Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
OTC
Actilyse 20 mg Prášok a rozpúšťadlo na injekčný/infúzny roztok
INN: ALTEPLASI
Dostupné v:
🇨🇿🇬🇧🇫🇷🇸🇰🇹🇷
Forma
—
Dávkovanie
—
Spôsob podania
—
Skladovanie
—
O lieku
ATC kód
B01AD02
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Zdroj
AIFA
Farmakoterapeutická skupina: Antitrombotiká, ATC kód: B01AD02. Mechanizmus účinku
Liečivo Actilyse je altepláza, rekombinantný ľudský tkanivovo-špecifický aktivátor plazminogénu, glykoproteínu, ktorý aktivuje plazminogén priamo na plazmín. Po intravenóznom podaní altepláza zotrváva relatívne inaktívna v obehovom systéme. Väzbou na fibrín sa aktivuje a vyvoláva konverziu plazminogénu na plazmín, čo vedie k rozpusteniu krvnej zrazeniny.
Farmakodynamický účinok
Z dôvodu relatívnej fibrínovej špecificity alteplázy vedie dávka 100 mg k miernemu zníženiu hladín cirkulujúceho fibrinogénu na približne 60% po 4 hodinách, čo sa spravidla po 24 hodinách kompenzuje na viac ako 80 %. Po 4 hodinách poklesá plazminogén na približne 20 % a alfa-2- antiplazmín na približne 35 % a po 24 hodinách sa opäť zvýši na viac ako 80 %. Výrazný a predĺžený pokles cirkulujúcej hladiny fibrinogénu sa pozoroval len u niekoľkých pacientov.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
V štúdii (GUSTO) zahŕňajúcej viac ako 40 000 pacientov s akútnym infarktom myokardu viedlo podávanie100 mg alteplázy počas 90 minút so súbežnou intravenóznou infúziou heparínu po 30 dňoch k zníženiu mortality (6,3 %) v porovnaní s podávaním streptokinázy 1,5 milióna U počas 60 minút spolu so subkutánne alebo intravenózne podávaným heparínom (7,3 %).
Pacienti liečení Actilyse vykazovali 60 a 90 minút po trombolýze vyššiu priechodnosť ciev poškodených infarktom než pacienti liečení streptokinázou. Po 180 minútach alebo neskôr sa nezaznamenali žiadne rozdiely v priechodnosti ciev.
V porovnaní s pacientmi, ktorí nepodstúpili trombolytickú liečbu je 30-dňová mortalita znížená.
Je znížené uvoľňovanie alpha-hydroxybutyrátdehydrogenázy (HBDH). Globálna funkcia komory ako aj regionálna kinetika steny komory sú v porovnaní s pacientmi, ktorí nedostávali trombolytickú liečbu menej poškodené.
Akútny infarkt myokardu
Placebom kontrolovaná štúdia (LATE) so 100 mg alteplázy počas 3 hodín ukázala zníženie 30-dňovej mortality v porovnaní s pacientmi s placebom, ktorí sa liečili 6-12 hodín po nástupe symptómu.
V prípadoch, pri ktorých sú prítomné jasné znaky infarktu myokardu môže byť stále prospešná liečba nasadená do 24 hodín po nástupe symptómu.
Akútna masívna pľúcna embólia
U pacientov s masívnou pľúcnou embóliou s hemodynamickou nestabilitou vedie tromobolytická liečba Actilyse k rýchlejšej redukcii veľkosti trombu a zníženiu tlaku pľúcnej artérie. Údaje mortality nie sú dostupné.
Pacienti s náhlou ischemickou cievnou mozgovou príhodou
V dvoch štúdiách z USA (NINDS A/B) mala významne väčšia časť pacientov priaznivé výsledky s alteplázou v porovnaní s placebom (žiadna alebo minimálna invalidita). Tieto nálezy sa potvrdili
v štúdii ECASS III (pozri odsek nižšie), po dovtedy dvoch európskych štúdiách a dodatočnej štúdii v USA neúspešných v poskytnutí príslušných dôkazov v dávkovacích schémach, ktoré sa v podstatnej miere nezhodovali so súčasným európskym súhrnom charakteristických vlastností lieku.
