Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
Xenleta 150 mg Koncentrát a rozpúšťadlo na infúzny roztok — Popis, Dávkovanie, Vedľajšie účinky | PillsCard
OTC
Xenleta 150 mg Koncentrát a rozpúšťadlo na infúzny roztok
EQ 600MG BASE, Tablet
INN: LEFAMULIN ACETATE
Dostupné v:
🇨🇿🇸🇰
Forma
TABLET
Dávkovanie
EQ 600MG BASE
Spôsob podania
ORAL
Skladovanie
—
O lieku
Výrobca
HONG KONG KING FRIEND INDUSTRIAL CO LTD
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
ATC kód
J01XX12
Zdroj
FDA_OB · 211672
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, iné antibakteriálne liečivá, ATC kód: J01XX12
Mechanizmus účinku
Lefamulín je antibakteriálny liek na báze pleuromutilínu. Inhibuje syntézu bakteriálnych proteínov interakciou s miestami A P centra peptidyltransferázy (PTC) v centrálnej časti domény V 23S rRNA ribozomálnej podjednotky 50S, čím bráni správnemu umiestneniu tRNA.
Rezistencia
Rezistencia na lefamulín u bežne citlivých druhov môže byť spôsobená mechanizmami, ktoré zahŕňajú špecifickú ochranu alebo modifikáciu ribozomálneho cieľa proteínmi ABC-F, ako je napríklad vga (A, B, E), Cfr metyltransferáza, alebo mutáciami ribozomálnych proteínov L3 a L4 alebo v doméne V23S rRNA.
Cfr zvyčajne vyvoláva skríženú rezistenciu s oxazolidinónmi, linkozamidmi, fenikolmi a streptogramínmi skupiny A. Proteíny ABC-F môžu vyvolávať skríženú rezistenciu s linkozamidmi a streptogramínmi skupiny A.
Organizmy rezistentné na iné antibakteriálne lieky z triedy pleuromutilínov sú zvyčajne skrížene rezistentné na lefamulín.
Aktivita lefamulínu nie je ovplyvnená mechanizmami, ktoré vyvolávajú rezistenciu na beta-laktámy, makrolidy, chinolóny, tetracyklíny, inhibítory folátovej dráhy, mupirocín a glykopeptidy.
Inherentná rezistencia na lefamulín sa vyskytuje u Enterobacterales (napr. Klebsiella pneumoniae) a nefermentujúcich gramnegatívnych aeróbov (napr. Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter baumannii).
Antibakteriálna aktivita v kombinácii s inými antibakteriálnymi látkami
Štúdie in vitro nepreukázali antagonizmus medzi lefamulínom a amikacínom, azitromycínom, aztreonamom, ceftriaxónom, levofloxacínom, linezolidom, meropenémom, penicilínom, tigecyklínom, trimetoprimom/sulfametoxazolom a vankomycínom.
Interpretačné kritériá pre testovanie citlivosti
Odporúčané interpretačné kritériá pre hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) stanovené Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (EUCAST) sú:
Organizmus
Minimálne inhibičné koncentrácie (mg/l)
Citlivé (≤S)
Rezistentné (>R)
Streptococcus pneumoniae
0,5
0,5
Staphylococcus aureus
0,25
0,25
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Antimikrobiálny účinok lefamulínu proti S. pneumoniae a S. aureus najlepšie koreloval s pomerom plochy pod krivkou koncentrácie a času voľného lieku v priebehu 24 hodín k minimálnej inhibičnej koncentrácii (pomer 24-h AUC/MIC).
Klinická účinnosť proti konkrétnym patogénom
V klinických štúdiách sa preukázala účinnosť proti patogénom citlivým na lefamulín in vitro, ktoré sú uvedené pod každou indikáciou:
Pneumónia získaná v komunite
Grampozitívne baktérie:
Streptococcus pneumoniae
Staphylococcus aureus
Gramnegatívne baktérie:
Haemophilus influenzae
Legionella pneumophila
Iné baktérie:
Mycoplasma pneumoniae
Chlamydophila pneumoniae
Klinická účinnosť sa nestanovila voči nasledujúcim patogénom, ktoré sú relevantné pre schválené indikácie, aj keď štúdie in vitro naznačujú, že by mohli byť citlivé na lefamulín v neprítomnosti získaných mechanizmov rezistencie:
Gramnegatívne baktérie:
Haemophilus parainfluenzae
Moraxella catarrhalis
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s liekom Xenleta v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pre pneumóniu získanú v komunite (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
Informácie z klinických štúdií
V post-hoc analýze podskupiny z dvoch skúšaní fázy 3 u pacientov s pneumóniu získanou v komunite bola miera klinického uzdravenia pri kontrole po liečbe u pacientov s pozitívnou kultúrou spúta, pozitívnou krvnou kultúrou alebo pozitívnym antigénovým testom moču na S. pneumoniae nižšia u pacientov liečených lefamulínom v porovnaní s pacientmi liečenými moxifloxacínom. Ak sa liečba začala intravenóznou cestou, miera uzdravenia bola 28/36 [77,8 %; (95 % interval spoľahlivosti (CI) 60,8 % až 89,9 %)] pre lefamulín v porovnaní s 26/31 [83,9 %; (95 % CI 66,3% až 94,6%)] pre moxifloxacín. Ak sa liečba začala perorálnou cestou, miera uzdravenie bola 19/25 (76 %; 95 % CI 55,9 % až 90,6 %) pre lefamulín v porovnaní s 30/32 (93,8 %; 95 % CI 79,2 % až 99,2 %) pre moxifloxacín.
