie dávky na stanovenie najnižšej udržiavacej dávky ICS. Účinnosť bola hodnotená na základe času do prvého výskytu stredne ťažkej až ťažkej exacerbácie astmy pri znížení dávky ICS počas minimálne 6 mesiacov 13- až 18-mesačnej liečby.
Definícia stredne ťažkej exacerbácie astmy bola splnená v prípade, ak sa u jedinca
objavilo jedno alebo viacero zo 4 kritérií uvedených nižšie a viedlo k zmene liečby:
Nočné prebudenie sa alebo zvýšený výskyt príznakov: nočné prebudenie (prebudenia) sa z dôvodu astmy vyžadujúcej použitie krátkodobo účinkujúceho β2
-agonistu (short-acting
β2
-agonist, SABA) počas dvoch po sebe nasledujúcich
nocí alebo zvýšenie skóre výskytu príznakov počas dňa o ≥ 0,75 od východiskového stavu počas dvoch po sebe nasledujúcich dní.
Zvýšené používanie SABA: zvýšenie epizód použitia SABA počas dvoch po sebe nasledujúcich dní (minimálne zvýšenie: 4 vstreky/deň).
Zhoršenie funkcie pľúc: ≥ 20 % pokles PEF od východiskového stavu počas
minimálne dvoch po sebe nasledujúcich rán/večerov alebo ≥ 20 % pokles FEV
1 od východiskového stavu.
Návšteva zdravotníckeho zariadenia: návšteva pohotovosti / skúšajúceho pracoviska pre liečbu astmy, ktorá nevyžaduje podanie systémových kortikosteroidov.
Ťažká exacerbácia astmy bola definovaná ako výskyt minimálne jedného z dvoch nasledujúcich:
potreba podania systémových kortikosteroidov počas ≥ 3 dní,
návšteva pohotovosti, počas ktorej sa vyžaduje podanie systémových kortikosteroidov alebo hospitalizácia počas ≥ 12 hodín.
Štúdia MITRA – znázornenie údajov primárnej účinnosti: Vývoj rizika výskytu stredne závažného až závažného zhoršenia astmy počas
zníženia/vysadenia dávky ICS v priebehu času.
Na osi času = 0 predstavuje čas zníženia dávky ICS na 50 %. Po približne 3 mesiacoch,
t. j. v čase = 90. deň, sa ICS úplne vysadil u tých jedincov, u ktorých nedošlo k zhoršeniu.
Výsledky štúdieMITRA
12 SQ-HDM
Placebo
Účinnosť12 SQ-HDM oproti placebu
p- hodnota
N
n (%)
N
n (%)
Pomer rizika[95 % IS]
Zníženierizika
a
Primárny cieľový ukazovateľ
Akákoľvek exacerbácia, stredne ťažká alebo ťažká (FAS-MI)
b
282
59(21 %)
277
83(30 %)
0,69[0,50; 0,96]
31 %
0,027
Akákoľvek exacerbácia, stredne ťažká aleboťažká (FAS)
c
248
59(24 %)
257
83(32 %)
0,66[0,47; 0,93]
34 %
0,017
Vopred zadefinované analýzy zložiek primárneho cieľového ukazovateľa
Nočné prebudenie sa alebo zvýšenie výskytupríznakov
c
248
39(16 %)
257
57(22 %)
0,64[0,42; 0,96]
36 %
0,031
Zvýšenie používaniaSABA
c
248
18(7 %)
257
32(12 %)
0,52[0,29; 0,94]
48 %
0,029
Zhoršenie funkcie pľúc
c
248
30(12 %)
257
45(18 %)
0,58[0,36; 0,93]
42 %
0,022
Ťažká exacerbácia
c
248
10(4 %)
257
18(7 %)
0,49[0,23; 1,08]
51 %
0,076
N: počet jedincov v liečebnej skupine s údajmi dostupnými pre analýzu.
n (%): počet a percentuálne vyjadrenie jedincov spĺňajúcich kritérium v liečebnej skupine.
IS: intervaly spoľahlivosti.
a Odhadnuté na základe pomeru rizika
b FAS-MI: celý analyzovaný súbor s viacnásobnými imputáciami. V analýze sú jedinci, ktorí opustili štúdiu pred
obdobím hodnotenia účinnosti, uvedení ako jedinci užívajúci placebo.
c FAS: celý analyzovaný súbor. Všetky dostupné údaje použité v celom svojom rozsahu, t. j. vrátane všetkých jedincov, ktorí poskytli údaje počas obdobia hodnotenia účinnosti.
