Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
OTC
Tepkinly 48 mg Injekčný roztok
4 mg/.8mL, Injection, solution
INN: EPCORITAMAB
Aktualizované: 2026-05-02
Dostupné v:
🇨🇿🇩🇪🇬🇧🇵🇹🇸🇰
Forma
INJECTION, SOLUTION
Dávkovanie
4 mg/.8mL
Spôsob podania
SUBCUTANEOUS
Skladovanie
—
O lieku
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
Genmab US, Inc.
ATC kód
L01FX27
Zdroj
OPENFDA_NDC
Farmakoterapeutická skupina: cytostatiká, iné monoklonálne protilátky a konjugáty protilátky s liečivom, ATC kód: L01FX27
Mechanizmus účinku
Epkoritamab je humanizovaná bišpecifická protilátka IgG1, ktorá sa viaže k špecifickému extracelulárnemu epitopu CD20 na B-bunkách a CD3 na T-bunkách. Aktivita epkoritamabu závisí
od súčasného naviazania CD20-exprimujúcich nádorových buniek a CD3-exprimujúcich endogénnych T-buniek epkoritamabom, ktoré indukuje aktiváciu špecifických T-buniek a T-bunkami sprostredkovaného zabíjania CD20-exprimujúcich buniek.
Oblasť Fc epkoritamabu je utlmená, aby sa predišlo od cieľa nezávislým imunitným efektorovým mechanizmom, ako napríklad od protilátok závislá bunková cytotoxicita (antibody-dependent cellular cytotoxicity, ADCC), od komplementu závislá bunková cytotoxicita (complement-dependent cellular cytotoxicity, CDC) a od protilátok závislá bunková fagocytóza (antibody-dependent cellular phagocytosis, ADCP).
Farmakodynamické účinky
Epkoritamab indukoval rýchlu a trvalú depléciu cirkulujúcich B-buniek (definovanú ako počty CD19 B-buniek ≤ 10 buniek/µl) u jedincov, ktorí mali detekovateľné B-bunky na začiatku liečby.
U 21 % jedincov(n=33) boli detekovateľné cirkulujúce protilátky proti B-bunkám na začiatku liečby. Okamžite po každej dávke v 1. cykle sa pozorovalo prechodné zníženie počtu cirkulujúcich T-buniek nasledované expanziou T-buniek v nasledujúcich cykloch.
V štúdii GCT3013-01 došlo u pacientov s LBCL po subkutánnom podaní epkoritamabu v odporúčanej schéme 2-stupňového zvyšovania dávky k prechodným a miernym zvýšeniam cirkulujúcich hladín vybraných cytokínov (IFN-γ, TNFα, IL-6, IL-2 a IL-10) najmä po prvej úplnej dávke (48 mg)
s maximálnymi hladinami 1 až 4 dni po podaní dávky. Hladiny cytokínov sa pred ďalšou úplnou dávkou vrátili na počiatočnú hodnotu, avšak zvýšenia cytokínov bolo možné pozorovať aj po cykle 1. V štúdii GCT3013-01 zostal po subkutánnom podaní epkoritamabu v odporúčanej schéme 3-stupňového zvyšovania dávky u pacientov s FL medián hladín IL-6 spojených s rizikom CRS konzistentne nízky po každej dávke v cykle 1 a neskôr, najmä po prvej úplnej dávke, a to v porovnaní s pacientmi liečenými schémou 2-stupňového zvyšovania dávky.
Imunogenicita
Protilátky proti lieku (Anti-drug antibodies, ADA) boli bežne detegované. V štúdii GCT3013-01 bol výskyt ADA vyvolaných liečbou pri schéme 2-stupňového zvyšovania dávky (0,16/0,8/48 mg)
v kombinovanej populácii DLBCL a FL 3,4 % (3,4 % pozitívnych, 93,9 % negatívnych a 2,7 % neurčitých, N = 261 hodnotiteľných pacientov) a v štúdii CGT3013-04 bol 3,3 % (3,3 % pozitívnych, 95 % negatívnych a 1,7 % neurčitých, N = 60 hodnotiteľných pacientov).
