Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
Reddy Pharma Iberia S.A. (ES)
ATC kód
J05AJ01
Zdroj
CIMA
Farmakoterapeutická skupina: antivirotiká na systémové použitie, inhibítory integrázy, ATC kód: J05AJ01
Mechanizmus účinku
Raltegravir je inhibítor prenosu reťazcov integrázou účinný proti vírusu ľudskej imunodeficiencie
(HIV-1). Raltegravir inhibuje katalytickú aktivitu integrázy, enzýmu kódovaného HIV, ktorý je
potrebný na vírusovú replikáciu. Inhibícia integrázy zabraňuje kovalentnému vloženiu alebo integrácii genómu HIV do genómu hostiteľskej bunky. Genómy HIV, ktoré sa nedokážu včleniť, nemôžu riadiť tvorbu nových infekčných vírusových častíc, takže inhibícia integrácie zabraňuje šíreniu vírusovej
infekcie.
Antivírusová aktivita in vitro
Raltegravir v koncentráciách 31
±
20 nmol/l viedol k 95 % inhibícii (IC95) replikácie HIV-1
(v porovnaní s neliečenou kultúrou infikovanou vírusom) v ľudských T-lymfoidných bunkových kultúrach infikovaných na bunkovú líniu adaptovaným HIV-1 variantom H9IIIB. Okrem toho raltegravir inhiboval vírusovú replikáciu v kultúrach mitogénom aktivovaných ľudských mononukleárov z periférnej krvi infikovaných rôznymi primárnymi klinickými izolátmi HIV-1 vrátane izolátov z 5 podtypov non-B a izolátov rezistentných voči inhibítorom reverznej transkriptázy
a inhibítorom proteázy. V teste s jedným cyklom infekcie raltegravir inhiboval infekciu 23 izolátmi
HIV reprezentujúcimi 5 podtypov non-B a 5 cirkulujúcich rekombinantných foriem s hodnotami IC
50 v rozsahu od 5 do 12 nmol/l.
Rezistencia
Väčšina vírusov izolovaných od pacientov, u ktorých raltegravir zlyhal, mala vysokú úroveň rezistencie voči raltegraviru vyplývajúcu z prítomnosti dvoch alebo viacerých mutácií v integráze. Väčšina mala charakteristickú mutáciu 155. aminokyseliny (N155 zamenená za H), 148.
aminokyseliny (Q148 zamenená za H, K alebo R) alebo 143. aminokyseliny (Y143 zamenená za H, C alebo R), popri jednej alebo viacerých ďalších mutáciách integrázy (napr. L74M, E92Q, T97A, E138A/K, G140A/S, V151I, G163R, S230R). Charakteristické mutácie znižovali citlivosť vírusu voči raltegraviru a prítomnosť ďalších mutácií mala za následok ďalší pokles citlivosti voči raltegraviru.
Faktory, ktoré znižovali pravdepodobnosť vzniku rezistencie, zahŕňali nižšiu základnú vírusovú záťaž
a použitie iných účinných antiretrovírusových liečiv. Mutácie spôsobujúce rezistenciu na raltegravir
vo všeobecnosti spôsobujú aj rezistenciu na elvitegravir, inhibítor prenosu reťazcov integrázou. Mutácie 143. aminokyseliny spôsobujú väčšiu rezistenciu na raltegravir ako na elvitegravir a mutácia E92Q spôsobuje väčšiu rezistenciu na elvitegravir ako na raltegravir. Pri vírusoch s mutáciou 148. aminokyseliny spolu s jednou alebo viacerými inými mutáciami rezistencie na raltegravir sa môže vyskytovať aj klinicky významná rezistencia na dolutegravir.
