Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
AIFA
Farmakoterapeutická skupina: antineoplastiká, inhibítory proteínkinázy, ATC kód: L01EX08 Mechanizmus účinku
Lenvatinib je inhibítor receptora tyrozínkinázy, ktorý selektívne inhibuje aktivity kinázy receptorov cievneho endoteliálneho rastového faktoru (VGEF) VGEF1 (FLT1), VEGFR2 (KDR) a VEGFR3 (FLT4), spolu s ďalšími RTK súvisiacich s proangiogénnymi a onkogénnymi dráhami, vrátane receptorov rastového faktora fibroblastov (FGF) FGFR1, 2, 3 a 4, receptorov rastového faktora odvodeného od krvných doštičiek (PDGF) PDGFRα, KIT a RET. V prípade syngénnych myšacích modelov nádoru lenvatinib znížil makrofágy súvisiace s nádorom, zvýšil aktivované cytotoxické T-bunky a preukázal vyššiu mieru protinádorovej aktivity v kombinácii s monoklonálnymi protilátkami proti PD-1 v porovnaní so samotnou liečbou.
Kombinácia lenvatinibu a everolimu preukázala zvýšenú antiangiogénnu a protinádorovú aktivitu, čo sa prejavilo väčším znížením proliferácie buniek endotelu, formácie kanálov a signalizácie VEGF
in vitro a objemu nádoru ľudského karcinómu renálnych buniek na xenograftových modeloch na myšiach ako u každého liečiva samostatne.
Hoci sa nerealizovali štúdie priamo s lenvatinibom, predpokladá sa, že mechanizmus účinku (mechanism of action ‒ MOA) pre hypertenzie je sprostredkovaný inhibíciou VEGFR2 vo vaskulárnych endoteliálnych bunkách. Podobne, hoci neprebehla priama štúdia, sa predpokladá, že MOA pre proteinúriu je sprostredkovaný down reguláciou VEGFR1 a VEGFR2
v podocytoch glomerulov.
Mechanizmus účinku pre hypotyreózu nie je úplne objasnený.
Mechanizmus účinku pre zhoršenie hypercholesterolémie pri kombinovanej liečbe lenvatinibom a everolimom nebol priamo študovaný a nie je úplne objasnený.
Napriek tomu, že mechanizmus účinku zhoršenia hnačky pri kombinovanej liečbe lenvatinibom
a everolimom nebol priamo študovaný, predpokladá sa, že je zapríčinený poruchou intestinálnych funkcií súvisiacou s mechanizmom účinku jednotlivých látok- inhibíciou VEGF/VEGFR a c-KIT lenvatinibom spolu s inhibíciou mTOR/NHE3 everolimom.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Liečba prvej línie u pacientov s RCC (v kombinácii s pembrolizumabom)
Účinnosť lenvatinibu v kombinácii s pembrolizumabom sa skúmala v multicentrickej, otvorenej, randomizovanej štúdii 307 (CLEAR), do ktorej bolo zaradených 1 069 pacientov s pokročilým RCC s komponentom čírych buniek vrátane iných histologických vlastností, ako je sarkomatoidný
a papilárny karcinóm, pri liečbe prvej línie. Pacienti boli zaradení bez ohľadu na stav expresie PD-L1 v nádore. Zo štúdie boli vyradení pacienti s aktívnym autoimunitným ochorením alebo zdravotným stavom vyžadujúcim imunosupresiu. Randomizácia bola stratifikovaná podľa geografického regiónu (Severná Amerika a západná Európa oproti „zvyšku sveta“) a prognostických skupín (priaznivé, stredné a nepriaznivé riziko) na základe kritérií centra Memorial Sloan Kettering Cancer Center (MSKCC).
Pacienti boli randomizovaní na podávanie lenvatinibu 20 mg perorálne jedenkrát denne v kombinácii s 200 mg pembrolizumabu intravenózne každé 3 týždne (n = 355) alebo lenvatinibu 18 mg perorálne jedenkrát denne v kombinácii s everolimom 5 mg perorálne jedenkrát denne (n = 357), prípadne sunitinibu 50 mg perorálne jedenkrát denne počas 4 týždňov s následným vysadením liečby na
2 týždne (n = 357). Všetci pacienti v skupine s lenvatinibom v kombinácii s pembrolizumabom začali s dávkou lenvatinibu 20 mg perorálne jedenkrát denne. Medián času do prvého zníženia dávky pre lenvatinib bol 1,9 mesiaca. Medián priemernej dennej dávky pre lenvatinib bol 14 mg. Liečba pokračovala do výskytu neprijateľnej toxicity alebo progresie ochorenia podľa posúdenia skúšajúcim a potvrdenia nezávislou rádiologickou hodnotiacou komisiou (independent radiologic review committee – IRC) s použitím kritérií hodnotenia odpovede solídnych tumorov verzie 1.1 (Response Evaluation Criteria in Solid Tumours Version 1.1 – RECIST 1.1). Podávanie lenvatinibu
s pembrolizumabom bolo schválené nad rámec progresie ochorenia definovanej podľa RECIST, ak bol pacient klinicky stabilizovaný a na základe stanovenia skúšajúceho preňho liečba predstavovala klinický prínos. Liečba pembrolizumabom pokračovala maximálne 24 mesiacov, avšak liečba lenvatinibom mohla pokračovať nad rámec 24 mesiacov. Zhodnotenie stavu nádoru sa vykonalo
v počiatočnej fáze a potom každých 8 týždňov.
Charakteristiky populácie tejto štúdie (355 pacientov v skupine s lenvatinibom v kombinácii s pembrolizumabom a 357 pacientov v skupine so sunitinibom) boli nasledovné: medián veku
62 rokov (rozsah: 29 až 88 rokov); 41 % vo veku 65 alebo viac rokov, 74 % mužov; 75 % bielej, 21 % ázijskej, 1 % čiernej a 2 % inej rasy; 17 % a 83 % pacientov malo KPS v počiatočnej fáze na úrovni 70 až 80 a 90 až 100 v danom poradí; rozdelenie pacientov na základe kategórie rizikových skupín podľa konzorcia medzinárodnej databázy metastázujúceho karcinómu renálnych buniek (International Metastatic RCC Database Consortium – IMDC) bolo 33 % priaznivých, 56 % stredných a 10 % nepriaznivých, a prognostických podskupín podľa MSKCC bolo 27 % priaznivých, 64 % stredných
a 9 % nepriaznivých. Metastatické ochorenie bolo prítomné u 99 % pacientov a lokálne pokročilé ochorenie bolo prítomné u 1 %. Bežnými oblasťami výskytu metastáz u pacientov boli pľúca (69 %), lymfatické uzliny (46 %) a kosti (26 %).