V štúdii GCT3013-01 bol výskyt ADA vyvolaných liečbou pri schéme 3-stupňového zvyšovania dávky (0,16/0,8/3/48 mg) v optimalizačnej kohorte FL 7 % (7 % pozitívnych, 91,5 % negatívnych
a 1,4 % neurčitých, N = 71 hodnotiteľných pacientov). Jedinec bol klasifikovaný ako neurčitý, ak sa u pacienta na začiatku štúdie potvrdila pozitivita titra protilátok ADA, ale pozitivita nebola potvrdená
v zázname počas liečby, alebo ak bola potvrdená pozitivita titra protilátok ADA v zázname počas liečby rovnaká alebo nižšia ako na začiatku štúdie.
Neboli pozorované žiadne dôkazy o vplyve ADA na farmakokinetiku, účinnosť alebo bezpečnosť, avšak údaje sú stále obmedzené. Neutralizačné protilátky neboli hodnotené.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Difúzny veľkobunkový lymfóm z B-buniek
Štúdia GCT3013-01 bola otvorená, multikohortná, multicentrická štúdia s jedným ramenom, ktorá hodnotila epkoritamab ako monoterapiu u pacientov s relapsujúcim alebo refraktérnym veľkobunkovým B-lymfómom (LBCL) vrátane difúzneho veľkobunkového B-lymfómu (DLBCL) po dvoch alebo viacerých líniách systémovej liečby. Štúdia zahŕňa časť zvyšovania dávky a časť rozšíreného sledovania. Časť rozšíreného sledovania zahŕňala kohortu s agresívnym
non-Hodgkinovým lymfómom (aNHL), kohortu s indolentným NHL (iNHL) a kohortu s lymfómom z plášťových buniek (MCL). Pilotná kohorta aNHL pozostávala z pacientov s LBCL (N = 157) vrátane pacientov s DLBCL (N = 139, 12 pacientov malo prestavby MYC, BCL2 a/alebo BCL6, t. j. DH/TH) s lymfómom z B-buniek vysokého rizika (HGBCL) (N = 9), s folikulovým lymfómom stupňa 3B (FL) (N = 5) a pacientov s primárnym mediastinálnym lymfómom z B-buniek (PMBCL) (N = 4). V kohorte s DLBCL malo 29 % (40/139) pacientov transformovaný DLBCL, ktorý vznikol
z indolentného lymfómu. Pacienti zaradení do štúdie museli mať zdokumentovaný novotvar zo zrelých CD20+ B-buniek podľa WHO klasifikácie 2016 alebo WHO klasifikácie 2008 na základe reprezentatívnej patologickej správy, neúspešnú predchádzajúcu autológnu transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek (HSCT) alebo neboli na autológnu HSCT vhodní, pacienti, ktorí mali počet lymfocytov < 5 × 10
9
/l a pacienti s aspoň 1 predchádzajúcou liečbou monoklonálnou protilátkou anti-CD20.
Zo štúdie boli vyradení pacienti s lymfómom postihujúcim centrálnu nervovú sústavu (CNS), predchádzajúcou alogénnou HSCT alebo transplantáciou solídnych orgánov, pretrvávajúcimi chronickými infekčnými ochoreniami, akýkoľvek pacienti so známou poruchou T-bunkovej imunity, klírensom kreatinínu menej ako 45 ml/min, hladinou alanínaminotransferázy > 3-násobok horného limitu normy, ejekčnou frakciou srdca menej ako 45 % a známym klinicky významným kardiovaskulárnym ochorením. Účinnosť bola hodnotená u 139 pacientov s DLBCL, ktorí dostali aspoň jednu s.c. dávku epkoritamabu v cykloch po 4 týždňoch, t. j. 28 dní. Monoterapia epkoritamabom bola pri odporúčanej schéme 2-stupňového zvyšovania dávky podávaná nasledovne:
Cyklus 1: epkoritamab 0,16 mg v 1. deň, 0,8 mg v 8. deň, 48 mg v 15 deň a 22. deň
Cykly 2 – 3: epkoritamab 48 mg v 1., 8., 15. a 22. deň
Cykly 4 – 9: epkoritamab 48 mg v 1. a 15. deň
Cyklus 10 a neskoršie: epkoritamab 48 mg v 1. deň
Pacienti pokračovali v používaní epkoritamabu do progresie ochorenia alebo neprijateľnej toxicity. Demografické a východiskové charakteristiky sú uvedené v tabuľke 8.