Na zistenie účinku lieku ACARIZAX ako prídavnej liečbe k inhalačnému kortikosteroidu sa tiež vykonali post-hoc analýzy príznakov astmy a použitia úľavových liekov v posledných 4 týždňoch obdobia liečby pred znížením dávky inhalačných kortikosteroidov. Analýzy boli zamerané na skóre denných a nočných príznakov astmy, nočné prebúdzanie sa a používanie SABA. Post-hoc analýzy preukázali číselné rozdiely trvale v prospech 12 SQ-HDM oproti placebu pri všetkých parametroch skúmaných počas posledných 4 týždňov pred znížením dávky inhalačného kortikosteroidu. Rozdiely boli štatisticky významné len pri skóre denných príznakov astmy (p = 0,0450) a pravdepodobnosti výskytu nočného prebudenia sa (p = 0,0409).
Podporné dôkazy – alergická astma
V dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii fázy II bolo na liečbu 1, 3 alebo 6 SQ-DHM alebo placebom a trvaním približne 1 rok randomizovaných 604 jedincov vo veku ≥ 14 rokov s alergickou astmou vyvolanou roztočmi domáceho prachu kontrolovanou inhalačnými kortikosteroidmi (100 - 800 µg budezonidu) a s klinickou anamnézou alergickej rinitídy vyvolanej roztočmi domáceho prachu. Počas 4-týždňového obdobia na vyhodnotenie účinnosti na konci štúdie bola priemerná zmena od východiskového stavu v dennej dávke ICS 207,6 µg budezonidu v skupine so 6 SQ-HDM a 126,3 µg v skupine s placebom, čo zodpovedá absolútnemu rozdielu 81 µg budezonidu na deň (95 % interval spoľahlivosti [27; 136], p = 0,004. Relatívny priemer a medián znížení dávky ICS od východiskového stavu boli 42 % a 50 % pre 6 SQ-HDM a 15 % a 25 % pre placebo. V post-hoc analýze podskupiny (N = 108) jedincov so slabšou kontrolou astmy a
ICS ≥ 400 µg budezonidu bola priemerná zmena od východiskového stavu v dennej dávke ICS 384,4 µg budezonidu v skupine so 6 SQ-HDM a 57,8 µg v skupine s placebom, čo zodpovedá
absolútnemu rozdielu medzi 6 SQ-HDM a placebom 327 µg budezonidu na deň (95 % IS [182; 471],
p < 0,0001, post-hoc analýza).
Pediatrická populácia
Klinická účinnosť u detí
Účinnosť liečby s ACARIZAXom 12 SQ-HDM pri alergickom ochorení dýchacích ciest vyvolanom roztočmi domáceho prachu bola skúmaná v dvojito zaslepených, randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdiach. Primárnymi cieľmi štúdií bolo preskúmanie účinnosti pri alergickej rinitíde v štúdii MT-12 a preskúmanie účinnosti pri alergickej astme v štúdii MT-11.
Alergická rinitída:
Deti vo veku 5 – 11 rokov
Štúdia MATIC (MT-12)
Účinnosť liečby ACARIZAXom 12 SQ-HDM u detí vo veku 5 – 11 rokov s alergickou rinitídou na roztoče domáceho prachu bola skúmaná v dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdii (štúdia MATIC (MT-12)).
Štúdia MATIC (MT-12) zahŕňala 1458 detí (vo veku 5-11) s alergickou rinitídou na roztoče domáceho prachu/rinokonjunktivitídou (východiskové celkové kombinované skóre rinitídy (total combined rhinitis score, TCRS) 18,3). Približne 40 % populácie v štúdii hlásilo na začiatku sprievodnú astmu. Jedinci boli randomizovaní do dennej liečby s 12 SQ-HDM alebo placebom, trvajúcej približne 1 rok a mali voľný prístup k štandardizovanej farmakoterapii rinitídy a konjunktivitídy.
Primárnym cieľovým ukazovateľom bolo priemerné denné celkové kombinované skóre rinitídy (total combined rhinits score, TCRS) vyhodnocované počas posledných 8 týždňov liečby.