Klinická skúsenosť
Dôkaz účinnosti raltegraviru bol založený na analýzach 96-týždňových údajov z dvoch
randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných skúšaní (BENCHMRK 1
a BENCHMRK 2, Protokoly 018 a 019) u dospelých pacientov infikovaných HIV-1, ktorí už mali skúsenosť s antiretrovírusovou liečbou a na analýze 240-týždňových údajov z randomizovaného, dvojito zaslepeného, aktívnym komparátorom kontrolovaného skúšania (STARTMRK, Protokol 021) u dospelých pacientov infikovaných HIV-1 predtým neliečených antiretrovírusovou liečbou.
Účinnosť
Dospelí pacienti, ktorí už mali skúsenosťs liečbou
BENCHMRK 1 a BENCHMRK 2 (multicentrické randomizované dvojito zaslepené placebom kontrolované skúšania) hodnotili bezpečnosť a antiretrovírusovú aktivitu raltegraviru 400 mg dvakrát denne oproti placebu v kombinácii s optimalizovanou základnou terapiou (optimised background therapy, OBT) u pacientov infikovaných HIV vo veku 16 rokov a starších s dokumentovanou
rezistenciou na minimálne jeden liek v každej z 3 tried (NRTI, NNRTI, PI) antiretrovírusovej terapie.
Pred randomizáciou zvolil skúšajúci OBT na základe pacientovej doterajšej liečebnej anamnézy, ako
aj na základe východiskového testovania genotypovej a fenotypovej vírusovej rezistencie.
Demografia (pohlavie, vek a rasa) a východiskové charakteristiky pacientov boli medzi skupinami dostávajúcimi raltegravir 400 mg dvakrát denne a placebo porovnateľné. Pacienti boli v minulosti
vystavení mediánu 12 antiretrovirotík počas mediánu 10 rokov. V rámci OBT sa použil medián 4
ART.
Výsledky 48-týždňových a 96-týždňových analýz
Stále výsledky (48. týždeň a 96. týždeň) u pacientov s odporúčanou dávkou raltegraviru 400 mg
dvakrát denne zo zlúčených štúdií BENCHMRK 1 a BENCHMRK 2 sú znázornené v tabuľke 4.
Tabuľka 4
Výsledky účinnosti v 48. a 96. týždni
BENCHMRK 1 a 2 zlúčené 48. týždeň 96. týždeň
Parameter
Raltegravir 400 mg dvakrát denne + OBT
(N=462)
Placebo + OBT (N=237)
Raltegravir 400 mg dvakrát denne + OBT
(N=462)
Placebo + OBT (N=237)
Percento HIV-RNA <400 kópií/ml (95 % IS)Všetci pacienti
†
72 (68, 76)
37 (31, 44)
62 (57, 66)
28 (23, 34)
Východisková charakteristika
‡
HIV-RNA >100 000 kópií/ml
62 (53, 69)
17 (9, 27)
53 (45, 61)
15 (8, 25)
≤100 000 kópií/ml
82 (77, 86)
49 (41, 58)
74 (69, 79)
39 (31, 47)
Počet CD4 ≤50 buniek/mm
3
61 (53, 69)
21 (13, 32)
51 (42, 60)
14 (7, 24)
>50 a ≤200 buniek/mm
3
80 (73, 85)
44 (33, 55)
70 (62, 77)
36 (25, 48)
>200 buniek/mm
3
Skóre citlivosti (GSS)
§
83 (76, 89)
51 (39, 63)
78 (70, 85)
42 (30, 55)
0
52 (42, 61)
8 (3, 17)
46 (36, 56)
5 (1, 13)
1
81 (75, 87)
40 (30, 51)
76 (69, 83)
31 (22, 42)
2 a vyššie
84 (77, 89)
65 (52, 76)
71 (63, 78)
56 (43, 69)
Percento HIV-RNA <50 kópií/ml (95 % IS)
Všetci pacienti
†
62 (57, 67)
33 (27, 39)
57 (52, 62)
26 (21, 32)
Východisková charakteristika
‡