⚠️ Upozornenia
Predĺženie QTc intervalu a potenciálne klinické stavy súvisiace s predĺžením QTc intervalu
V neklinických a klinických štúdiách s lefamulínom sa pozorovali zmeny v elektrofyziológii srdca.
V klinických skúšaniach u pacientov s pneumóniou získanou v komunite bola priemerná zmena QTcF oproti východiskovej hodnote na 3. až 4. deň 11,4 ms. Zvýšenia QTcF po začatí štúdie > 30 ms a>
60 ms sa pozorovali u 17,9 %, respektíve 1,7 % pacientov, a boli častejšie po intravenóznom podaní lefamulínu v porovnaní s perorálnym podaním.
Rozsah predĺženia QT intervalu sa môže zvyšovať so stúpajúcimi koncentráciami lefamulínu alebo so zvyšovaním rýchlosti infúzie intravenóznej formy. Preto sa nemá prekročiť odporúčaná dávka a rýchlosť infúzie.
Lefamulín sa má používať opatrne u pacientov so zlyhávaním obličiek, ktorí potrebujú dialýzu, pretože metabolické poruchy spojené so zlyhávaním obličiek môžu viesť k predĺženiu QT intervalu.
Lefamulín sa má používať opatrne u pacientov s miernou, stredne závažnou alebo závažnou cirhózou, pretože metabolické poruchy spojené s hepatálnou insuficienciou môžu viesť k predĺženiu QT intervalu.
Hnačka súvisiaca s baktériou Clostridioides (predtým známa ako Clostridium) difficile
Pri používaní lefamulínu bola hlásená hnačka súvisiaca s baktériou C. difficile (CDAD), ktorá môže mať formu miernej hnačky až fatálnej kolitídy. CDAD sa musí zvážiť u všetkých pacientov, ktorí majú hnačku počas podávania lefamulínu alebo po podávaní (pozri časť
4.8
). Je potrebná starostlivá lekárska anamnéza, pretože prípady CDAD boli hlásené viac ako dva mesiace po podávaní antibakteriálnych liekov.
Ak existuje podozrenie na CDAD alebo ak sa potvrdí, možno bude potrebné prerušiť aktuálne používanie antibakteriálneho lieku, ktorý nie je namierený proti C. difficile. Je potrebné zvážiť príslušné podporné opatrenia spolu s podávaním špecifickej liečby na Clostridioides difficile.
Necitlivé mikroorganizmy
Dlhodobé používanie môže viesť k nadmernému rastu necitlivých organizmov, čo môže vyžadovať prerušenie liečby alebo iné vhodné opatrenia.
Účinky na pečeňové transaminázy
Počas liečby sa odporúča monitorovanie pečeňových transamináz (ALT, AST), najmä v prípade pacientov, u ktorých sú transaminázy na začiatku zvýšené (pozri časť
4.8
).
Porucha funkcie pečene
Pacienti so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (trieda B podľa Childa-Pugha) alebo so závažnou poruchou funkcie pečene (trieda C podľa Childa-Pugha) majú v porovnaní so zdravými jedincami alebo s jedincami s miernou poruchou funkcie pečene (trieda A podľa Childa-Pugha) zníženú väzbu lefamulínu na proteíny. Liečba u pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene sa má začať až po dôkladnom vyhodnotení pomeru prínosu a rizika vzhľadom na možné nežiaduce reakcie súvisiace s vyššími voľnými koncentráciami lefamulínu vrátane predĺženia QTcF intervalu. Pacientov treba počas liečby pozorne sledovať.
Pomocné látky
Tento liek obsahuje 1,055 mg sodíka na dávku, čo zodpovedá 52,75 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.