Denné TCRS je súčtom denného skóre príznakov rinitídy (rhinitis daily symptoms score, DSS) a denného skóre liečby rinitídy (rhinitis daily medication score, DMS). Pomocou skóre príznakov rinitídy sa denne na stupnici od 0 do 3 (neprítomné, mierne, stredne závažné, závažné príznaky) vyhodnocovali 4 nazálne príznaky (výtok z nosa, upchatý nos, svrbenie nosa, kýchanie) t. j. rozsah stupnice bol od 0 do 12. Skóre liečby rinitídy tvoril súčet skóre pre používanie nazálnych steroidov (maximálne 8 bodov za jeden deň) a užívanie perorálnych antihistaminík (maximálne 4 body/deň),
t. j. rozsah: od 0 po 12. Rozsah TCRS je preto: od 0 do 24.
Po 1 roku liečby s 12 SQ-HDM bol zistený absolútny rozdiel v upravených priemeroch 0,97 (95 % interval spoľahlivosti [0.50; 1.44]) a relatívny rozdiel 22 % (p < 0,0001)
v porovnaní s placebom. Účinok liečby sa môže u jednotlivých pacientov líšiť v závislosti od stavu ich alergického ochorenia.
Nástup klinického účinku bol pozorovaný po 8 týždňoch liečby (p = 0,01).
Štúdia MATIC: Vývoj celkového kombinovaného skóre rinitídy v priebehu času
TCRS: celkové kombinované skóre
rinitídy (skóre príznakov + liečby).
TCRS meraný ako priemer počas 2 týždňov hodnotenia začínajúceho 8. týždňom a 16. týždňom.
Primárnym cieľovým ukazovateľom bolo priemerné denné TCRS počas posledných približne 8 týždňov liečby (týždne ~44-52).
Upravené stredné hodnoty priemeru TCRS v priebehu času s chybovými úsečkami pre rozdiel v upravených priemeroch. Neprekrývajúce intervaly naznačujú štatisticky významný rozdiel medzi skupinami.
Výsledky štúdie MATIC
12 SQ-HDM
Placebo
Účinok liečby
Primárny cieľovýukazovateľ
N
Skóre
N
Skóre
Absolútnyrozdiel
b
Relatívnyrozdiel
c
p-hodnota
Celkové kombinované skóre rinitídy
FAS
a
(upravená priemernáhodnota)
693
3,44
706
4,41
0,97[0,50; 1,44]
22,0 %
< 0,0001
Odhad citlivosti 1
e
727
f
3,45
731
f
4.42
0,97[ 0,49; 1,44]
21,9 %
< 0,0001
Vopred definovanékľúčové sekundárne cieľové ukazovatele
N
Skóre
N
Skóre
Absolútny rozdiel
Relatívny rozdiel
p-hodnota
Skóre príznakov rinitídy
FAS (upravená priemernáhodnota)
693
1,50
706
1,92
0,43[0,23; 0,62]
22,2 %
< 0,0001
Skóre liečby rinitídy
FAS (upravená priemernáhodnota)
693
1,44
706
1,94
0,49[0,18; 0,80]
25,3 %
0,0016
Celkové kombinované skóre rinokonjunktivitídy
FAS (upravená priemernáhodnota)
693
4,01
706
5,16
1,15[0,58; 1,71]
22,2
< 0,0001
Vopred definovanésekundárne cieľovéukazovatele
N
Skóre
N
Skóre
Absolútny rozdiel
Relatívny rozdiel
p-hodnota
Skóre kvality života pri rinokonjunktivitíde (PRQLQ)
FAS (upravená priemernáhodnota)
695
0,84
690
1,01
0,17[0,08; 0,25]
16,6 %
< 0,0001
Vopred definovanésekundárne cieľovéukazovatele
N
Podiel
N
Podiel
Miera pravdepodobnosti
d
[95 % CL]
p-hodnota
Dni exacerbácie rinitídy
FAS (odhad)
693
0,025
706
0,044
0,56 [0,42; 0,74]
< 0,0001
Dni s miernou rinitídou
FAS (odhad)
693
0,318
706
0,209
1,77 [1,27; 2,47]
0,0008
Vopred definovanéexploratívne cieľovéukazovatele
N
Podiel
N
Podiel
Miera pravdepodobnosti
d
[95 % CL]
p-hodnota
Dni bez príznakov rinitídy
FAS (odhad)
693
0,200
706
0,116
1,90 [1,37; 2,66]
0,0002
N: počet jedincov v liečebnej skupine s údajmi dostupnými pre analýzu. CL: interval spoľahlivosti.(confidence interval)
a FAS: celý analyzovaný súbor. Všetky dostupné údaje boli použité v plnom rozsahu, t.j. jedinci, ktorí poskytli
údaje počas obdobia hodnotenia účinnosti.