Primárnym meradlom výsledku účinnosti bolo prežitie bez progresie (progression free survival – PFS) na základe RECIST 1.1 podľa IRC. Kľúčové sekundárne meradlá účinnosti zahŕňali celkové prežitie (overall survival – OS) a objektívnu mieru odpovede (objective response rate – ORR). Lenvatinib
v kombinácii s pembrolizumabom preukázali štatisticky významné zlepšenie PFS, OS a ORR
v porovnaní so sunitinibom vo vopred špecifikovanej analýze vykonávania (finálna analýza pre PFS). Medián PFS pre lenvatinib bol v kombinácii s pembrolizumabom 23,9 mesiaca (95 % CI: 20,8, 27,7) v porovnaní s 9,2 mesiaca (95 % CI: 6,0, 11,0) pre sunitinib, s HR 0,39 (95 % CI: 0,32, 0,49;
s hodnotou P < 0,0001). Pre OS bol HR 0,66 (95 % CI: 0,49, 0,88; hodnota P 0,0049) s mediánom sledovania OS 26,5 mesiaca a mediánom trvania liečby pre lenvatinib v kombinácii
s pembrolizumabom 17,0 mesiaca. ORR pre lenvatinib bola v kombinácii s pembrolizumabom 71 % (95 % CI: 66, 76) verzus 36 % (95 % CI: 31, 41) s hodnotou P < 0,0001 pre sunitinib. Výsledky účinnosti pre PFS, OS a ORR pri protokolom špecifikovanej finálnej analýze (s mediánom sledovania 49,4 mesiaca) sú zhrnuté v tabuľke 5, obrázku 1 a obrázku 2. Výsledky PFS boli konzistentné naprieč
vopred špecifikovanými podskupinami, prognostickými skupinami podľa MSKCC a stavom expresie PD-L1 v nádore. Výsledky účinnosti na základe prognostických podskupín podľa MSKCC sú zhrnuté v tabuľke 6.
Finálna OS analýza nebola upravená tak, aby brala do úvahy nasledovné liečby, pričom 195/357 (54,6 %) pacientov v ramene sunitinibu a 56/355 (15,8 %) pacientov v ramene lenvatinibu
v kombinácii s pembrolizumabom dostalo nasledovnú liečbu proti PD-1/PD-L1.
Tabuľka 5 Výsledky účinnosti pre karcinóm renálnych buniek podľa IRC v štúdii CLEAR
Lenvatinib 20 mg v kombinácii s pembrolizumabom 200 mgN = 355
Sunitinib 50 mgN = 357
Prežitie bez progresie (Progression-Free Survival – PFS)*
Počet udalostí, n (%)
207 (58 %)
214 (60 %)
Medián PFS v mesiacoch (95 % CI)
a
23,9 (20,8; 27,7)
9,2 (6,0; 11,0)
Pomer rizík (95 % CI)
b,
c
0,47 (0,38; 0,57)
Hodnota P
c
< 0,0001
Celkové prežitie (Overall Survival – OS)
Počet úmrtí, n (%)
149 (42 %)
159 (45 %)
Medián OS v mesiacoch (95 % CI)
a
53,7 (48,7, NE)
54,3 (40,9, NE)
Pomer rizík (95 % CI)
b,
c
0,79 (0,63; 0,99)
Hodnota P
c
0,0424
Objektívna miera odpovede (potvrdená)
Objektívna miera odpovede, n (%)
253 (71,3 %)
131 (36,7 %)
(95 % CI)
(66,6, 76,0)
(31,7, 41,7)
Počet úplných odpovedí (complete responses – CR), n (%)
65 (18,3 %)
17 (4,8 %)
Počet čiastočných odpovedí (partial responses – PR), n (%)
188 (53,0 %)
114 (32 %)
Hodnota P
d
< 0,0001
Trvanie odpovede
a
Medián v mesiacoch (rozsah)
26,7 (1,64+, 55,92+)
14,7 (1,64+, 54,08+)
Nádor sa posudzoval podľa RECIST 1.1; pre ORR sú zahrnuté len potvrdené odpovede. Dátum ukončenia zhromažďovania údajov (DCO) = 31. júla 2022CI = interval spoľahlivosti; NE = nemožno určiť* Primárna analýza PFS zahŕňala cenzurovanie novej protirakovinovej liečby. Výsledky pre PFS s cenzurovaním novej protirakovinovej liečby a bez neho boli konzistentné.Pri skorej vopred špecifikovanej finálnej analýze ORR (medián času sledovania 17,3 mesiaca) sa dosiahla štatisticky významná prevaha ORR porovnaním lenvatinibu v kombinácii s pembrolizumabom oproti sunitinibu (miera pravdepodobnosti: 3,84 (95 % CI: 2,81; 5,26), hodnota P < 0,0001).
Kvartily sú odhadované pomocou Kaplan-Meierovej metódy.
Pomer rizík vychádza z Coxovho modelu proporcionálneho rizika zahŕňajúceho liečebnú skupinu ako faktor. Na väzby bola použitá Efronova metóda.
Stratifikované podľa geografického regiónu (Región 1: západná Európa a Severná Amerika; Región 2: zvyšok sveta) a prognostických skupín podľa MSKCC (priaznivé, stredné a nepriaznivé riziko) v IxRS. Nominálna hodnota P je pri obojstrannom teste založená na stratifikovanom log-rank teste.
Menovitá hodnota P je pri obojstrannom teste založená na stratifikovanom Cochran-Mantel-Haenszelovom (CMH) teste.