Štúdia ECASS III bola placebom kontrolovaná dvojito-zaslepená klinická štúdia vykonaná s pacientmi s náhlou cievnou mozgovou príhodou s časovým oknom od 3 do 4,5 hodiny v Európe. Podávanie lieku v štúdii ECASS III bolo v súlade s európskym SPC Actilyse v indikácii cievnej mozgovej príhody
s výnimkou hornej hranice času liečebného okna, t.j. 4,5 hodiny. Primárnym koncovým ukazovateľom bolo telesné postihnutie po 90 dňoch rozdelené na prijateľné (modified Rankin scale/modifikovaná Rankinova škála [mRS] 0 až 1) alebo neprijateľné (mRS 2 až 6) výsledky. Randomizovalo sa celkovo 821 pacientov (418 altepláza/403 placebo). Prijateľnejší výsledok dosiahlo viac pacientov s alteplázou (52,4 %) oproti placebu (45,2 %; pomer pravdepodobnosti [OR], 1,34; 95 % CI 1,02 – 1,76;
P = 0,038). Výskyt IKK/sIKK (intrakraniálne krvácanie/ symptomatické intrakraniálne krvácanie) bol vyšší pri altepláze než pri placebe (IKK 27,0 % oproti 17,6 %, p = 0,0012; sIKK podľa definície ECASS III 2,4 % oproti 0,2 %, p = 0,008). Mortalita bola nízka a rozdiel v mortalite medzi alteplázou (7,7 %) a placebom (8,4 %; P = 0,681) nebol signifikantný. Výsledky podskupiny štúdie ESCASS III potvrdili, že dlhšie OTT sa spája so zvýšeným rizikom mortality a symptomatickým intrakraniálnym krvácaním. Výsledky štúdie ECASS III ukázali pozitívny čistýklinický benefit Actilyse v časovom okne 3 až 4,5 hodiny, zatiaľ čo súhrnné údaje ukazujú, že čistý klinický benefit nie je pri liečbe altplázou dlhšie priaznivý v časovom okne po 4,5 hodinách.
Bezpečnosť a účinnosť Actilyse pri liečbe náhlej ischemickej cievnej mozgovej príhode v časovom okne do 4,5 hodiny (stroke onset time to start of treatment (OTT)/čas začatia liečby od nástupu príznakov cievnej mozgovej príhody) sa hodnotili v prebiehajúcom registri (SITS-ISTR: The Safe Implementation of Thrombolysis in Stroke registry). V tejto observačnej štúdii sa výsledky údajov bezpečnosti 21 566 liečených pacientov s časovým oknom 0 až 3 hodiny porovnávali s údajmi od 2 376 pacientov liečených medzi 3 až 4,5 hodinami po nástupe AIS. Výskyt symptomatického intrakraniálneho krvácania (podľa definície SITS-MOST) sa zistil vyšší pri časovom okne 3 až 4,5 hodiny (2,2 %) v porovnaní s časovým oknom do 3 hodín (1,7 %). Výskyt symptomatickej intrakraniálnej hemorágie (podľa definície SITS-MOST) sa zistil vyšší v časovom okne 3 až 4,5
hodiny (2,2 %) v porovnaní s časovým oknom do 3 hodín (1,7 %). Výskyt mortality po 3 mesiacoch bol podobný v porovnaní s časovým oknom 3 až 4,5 hodiny (12,0 %) a s časovým oknom 0 až 3,0 hodiny (12,3 %) s neupraveným OR 0,97 (95 % CI: 0,84 – 1,13; p = 0,70) a upraveným OR 1,26
(95 % CI: 1,07 – 1,49; p = 0,005). Observačné údaje SITS podporujú výsledky klinickej štúdie že čas začatia liečby od nástupu príznakov cievnej mozgovej príhody (stroke onset time to start of treatment – OTT) je dôležitý prediktor výsledného stavu pri liečbe náhlej cievnej mozgovej príhody alteplázou.