b Absolútny rozdiel: placebo mínus 12 SQ-HDM, 95 % interval spoľahlivosti.
c Relatívny rozdiel voči placebu: placebo mínus 12 SQ-HDM rozdelené podľa placeba.
d Miera pravdepodobnosti pre exacerbáciu rinitídy, dni s miernou rinitídou a dni bez príznakov rinitídy: 12 SQ-HDM oproti placebu. Dni exacerbácie rinitídy (dni s rinitídou, denné skóre príznakov 6 alebo 5 a súčasne
s jedným individuálnym príznakom ohodnoteným skóre 3 (príznaky, ktoré je ťažké tolerovať; spôsobujú interferenciu s aktivitami každodenného života a/alebo spánku))
e Odhad citlivosti štúdie: pre jedincov, ktorí prerušili liečbu z dôvodu nedostatku účinnosti alebo nežiaducich účinkov súvisiacich s liečbou, boli chýbajúce koncové body vložené z placebo skupiny. Pri prerušení liečby z iných dôvodov boli chýbajúce koncové body imputované z ich vlastnej liečebnej skupiny.
f Pre odhad citlivosti 1, N zahŕňa subjekty s pripočítanými pozorovaniami.
Analýza podskupiny primárneho cieľového ukazovateľa (TCRS) podľa stavu astmy na začiatku štúdie ukázala absolútny rozdiel v upravených priemerných hodnotách 1,26 (95 % interval spoľahlivosti [0,46; 2,06]) u detí so súbežnou astmou a 0,77 (95 % interval spoľahlivosti [0,19; 1,36]) u detí bez súbežnej astmy. Súhrnná analýza TCRS v 5 štúdiách fázy III u pacientov s alergickou rinitídou HDM liečených 12 SQ-HDM alebo placebom ukázala absolútny rozdiel v upravených priemeroch 1,27
(95 % interval spoľahlivosti [0,82; 1,72]) u pacientov so súbežnou astmou (N = 1,450) a 0,81 (95 %
interval spoľahlivosti [0,49; 1,13]) u pacientov bez súbežnej astmy (N = 2,595).
Štúdia MATIC: plošný graf zobrazujúci rozdiel priemerného denného TCRS v podskupinách so
stavom astmy na začiatku štúdie – pozorovaný prípad (FAS)
CI = interval spoľahlivosti (confidence interval), FAS = celý analyzovaný súbor (full analysis set), n = počet jedincov s údajmi dostupnými pre analýzu, TCRS = celkové kombinované skóre rinitídy (total combined rhinitis score)
Vopred špecifikované analýzy cieľových ukazovateľov súvisiacich s astmou hodnotili skóre denných symptómov, užívanie SABA, dni bez SABA a nočné prebúdzanie vyžadujúce použitie SABA. Výsledky preukázali numerické rozdiely konzistentne v prospech 12 SQ-HDM oproti placebu, pre všetky 4 parametre. Rozdiely boli štatisticky významné pre skóre denných symptómov astmy
(p = 0,0259) a nočné prebúdzanie vyžadujúce použitie SABA (p = 0,0279).
Deti vo veku 5 – 17 rokov
Štúdia MAPIT (MT-11)
Primárnym cieľom štúdie bolo preukázať účinnosť ACARIZAXu 12 SQ-HDM oproti placebu u detí a dospievajúcich (5 – 17 rokov) s alergickou astmou vyvolanou roztočmi domáceho prachu na klinicky významné exacerbácie astmy po najmenej 4 mesiacoch liečby. ACARIZAX® 12 SQ-HDM bol podávaný ako doplnková liečba k základnej liečbe astmy (nízke dávky ICS plus dlhodobo
účinkujúce
β
2
-agonisty [LABA] alebo vysoké/stredné dávky ICS s LABA alebo bez LABA).