Tabuľka 8 Demografické a východiskové charakteristiky pacientov s DLBCL v štúdii GCT3013-01
Charakteristiky
(N = 139)
Vek
Medián, roky (min., max.)
66 (22, 83)
< 65 rokov, n (%)
66 (47)
65 až < 75 rokov, n (%)
44 (32)
≥ 75 rokov, n (%)
29 (21)
Muži, n (%)
85 (61)
Rasa, n (%)
Belosi
84 (60)
Charakteristiky
(N = 139)
Aziati
27 (19)
Iná
5 (4)
Nehlásené
23 (17)
Výkonnostný stav ECOG, n (%)
0
67 (48)
1
67 (48)
2
5 (4)
Štádium ochorenia
c
v čase stanovenia diagnózy, n (%)
III
16 (12)
IV
86 (62)
Počet predchádzajúcich línií protilymfómovej liečby
Medián (min., max.)
3 (2, 11)
2, n (%)
41 (30)
3, n (%)
47 (34)
≥ 4, n (%)
51 (37)
Anamnéza ochorenia DLBCL, n (%)
De novo DLBCL
97 (70)
DLBCL transformovaný z indolentného lymfómu
40 (29)
Analýza FISH podľa centrálneho laboratória
d
, N = 88
Double-hit/triple-hit lymfóm, n (%)
12 (14)
Predchádzajúca autológna HSCT
26 (19)
Predchádzajúca liečba, n (%)
Predchádzajúca CAR-T
53 (38)
Primárne refraktérne ochorenie
a
82 (59)
Refraktérne na ≥ 2 po sebe nasledujúce línie predchádzajúcej protilymfómovej liečby
b
104 (75)
Refraktérne na poslednú líniu systémovej antineoplastickejliečby
b
114 (82)
Refraktérne na predchádzajúcu anti-CD20 liečbu
117 (84)
Refraktérne na CAR-T
39 (28)
aPacient sa pokladá za primárne refraktérneho, ak je pacient refraktérny na prvolíniovú protilymfómovú liečbu.
b
Pacient sa považuje za refraktérneho, ak u pacienta dôjde k progresii ochorenia počas liečby alebo progresii ochorenia do < 6 mesiacov po dokončení liečby. Pacient sa považuje za relapsujúceho, ak u pacienta došlo k rekurencii ochorenia ≥ 6 mesiacov po dokončení liečby.cPodľa štádií Ann Arbor.dPost hoc analýza FISH centrálnym laboratóriom sa vykonala na dostupnýchdiagnostických východiskových sekciách nádorového tkaniva od 88 pacientov s DLBCL.
Primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti bola celková miera odpovede (overal response rate, ORR) stanovená podľa kritérií Lugano (2014) na základe hodnotenia nezávislou hodnotiacou komisiou (IRC). Medián času sledovania bol 15,7 mesiaca (rozsah: 0,3 až 23,5 mesiaca). Medián trvania expozície bol 4,1 mesiaca (rozsah: 0 až 23 mesiacov).
Tabuľka 9 Výsledky účinnosti v štúdii GCT3013-01 u pacientov s DLBCL
a
Koncový ukazovateľ Hodnotenie IRC
Epkoritamab (N = 139)
ORR
b
,, n (%)
86 (62)
(95 % CI)
(53,3; 70)
CR
b
,, n (%)
54 (39)
(95 % CI)
(30,7; 47,5)
Koncový ukazovateľ Hodnotenie IRC
Epkoritamab (N = 139)
PR, n (%)
32 (23)
(95% CI)
(16,3; 30,9)
DOR
b
Medián (95 % CI), mesiace
15,5 (9,7; NR)
DOCR
b
Medián (95 % CI), mesiace
NR (12,0; NR)
TTR, medián (rozsah), mesiace
1,4 (1; 8,4)
CI = interval spoľahlivosti, CR = kompletná remisia, DOR = trvanie odpovede, DOCR = trvanie kompletnej remisie, IRC = nezávislá hodnotiaca komisia, ORR =celková miera odpovede, PR = parciálna odpoveď, TTR = čas do odpovedeaStanovené kritériami Lugano (2014) podľa hodnotenia nezávislej hodnotiacej komisie (IRC)bZahŕňa pacientov s počiatočnou PD podľa kritérií Lugano alebo IR podľa kritérií LYRIC, ktorí neskôr dosiahli PR/CR.