1,0
0,9
0,8
0,7
0,6
0,5
0,4
0.3
0.2
0,1
0
Medián (mesiace) (95% CI)
Levantinib + prembrolizumab 23,9 (20.8, 27,7)
Sunitib 9,2 (6,0, 11,0)
Miera PFS Miera PFS HR
po 24 mes. po 36 mes. (95 % CI)
49 % 37 % 0,47
23 % 18 % (0,38, 0,57)
0
6
12
18
24
30
Čas (mesiace)
36
42
48
54
60
Počet pacientov v riziku:
Levantinib + 355
prembrolizumab
Sunitib
357
Miera prežitia bez progresie
Obrázok 1 Kaplan-Meierova krivka prežitia bez progresie v štúdii CLEAR*
276
213
161
128
99
81
49
25
4
0
145
85
59
41
30
23
12
7
1
0
(DCO)31.júla 2022
*Na základe aktualizovanej PFS analýzy vykonanej v čase protokolom špecifikovanej finálnej OS analýzy.
1,0
0,9
0,8
0,7
0.6
0,5
0,4
0,3
0,2
0,1
Medián (mesiace) Miera OS po
0
Levantinib + prembrolizumab Sunitib
(95% CI)
53,7 (48,7, NE)
54,3 (40,9, NE)
Miera OS po HR
24 mes. 36 mes. (95 % CI)
80 % 66 % 0,79
70 % 60 % (0,63, 0,99)
0
6
12
18
24
30
36
42
48
54
60
66
Čas (mesiace)
Počet pacientov v riziku:
Levantinib + 355
prembrolizumab
Sunitib
357
Pravdepodobnosť prežitia
Obrázok 2 Kaplan-Meierove krivky pre celkové prežitie v štúdii CLEAR*
338
313
296
269
245
216
158
177
34
5
0
308
264
242
226
208
188
145
108
33
3
0
NE = nemožno určiť.
DCO: 31. júla 2022
*Na základe protokolom špecifikovanej konečnej OS analýzy
Štúdia CLEAR nemala za cieľ hodnotiť účinnosť jednotlivých podskupín. V tabuľke 6 je uvedený súhrn miery účinnosti na základe prognostických skupín podľa MSKCC na základe finálnej analýzy OS pri mediáne sledovania 49,4 mesiaca.
Tabuľka 6 Výsledky účinnosti v štúdii CLEAR na základe prognostických podskupín podľa MSKCC
Lenvatinib + pembrolizumab (N = 355)
Sunitinib (N = 357)
Lenvatinib + pembrolizumab oproti sunitinibu
Počet pacientov
Počet udalostí
Počet pacientov
Počet udalostí
Prežitie bez progresie (PFS) podľa IRC
a
PFS HR (95 % CI)
Priaznivé
96
56
97
65
0,46 (0,32, 0,67)
Stredné
227
129
228
130
0,51 (0,40, 0,65)
Nepriaznivé
32
22
32
19
0,18 (0,08; 0,42)
Celkové prežitie (OS)
a
OS HR (95 % CI)
Priaznivé
96
27
97
31
0,89 (0,53, 1,50)
Stredné
227
104
228
108
0,81 (0,62, 1,06)
Nepriaznivé
32
18
32
20
0,59 (0,31, 1,12)
a Medián sledovania 49,4mesiaca (dátum ukončenia zhromažďovania údajov –31. júla 2022)
Otvorená jednoramenná štúdia fázy 2
Kdispozícii sú ďalšie údaje zotvorenej jednoramennej štúdie fázy 2 KEYNOTE-B61 s lenvatinibom (20mg jedenkrát denne) vkombinácii spembrolizumabom (400mg každých 6týždňov) pre pacientov spokročilým alebo metastázujúcim RCC v prvej línii liečby shistológiou iných ako svetlých buniek (n=158) vrátane 59% papilárnych buniek, 18% chromofóbnych buniek, 4%buniek
s chromozonálnou translokáciou, 1% medulárnych buniek, 13% neklasifikovaných buniek a6% ostatných buniek. Hodnota ORR bola 50,6% (95% CI (42,6, 58,7)) amedián trvania odpovede bol 19,5mesiaca (95% CI 15,3, NR)
Liečba druhej línie u pacientov s RCC (v kombinácii s everolimom)
Bola uskutočnená multicentrická, randomizovaná, otvorená štúdia 205 na stanovenie bezpečnosti a účinnosti lenvatinibu podávaného samostatne alebo v kombinácii s everolimom u pacientov
s neresekovateľným pokročilým alebo metastatickým RCC. Štúdia sa skladá z fázy 1b hľadanie dávky a fázy 2. Fáza 1b zahŕňala 11 pacientov, ktorí dostávali kombináciu 18 mg lenvatinibu a 5 mg everolimu. Fáza 2 zahŕňala celkom 153 pacientov s neresekovateľným pokročilým alebo metastatickým RCC po jednej predchádzajúcej liečbe cielenej na VEGF. Celkom 62 pacientov užívalo kombináciu lenvatinibu a everolimu v odporúčanej dávke. Bolo vyžadované, okrem iného, aby pacienti mali histologicky potvrdený prevládajúci svetlobunkový RCC, rádiologický dôkaz progresie
s použitím RECIST 1.1, jednu predchádzajúcu liečbu cielenú na VEGF a performance status (PS) podľa Eastern Cooperative Oncology Group (ECOG) 0 alebo 1.
Pacienti boli náhodne rozdelení do jednej z 3 skupín: 18 mg lenvatinibu plus 5 mg everolimu, 24 mg lenvatinibu alebo 10 mg everolimu v pomere 1:1:1. Pacienti boli rozdelení podľa hladiny hemoglobínu (≤13 g/dl vs. >13 g/dL pre mužov a ≤11,5 g/dl vs >11,5 g/dl pre ženy) a upraveného sérového vápnika (≥ 10 mg/dl vs. <10 mg/dl). Medián priemernej dennej dávky v skupine s kombináciou na pacienta bol 13,5 mg lenvatinibu (75,0 % určenej dennej dávky 18 mg) a 4,7 mg everolimu (93,6 % určenej dávky 5 mg). Konečná hladina dávky v skupine kombinovanej liečby bola 18 mg u 29 % pacientov, 14 mg
u 31 % pacientov, 10 mg u 23 % pacientov, 8 mg u 16 % pacientov a 4 mg u 2 % pacientov.