Starší pacienti (> 80 rokov)
Na vyhodnotenie pomeru prínos/riziko u pacientov vo veku > 80 rokov sa použili meta – analýzy zjednotených individuálny pacientských údajov 6.756 pacientov vrátane pacientov vo veku > 80 rokov v deviatich randomizovaných štúdiách porovnávajúcich alteplázu s placebom alebo nezaslepených kontrolovaných štúdiách. Miera pravdepodobnosti dobrých výsledkov pri cievnej mozgovej príhode (mRS 0 - 1 v deň 90/180) sa zvyšovala a spájala sa vo všetkých vekových skupinách s vyšším prínosom skoršej liečby (p-hodnota pre interakciu 0,0203) a bola nezávislá do veku.
Účinok liečby alteplázou bol porovnateľný u pacientov vo veku 80 rokov alebo mladších [priemerné oddialenie liečby 4,1 hodiny: 990/2512 (39%) liečených alteplázou v porovnaní s 853/2515 (34%)
s kontrolnou skupinou dosiahlo dobrý výsledný stav cievnej mozgovej príhody v deň 90/180; OR 1,25; 95% CI 1,10 – 1,42] a u pacientov starších ako 80 rokov [priemerné oddialenie liečby 3,7 hodiny: 155/879 (18%) liečených alteplázou v porovnaní s 112/850 (13%) s kontrolnou skupinou dosiahlo dobrý výsledný stav cievnej mozgovej príhody; OR 1,56; 95% CI 1,17 – 2,08].
U pacientov starších ako 80 rokov a liečených alteplázou v čase 3 hodiny alebo kratšie sa dobrý výsledný stav cievnej mozgovej príhody dosiahol u 55/302 (18,2%) v porovnaní s 30/264 (11,4%)
s kontrolnou skupinou(OR 1,86; 95% CI 1,11 – 3,13) a u pacientov liečených alteplázou v čase 3 – 4,5 hodiny dosiahlo dobrý výsledný stav cievnej mozgovej príhody 58/342 (17,0%) v porovnaní s 50/364 (13,7%) s kontrolnou skupinou (OR 1,36; 95% CI 0,87 – 2,14).
Parenchymálna hemorágia 2 typu sa do 7 dní vyskytla u 231 (6,8%) z 3.391 pacientov zaradených k liečbe alteplázou v porovnaní so 44 (1,3%) z 3.365 pacientov zaradených do kontrolnej skupiny (OR 5,55; 95% CI 4,01 – 7,70).
Parenchymálna hemorágia 2 typu s fatálnymi dôsledkami sa do 7 dní vyskytla u 91 (2,7%) pacientov zaradených k liečbe alteplázou v porovnaní s 13 (0,4%) pacientmi zaradenými do kontrolnej skupiny (OR 7,14; 95% CI 3,98 – 12,79).
U pacientov starších ako 80 rokov a liečených alteplázou sa fatálna intrakraniálna hemorágia vyskytla do 7 dní u 32/879 (3,6%) pacientov v porovnaní s 4/850 (0,5%) pacientov v kontrolnej skupine (OR 7,95; 95% CI 2,79 – 22,60).
Z celkovo 8.658 pacientov vo veku > 80 rokov a liečených v čase < 4,5 hodiny od nástupu príznakov cievnej mozgovej príhody v štúdii SIST-ISTR sa údaje 2.157 pacientov liečených v čase > 3 hodín do
4.5 hodiny od nástupu príznakov cievnej mozgovej príhody porovnali s údajmi 6.501 pacientov liečených v čase < 3 hodiny.
Funkčná nezávislosť po 3 mesiacoch (skóre 0-2) bola 36% v porovnaní s 37% (upravená OR 0,79;
95% CI 0,68 – 0,92), mortalita bola 29,0% v porovnaní s 29,6% (upravená OR 1,10; 95% CI 0,95 –
1,28) a sICH (podľa definície SITS-MOST) bola 2,7% v porovnaní s 1,6% (upravená OR 1,62; 95%
CI 1,12 – 2,34).