Medián času do CR bol 2,6 mesiaca (rozsah: 1,2 až 10,2 mesiaca).
Folikulový lymfóm
Štúdia GCT3013-01 bola otvorená, multikohortná, multicentrická štúdia s jedným ramenom, ktorá hodnotila epkoritamab ako monoterapiu u pacientov s relapsujúcim alebo refraktérnym folikulovým lymfómom (FL) po dvoch alebo viacerých líniách systémovej liečby. Štúdia zahŕňala časť zvyšovania dávky, časť rozšíreného sledovania a časť optimalizácie 3-stupňového zvyšovania dávky. Časť rozšíreného sledovania zahŕňala kohortu s agresívnym non-Hodgkinovým lymfómom (aNHL), kohortu s indolentným NHL (iNHL) a kohortu s lymfómom z plášťových buniek (MCL). Pilotná kohorta iNHL zahŕňala pacientov s FL. Pacienti zaradení do štúdie museli mať zdokumentovaný novotvar zo zrelých CD20+ B-buniek podľa WHO klasifikácie 2016 alebo WHO klasifikácie 2008 na základe reprezentatívnej patologickej správy s histologicky potvrdeným FL 1 – 3A pri počiatočnej diagnóze bez klinických alebo patologických dôkazov transformácie. Všetci pacienti mali relapsujúce alebo refraktérne ochorenie na poslednú predchádzajúcu líniu liečby a predtým boli liečení najmenej 2 líniami systémovej antineoplastickej liečby vrátane najmenej 1 liečby obsahujúcej monoklonálnu protilátku anti-CD20 a alkylačné činidlo alebo lenalidomid. Zo štúdie boli vylúčení pacienti
s lymfómom postihujúcim CNS, alogénnou HSCT alebo transplantáciou solídnych orgánov, pretrvávajúcimi chronickými infekčnými ochoreniami, akýkoľvek pacienti so známou poruchou T-bunkovej imunity, klírensom kreatinínu menej ako 45 ml/min, hladinou alanínaminotransferázy > 3-násobok horného limitu normy a ejekčnou frakciou srdca menej ako 45 %. Účinnosť bola hodnotená u 128 pacientov, ktorí dostali subkutánnu (s.c.) dávku epkoritamabu v cykloch po 4 týždňoch,
t. j. 28 dní. Monoterapia epkoritamabom bola pri odporúčanej schéme 2-stupňového zvyšovania dávky podávaná nasledovne:
Cyklus 1: epkoritamab 0,16 mg v 1. deň, 0,8 mg v 8. deň, 48 mg v 15. deň a 22. deň
Cykly 2 – 3: epkoritamab 48 mg v 1., 8., 15. a 22. deň
Cykly 4 – 9: epkoritamab 48 mg v 1. a 15. deň
Cyklus 10 a neskoršie: epkoritamab 48 mg v 1. deň
Pacienti pokračovali v používaní epkoritamabu do progresie ochorenia alebo neprijateľnej toxicity. Medián počtu začatých cyklov bol 8 a 60% dostalo 6 cyklov .
Demografické a východiskové charakteristiky sú uvedené v tabuľke 10.
Tabuľka 10 Demografické a východiskové charakteristiky pacientov s FL v štúdii GCT3013-01
Charakteristiky
(N = 128)
Vek
Medián, roky (min., max.)
65 (39, 84)
< 65 rokov, n (%)
61 (48)
65 až < 75 rokov, n (%)
50 (39)
≥ 75 rokov, n (%)
17 (13)
Muži, (%)
79 (62)
Rasa, n (%)
Belosi
77 (60)
Aziati
7 (6)
Iná
2 (1,6)
Nereportovaná
42 (33)
Výkonnostný stav ECOG, n (%)
0
70 (55)
1
51 (40)
2
7 (6)
Počet predchádzajúcich línií liečby, n (%)
Medián (min., max.)
