⚠️ Upozornenia
Perorálna liečba flekainidom sa má vykonávať v nemocnici alebo pod dohľadom odborného lekára u pacientov s:
AV nodálnou recipročnou tachykardiou: arytmie spojené s Wolffovým-Parkinsonovým-Whiteovým syndrómom a podobné stavy s prídavnými prevodovými dráhami;
paroxyzmálnou fibriláciou predsiení u pacientov so zhoršujúcimi sa symptómami.
Začatie liečby flekainídium-acetátom a zmeny dávky sa majú vykonať pod prísnym lekárskym dohľadom a za monitorovania EKG a plazmatických koncentrácií. Pri tejto intervencii u niektorých pacientov, najmä u pacientov s potenciálne život ohrozujúcimi komorovými arytmiami, môže byť nutná hospitalizácia.
Flekainid, tak ako iné antiarytmiká, môže mať proarytmogénne účinky, t. j. môže spôsobiť výskyt viacerých typov závažnej arytmie, zvýšiť frekvenciu existujúcej arytmie alebo závažnosť príznakov (pozri časť
4.8
).
Flekainid nemajú užívať pacienti so štrukturálnym ochorením srdca alebo poruchou funkcie ľavej komory (pozri časť
4.8
).
Pred začatím liečby flekainidom je potrebné upraviť poruchy rovnováhy elektrolytov (napr. hypo-a hyperkaliémiu) (pozri časť
4.5
o niektorých liečivách, ktoré spôsobujú poruchy rovnováhy elektrolytov). Hypokaliémia alebo hyperkaliémia môžu ovplyvniť účinky antiarytmík skupiny 1.
U pacientov užívajúcich diuretiká, kortikosteroidy alebo laxatíva sa môže vyskytnúť hypokaliémia. Pred začatím užívania flekainidu je potrebné upraviť závažnú bradykardiu alebo výraznú hypotenziu.
Keďže eliminácia flekainidu z plazmy môže byť výrazne pomalšia u pacientov so závažnejším
poškodením pečene, flekainid sa nemá používať u týchto pacientov, pokiaľ možné prínosy liečby neprevážia riziká. Odporúča sa monitorovanie plazmatických koncentrácií.
Flekainid sa musí opatrne používať u pacientov s poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu
≤ 35 ml/min/1,73 m
2
), pričom počas liečby sa odporúča pacientov dôkladne sledovať.
Rýchlosť eliminácie flekainidu z plazmy môže byť znížená u starších pacientov. Toto sa má vziať do
úvahy pri úpravách dávky.
Flekainid sa neodporúča používať u detí do 12 rokov vzhľadom na nedostatočné dôkazy jeho používania v tejto vekovej skupine.
O flekainide je známe, že zvyšuje prah pri endokardiálnej stimulácii, t. j. že znižuje citlivosť endokardiálnej stimulácie. Tento účinok je reverzibilný a býva výraznejší pri akútnej ako pri
chronickej kardiostimulácii. Z toho dôvodu sa flekainid musí opatrne používať u všetkých pacientov
s kardiostimulátorom alebo dočasnými stimulačnými elektródami, pričom sa nesmie podávať pacientom s vysokým prahom alebo neprogramovateľným kardiostimulátorom, u ktorých nie je možné použiť núdzovú kardiostimuláciu.
Zdvojnásobenie šírky alebo napätia impulzu obyčajne stačí na obnovenie zachytenia impulzu, hoci niekedy môže byť ťažšie v prítomnosti flekainidu dosiahnuť pri začiatočnej implantácii komorový prah pod 1 V.
Menší negatívny inotropný účinok flekainidu sa môže výrazne prejaviť u pacientov predisponovaných k zlyhávaniu srdca. Pri defibrilácii niektorých pacientov sa vyskytli problémy. Vo väčšine hlásených prípadov mali pacienti srdcové ochorenie spojené so zväčšením srdca, anamnézu infarktu myokardu, artériosklerózu a zlyhávanie srdca.
Flekainid sa má užívať s opatrnosťou u pacientov s náhlym vznikom fibrilácie predsiení po operácii srdca.
Ukázalo sa, že flekainid zvyšuje riziko úmrtí pacientov po infarkte myokardu s asymptomatickou
komorovou arytmiou.
Pri zlyhaní liečby sa popísalo zvýšenie frekvencie komôr pri atriálnej fibrilácii.
Flekainid predlžuje QT interval a rozširuje QRS komplex o 12 – 20 %. Účinok na JT interval nie je
významný.
V dôsledku liečby flekainidom môže dôjsť k prejaveniu Brugadovho syndrómu. V prípade, ak dôjde
počas liečby flekainidu k zmenám na EKG, ktoré môžu poukazovať na Brugadov syndróm, má sa
zvážiť ukončenie liečby.
Mliečne výrobky (mlieko, dojčenské mlieko a pravdepodobne aj jogurt) môžu znižovať vstrebávanie flekainidu u detí a dojčiat. Flekainid sa nesmie používať u detí mladších ako 12 rokov, avšak toxicita flekainidu bola hlásená počas liečby flekainidom u detí, ktoré znížili príjem mlieka, a u dojčiat, ktoré prešli z dojčenského mlieka na výživu glukózou.
Ďalšie upozornenia a opatrenia pozri v časti 4.5.