Pediatrická populácia
Observačné, nerandomizované a nekomparatívne údaje o pacientoch s cievnou mozgovou príhodou vo veku 16 -17 rokov s potvrdenou liečbou alteplázou sa získali z medzinárodného nezávislého registra SITS-ISTR (Safe Implementation of Treatments in Stroke - International Stroke Thrombolysis Register/Bezpečné použitie liečby pri cievnej mozgovej príhode – Medzinárodný
register trombolýzy pri cievnej mozgovej príhode,). V období od roku 2003 do konca roka 2017 sa v registri SITS zhromaždilo celkovo 25 pediatrických pacientov s potvrdeným použitím alteplázy vo vekovej skupine 16 – 17 rokov. Priemerná dávka alteplázy, ktorá sa použila v tejto vekovej skupine bola 0,9mg/kg (rozpätie: 0,83 – 0,99 mg/kg). 23 z 25 pacientov začalo liečbu do 4,5 h po nástupe príznakov cievnej mozgovej príhody (19 do 3h; 4 do 3 – 4,5 h; 1 do 5 – 5,5 h; 1 prípad nebol zaznamenaný). Hmotnosť bola v rozpätí 56 – 90 kg. Väčšina pacientov utrpela stredne ťažkú alebo
stredne ťažkú až ťažkú cievnu mozgovú príhodu s priemerným skóre NIHSS 9,0 bodov (rozpätie 1 – 30) pri meraní východiskových hodnôt.
Hodnoty skóre mRS v deň 90 boli dostupné u 21/25 pacientov. V deň 90 14/21 pacientov malo skóre mRS 0-1 (žiadne príznaky alebo žiadna významná invalidita) a 5 ďalších pacientov malo skóre mRS = 2 (mierne postihnutie). To znamená, že 19/21 (viac ako 90%) pacientov malo podľa mRS priaznivý výsledok v deň 90. Zvyšní 2 pacienti mali nahlásený výsledok do 7 dní buď stredne ťažké postihnutie (mRS=4; n=1) alebo úmrtie (mRS=6) (n=1).
Štyria pacienti nemali zaznamenané skóre mRS v deň 90. Posledné dostupné informácie ukázali, že 2/4 pacienti mali skóre mRS 2 v deň 7 a 2/4 pacientov nahlásili jednozančné celkové zlepšenie v deň 7.
Údaje o bezpečnosti ohľadom nežiaducich udalostí hemorágie a edému boli v registri takisto dostupné. Z 25 pacientov vo vekovej kategórii 16 -17 rokov nemal žiadny symptomatické intracerebrálne krvácanie (sICH, ICH krvácanie typu PH2). V 5 prípadoch sa po liečbe alteplázou vyvinul cerebrálny edém. 4/5 pacientov s cerebrálnym edémom malo zaznamenané skóre mRS od 0 do 2 v deň 90, alebo zaznamenali celkové zlepšenie v deň 7 po liečbe. Jeden pacient mal skóre mRS=4 (stredne ťažké postihnutie) v deň 90. Žiadny z prípadov nezaznamenal fatálne dôsledky.
Súhrnne bolo nahlásených 25 pacientov vo veku od 16 do 17 rokov z registra SITS s náhlou ischemickou cievnou mozgovou príhodou, ktorí boli liečení alteplázou podľa odporúčaní pre dospelých. Hoci malá veľkosť vzorky neumožňuje štatistickú analýzu, celkové výsledky ukazujú pozitívny trend použitia dávky pre dospelých u týchto pacientov. Údaje nenaznačujú zvýšené riziko symptomatického intracerebrálneho krvácania alebo edému v porovnaní s dospelými.
⚠️ Upozornenia
Sledovateľnosť
Za účelom zlepšiť sledovateľnosťť biologických liekov sa má názov lieku a číslo šarže podávaného lieku zrozumiteľne uviesť do záznamov pacienta.
Vhodná sila lieku altepláza sa má zvoliť starostlivo a podľa plánovaného použitia. 2 mg sila alteplázy nie je určená na použitie pri akútnom infarkte myokardu, akútnej masívnej pľúcnej embólii alebo náhlej ischemickej cievnej mozgovej príhode (pre riziko značného poddávkovania). Na použitie
v týchto indikáciách je vhodná iba 10 mg, 20 mg alebo 50 mg sila lieku.
Trombolytická/fibrinolytická liečba si vyžaduje adekvátny monitoring. Actilyse sa má používať iba pod dohľadom a následným sledovaním od zaškolených lekárov a lekárov so skúsenosťami v používaní trombolytickej liečby a vybavenia na monitorovanie liečby. Pri podávaní Actilyse sa odporúča mať k dispozícii za každých okolností štandardné resuscitačné vybavenie a farmakoterapiu.
