Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Zdroj
AIFA
Farmakoterapeutická skupina: Antiemetiká, antagonisty sérotonínu (5-HT3)
ATC kód: A04AA01
Mechanizmus účinku
Ondansetrón je silný a vysoko selektívny antagonista 5-HT3 receptorov.
Presný mechanizmus jeho účinku na potlačenie nevoľnosti a vracania nie je známy. Chemoterapia a rádioterapia môžu spôsobovať uvoľňovanie 5-HT v tenkom čreve, a tak spúšťať reflex vracania aktiváciou aferentných dráh blúdivého nervu prostredníctvom 5-HT3 receptorov. Ondansetrón blokuje iniciáciu tohto reflexu. Aktivácia aferentných dráh blúdivého nervu môže tiež spôsobovať uvoľnenie 5-HT v
area postrema
, ktorá sa nachádza na spodine štvrtej mozgovej komory, a týmto spôsobom môže tiež dochádzať k vyvolaniu vracania centrálnym mechanizmom. Tlmivý účinok ondansetrónu na nevoľnosť a vracanie indukované cytotoxickou chemoterapiou a rádioterapiou je preto pravdepodobne sprostredkovaný antagonistickým účinkom na receptory 5-HT3 v neurónoch periférneho i centrálneho nervového systému. Mechanizmus účinku pri pooperačnej nevoľnosti a vracaní nie je známy, ale môže byť rovnaký ako u cytotoxicky vyvolanej nevoľnosti a vracaní.
Ondansetrón nemení plazmatické koncentrácie prolaktínu.
Úloha ondansetrónu pri vracaní indukovanom opiátmi sa doposiaľ nezistila.
Predĺženie intervalu QT
Účinok ondansetrónu na interval QTc bol vyhodnotený v dvojito zaslepenom, randomizovanom, placebom a pozitívne (moxifloxacínom) kontrolovanom prekríženom klinickom skúšaní na 58 zdravých dospelých mužoch a ženách. Dávky ondansetrónu zahrňovali 8 mg a 32 mg intravenózne infundovaných v priebehu 15 minút. Pri najvyššej testovanej dávke 32 mg maximálny priemerný (horná hranica 90 % CI) rozdiel v QTcF oproti placebu po korekcii východiskovými hodnotami bol 19,6 (21,5) msec. Pri najnižšej testovanej dávke 8 mg maximálny priemerný (horná hranica 90 % CI) rozdiel v QTcF oproti placebu po korekcii východiskovými hodnotami bol 5,8 (7,8) msec. V tejto štúdii neboli namerané hodnoty QTcF vyššie ako 480 msec a žiadne predĺženie QTcF nebolo väčšie ako 60 msec. V meraných elektrokardiografických intervaloch PR alebo QRS neboli žiadne významné zmeny.
Pediatrická populácia:
CINV
Účinnosť ondansetrónu pri kontrole vracania a nevoľnosti indukovanej chemoterapiou rakoviny sa vyhodnocovala v dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii u 415 pacientov vo veku od 1 do 18 rokov (S3AB3006). V dňoch chemoterapie bol pacientom podaný ondansetrón v dávke 5 mg/m
2
intravenózne a ondansetrón v dávke 4 mg perorálne po 8 až 12 hodinách alebo ondansetrón v dávke 0,45 mg/kg intravenózne a placebo perorálne po 8 až 12 hodinách. Po chemoterapii bola obom skupinám podávaná dávka 4 mg ondansetrónu vo forme sirupu dvakrát denne počas 3 dní. Úplná kontrola vracania počas najhoršieho dňa chemoterapie bola 49 % (5 mg/m
2
intravenózne a ondansetrón v dávke 4 mg perorálne) a 41 % (0,45 mg/kg intravenózne a placebo perorálne). Po chemoterapii bola obom skupinám podávaná dávka 4 mg ondansetrónu vo forme sirupu dvakrát denne počas 3 dní. Medzi dvomi liečebnými skupinami neboli pozorované žiadne rozdiely v celkovom výskyte a povahe nežiaducich účinkov.
Dvojito zaslepená randomizovaná a placebom kontrolovaná štúdia (S3AB4003) u 438 pacientov vo veku od 1 do 17 rokov preukázala úplnú kontrolu vracania počas najhoršieho dňa chemoterapie u:
73 % pacientov, ak bol ondansetrón podávaný v dávke 5 mg/m
2
intravenózne spolu s 2 až 4 mg dexametazónu perorálne.
71 % pacientov, keď bol ondansetrón podávaný ako sirup v dávke 8 mg spolu s 2 až 4 mg dexametazónu perorálne v dňoch chemoterapie.
Po chemoterapii bola obom skupinám podávaná dávka 4 mg ondansetrónu vo forme sirupu dvakrát denne počas 2 dní. Neboli pozorované žiadne rozdiely v celkovom výskyte a povahe nežiaducich účinkov medzi obidvomi liečebnými skupinami.
Účinnosť ondansetrónu u 75 detí vo veku 6 až 48 mesiacov bola preskúmaná v rámci otvorenej, nekomparatívnej a jednoramennej štúdii (S3A40320). Všetkým deťom boli podané tri dávky 0,15 mg/kg intravenózneho ondansetrónu 30 minút pred začiatkom chemoterapie a potom 4 a 8 hodín po prvej dávke. Úplná kontrola vracania sa dosiahla u 56 % pacientov.
Ďalšia otvorená, neoperatívna a jednoramenná štúdia (S3A239) skúmala účinnosť jednej intravenóznej dávky 0,15 mg/kg ondansetrónu, po ktorej nasledovali dve dávky ondansetrónu (4 mg u detí vo veku < 12 rokov a 8 mg u detí vo veku ≥ 12 rokov) (celkový počet detí n = 28). Úplná kontrola vracania sa dosiahla u 42 % pacientov.