Populácia pacientov zahrnutých do štúdie mala tiež v klinickej anamnéze alergickú rinitídu vyvolanú roztočmi domáceho prachu s rôznou závažnosťou (celkové východiskové kombinované skóre rinitídy (TCRS) > 0; východiskový priemer TCRS 9,0). MT-11 nebola navrhnutá s cieľom hodnotiť klinický účinok pri alergickej rinitíde. Výsledky koncových ukazovateľov rinitídy TCRS, rinitídy DSS
a rinitídy DMS sú uvedené v tabuľke nižšie.
Výsledky štúdie MAPIT
12 SQ-HDM
Placebo
Účinok liečby
Vopred definovanésekundárne cieľovéukazovatele
a
N
Skóre
N
Skóre
Absolútny rozdiel
b
Relatívny rozdiel
c
p-hodnota
d
Celkové kombinované skóre rinitídy
FAS
e
(upravená priemernáhodnota)
253
2,16
259
2,46
0,30[-0,22; 0,81]
12,1 %
0,2597
Skóre príznakov rinitídy
FAS (upravená priemernáhodnota)
253
0,55
259
0,67
0,12[-0,04; 0,28]
18,2 %
0,1349
Skóre liečby rinitídy
FAS (upravená priemernáhodnota)
253
1,27
259
1,40
0,12[-0,24; 0,48]
8,8 %
0,5071
FAS: celý analyzovaný súbor. N:počet jedincov s údajmi dostupnými pre analýzu
aCieľové koncové ukazovatele rinitídy
bAbsolútny rozdiel: placebo mínus 12 SQ-HDM, 95 % interval spoľahlivosti.
cRelatívny rozdiel oproti placebu: placebo mínus 12 SQ-HDM vydelený placebom.
dp-hodnoty neboli upravené pre multiplicitu. Preto je potrebné považovať analýzy za prieskumné.
eVšetky dostupné údaje boli použité v plnom rozsahu, t.j. jedinci, ktorí poskytli údaje počas obdobia hodnotenia účinnosti.
Dospievajúci vo veku 12 – 17 rokov
Účinnosť liečby liekom ACARIZAX 12 SQ-HDM pri alergickej rinitíde vyvolanej roztočmi domáceho prachu u dospievajúcich sa skúmala v dvoch dvojito zaslepených, randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdiách (P001 a TO-203-3-2). V týchto štúdiách bol zastúpený určitý podiel dospievajúcich jedincov.
Štúdia P001 zahŕňala 189 dospievajúcich (z 1482 randomizovaných účastníkov) so stredne závažnou až závažnou alergickou rinitídou/rinokonjunktivitídou vyvolanou roztočmi domáceho prachu s astmou alebo bez nej. Účastníci boli randomizovaní na približne 1 rok dennej liečby liekom 12 SQ-HDM alebo placebom a mali voľný prístup k štandardizovanej farmakoterapii rinitídy.
Primárnym parametrom bolo priemerné denné celkové kombinované skóre rinitídy (TCRS)
hodnotené počas posledných 8 týždňov liečby.
Po 1 roku liečby liekom 12 SQ-HDM sa v porovnaní s placebom zistil v skupine dospievajúcich absolútny rozdiel v mediánoch 1,0 (95 % interval spoľahlivosti [0,1; 2,0]) a relatívny rozdiel 22 %
(p = 0,024).
Štúdia TO-203-3-2 zahŕňala 278 dospievajúcich (z 851 randomizovaných účastníkov) so stredne závažnou až závažnou pretrvávajúcou alergickou rinitídou vyvolanou roztočmi domáceho prachu. Účastníci boli randomizovaní na približne 1 rok dennej liečby liekom 12 SQ-HDM, 6 SQ-HDM alebo placebom a mali voľný prístup k štandardizovanej farmakoterapii rinitídy.
Primárnym parametrom bolo priemerné denné skóre TCRS hodnotené počas posledných 8
týždňov liečby.
Na konci štúdie po 1 roku liečby liekom 12 SQ-HDM sa v porovnaní s placebom zistil v skupine dospievajúcich absolútny rozdiel v priemeroch 1,0 (95 % interval spoľahlivosti [0,1; 1,9], p = 0,037) a relatívny rozdiel 20 %.