Precitlivenosť
Imunitne sprostredkované reakcie z precitlivenosti súvisiace s podávaním Actilyse
môžu byť zapríčinené liečivom altepláza alebo ktoroukoľvek z pomocných látok. Po liečbe sa nepozorovala žiadna pretrvávajúca tvorba protilátok proti rekombinantnému ľudskému tkanivu – typu aktivátora molekuly plazminogénu. Neexistujú žiadne systematické skúsenosti s opakovaným podaním lieku Actilyse.
Existuje aj riziko vzniku reakcií z precitlivenosti sprostredkovaných neimunologickým mechanizmom.
Angioedém predstavuje najčastejšiu reakciu z precitlivenosti hlásenú pre liek Actilyse. Toto riziko môže byť zvýšené pri indikácii akútnej ischemickej cievnej mozgovej príhody a/alebo pri súbežnej liečbe ACE inhibítormi (pozri časť
4.5
). Pacienti liečení na ktorúkoľvek schválenú indikáciu sa majú sledovať z hľadiska možného vzniku angioedému počas infúzie a po dobu až do 24 h po infúzii.
Ak sa vyskytne závažná reakcia z precitlivenosti (napr. angioedém), infúzia sa má prerušiť a ihneď sa má začať adekvátna liečba. To môže zahŕňať intubáciu.
Krvácania
Najčastejšou komplikáciou počas liečby Actilyse je krvácanie. Súbežné užívanie iných liečív ovplyvňujúcich koaguláciu alebo funkciu krvných doštičiek môže prispieť ku krvácaniu. Keďže fibrín sa počas liečby Actilyse lyzuje, môže sa vyskytnúť krvácanie z nedávnych miest vpichu. Preto si trombolytická liečba vyžaduje dôsledné sledovanie všetkých miest možného krvácania (vrátane miest po zavedení katétra, vpichu do žily a tepny technikou „cutdown“ a vpichu po ihle). Počas liečby Actilyse sa má vyhnúť použitiu pevných katétrov, intramuskulárnych injekcií a nie nevyhnutných intervencií u pacienta.
Ak sa vyskytne potenciálne nebezpečné krvácanie, osobitne krvácanie do mozgu, fibrinolytická liečba sa musí prerušiť a okamžite sa musí ukončiť súbežné podávanie heparínu. Vo všeobecnosti však vzhľadom na krátky biologický polčas a minimálny vplyv na systémové koagulačné faktory nie je nevyhnutné nahrádzať faktory krvného zrážania. Väčšinu pacientov s krvácaním možno liečiť prerušením trombolytickej a antikoagulačnej liečby, náhradou objemu a manuálnym tlakom aplikovaným na poškodenú cievu. Ako sa podal heparín v priebehu 4 hodín od nástupu krvácania, má sa zvážiť podanie protamínu. U niekoľkých pacientov, ktorí neodpovedajú na uvedené konzervatívne
opatrenia, môže byť indikované uvážlivé použitie transfúznych liekov. Transfúzia kryoprecipitátu, čerstvej zmrazenej plazmy a trombocytov sa má zvážiť podľa klinického a laboratórneho nálezu po každom podaní. Pri infúzii kryoprecipitátu je žiaduce dosiahnuť cieľovú hladinu fibrinogénu 1 g/l. Antifibrinolytiká sú dostupné ako posledná možnosť.
U starších pacientov je zvýšené riziko intrakraniálneho krvácania, preto sa má u týchto pacientov vykonať starostlivé zhodnotenie pomeru rizika k prínosom liečby.
Ako u všetkých trombolytických liekov, je potrebné osobitne starostlivo posúdiť očakávaný terapeutický prínos voči možným rizikám, najmä u pacientov
s malými nedávnymi traumatizujúcimi výkonmi, ako sú biopsie, punkcia veľkých ciev, intramuskulárne injekcie, masáž srdca pri resuscitácii,
so stavmi so zvýšeným rizikom krvácania, ktoré nie sú uvedené v časti 4.3.