Zo 153 náhodne rozdelených pacientov bolo 73 % mužov, medián veku bol 61 rokov, 37 % pacientov bolo vo veku 65 rokov alebo starších, 7 % vo veku 75 rokov alebo starších a 97 % bolo kaukazskej rasy. Metastázy boli prítomné u 95 % pacientov a neresekovateľná pokročilá choroba bola prítomná
u 5 %. Všetci pacienti mali pri vstupe do štúdie ECOG PS 0 (55 %) alebo 1 (45 %) s podobnou distribúciou vo všetkých 3 liečebných skupinách. Vysoké riziko podľa kritérií Memorial Sloan Kettering Cancer Center (MSKCC) bolo pozorované u 39 % pacientov v skupine s lenvatinibom a everolimom, u 44 % v skupine s lenvatinibom a u 38 % v skupine s everolimom. Vysoké riziko
podľa kritérií International mRCC Database Consortium (IMDC) bolo pozorované u 20 % pacientov v liečebnej skupine s lenvatinibom a everolimom, 23 % v skupine s lenvatinibom a 24 % v skupine
s everolimom. Medián doby od diagnózy do prvej dávky bol 32 mesiacov v skupine s lenvatinibom a everolimom, 33 mesiacov v skupine s lenvatinibom a 26 mesiacov v skupine s everolimom. Všetci pacienti už boli predtým liečení inhibítorom VEGF: 65 % sunitinibom, 23 % pazopanibom, 4 % tivozanibom, 3 % bevacizumabom a 2 % sorafenibom alebo axitinibom.
Primárny ukazovateľ účinnosti bolo, na základe odpovedi tumoru hodnotenej riešiteľomPFS v skupine lenvatinibu a everolimu verzus v skupine everolimu a v skupine lenvatinibu verzus everolimu. Ďalšie ukazovatele účinnosti zahŕňajú OS a riešiteľom hodnotenú ORR.Hodnotenie nádoru bolo založené na kritériách RECIST 1.1
Skupina s lenvatinibom a everolimom preukázala štatisticky a klinicky významné zlepšenie v PFS v porovnaní so skupinou s everolimom (pozri tabuľku 7 a schéma 3). Na základe výsledkov prieskumnej post-hoc analýzy v podskupinách s obmedzeným počtom pacientov bol pozorovaný
pozitívny efekt na PFS bez ohľadu na to, ktorý inhibítor VEGF bol prvotne použitý: sunitinib (pomer rizík (hazard ratio‒ HR = 0,356 [95% CI: 0,188; 0,674])) alebo ostatné liečiva (HR = 0,350 [95% CI: 0,148; 0,828]). Skupina s lenvatinibom tiež ukázala zlepšenie v PFS v porovnaní so skupinou
s everolimom. Celkové prežitie bolo dlhšie v skupine s lenvatinibom a everolimom (pozri tabuľku 7 a schéma 4). Štúdia nebola zameraná na analýzu OS.
Liečebný účinok kombinácie na PFS a ORR podporil aj retrospektívny nezávislý zaslepený post-hoc prehľad snímok.V skupine s lenvatinibom a everolimom sa preukázalo štatisticky významné a klinicky významné zlepšenie PFS v porovnaní so skupinou s everolimom. Výsledky pri ORR boli konzistentné s hodnoteniami riešiteľov, 35,3 % v skupine s lenvatinibom a everolimom, s jednou kompletnou odpoveďou a 17 čiastočnými odpoveďami; žiaden pacient nemal objektívnu odpoveď v skupine
s everolimom (P < 0,0001) v prospech skupiny s lenvatinibom a everolimom.
Tabuľka 7 Výsledky účinnosti po jednej predchádzajúcej cielenej terapii VEGF v štúdii RCC 205
lenvatinib 18 mg + everolimus 5 mg (N=51)
lenvatinib 24 mg(N=52)
everolimus 10 mg(N=50)
Prežívanie bez progresie (PFS)
a
podľa hodnotenia riešiteľa
Medián PFS v mesiacoch (95% CI)
14,6 (5,9; 20,1)
7,4 (5,6; 10,2)
5,5 (3,5; 7,1)
Pomer rizík (95% CI)
b
lenvatinib + everolimus vs everolimus
0,40 (0,24; 0,67)
-
-
Hodnota Plenvatinib + everolimus vs everolimus
0,0005
-
-
Prežívanie bez progresie (PFS)
a
podľa post-hoc retrospektívneho nezávislého prehľadu
Medián PFS v mesiacoch (95% CI)
12,8 (7,4; 17,5)
9,0 (5,6; 10,2)
5,6 (3,6; 9,3)
Pomer rizík (95% CI)
b
lenvatinib + everolimus vseverolimus
0,45 (0,26; 0,79)
-
-
Hodnota Plenvatinib + everolimus vs everolimus
0,003
-
-
Celkové prežívanie (OS)
c
Počet prípadov úmrtí n (%)
32 (63)
34 (65)
37 (74)
Medián OS v mesiacoch (95% CI)
25,5 (16,4; 32,1)
19,1 (13,6; 26,2)
15,4 (11,8; 20,6)
Pomer rizík (95% CI)
b
lenvatinib + everolimus vs everolimus
0,59 (0,36; 0,97)
-
-
lenvatinib 18 mg + everolimus 5 mg (N=51)
lenvatinib 24 mg(N=52)
everolimus 10 mg(N=50)
Mieraobjektívnych odpovedí n (%) podľa hodnotenia riešiteľa
Kompletné odpovede
1 (2)
0
0
Čiastočné odpovede
21 (41)
14 (27)
3 (6)
Miera objektívnych odpovedí
22 (43)
14 (27)
3 (6)
Stabilné ochorenie
21 (41)
27 (52)
31 (62)
Medián doby trvania odpovede, v mesiacoch, (95% CI)
13,0 (3,7; NE)
7,5 (3,8; NE)
8,5 (7,5; 9,4)
Hodnotenie nádoru bolo založené na kritériách RECIST 1.1. Dátum uzávierky údajov = 13. jún 2014
Percentá sú založené na celkovom počte pacientov v úplnom analyzovanom súbore v relevantnej liečenej skupine. CI = interval spoľahlivosti; NE = neodhadnuteľné.