Podskupiny dospievajúcich
12 SQ-HDM
Placebo
Účinok liečby
Primárny parameter: TCRS
N
Skóre
N
Skóre
Absolútny rozdiel
Relatívny rozdiel
d
p-hodnota
P001
FAS (upravenýpriemer)
76
3,6
84
4,8
1,2
a
[0,1; 2,3]
25 %
<0,05
FAS (medián)
76
3,3
84
4,3
1,0
b
[0,1; 2,0]
22 %
0,024
TO-203-3-2
FAS (upravenýpriemer)
99
4,1
92
5,1
1,0
c
[0,1; 1,9]
20 %
0,037
FAS (medián)
99
4,2
92
5,2
1,0
19 %
-
TCRS: celkové kombinované skóre rinitídy
a: ANCOVA
b: Hodgesov-Lehmannov odhad s 95 % intervalmi spoľahlivosti (primárna analýza v štúdii P001)
c: Lineárny model zmiešaných účinkov (primárna analýza v štúdii TO-203-3-2)
d: Relatívny rozdiel oproti placebu: placebo mínus 12 SQ-HDM vydelené placebom
Alergická astma:
Deti vo veku 5 – 17 rokov
Štúdia MAPIT (MT-11) zahŕňala 533 detí a dospievajúcich (5 – 17 rokov) s roztočovou alergickou astmou. Jedinci mali v anamnéze nedávne exacerbácie astmy počas liečby liekmi na kontrolu astmy (nízke dávky ICS plus LABA (long-acting ß agonist) alebo stredné/vysoké dávky ICS s LABA alebo bez LABA). Jedinci boli randomizovaní do dennej liečby s 12 SQ-HDM alebo placebom, trvajúcej približne 24 – 30 mesiacov, ako doplnková liečba astmy. Primárnym koncovým ukazovateľom bola ročná miera klinicky významných exacerbácií astmy vypočítaná ako počet exacerbácií za rok na osobu počas obdobia hodnotenia účinnosti.
Upravený pomer frekvencie (12 SQ-HDM vydelený placebom) bol v prospech 12 SQ-HDM, ale medzi liečebnými skupinami nebol žiadny štatisticky významný rozdiel v účinku liečby (pomer frekvencie = 0,89; 95 % CI [0,60; 1,31], p = 0,54).
U jedincov zaradených do štúdie MAPIT (MT-11) bola miera exacerbácie astmy vo všeobecnosti nízka v obidvoch liečebných skupinách počas štúdie a znížila sa počas pandémie COVID-19 približne o 67 %, v porovnaní s úrovňou pred pandémiou COVID-19. Pravdepodobne kvôli nízkej miere exacerbácií astmy v obidvoch skupinách, nebolo možné zistiť žiaden štatisticky významný rozdiel (pre informácie o pediatrickom použití pozri časť
4.2
).
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s liekom ACARIZAX u detí mladších ako 5 rokov s respiračnou alergiou vyvolanou roztočmi domáceho prachu (liečba alergickej rinitídy, liečba astmy).
Európska agentúra pre lieky potvrdila súlad s pediatrickým výskumným plánom.
Populácia starších osôb
ACARIZAX nie je indikovaný pacientom vo veku > 65 rokov (pozri časť
4.2
). U starších pacientov vo veku > 65 rokov existujú obmedzené údaje týkajúce sa bezpečnosti a znášanlivosti.
Dlhodobá liečba
Pri alergénovej imunoterapii sa na dosiahnutie modifikácie ochorenia v medzinárodných liečebných
usmerneniach uvádza 3-ročné obdobie liečby. Údaje týkajúce sa účinnosti sú dostupné pre
18-mesačnú liečbu liekom ACARIZAX zo štúdie MITRA. Dlhodobá účinnosť sa nestanovila.
⚠️ Upozornenia
Astma
Astma je známym rizikovým faktorom pre závažné systémové alergické reakcie.
Pacientov je potrebné poučiť, že ACARIZAX nie je určený na liečbu akútnych exacerbácií astmy. V prípade akútneho zhoršenia astmy sa má použiť krátkodobo účinkujúce bronchodilatans. Ak pacient považuje liečbu krátkodobo účinkujúcim bronchodilatanciom za neúčinnú alebo ak potrebuje viac vdychov ako zvyčajne, musí sa vyhľadať lekárska pomoc.
Pacient musí byť informovaný o potrebe vyhľadať okamžitú lekársku pomoc, ak sa jeho astma náhle
zhorší.