3 (2, 9)
2
47 (37)
3
41 (32)
≥ 4
40 (31)
Štádium podľa Ann Arbor, (%)
Štádium III/IV
109 (85)
FLIPI vo východiskovom stave, n (%)
2
31(24)
3 – 5
78 (61)
Rozsiahla nádorová masa (bulky disease), n (%)
33 (26)
Prechádzajúca liečba, n (%)
Autológna transplantácia kmeňových buniek
24 (19)
Liečba T-bunkami s chimérickým antigénovým receptorom (CAR)
6 (5)
Liečba rituximabom plus lenalidomidom
27 (21)
Inhibítor PI3K
29 (23)
Progresia ochorenia v priebehu 24 mesiacov od prvej systémovej liečby
67 (52)
Refraktérni na:
≥ 2 po sebe nasledujúce línie predchádzajúcej protilymfómovej liečby
70 (55)
poslednú líniu systémovej antineoplastickej liečby
88 (69)
predchádzajúcu liečbu anti-CD20 monoklonálnou protilátkou
101 (79)
liečbu anti-CD20 monoklonálnou protilátkou aj alkylátorom
90 (70)
Účinnosť sa stanovila na základe celkovej miery odpovede (ORR) stanovenej podľa kritérií Lugano (2014) na základe hodnotenia nezávislou hodnotiacou komisiou (IRC). Medián času sledovania pre DOR bol 16,2 mesiaca. Výsledky účinnosti sú zhrnuté v tabuľke 11.
Tabuľka 11 Výsledky účinnosti v štúdii GCT3013-01 u pacientov s FL
Koncový ukazovateľ
a
Hodnotenie IRC
Epkoritamab (N = 128)
ORR
b
, n (%)
106 (83)
Koncový ukazovateľ
a
Hodnotenie IRC
Epkoritamab (N = 128)
(95% CI)
(75,1; 88,9)
CR
b
, n (%)
81 (63)
(95 % CI)
(54,3; 71,6)
PR
b
, n (%)
25 (20)
(95 % CI)
(13,1; 27,5)
DOR
b
Medián (95 % CI), mesiace
21,4 (13,7; NR)
DOCR
b
Medián (95 % CI), mesiace
NR (21,4; NR)
12-mesačný odhad, % (95 % CI)
78,6 (67,3; 86,4)
TTR, medián (rozsah), mesiace
1,4 (1; 3)
CI = interval spoľahlivosti, CR = kompletná remisia, DOR = trvanie odpovede, DOCR = trvanie kompletnej remisie, IRC = nezávislá hodnotiaca komisia, ORR = celková miera odpovede, PFS = prežívanie bez progresie, TTR = čas do odpovede
a
Stanovené kritériami Lugano (2014) podľa hodnotenia nezávislej hodnotiacej komisie (IRC)bZahŕňa pacientov s počiatočnou PD podľa kritérií Lugano alebo IR podľa kritériíLYRIC, ktorí neskôr dosiahli PR/CR.
Medián času do CR bol 1,5 mesiaca (rozsah: 1,2 až 11,1 mesiaca). Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s epkoritamabom v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie na liečbu zrelých B-bunkových malignít v súlade so schváleným výskumným pediatrickým plánom (PIP) pre schválenú indikáciu (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
Schválenie s podmienkou
Tento liek bol registrovaný s tzv. podmienkou. To znamená, že sa očakávajú ďalšie údaje o tomto lieku. Európska agentúra pre lieky najmenej raz ročne posúdi nové informácie o tomto lieku a tento súhrn charakteristických vlastností lieku bude podľa potreby aktualizovať.
⚠️ Upozornenia
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Syndróm uvoľňovania cytokínov (CRS)
U pacientov, ktorí dostávajú epkoritamab sa vyskytol CRS, ktorý môže byť život ohrozujúci alebo fatálny. Najčastejšie prejavy a príznaky CRS zahŕňajú horúčku, hypotenziu a hypoxiu. Ďalšie prejavy a príznaky CRS u viac ako dvoch pacientov zahŕňajú zimnicu, tachykardiu, bolesť hlavy a dyspnoe.