aOdhad bodov je založený na metóde Kaplan-Meier a 95% CI vychádza z Greenwoodovej formule za použitia log-log transformácie.
bStratifikovaný pomer rizík ja založený na stratifikovanom Coxovho modelu vrátane liečby ako kovariantného faktora
a hemoglobínu a korigovanej hladiny sérového kalcia ako strata. Na korekciu súvisiacich udalostí bola použitá Efronova metóda.
cDátum uzávierky údajov: 31. júl 2015
Počet rizikových pacientov:
Medián (mesiace) (95% CI)
Lenvatinib (18 mg) + Everolimus (5 mg) 14,6 (5,9; 20,1)
Lenvatinib (24 mg) 7,4 (5,6; 10,2)
Everolimus (10 mg) 5,5 (3,5; 7,1)
Lenvatinib (18 mg) + Everolimus (5 mg) vs Everolimus (10 mg): HR (95% CI): 0,40 (0,24; 0,67)
Log-rank test: P = 0,0005
L(18 mg) + E(5 mg) = Lenvatinib 18 mg + Everolimus 5 mg; L(24 mg) = Lenvatinib 24 mg; E(10 mg) = Everolimus 10 mg Dátum uzávierky údajov: 13. jún 2014
Prežitie bez progresie
Schéma 3 Kaplan-Meierov diagram prežitia bez progresie (hodnotené riešiteľom)
Počet rizikových pacientov:
Čas (mesiace)
L(18 mg) + E(5 mg) 51
41
27
23
16
10
5
1
0
L(24 mg) 52
41
29
20
11
6
4
1
0
E(10 mg) 50
29
15
11
7
3
1
0
Medián (mesiace) (95% CI)
Lenvatinib (18 mg) + Everolimus (5 mg) 25,5 (16,4; 32,1)
Lenvatinib (24 mg) 19,1 (13,6; 26,2)
Everolimus (10 mg) 15,4 (11,8; 20,6)
Lenvatinib (18 mg) + Everolimus (5 mg) vs. Everolimus (10 mg): HR (95% CI): 0,59 (0,36; 0,97)
Čas (mesiace)
L(18 mg) + E(5 mg) = Lenvatinib 18 mg + Everolimus 5 mg; L(24 mg) = Lenvatinib 24 mg; E(10 mg) = Everolimus 10 mg Dátum uzávierky údajov: 31. júl 2015
Pravdepodobnosť prežitia
Schéma 4 Kaplan-Meierov diagram celkového prežitia
Počet rizikových pacientov:
L(18 mg) + E(5 mg) 51 48
46
44
37
35
32
30
26
17
11
7
2
0
0
L(24 mg) 52 50
45
42
37
31
28
23
19
12
7
3
2
1
0
E(10 mg) 50 46
42
38
30
27
20
17
13
10
9
5
1
0
0
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s lenvatinibom v jednej alebo viacerých podskupinách pediatrickej populácie v súvislosti s liečbou
karcinómu renálnych buniek (RCC) (pre informácie o použití v pediatrickej populácii pozri časť
4.2
).
Pediatrické štúdie
Účinnosť lenvatinibu bola hodnotená, nebola však stanovená v dvoch otvorených štúdiách (ďalšie informácie o pediatrickej populácii nájdete aj v súhrne charakterisktických vlastností lieku Lenvima, časť 5.1):
Štúdia 216 bola multicentrická, otvorená jednoramenná štúdia fázy 1/2 s jednou skupinou k určeniu bezpečnosti, znášanlivosti a protinádorovej aktivity lenvatinibu podávaného v kombinácii
s everolimom u pediatrických pacientov (a mladých dospelých vo veku ≤ 21 rokov) s relabujúcimi alebo refraktérnymi solídnymi nádormi vrátane nádorov CNS. Celkovo bolo zaradených a liečených 64 pacientov. Vo fáze 1 (stanovenie dávkovania kombinácie liečiv) bolo zaradených a liečených
23 pacientov: 5 pacientov na úrovni dávky -1 (lenvatinib 8 mg/m
2
a everolimus 3 mg/m
2
)
a 18 pacientov na úrovni dávky 1 (lenvatinib 11 mg/m
2
a everolimus 3 mg/m
2
). Odporúčaná dávka kombinácie bola lenvatinib 11 mg/m
2
a everolimus 3 mg/m
2
, užívaná raz denne. Vo fáze 2 (rozšírená kohorta pacientov liečená kombináciou liečiv) bolo zaradených 41 pacientov, ktorí boli liečení odporúčanou dávkou v nasledujúcich skupinách: Ewingov sarkóm (EWS, n = 10), rabdomyosarkóm (RSM, n = 20) a glióm vysokého stupňa (HGG, n = 11). Primárnym ukazovateľom účinnosti bola miera objektívnej odpovede (ORR) v 16. týždni u hodnotiteľných pacientov na základe hodnotenia skúšajúceho lekára pomocou RECIST v1.1 alebo RANO (pre pacientov s HGG). V skupinách EWS a HGG sa nepozorovali žiadne objektívne odpovede; v skupine RSM sa pozorovali 2 čiastočné odpovede (PR) pre ORR v 16. týždni 10 % (95 % CI: 1,2, 31,7).
Štúdia 231 je multicentrická, otvorená štúdia fázy 2 typu „basket“ na hodnotenie protinádorovej aktivity a bezpečnosti lenvatinibu u detí, dospievajúcich a mladých dospelých vo veku od 2 do
≤ 21 rokov s relabovanými alebo refraktérnymi solídnymi nádormi vrátane EWS, RMS a HGG.