HIV-RNA >100 000 kópií/ml
48 (40, 56)
16 (8, 26)
47 (39, 55)
13 (7, 23)
≤100 000 kópií/ml
73 (68, 78)
43 (35, 52)
70 (64, 75)
36 (28, 45)
Počet CD4 ≤50 buniek/mm
3
50 (41, 58)
20 (12, 31)
50 (41, 58)
13 (6, 22)
>50 a ≤200 buniek/mm
3
67 (59, 74)
39 (28, 50)
65 (57, 72)
32 (22, 44)
>200 buniek/mm
3
Skóre citlivosti (GSS)
§
76 (68, 83)
44 (32, 56)
71 (62, 78)
41 (29, 53)
0
45 (35, 54)
3 (0, 11)
41 (32, 51)
5 (1, 13)
1
67 (59, 74)
37 (27, 48)
72 (64, 79)
28 (19, 39)
2 a vyššie
75 (68, 82)
59 (46, 71)
65 (56, 72)
53 (40, 66)
BENCHMRK 1 a 2 zlúčené 48. týždeň 96. týždeň
Parameter
Priemerná zmena počtu CD4 buniek (95 % IS), bunky/mm
3
Všetci pacienti
‡
Raltegravir 400 mg dvakrát denne + OBT
109 (98,
45 (32, 57)
123 (110,
49 (35, 63)
121)
137)
(N=462)
Placebo + OBT (N=237)
Raltegravir 400 mg dvakrát denne + OBT
(N=462)
Placebo + OBT (N=237)
Východisková charakteristika
‡
HIV-RNA >100 000 kópií/ml
126 (107,
36 (17, 55)
140 (115,
40 (16, 65)
144)
165)
≤100 000 kópií/ml
100 (86,
49 (33, 65)
114 (98,
53 (36, 70)
115)
131)
Počet CD4 ≤50 buniek/mm
3
121 (100,
33 (18, 48)
130 (104,
42 (17, 67)
142)
156)
>50 a ≤200 buniek/mm
3
104 (88,
47 (28, 66)
123 (103,
56 (34, 79)
119)
144)
>200 buniek/mm
3
104 (80,
54 (24, 84)
117 (90,
48 (23, 73)
Skóre citlivosti (GSS)
§
129)
143)
0
81 (55, 106)
11 (4, 26)
97 (70, 124)
15 (-0, 31)
1
113 (96,
44 (24, 63)
132 (111,
45 (24, 66)
130)
154)
2 a vyššie
125 (105,
76 (48, 103)
134 (108,
90 (57, 123)
144)
159)
† Pacient, ktorý nedokončil štúdiu, sa posudzuje ako zlyhanie: pacienti, ktorí predčasne prerušili, sú následne pokladaní za neúspešných.
Hlásené je percento pacientov s odpoveďou a príslušný 95 % interval spoľahlivosti (IS).
‡
Na analýzu podľa prognostických faktorov sa pre percentá <400 a 50 kópií/ml virologické zlyhania prenášali (carried forward). Pre priemerné zmeny počtu CD4 sa na virologické zlyhania použila metóda prenosu východiskovej hodnoty (baseline-carry-forward).
§
Skóre genotypovej citlivosti (GSS) bolo definované ako súčet perorálnych ART v optimalizovanej základnej terapii (OBT), na ktoré vírusový izolát pacienta vykazoval genotypovú citlivosť na základe testu genotypovej rezistencie. Použitie enfuvirtidu v OBT u pacientov, ktorí nemali predchádzajúcu skúsenosť s enfuvirtidom, sa počítalo ako jeden účinný liek v OBT. Podobne sa použitie darunaviru v OBT
u pacientov doposiaľ neliečených darunavirom počítalo ako jeden účinný liek v OBT.
Raltegravir dosiahol virologické odpovede (pri použití prístupu: pacient, ktorý nedokončil=zlyhanie)
HIV RNA <50 kópií/ml v 16. týždni u 61,7 % pacientov, v 48. týždni u 62,1 % pacientov a v 96. týždni u 57,0 %. U niektorých pacientov došlo medzi 16. a 96. týždňom k opätovnému vírusovému nárastu. Faktory spojené so zlyhaním zahŕňajú vysokú počiatočnú vírusovú záťaž a OBT, ktorá
nezahŕňala minimálne jedno účinné liečivo.