Väčšina udalostí CRS sa vyskytla v cykle 1 a boli spojené s prvou úplnou dávkou epkoritamabu. Na zníženie rizika CRS podávajte profylakticky kortikosteroidy (pozri časť
4.2
).
Po podaní epkoritamabu majú byť pacienti monitorovaní na prejavy a príznaky CRS.
Pri prvých prejavoch alebo príznakoch CRS sa má podľa potreby zahájiť podporná liečba tocilizumabom a/alebo kortikosteroidmi (pozri časť
4.2
, tabuľka 4). Pacientov treba poučiť o prejavoch a príznakoch spojených s CRS a o tom, aby kontaktovali svojho zdravotníckeho
pracovníka a vyhľadali okamžitú zdravotnú starostlivosť, ak sa kedykoľvek vyskytnú prejavy alebo
príznaky. Liečba CRS môže vyžadovať dočasné oneskorenie alebo vysadenie epkoritamabu v závislosti od závažnosti CRS (pozri časť
4.2
).
Hemofagocytová lymfohistiocytóza (haemophagocytic lymphohistiocytosis, HLH)
U pacientov, ktorí dostávali epkoritamab, bola hlásená hemofagocytová lymfohistiocytóza (HLH), vrátane fatálnych prípadov. HLH je život ohrozujúci syndróm charakterizovaný horúčkou, kožnou vyrážkou, lymfadenopatiou, hepato- a/alebo splenomegáliou a cytopéniou. HLH sa má zvážiť, ak je prejav CRS atypický alebo dlhotrvajúci. Pacienti majú byť monitorovaní na prejavy a príznaky HLH. Pri podozrení na HLH sa musí podávanie epkoritamabu prerušiť, má sa vykonať diagnostické vyšetrenie a začať liečba HLH. Ak sa potvrdí HLH, podávanie Tepkinly sa má ukončiť.
Syndróm neurotoxicity súvisiacej s imunitnými efektorovými bunkami (ICANS)
U pacientov, ktorí dostávali epkoritamab sa vyskytol ICANS vrátane fatálnych udalostí. ICANS sa môže prejavovať ako afázia, zmenená úroveň vedomia, porucha kognitívnych schopností, motorická slabosť, záchvaty a opuch mozgu.
Väčšina prípadov ICANS sa vyskytla počas cyklu 1 liečby epkoritamabom, niektoré však mali neskorší nástup.
Po podaní epkoritamabu majú byť pacienti monitorovaní na prejavy a príznaky ICANS.
Pri prvých prejavoch alebo príznakoch ICANS sa má podľa potreby zahájiť liečba kortikosteroidmi a nesedatívnymi protizáchvatovými liekmi (pozri časť
4.2
, tabuľka 5). Pacientov treba poučiť
o prejavoch a príznakoch ICANS a o tom, že nástup udalostí môže byť oneskorený. Pacientov treba poučiť o tom, aby kontaktovali svojho zdravotníckeho pracovníka a vyhľadali okamžitú zdravotnú starostlivosť, ak sa kedykoľvek vyskytnú prejavy alebo príznaky. Epkoritamab sa má odložiť alebo vysadiť podľa odporúčaní (pozri časť
4.2
).
Závažné infekcie
Liečba epkoritamabom môže viesť k zvýšenému riziku infekcií. U pacientov liečených epkoritamabom boli v klinických štúdiách pozorované závažné alebo fatálne infekcie (pozri časť
4.8
).
Je potrebné vyhnúť sa podávaniu epkoritamabu pacientom s klinicky významnými aktívnymi systémovými infekciami.
Podľa potreby sa má pred začiatkom liečby epkoritamabom a počas nej podávať profylaktická antimikrobiálna liečba (pozri časť
4.2
). Pacienti majú byť monitorovaní na prejavy a príznaky infekcie pred podaním epkoritamabu a po ňom a majú byť primerane liečení. V prípade febrilnej neutropénie sa má u pacientov vyhodnotiť prítomnosť infekcie a majú sa im podať antibiotiká, tekutiny a iná podporná starostlivosť podľa lokálnych odporúčaní.