Celkovo bolo zaradených 127 pacientov, ktorí boli liečení lenvatinibom odporúčanou dávkou
(14 mg/m
2
) v nasledujúcich skupinách: EWS (n = 9), RSM (n = 17), HGG (n = 8) a iné solídne nádory (po n = 9 pre difúzny glióm strednej línie, meduloblastóm a ependymóm; všetky ostatné solídne
nádory n = 66). Primárnym ukazovateľom účinnosti bola ORR v 16. týždni u hodnotiteľných pacientov na základe hodnotenia skúšajúceho lekára pomocou RECIST v1.1 alebo RANO (pre pacientov s HGG). U pacientov s HGG, difúznym gliómom strednej línie, meduloblastómom alebo ependymómom neboli pozorované žiadne objektívne odpovede. V oboch skupinách EWS a RSM sa pozorovali dve PR pre ORR v 16. týždni 22,2 % (95 % CI: 2,8, 60,0) a 11,8 % (95 % CI: 1,5, 36,4) v uvedenom poradí. Päť PR (u pacientov so synoviálnym sarkómom [n = 2], kaposiformným
hemangioendoteliómom [n = 1], Wilmsovým nefroblastómom [n = 1] a svetlobunkovým karcinómom [n = 1]) sa pozorovalo medzi všetkými ostatnými solídnymi nádormi pre ORR v 16. týždni 7,7 %
(95 % CI: 2,5, 17,0).
⚠️ Upozornenia
Hypertenzia
U pacientov liečených lenvatinibom sa zvyčajne krátko po začatí liečby pozorovala hypertenzia (pozri časť
4.8
). Krvný tlak (TK) by mal byť pred začatím liečby lenvatinibom dostatočne kontrolovaný
a pacienti so známou hypertenziou by mali užívať stabilnú dávku antihypertenzív najmenej 1 týždeň pred začatím liečby lenvatinibom. Boli hlásené závažné komplikácie zle liečenej hypertenzie vrátane disekcie aorty. Včasné zistenie a účinné zvládnutie hypertenzie je dôležité na predchádzanie potreby
prerušiť alebo redukovať dávku lenvatinibu. Liečba antihypertenzívami by sa mala začať hneď, ako sa potvrdí zvýšený tlak krvi. TK by sa mal sledovať po jednom týždni liečby lenvatinibom, potom každé dva týždne prvé 2 mesiace a následne v mesačnom intervale. Výber antihypertenzívnej liečby by mal zohľadniť klinický stav každého pacienta a mal by byť v súlade so štandardnými liečebnými postupmi. U pacientov s normálnym tlakom krvi by sa pred liečbou lenvatinibom malo po zistení zvýšeného tlaku krvi začať s monoterapiou liekom z jednej z tried antihypertenzív. U pacientov užívajúcich antihypertenzívne lieky sa môže, ak je to vhodné, pristúpiť k zvýšeniu dávky aktuálnej medikácie alebo sa môže k liečbe pridať jedno alebo viac antihypertenzív z rozdielnej triedy. V prípade potreby hypertenziu liečte podľa odporučenia v tabuľke 3.
Tabuľka 3 Odporúčané postupy pre zvládnutie hypertenzie
Hodnota tlaku krvi (TK)
Odporučený postup
Systolický TK od ≥140 mmHg do <160 mmHg alebo diastolický TK od ≥90 mmHgdo <100 mmHg
Pokračovať s lenvatinibom a začať antihypertenzívnu liečbu, ak ešte nebola začatáALEBOPokračovať s lenvatinibom a zvýšiť dávku súčasnej antihypertenzívnej liečby alebo pridať ďalšie antihypertenzíva
Systolický TK od ≥160 mmHg alebo diastolický TK od ≥100 mmHgnapriek optimálnej antihypertenzívnej liečbe
48 hodín, opäť podať lenvatinib v redukovanej dávke (pozri časť
4.2
)
Život ohrozujúce následky(malígna hypertenzia, neurologické poruchy alebo hypertenzná kríza)
Je nutná urgentná intervencia. Vysadiť lenvatinib a začať patričnú liečbu.
Nepodať lenvatinib
Keď systolický TK klesne ≤150 mmHg, diastolický TK ≤95 mmHg a pacient je nastavený na stabilnú dávku antihypertenzív najmenej
Aneuryzmy a arteriálne disekcie
Používanie inhibítorov dráhy vaskulárneho endotelového rastového faktora (vascular endothelial growth factor, VEGF) u pacientov s hypertenziou alebo bez hypertenzie môže podporovať tvorbu aneuryziem a/alebo arteriálnych disekcií. Pred začatím liečby lenvatinibom je potrebné toto riziko dôkladne zvážiť u pacientov s rizikovými faktormi, ako je hypertenzia alebo aneuryzma v anamnéze.
Ženy vo fertilnom veku
Ženy vo fertilnom veku musia počas liečby lenvatinibom a mesiac po skončení liečby používať vysokoúčinnú antikoncepciu (pozri časť
4.6
). Zatiaľ nie je známe, či lenvatinib zvyšuje riziko tromboembolických príhod pri kombinácii s perorálnou antikoncepciou.
Proteinúria
U pacientov liečených lenvatinibom sa zvyčajne krátko po začatí liečby pozorovala proteinúria (pozri časť
4.8
). Bielkoviny v moči je treba pravidelne sledovať. Ak je proteinúria papierikovým
testom ≥ 2+, môže byť potrebné prerušiť podávanie, upraviť dávku alebo liečbu ukončiť (pozri
časť 4.2). Prípady nefrotického syndrómu boli hlásené u pacientov užívajúcich lenvatinib. V prípade nefrotického syndrómu sa má liečba lenvatinibom ukončiť.
Renálne zlyhanie alebo porucha renálnych funkcií
U pacientov liečených lenvatinibom sa pozorovali prípady poruchy renálnych funkcií a renálne zlyhanie (pozri časť
4.8
). Primárnym rizikovým faktorom bola dehydratácia a/alebo hypovolémia v dôsledku gastrointestinálnej toxicity. Gastrointestinálnu toxicitu treba aktívne liečiť, aby sa znížilo riziko poruchy renálnych funkcií alebo renálneho zlyhania. Opatrnosť je nutná u pacientov dostávajúcich liečivá ovplyvňujúce renín-angiontenzín-aldosterónový systém kvôli potenciálne vyššiemu riziku akútneho zlyhania obličiek pri kombinovanej liečbe. Ďalej môže byť potrebné prerušenie podávania, úprava dávky alebo ukončenie liečby (pozri časť
4.2
).
U pacientov so závažnou poruchou renálnych funkcií je potrebné upraviť úvodnú dávku lenvatinibu (pozri časti
4.2
. a 5.2).