Prechod na raltegravir
Štúdie SWITCHMRK 1 a 2 (Protokoly 032 a 033) hodnotili pacientov infikovaných HIV, ktorí dostávali supresívnu (skríning HIV RNA <50 kópií/ml; stabilný režim >3 mesiace) terapiu
s lopinavirom 200 mg (+) ritonavirom 50 mg 2 tablety dvakrát denne plus najmenej 2 nukleozidové inhibítory reverznej transkriptázy, a randomizovali ich v pomere 1:1 tak, aby pokračovali v užívaní
lopinaviru (+) ritonaviru 2 tablety dvakrát denne (n=174, resp. n=178) alebo sa lopinavir (+) ritonavir nahradili raltegravirom 400 mg dvakrát denne (n=174, resp. n=176). Pacienti s virologickým zlyhaním
v anamnéze neboli vylúčení a počet predchádzajúcich antiretrovírusových terapií nebol obmedzený.
Tieto štúdie boli ukončené po primárnej analýze účinnosti v 24. týždni, pretože sa im nepodarilo preukázať neinferioritu raltegraviru oproti lopinaviru (+) ritonaviru. V oboch štúdiách sa v 24. týždni
supresia HIV RNA na menej ako 50 kópií/ml udržala u 84,4 % pacientov v skupine s raltegravirom oproti 90,6 % v skupine s lopinavirom (+) ritonavirom (pacienti, ktorí nedokončili štúdiu = zlyhanie). O potrebe podávať raltegravir s dvoma ďalšími účinnými liečivami pozri časť
4.4
.
Predtým neliečení dospelí pacienti
V STARTMRK (multicentrické randomizované, dvojito zaslepené, aktívnym komparátorom kontrolované skúšanie) sa hodnotila bezpečnosť a antiretrovírusová aktivita raltegraviru 400 mg dvakrát denne oproti efavirenzu 600 mg večer pred spaním, v kombinácii s emtricitabínom (+) tenofovir-dizoproxilfumarátom, u predtým neliečených pacientov infikovaných HIV s HIV RNA >5 000 kópií/ml. Randomizácia bola stratifikovaná podľa skríningu hladiny HIV RNA (≤50 000 kópií/ml a >50 000 kópií/ml) a podľa infekcie hepatitídou B alebo C (pozitívna alebo
negatívna).
Demografia (pohlavie, vek a rasa) a východiskové charakteristiky pacientov boli medzi skupinou
užívajúcou raltegravir 400 mg dvakrát denne a skupinou, ktorá užívala efavirenz 600 mg večer pred spaním, porovnateľné.
Výsledky 48-týždňových a 240-týždňových analýz
Pokiaľ ide o primárny cieľový ukazovateľ účinnosti, podiel pacientov, ktorí dosiahli HIV RNA
< 50 kópií/ml v 48. týždni, bol 241/280 (86,1 %) v skupine užívajúcej raltegravir a 230/281 (81,9 %) v skupine užívajúcej efavirenz. Terapeutický rozdiel (raltegravir – efavirenz) bol 4,2 % s príslušným 95 % IS (-1,9, 10,3), čo potvrdzuje, že raltegravir nie je inferiórny oproti efavirenzu (p-hodnota pre neinferioritu <0,001). Terapeutický rozdiel (raltegravir – efavirenz) v 240. týždni bol 9,5 %,
s príslušným 95 % IS (1,7, 17,3). Výsledky v 48. týždni a 240. týždni u pacientov užívajúcich odporúčanú dávku raltegraviru 400 mg dvakrát denne zo štúdie STARTMRK sú uvedené v tabuľke 5.