U pacientov liečených epkoritamabom bola hlásená aj hypogamaglobulinémia (pozri časť
4.8
). Pred liečbou a počas liečby sa majú sledovať hladiny imunoglobulínu (Ig). Pacienti majú byť liečení podľa miestnych usmernení vrátane preventívnych opatrení proti infekcii a antimikrobiálnej profylaxie.
U pacientov liečených epkoritamabom, ktorí boli predtým liečení aj inými imunosupresívnymi liekmi, boli hlásené prípady progresívnej multifokálnej leukoencefalopatie (PML) vrátane fatálnych prípadov. Ak sa počas liečby epkoritamabom objavia neurologické príznaky naznačujúce PML, liečba epkoritamabom sa má prerušiť a majú sa začať príslušné diagnostické opatrenia.
Syndróm z rozpadu nádoru (Tumour Lysis Syndrome,TLS)
U pacientov liečených epkoritamabom boli hlásené prípady TLS (pozri časť
4.8
). U pacientov so zvýšeným rizikom TLS sa odporúča hydratácia a profylaktická liečba liekom na zníženie hladiny
kyseliny močovej. U pacientov sa majú monitorovať prejavy a príznaky TSC, zvlášť u pacientov s vysokou nádorovou záťažou alebo rýchlo proliferujúcim nádorom a u pacientov so zníženou
funkciou obličiek. U pacientov sa majú monitorovať chemické parametre v krvi a prípadné odchýlky sa majú urýchlene manažovať.
Vzplanutie nádoru
U pacientov liečených epkoritamabom bolo hlásené vzplanutie nádoru (pozri časť
4.8
). Prejavy môžu zahŕňať lokalizovanú bolesť a opuch. V súlade s mechanizmom účinku epkoritamabu je nádorové vzplanutie pravdepodobne spôsobené prílevom T-buniek do nádorových miest po podaní epkoritamabu.
Neboli identifikované žiadne špecifické rizikové faktory pre vzplanutie nádoru, avšak u pacientov s objemnými nádormi, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti dýchacích ciest a/alebo životne dôležitého orgánu, existuje zvýšené riziko ohrozenia a morbidity v dôsledku masívneho efektu
sekundárneho vzplanutia nádoru. Pacienti liečení epkoritamabom majú byť monitorovaní a hodnotení z hľadiska vzplanutia nádoru v kritických anatomických miestach.
CD20-negatívne ochorenie
Údaje o pacientoch s CD20-negatívnym DLBCL a pacientoch s CD20-negatívnym FL liečených epkoritamabom sú obmedzené a je možné, že pacienti s CD20-negatívnym DLBCL a pacienti s CD20-negatívnym FL môžu mať menší prínos v porovnaní s pacientmi s CD20-pozitívnym DLBCL a pacientmi s CD20-pozitívnym FL. Je potrebné zvážiť potenciálne riziká a prínosy spojené s liečbou pacientov s CD20-negatívnym DLBCL and FL epkoritamabom.
Karta pacienta
Lekár musí pacienta informovať o riziku CRS a ICANS a o všetkých prejavoch a príznakoch CRS a ICANS. Pacienti musia byť poučení, aby v prípade výskytu prejavov a príznakov CRS a/alebo ICANS okamžite vyhľadali lekársku pomoc. Pacientom treba poskytnúť kartu pacienta a poučiť ich, aby ju vždy nosili pri sebe. V tejto karte sú opísané príznaky CRS a ICANS, ktoré by mali pacienta v prípade výskytu podnietiť k okamžitému vyhľadaniu lekárskej pomoci.
Imunizácia
Počas liečby epkoritamabom sa nemajú podávať živé a/alebo živé oslabené vakcíny. U pacientov, ktorí dostali živé vakcíny, sa neuskutočnili žiadne štúdie.
Pomocné látky so známym účinkom
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v každej injekčnej liekovke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Tento liek obsahuje 28,8 mg sorbitolu v každej injekčnej liekovke, čo zodpovedá 27,33 mg/ml.
Tento liek obsahuje 0,42 mg polysorbátu 80 v každej injekčnej liekovke, čo zodpovedá 0,4 mg/ml. Polysorbát 80 môže spôsobiť alergické reakcie.