Porucha činnosti srdca
U pacientov liečených lenvatinibom sa pozorovali porucha činnosti srdca (< 1 %) a znížená ejekčná frakcia ľavej komory (pozri časť
4.8
). U pacientov treba sledovať klinické príznaky alebo známky kardiálnej dekompenzácie. V takom prípade môže byť potrebné prerušenie podávania, úprava dávky alebo ukončenie liečby (pozri časť
4.2
).
Reverzibilný posteriórny encefalopatický syndróm (posterior reversible encephalopathy syndrome ‒ PRES) / Reverzibilný posteriórny leukoencefalopatický syndróm (reversible posterior leucoencephalopathy syndrome‒ RPLS)
U pacientov liečených lenvatinibom sa pozoroval PRES, tiež známy ako RPLS (< 1 %; pozri časť
4.8
). PRES je neurologická porucha, ktorá sa môže prejavovať bolesťami hlavy, záchvatmi, letargiou, zmätenosťou, zmenenými mentálnymi funkciami, slepotou a inými zrakovými alebo neurologickými poruchami. Môže byť prítomná aj mierna alebo závažná hypertenzia. Na potvrdenie diagnózy PRES je potrebná magnetická rezonancia. Na kontrolu tlaku krvi sa majú prijať primerané opatrenia (pozri časť
4.4
Hypertenzia). U pacientov so známkami alebo symptómami PRES môže byť potrebné prerušenie podávania, úprava dávky alebo ukončenie liečby (pozri časť
4.2
).
Hepatotoxicita
U pacientov liečených lenvatinibom boli hlásené nežiaduce reakcie spojené s poruchami pečeňových funkcií, so zvýšením alanínaminotransferázy, aspartátaminotransferázy a sérového bilirubínu.
U pacientov užívajúcich lenvatinib bolo hlásené hepatálne zlyhanie a akútna hepatitída (< 1 %; pozri časť
4.8
). Prípady hepatálneho zlyhania boli hlásené u pacientov s progresívnymi pečeňovými metastázami. Testy hepatálnych funkcií by sa mali vyšetriť pred začatím liečby, potom každé dva týždne prvé 2 mesiace a počas liečby v mesačnom intervale. V prípade hepatotoxicity môže byť potrebné prerušenie podávania, úprava dávky alebo ukončenie liečby (pozri časť
4.2
).
U pacientov so závažnou hepatálnou poruchou je potrebné upraviť úvodnú dávku lenvatinibu (pozri časti
4.2
. a 5.2).
Artériové tromboembólie
U pacientov liečených lenvatinibom boli hlásené prípady artériovej tromboembólie (cievna mozgová príhoda, tranzitórny ischemický atak a infarkt myokardu) (pozri časť
4.8
). Používanie lenvatinibu sa netestovalo u pacientov s anamnézou artériovej tromboembólie v predchádzajúcich 6 mesiacoch. Preto sa má lenvatinib používať u týchto pacientov s opatrnosťou. Rozhodnutie o liečbe by malo byť na základe pomeru prínosu/rizika u jednotlivého pacienta. V prípade artériovej trombotickej príhody sa má liečba lenvatinibom ukončiť.
Krvácanie
V klinických skúšaniach sa vyskytli a po uvedení na trh boli hlásené závažné krvácania spojené
s nádormi, vrátane fatálnych krvácavých príhod (pozri časť
4.8
). Počas sledovania po uvedení na trh sa u pacientov s anaplastickým karcinómom štítnej žľazy (anaplastic thyroid cancer- ATC) pozorovali závažné a fatálne krvácania z karotídy častejšie ako u pacientov s DTC alebo s inými typmi nádorov. Kvôli potenciálnemu riziku závažného krvácania spojeného so zmenšovaním nádoru/nekrózou nasledujúcou po liečbe lenvatinibom sa má zohľadniť stupeň invázie/infiltrácie nádoru do veľkých ciev (napr. karotídy). Niektoré prípady krvácania sa vyskytli sekundárne po zmenšení nádoru a formácii fistuly, napr. tracheoezofageálnej fistuly. Boli hlásené prípady fatálneho intrakraniálneho krvácania u niektorých pacientov s alebo bez metastáz do mozgu. Boli tiež hlásené krvácania na iných miestach ako je mozog (napr. trachea, brucho, pľúca).
V prípade krvácania môže byť potrebné prerušenie podávania, úprava dávky alebo ukončenie liečby (pozri časť
4.2
, tabuľka 2).
Gastrointestinálna perforácia a tvorba fistúl
U pacientov liečených lenvatinibom boli hlásené prípady gastrointestinálnych perforácií alebo fistúl (pozri časť
4.8
). Vo väčšine prípadov sa gastrointestinálne perforácie a fistuly vyskytli u rizikových pacientov ako napríklad po chirurgických zákrokoch alebo rádioterapii. V prípade gastrointestinálnej perforácie alebo fistuly môže byť potrebné prerušenie podávania, úprava dávky alebo ukončenie liečby (pozri časť
4.2
).
Non-gastrointestinálna fistula
U pacientov liečených lenvatinibom môže byť zvýšené riziko vzniku fistuly. V klinických skúšaniach a po uvedení na trh sa pozorovali prípady tvorby fistuly alebo zväčšenia fistuly, ktoré postihujú iné oblasti ako žalúdok alebo črevá (napr. tracheálna, tracheo-ezofageálna, ezofageálna, kožná, fistula ženského pohlavného traktu). Okrem toho bol pneumotorax hlásený tak s jasnými známkami bronchopleurálnej fistuly, ako aj bez nich. Niektoré prípady fistuly a pneumotoraxu boli spojené s regresiou tumoru alebo nekrózou. Podieľajúcimi sa rizikovými faktormi môžu byť predchádzajúci chirurgický výkon a rádioterapia. Pľúcne metastázy môžu tiež zvýšiť riziko pneumotoraxu. Liečba lenvatinibom sa nemá začať u pacientov s fistulou, aby sa vyhlo zhoršeniu a lenvatinib sa má vysadiť u pacientov s ezofageálnym alebo tracheobronchiálnym postihnutím alebo s akoukoľvek fistulou stupňa 4 (pozri časť
4.2
). K dispozícii sú iba obmedzené informácie ohľadom použitia prerušenia podávania alebo zníženia dávky pri riešení iných príhod, ale v niektorých prípadoch sa pozorovalo zhoršenie a odporúča sa opatrnosť. Lenvatinib môže nepriaznivo ovplyvňovať proces hojenia rán, tak ako ďalšie lieky rovnakej skupiny.