Tabuľka 5
Výsledky účinnosti v 48. a 240. týždni
Štúdia STARTMRK 48. týždeň 240. týždeň
Parameter
Raltegravir 400 mg dvakrát denne (N=281)
Efavirenz 600 mg večer
pred spaním (N=282)
Raltegravir 400 mg dvakrát denne (N=281)
Efavirenz 600 mg večer
pred spaním (N=282)
Percento HIV-RNA <50 kópií/ml (95 % IS)Všetci pacienti
†
86 (81, 90)
82 (77, 86)
71 (65, 76)
61 (55, 67)
Východisková charakteristika
‡
HIV-RNA >100 000 kópií/ml
91 (85, 95)
89 (83, 94)
70 (62, 77)
65 (56, 72)
≤100 000 kópií/ml
93 (86, 97)
89 (82, 94)
72 (64, 80)
58 (49, 66)
Počet CD4 ≤50 buniek/mm
3
84 (64, 95)
86 (67, 96)
58 (37, 77)
77 (58, 90)
>50 a ≤200 buniek/mm
3
89 (81, 95)
86 (77, 92)
67 (57, 76)
60 (50, 69)
>200 buniek/mm
3
94 (89, 98)
92 (87, 96)
76 (68, 82)
60 (51, 68)
Vírusový podtyp vetvy B
90 (85, 94)
89 (83, 93)
71 (65, 77)
59 (52, 65)
nepatriaci do vetvy B
96 (87, 100)
91 (78, 97)
68 (54, 79)
70 (54, 82)
Priemerná zmena počtu CD4 buniek (95 % IS),bunky/mm
3
189 (174,
163 (148,
374 (345,
312 (284,
204)
178)
403)
339)
Všetci pacienti
‡
Východisková charakteristika
‡
HIV-RNA >100 000 kópií/ml
196 (174,
192 (169,
392 (350,
329 (293,
219)
214)
435)
364)
≤100 000 kópií/ml
180 (160,
134 (115,
350 (312,
294 (251,
200)
153)
388)
337)
Počet CD4 ≤50 buniek/mm
3
170 (122,
152 (123,
304 (209,
314 (242,
218)
180)
399)
386)
>50 a ≤200 buniek/mm
3
193 (169,
175 (151,
413 (360,
306 (264,
217)
198)
465)
348)
>200 buniek/mm
3
190 (168,
157 (134,
358 (321,
316 (272,
212)
181)
395)
359)
Štúdia STARTMRK 48. týždeň 240. týždeň
Raltegravir
Efavirenz
Raltegravir
Efavirenz
Parameter
400 mg
600 mg večer
400 mg
600 mg večer
dvakrát
pred spaním
dvakrát
pred spaním
denne
(N=282)
denne
(N=282)
(N=281)
(N=281)
Vírusový podtyp vetvy B
187 (170,
164 (147,
380 (346,
303 (272,
204)
181)
414)
333)
nepatriaci do vetvy B
189 (153,
156 (121,
332 (275,
329 (260,
225)
190)
388)
398)
† Pacient, ktorý nedokončil štúdiu, sa posudzuje ako zlyhanie: pacienti, ktorí predčasne prerušili, sú následne pokladaní za neúspešných.
Hlásené je percento pacientov s odpoveďou a príslušný 95 % interval spoľahlivosti (IS).
‡
Na analýzu podľa prognostických faktorov sa pre percentá <50 a 400 kópií/ml virologické zlyhania prenášali (carried forward). Pre
priemerné zmeny počtu CD4 sa na virologické zlyhania použila metóda prenosu východiskovej hodnoty (baseline-carry-forward).
Poznámky: Analýza vychádza zo všetkých dostupných údajov.
Raltegravir a efavirenz sa podávali s emtricitabínom (+) tenofovir-dizoproxilfumarátom.