Pacienti, ktorí dostávajú liečbu perorálnym antikoagulanciom:
Použitie Actilyse možno zvážiť, ak dávkovanie alebo čas od posledného užitia antikoagulačnej liečby má za následok reziduálnu účinnosť, ktorá sa pravdepodobne nedá potvrdiť vhodným testom (testami) antikoagulačnej aktivity daného lieku (liekov) a ktorý nepreukazuje žiadnu klinicky významnú aktivitu na koagulačný systém (napr. INR ≤ 1,3 pre antagonistov vitamínu K alebo hodnoty ďalšieho vhodného testu (testov) pre iné perorálne antikoagulanciá nepresahujú hodnoty hornej hranice normy).
Pediatrická populácia
Skúsenosti s použitím Actilyse u detí a dospievajúcich sú zatiaľ iba obmedzené. Keď sa zváži použitie Actilyse na liečbu náhlej ischemickej cievnej mozgovej príhody u dôsledne zvolených dospievajúcich vo veku ≥ 16 rokov, prínos sa má individuálne porovnať s rizikami a podľa potreby sa treba porozprávať s pacientom a jeho rodičom/poručníkom. Dospievajúci vo veku ≥ 16 rokov sa majú liečiť podľa pokynov uvedených v informáciách pre dospelú populáciu po vykonaní vhodných zobrazovacách vyšetrení, aby sa vylúčila falošná cievna mozgová príhoda (stroke mimic) a potvrdila oklúzia tepny, ktorázodpodvedá neurologickému deficitu (pozri časť
5.1
).
Ďalšie špeciálne upozornenia a varovania pri akútnom infarkte myokardu a akútnej masívnej pľúcnej embólii:
Nesmie sa podať dávka presahujúca 100 mg alteplázy, pretože sa spájala s ďalším zvýšením rizika intrakraniálneho krvácania. Preto sa musí osobitná pozornosť venovať tomu, aby sa dodržalo dávkovanie infúzie alteplázy podľa popisu v časti 4.2.
Osobitne starostlivo sa má posúdiť očakávaný terapeutický prínos liečby voči možným rizikám, najmä u pacientov so systolickým krvným tlakom > 160 mm Hg (pozri časť
4.3
) a v pokročilom veku, čo môže zvýšiť riziko intracerebrálneho krvácania. Hoci terapeutický prínos je priaznivý aj u starších pacientov, má sa dôsledne zvážiť pomer prínosu a rizika.
GPIIb/IIIa antagonisti:
Súčasné používanie GPIIb/IIIa antagonistov zvyšuje riziko krvácania. Ďalšie osobitné upozornenia a varovania pri akútnom infarkte myokardu
Arytmie:
Koronárna trombolýza môže spôsobiť arytmiu súvisiacu s reperfúziou.
Reperfúzne arytmie môžu spôsobiť zástavu srdca, čo môže byť život ohrozujúce a môže si to vyžadovať použitie konvenčnej antiarytmickej terapie.
Trombembolizmus:
Použitie trombolytík môže zvyšovať riziko trombembolických udalostí u pacientov s trombom v ľavej polovici srdca, napr. s mitrálnou stenózou alebo fibriláciou predsiení.
Ďalšie špeciálne upozornenia a varovania pri náhlej ischemickej cievnej mozgovej príhode:
Špeciálne upozornenie pri používaní:
Liečba sa musí vykonať iba pod dohľadom a následným sledovaním lekára, ktorý je zaškolený a má skúsenosti s neurovaskulárnou starostlivosťou. Na overenie indikácie liečby možno podľa potreby uvažovať o diagnostických metódach na diaľku (pozri časť
4.1
).