ACARIZAX sa má na začiatku užívať ako prídavná liečba a nemá sa používať ako náhrada predtým užívanej liečby astmy. Náhle vysadenie liekov na kontrolu astmy po začatí liečby liekom ACARIZAX sa neodporúča. Zníženia dávky liekov na kontrolu astmy sa majú vykonať postupne pod dohľadom lekára na základe usmernení pre liečbu astmy.
Závažné systémové alergické reakcie
V prípade výskytu závažných systémových alergických reakcií, závažného zhoršenia astmy, ťažkostí s prehĺtaním, ťažkostí s dýchaním, zmien hlasu, hypotenzie alebo pocitu plnosti v hrdle sa má liečba vysadiť a okamžite kontaktovať lekár. Výskyt systémových príznakov môže zahŕňať sčervenanie, svrbenie, pocit tepla, celkovo nepríjemný pocit a rozrušenie/úzkosť.
Jednou z možností liečby závažných systémových alergických reakcií je podanie adrenalínu. Účinky adrenalínu môžu byť zosilnené u pacientov liečených tricyklickými antidepresívami, inhibítormi monoamínoxidázy (IMAO) a/alebo inhibítormi COMT s možnými smrteľnými následkami. Účinky adrenalínu môžu byť oslabené u pacientov liečených betablokátormi.
V prípade výskytu systémových alergických reakcií sa zvýšené riziko môže vyskytovať u pacientov s ochorením srdca. Klinické skúsenosti s liečbou liekom ACARIZAX u pacientov s ochorením srdca sú obmedzené. Pred začiatkom imunologickej liečby alergie sa má toto zvážiť.
Začiatok liečby liekom ACARIZAX sa má starostlivo zvážiť u pacientov, u ktorých sa v minulosti objavila systémová alergická reakcia na subkutánne podávanú imunologickú liečbu roztočmi domáceho prachu a majú byť k dispozícii opatrenia na liečbu možných reakcií. Uvedené vyplýva z postmarketingových skúseností príslušnej sublingválnej tablety na imunologickú liečbu alergií
vyvolaných peľom tráv, ktoré naznačujú, že riziko výskytu závažnej alergickej reakcie sa môže zvýšiť u pacientov, u ktorých sa v minulosti objavila systémová alergická reakcia na subkutánnu imunoterapiu alergie vyvolanej peľom tráv.
Zápal v ústach
U pacientov so závažným zápalom v ústach (napr. orálny lichen planus, vriedky alebo afty v ústach), rankami v ústach alebo po chirurgickom zákroku v ústach, vrátane extrakcie zuba alebo po vypadnutí zuba, sa má liečba liekom ACARIZAX oddialiť a prebiehajúca liečba sa má dočasne vysadiť, aby došlo k zahojeniu ústnej dutiny.
Lokálne alergické reakcie
Pri liečbe liekom ACARIZAX je pacient vystavený alergénu, ktorý vyvoláva príznaky alergie. Počas obdobia liečby sa preto očakáva výskyt lokálnych alergických reakcií. Tieto reakcie sú zvyčajne mierne až stredne závažné, avšak môžu sa objaviť závažnejšie orofaryngeálne reakcie. Ak sa u pacienta objavia významné lokálne nežiaduce reakcie spôsobené liečbou, má sa zvážiť podanie lieku proti alergii (napr. antihistaminikum).
Eozinofilná ezofagitída
V súvislosti s liečbou liekom ACARIZAX boli hlásené prípady eozinofilnej ezofagitídy. U pacientov so závažnými alebo pretrvávajúcimi gastroezofageálnymi príznakmi, ako je napr. dysfágia alebo dyspepsia, sa má užívanie lieku ACARIZAX prerušiť a musí sa vyhľadať lekárska pomoc.
Autoimunitné ochorenie v remisii
K dispozícii sú obmedzené údaje týkajúce sa liečby alergie imunologickou liečbou u pacientov
s autoimunitnými ochoreniami v remisii. ACARIZAX sa má preto u týchto pacientov predpisovať
s opatrnosťou.
Alergia na potraviny
ACARIZAX môže obsahovať stopové množstvá bielkovín pochádzajúcich z rýb. Dostupné údaje
nepoukazujú na zvýšené riziko alergických reakcií u pacientov s alergiou na ryby.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.