Pediatrická populácia
Deti a dospievajúci vo veku od 2 do 18 rokov
IMPAACT P1066 je otvorené multicentrické skúšanie fázy I/II na zhodnotenie farmakokinetického profilu, bezpečnosti, znášanlivosti a účinnosti raltegraviru u detí infikovaných HIV. Do tejto štúdie bolo zaradených 126 detí a dospievajúcich vo veku od 2 do 18 rokov so skúsenosťou s liečbou.
Pacienti boli rozdelení podľa veku, zaraďovali sa najprv dospievajúci a následne potom mladšie deti. Pacienti dostávali buď 400 mg v liekovej forme tabliet (vek od 6 do 18 rokov) alebo liekovú formu žuvacie tablety (vek od 2 do menej ako 12 rokov). Raltegravir sa podával s optimalizovaným základným režimom.
Úvodné obdobie hľadania dávky zahŕňalo intenzívne farmakokinetické hodnotenie. Výber dávky vychádzal z dosiahnutia podobnej plazmatickej expozície a minimálnej koncentrácie raltegraviru, aké sa pozorovali u dospelých a z akceptovateľnej krátkodobej bezpečnosti. Po výbere dávky boli na posúdenie dlhodobej bezpečnosti, znášanlivosti a účinnosti zaradení ďalší pacienti. 96 zo 126
pacientov dostávalo odporúčanú dávku raltegraviru (pozri časť
4.2
).
Tabuľka 6
Východiskové charakteristiky a výsledky účinnosti v 24. a 48. týždni štúdie IMPAACT P1066
(vo veku 2 až 18 rokov)
Parameter Demografia
Populácia užívajúca konečnú dávku
N = 96
Vek (roky), medián [rozsah] 13 [2 – 18]
Mužské pohlavie 49 %
Rasa
Kaukazský typ 34 %
Černosi 59 %
Východiskové charakteristiky
Plazmatická HIV-1 RNA (log10 kópie/ml), priemer
[rozsah] 4,3 [2,7 - 6]
Počet CD4 buniek (bunky/mm
3
), medián [rozsah] 481 [0 – 2 361]
Percento CD4, medián [rozsah] 23,3 % [0 – 44]
HIV-1 RNA > 100 000 kópií /ml 8 %
Kategória B alebo C CDC HIV 59 %
Predchádzajúce použitie ART podľa triedy
NNRTI 78 %
PI 83 %
Odpoveď
24. týždeň
48. týždeň
Dosiahnutý ≥
1 log10 pokles HIV RNA oproti východiskovej hodnote alebo < 400 kópií/ml
72 %
79 %
Dosiahnutá HIV RNA < 50 kópií/ml
54 %
57 %
Priemerné zvýšenie počtu CD4 buniek (%) oproti
119 buniek/mm
3
156 buniek/mm
3
východiskovým hodnotám
(3,8 %)
(4,6 %)
Dojčatá a batoľatá vo veku 4 týždne do menej ako 2 roky
IMPAACT P1066 tiež zahŕňala dojčatá a batoľatá vo veku 4 týždne do menej ako 2 roky infikované
HIV, ktoré predtým dostávali antiretrovírusovú liečbu buď ako profylaxiu na prevenciu prenosu
z matky na dieťa (PMTCT) a/alebo v kombinovanej antiretrovírusovej liečbe na liečbu infekcie HIV. Raltegravir sa podával vo forme granulátu na perorálnu suspenziu bez ohľadu na jedlo v kombinácii
s optimalizovaným základným režimom, ktorý u dvoch tretín pacientov zahŕňal lopinavir plus ritonavir.