Predĺženie QT intervalu
Predĺženie QT/QTc intervalu bolo hlásené vo vyššej miere u pacientov liečených lenvatinibom než u pacientov na placebe (pozri časť
4.8
). Elektrokardiogram sa má sledovať u všetkých pacientov
a zvýšenú pozornosť treba venovať pacientom s vrodeným syndrómom predĺženého QT intervalu, kongestívnym srdcovým zlyhaním, bradyarytmiami a tých, čo užívajú lieky predlžujúce QT interval (vrátane antiarytmík triedy Ia a III). Od podania lenvatinibu sa má upustiť v prípade rozvoja predĺženia QT intervalu väčšieho než 500 ms. V podávaní lenvatinibu sa má pokračovať v zníženej dávke, keď sa predĺženie QTc upraví < 480 ms alebo do pôvodného stavu.
Poruchy elektrolytov ako hypokalémia, hypokalcémia a hypomagneziémia zvyšujú riziko predĺženia QT intervalu. Abnormality elektrolytov je preto potrebné sledovať a upraviť u všetkých pacientov pred začatím liečby. Počas liečby treba zvážiť periodické monitorovanie EKG a elektrolytov (magnézia, kália a kalcia). Hladina vápnika v krvi sa má sledovať aspoň jeden krát mesačne a v prípade potreby sa má počas liečby lenvatinibom vápnik doplniť. Dávkovanie lenvatinibu sa má prerušiť alebo podľa potreby upraviť v závislosti od závažnosti, prítomných zmien na EKG a pretrvávania hypokalcémie.
Porucha supresie tyreotropného hormónu (thyroid stimulating hormone ‒ TSH) / Dysfunkcia štítnej žľazy
U pacientov liečených lenvatinibom boli hlásené prípady hypotyroidizmu (pozri časť
4.8
). Funkcia štítnej žľazy sa má vyšetriť pred začatím a pravidelne počas liečby lenvatinibom. Hypotyroidizmus sa má liečiť v súlade so štandardnými liečebnými postupmi na udržanie normálneho stavu štítnej žľazy.
Lenvatinib narušuje exogénnu tyroidnú supresiu (pozri časť
4.8
). Hodnoty tyreotropného hormónusa majú pravidelne sledovať a dávkovanie hormónov štítnej žľazy sa má upraviť tak, aby sa dosiahla taká hladina TSH, ktorá je v súlade s terapeutickým cieľom u jednotlivého pacienta.
Hnačka
U pacientov liečených lenvatinibom boli často hlásené prípady hnačky, ktoré sa zvyčajne vyskytli krátko po začatí liečby (pozri časť
4.8
). Aby sa predišlo dehydratácii, musí sa pristúpiť k rýchlej liečbe hnačky. Liečba lenvatinibom sa má ukončiť v prípade pretrvávania hnačky stupňa 4 napriek liečbe.
Komplikácie pri hojení rán
Nevykonali sa žiadne formálne štúdie účinku lenvatinibu na hojenie rán. U pacientov dostávajúcich lenvatinib bolo hlásené zhoršené hojenie rán. U pacientov podstupujúcich veľké chirurgické zákroky sa má zvážiť dočasné prerušenie liečby lenvatinibom. Klinické skúsenosti týkajúce sa načasovania obnovenia podávania lenvatinibu po veľkom chirurgickom zákroku sú obmedzené. Preto sa má rozhodnutie o opätovnom začatí podávania lenvatinibu po veľkom chirurgickom zákroku zakladať na klinickom posúdení adekvátneho zahojenia rany.
Osteonekróza čeľuste (osteonecrosis of the jaw, ONJ)
U pacientov liečených lenvatinibom sa hlásili prípady ONJ. Niektoré prípady sa hlásili u pacientov, ktorí dostávali predchádzajúcu alebo súbežnú antiresorpčnú liečbu kostí alebo liečbu inými inhibítormi angiogenézy, ako je napríklad bevacizumab, TKI alebo inhibítory mTOR. Preto treba postupovať opatrne, keď sa lenvatinib používa buď súbežne, alebo sekvenčne s antiresorpčnou liečbou alebo inými inhibítormi angiogenézy.
Zisteným rizikovým faktorom sú invazívne stomatologické zákroky. Pred liečbou lenvatinibom sa má zvážiť stomatologické vyšetrenie a vhodný preventívny stomatologický zákrok. U pacientov, ktorí
v minulosti užívali alebo v súčasnosti užívajú intravenózne podávané bisfosfonáty, je potrebné, ak to bude možné, vyhnúť sa invazívnym stomatologickým zákrokom (pozri časť
4.8
).
Syndróm z rozpadu nádoru (Tumour lysis syndrome, TLS)
Lenvatinib môže spôsobiť TLS, čo môže mať smrteľné následky. Medzi rizikové faktory TLS patrí okrem iného vysoká nádorová záťaž, už existujúca porucha funkcie obličiek a dehydratácia. Takíto pacienti majú byť pozorne sledovaní a liečení podľa klinickej indikácie a má sa v ich prípade zvážiť profylaktická hydratácia.
Osobitné skupiny pacientov
U pacientov iného ako kaukazského a ázijského etnického pôvodu a u pacientov vo veku ≥75 rokov nie sú k dispozícii dostatočné údaje. Preto sa má u týchto pacientov lenvatinib používať s opatrnosťou, s ohľadom na zníženú znášanlivosť lenvatinibu u ázijských a starších pacientov (pozri časť
4.8
).
K dispozícii nie sú žiadne údaje o použití lenvatinibu hneď po liečbe sorafenibom alebo inou protinádorovou terapiou. V prípade nedostatočnej vymývacej periódy medzi terapiami existuje potenciálne riziko prídavnej toxicity. Minimálna dĺžka vymývacej periódy v klinických skúšaniach bola 4 týždne.