PONV
Účinnosť jednej dávky ondansetrónu pri prevencii pooperačnej nevoľnosti a vracania sa skúmala v randomizovanej, dvojito zaslepenej a placebom kontrolovanej štúdii u 670 detí vo veku od 1 do 24 mesiacov (postkonceptuálny vek ≥ 44 týždňov, hmotnosť ≥3 kg). U zahrnutých subjektov bol naplánovaný chirurgický zákrok v celkovej anestézii a ich stav ASA bol ≤ III. Jedna dávka ondansetrónu v koncentrácii 0,1 mg/kg bola podaná do piatich minút po indukcii anestézie. Pomer subjektov, u ktorých sa vyskytla aspoň jedna epizóda vracania počas 24-hodinového obdobia hodnotenia (ITT), bol vyšší u pacientov s placebom, než u pacientov prijímajúcich ondansetrón (28 %, resp. 11 % p < 0,0001).
Štyri dvojito zaslepené, placebom kontrolované štúdie sa vykonali u 1 469 pediatrických pacientov mužského a ženského pohlavia (vo veku 2 až 12 rokov), ktorí podstúpili celkovú anestéziu. Pacienti boli randomizovaní buď na jednotlivé intravenózne dávky ondansetrónu (0,1 mg/kg u pediatrických pacientov s hmotnosťou 40 kg alebo menej, 4 mg u pediatrických pacientov s hmotnosťou viac ako 40 kg; počet pacientov = 735) alebo na placebo (počet pacientov = 734). Študované liečivo sa podávalo po dobu aspoň 30 sekúnd ihneď pred alebo po indukcii anestézie. Ondansetrón bol signifikantne účinnejší v prevencii nauzey a vracania ako placebo. Výsledky týchto štúdií sú zhrnuté v Tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3: Prevencia a liečba PONV u pediatrických pacientov – Odpoveď na liečbu počas 24 hodín
Štúdia
Koncový bod
Ondansetrón %
Placebo %
p hodnota
S3A380
CR
68
39
≤ 0,001
S3GT09
CR
61
35
≤ 0,001
S3A381
CR
53
17
≤ 0,001
S3GT11
žiadna nauzea
64
51
0,004
S3GT11
žiadne vracanie
60
47
0,004
CR = žiadne epizódy vracania, záchrany alebo ukončenia
⚠️ Upozornenia
Reakcie precitlivenosti boli popísané u pacientov, u ktorých sa zistila precitlivenosť na ostatné selektívne antagonisty 5HT3 receptorov.
Respiračné príhody majú byť liečené symptomaticky a lekári im majú venovať zvláštnu pozornosť ako prekurzorom reakcií z precitlivenosti.
Ondansetrón predlžuje interval QT spôsobom závislým od dávky (pozri časť
5.1
). Okrem toho boli u pacientov, ktorí dostávali ondansetrón, zaznamenané po uvedení lieku na trh prípady
Torsade de Pointes
. Ondansetrón nepodávajte pacientom s vrodeným syndrómom predĺženého intervalu QT. Ondansetrón sa má podávať opatrne pacientom, ktorí majú alebo sa u nich môže vyvinúť predĺženie intervalu QTc, vrátane pacientov s abnormalitami elektrolytov, kongestívnym zlyhávaním srdca, bradyarytmiami alebo pacientom, ktorí užívajú iné lieky, ktoré vedú k predĺženiu intervalu QT alebo abnormalitám elektrolytov.
Hypokaliémia a hypomagneziémia majú byť pred podaním ondansetrónu korigované.
Po uvedení lieku na trh bol u pacientov po podaní ondansetrónu súbežne s inými sérotonergikami (vrátane selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu – SSRI a inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu – SNRI) hlásený sérotonínový syndróm (vrátane pozmeneného duševného stavu, autonómnej instability a neuromuskulárnych abnormalít). Pokiaľ je súbežná liečba ondansetrónom a inými sérotonergikami z lekárskeho hľadiska nutná, musia byť pacienti náležite sledovaní.
V súvislosti s ondansetrónom je známe, že predlžuje čas prechodu hrubým črevom, a preto je pacientov s príznakmi subakútnej intestinálnej obštrukcie potrebné sledovať po jeho podaní.
U pacientov s adenotonzilárnym zákrokom môže ondansetrón podaný na prevenciu nevoľnosti a vracania maskovať okultné krvácanie. Preto je nutné takýchto pacienti po podaní ondansetrónu starostlivo sledovať.
Injekcia ondansetrónu obsahuje 2,5 mmol (alebo 57,9 mg) sodíka na maximálnu dennú dávku 32 mg. Toto je potrebné vziať do úvahy u pacientov s diétou s obmedzeným príjmom sodíka.
Pediatrická populácia:
U pediatrických pacientov, ktorým sa podáva ondansetrón s hepatotoxickými chemoterapeutikami, sa má pozorne sledovať narušenie funkcií pečene.
CINV
:
Pri výpočte dávky na základe mg/kg a podávaní troch dávok v štvorhodinových intervaloch bude celková denná dávka vyššia než v prípade jednorazovej dávky 5 mg/m
2
nasledovanej perorálnou dávkou. Komparatívna účinnosť týchto dvoch rôznych režimov dávkovania nebola preskúmaná v klinických štúdiách. Krížové skúšobné porovnávanie indikuje podobnú účinnosť v oboch režimoch (pozri časť 5.1).