Tabuľka 7
Východiskové charakteristiky a výsledky účinnosti v 24. a 48. týždni štúdie IMPAACT P1066 (vo veku 4 týždne do menej ako 2 roky)
Parameter
N = 26
DemografiaVek (týždne), medián [rozsah]
28 [4 – 100]
Mužské pohlavieRasa
65 %
Kaukazský typ
8 %
Černosi
85 %
Východiskové charakteristiky
Plazmatická HIV-1 RNA (log10 kópie/ml), priemer
[rozsah]
5,7 [3,1 – 7]
Počet CD4 buniek (bunky/mm
3
), medián [rozsah]
1 400 [131 – 3 648]
Percento CD4, medián [rozsah]
18,6 % [3,3 – 39,3]
HIV-1 RNA > 100 000 kópií /ml
69 %
Kategória B alebo C CDC HIV
23 %
Predchádzajúce použitie ART podľa triedy
NNRTI 73 %
NRTI 46 %
PI 19 %
Odpoveď 24. týždeň 48. týždeň
Dosiahnutý ≥
1 log10 pokles HIV RNA oproti
východiskovej hodnote alebo < 400 kópií/ml 91 % 85 %
Dosiahnutá HIV RNA < 50 kópií/ml
43 % 53 %
Priemerné zvýšenie počtu CD4 buniek (%) oproti
východiskovým hodnotám
500 buniek/mm
3
(7,5 %)
492 buniek/mm
3
(7,8 %)
Virologické zlyhanie
24. týždeň 48. týždeň
Pacient bez odpovede 0 0
Rebounder 0 4
Počet s
dostupným genotypom
*
0 2
*U jedného pacienta sa vyskytla mutácia v polohe 155.
⚠️ Upozornenia
Všeobecné
Pacientov je potrebné informovať, že súčasná antiretrovírusová terapia nelieči infekciu HIV a nebolo
dokázané, že bráni prenosu HIV na iné osoby krvou.
Raltegravir má pomerne nízku genetickú bariéru voči rezistencii. Preto sa má raltegravir vždy, keď je to možné, podávať s dvoma ďalšími účinnými ART, aby sa minimalizovala možnosť virologického zlyhania a vzniku rezistencie (pozri časť
5.1
).
U predtým neliečených pacientov sú údaje z klinických štúdií o použití raltegraviru obmedzené na použitie v kombinácii s dvoma nukleotidovými inhibítormi reverznej transkriptázy (nucleotide reverse transcriptase inhibitors, NRTI) (emtricitabín a tenofovir-dizoproxilfumarát).
Depresia
Bola hlásená depresia vrátane samovražedných myšlienok a správania, najmä u pacientov s depresiou alebo psychickým ochorením v anamnéze. U pacientov s depresiou alebo psychickým ochorením
v anamnéze sa má postupovať s opatrnosťou.
Porucha funkcie pečene
Bezpečnosť a účinnosť raltegraviru nebola stanovená u pacientov s ťažkými základnými poruchami pečene. Preto sa má raltegravir u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene používať s opatrnosťou (pozri časti
4.2
a
5.2
).
Pacienti s už prítomným ochorením pečene vrátane chronickej hepatitídy majú počas kombinovanej antiretrovírusovej terapie zvýšenú frekvenciu abnormalít pečeňovej funkcie a majú byť monitorovaní podľa štandardnej praxe. Ak u takýchto pacientov existuje dôkaz zhoršenia ochorenia pečene, má sa zvážiť prerušenie alebo ukončenie liečby.
U pacientov s chronickou hepatitídou B alebo C liečených kombinovanou antiretrovírusovou terapiou je zvýšené riziko ťažkých a potenciálne fatálnych hepatálnych nežiaducich reakcií.
Osteonekróza
Aj keď sa etiológia považuje za mnohofaktorovú (vrátane používania kortikosteroidov, konzumácie alkoholu, ťažkej imunosupresie, vyššieho indexu telesnej hmotnosti), boli hlásené prípady osteonekrózy, najmä u pacientov s pokročilým HIV ochorením a/alebo dlhodobou expozíciou kombinovanej antiretrovírusovej terapii. Pacientom sa má odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak budú mať bolesť kĺbov, stuhnutosť kĺbov alebo ťažkosti s pohybom.