Špeciálne upozornenia/stavy so zníženým pomerom prínos/riziko:
Intracerebrálne krvácanie predstavuje hlavnú nežiaducu reakciu pri liečbe náhlej ischemickej cievnej mozgovej príhody (až 15 % pacientov bez nárastu celkovej mortality a bez súvisiaceho nárastu kombinovanej celkovej mortality spolu so závažnou invaliditou , t.j. modified Rankin scale/modifikovaná Rankinova škála [mRS] 5 a 6). V porovnaní s inými indikáciami je u pacientov s náhlou ischemickou cievnou mozgovou príhodou liečených Actilyse významne zvýšené riziko intrakraniálneho krvácania, pretože krvácanie sa vyskytuje najmä v oblasti infarktu. To sa osobitne vzťahuje na nasledovné prípady:
všetky situácie uvedené v časti 4.3 a vo všeobecnosti všetky situácie sprevádzané vysokým rizikom krvácania,
s predlžujúcim sa časom liečby od nástupu príznakov sa znižuje čistý klinický prínos, preto sa podanie Actilyse nemá oneskoriť.
pacienti s predchádzajúcou liečbou kyselinou acetylsalicylovou (ASA) majú vyššie riziko intracerebrálneho krvácania, najmä ak sa liečba Actilyse oneskorí.
V porovnaní s mladšími pacientmi majú pacienti v pokročilom veku (viac ako 80 rokov) niečo horšie výsledky nezávisle od liečby. Takisto je u nich pravdepodobnejšie, že utrpia viac závažných cievnych mozgových príhod, ktoré sa spájajú s vyšším absolútnym rizikom intracerebrálneho krvácania pri trombolýze v porovnaní
s miernejšími cievnymi mozgovými príhodami pri trombolýze alebo
s netrombolyzovanými pacientmi. Hoci dostupné údaje naznačujú, že čistý prínos Actilyse u pacientov starších ako 80 rokov je menší v porovnaní s mladšími pacientmi, Actilyse sa môže použiť u pacientov starších ako 80 rokov na základe individuálneho posúdenia pomeru prínosu a rizík (pozri časť
5.1
). Pacienti v pokročilom veku sa majú voliť veľmi opatrne, pričom sa berie do úvahy celkový stav ako aj neurologický stav.Terapeutický prínos sa znižuje u pacientov, ktorí mali v minulosti cievnu mozgovú príhodu (pozri aj časť 4.3) alebo u pacientov so známym nekontrolovaným diabetom, takže pomer prínosu a rizík sa u týchto pacientov pokladá za menej priaznivejší, ale stále pozitívny.
U pacientov s veľmi ľahkou cievnou mozgovou príhodou riziká prevyšujú očakávaný prínos (pozri časť
4.3
).
U pacientov s veľmi ťažkou cievnou mozgovou príhodou je vyššie riziko intracerebrálneho krvácania a úmrtia a nemajú byť liečení (pozri časť
4.3
).
U pacientov s rozsiahlym infarktom je vyššie riziko horších výsledkov vrátane závažného krvácania a úmrtia. U týchto pacientov sa má dôsledne zvážiť pomer prínosu a rizík.
U pacientov s cievnou mozgovou príhodou sa pravdepodobnosť dobrých výsledkov zhoršuje s dlhším časom od nástupu príznakov po liečbu, so zvyšujúcim sa vekom, zvyšujúcou sa závažnosťou cievnej mozgovej príhody a zvýšenými hodnotami glykémie pri hospitalizácii, zatiaľ čo pravdepodobnosť závažného telesného postihnutia a úmrtia alebo symptomatického intrakraniálneho krvácania sa zvyšuje nezávisle od liečby.
Liečba sa nesmie začať neskôr ako po 4,5 hodinách od nástupu príznakov z dôvodu nepriaznivého pomeru prínosu/rizika, čo vychádza predovšetkým z nasledovného:
pozitívne účinky liečby sa s pribúdajúcim časom znižujú
predovšetkým u pacientov s predchádzajúcou liečbou kyselinou acetylsalicylovou (ASA) sa zvyšuje miera mortality
zvýšeného rizika symptomatického krvácania
Sledovanie krvného tlaku
Sledovanie krvného tlaku (TK) počas liečby a do 24 hodín sa zdá opodstatnené; ak je systolický TK
180 mm Hg alebo diastolický TK > 105 mm Hg, odporúča sa intravenózna antihypertenzívna liečba.
Ďalšie špeciálne upozornenia:
Reperfúzia ischemickej oblasti môže viesť k edému mozgu v oblasti infarktu.
Z dôvodu zvýšeného rizika krvácania sa prvých 24 hodín po trombolýze alteplázou nemá začať liečba inhibítormi agregácie trombocytov.