Syndróm imunitnej reaktivácie
U pacientov infikovaných HIV s ťažkou imunodeficienciou môže v čase nasadenia kombinovanej antiretrovírusovej terapie (combination antiretroviral therapy, CART) vzniknúť zápalová reakcia na asymptomatické alebo reziduálne oportúnne patogény a spôsobiť závažné klinické stavy alebo zhoršenie príznakov. Takéto reakcie sa typicky pozorovali počas prvých týždňov alebo mesiacov po
nasadení CART. Relevantnými príkladmi sú cytomegalovírusová retinitída, generalizované a/alebo fokálne mykobakteriálne infekcie a pneumónia spôsobená Pneumocystis jiroveci (predtým známa ako
Pneumocystis carinii). Akékoľvek príznaky zápalu sa majú zhodnotiť a v prípade potreby sa má
nasadiť liečba.
Boli zaznamenané aj autoimunitné poruchy (ako je Gravesova choroba a autoimunitná hepatitída) objavujúce sa v dôsledku imunitnej reaktivácie; avšak zaznamenaný čas do ich nástupu je rôznorodejší a tieto udalosti sa môžu vyskytnúť mnoho mesiacov po začatí liečby.
Antacidá
Súbežné podávanie raltegraviru s antacidami obsahujúcimi hliník a horčík viedlo k zníženým plazmatickým hladinám raltegraviru. Súbežné podávanie raltegraviru s antacidami obsahujúcimi hliník a/alebo horčík sa neodporúča (pozri časť
4.5
).
Rifampicín
Pri súbežnom podávaní raltegraviru so silnými induktormi uridíndifosfátglukuronozyltransferázy (UGT) 1A1 (napr. rifampicín) je potrebná opatrnosť. Rifampicín znižuje plazmatické hladiny raltegraviru; vplyv na účinnosť raltegraviru nie je známy. Ak sa však nedá vyhnúť súbežnému
podávaniu s rifampicínom, môže sa u dospelých zvážiť zdvojnásobenie dávky raltegraviru. Neexistujú
údaje poskytujúce návod na súbežné podávanie raltegraviru s rifampicínom u pacientov mladších ako
18 rokov (pozri časť
4.5
).
Myopatia a rabdomyolýza
Bola hlásená myopatia a rabdomyolýza. U pacientov, ktorí v minulosti mali myopatiu alebo rabdomyolýzu alebo majú akékoľvek predurčujúce faktory vrátane iných liekov spojených s týmito stavmi, je potrebné používať s opatrnosťou (pozri časť
4.8
).
Závažné kožné reakcie a reakcie z precitlivenosti
U pacientov užívajúcich raltegravir boli hlásené závažné, potenciálne život ohrozujúce a fatálne kožné reakcie, vo väčšine prípadov súbežne s inými liekmi spojenými s týmito reakciami. Tieto reakcie zahŕňajú prípady Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy. Hlásené boli tiež reakcie z precitlivenosti a boli charakterizované vyrážkou, organickými nálezmi a niekedy poruchou funkcie orgánov vrátane zlyhania pečene. Ak sa objavia prejavy alebo príznaky závažných kožných reakcií alebo reakcií z precitlivenosti (zahŕňajúce avšak nie obmedzené na závažnú kožnú vyrážku alebo vyrážku sprevádzanú horúčkou, celkovú nevoľnosť, únavu, bolesť svalov a kĺbov, pľuzgiere, ranky v ústach, konjunktivitídu, opuch tváre, hepatitídu, eozinofíliu, angioedém), okamžite ukončite podávanie raltegraviru alebo iných podozrivých liekov. Má sa sledovať klinický stav vrátane pečeňových aminotransferáz a má sa začať s vhodnou liečbou. Oddialenie ukončenia liečby raltegravirom alebo inými podozrivými liečivami po objavení sa závažnej vyrážky môže viesť k život
ohrozujúcej reakcii.
Vyrážka
U pacientov predtým liečených režimom obsahujúcim raltegravir a darunavir, sa častejšie vyskytla vyrážka ako u pacientov dostávajúcich raltegravir bez darunaviru alebo darunavir bez raltegraviru (pozri časť
4.8
).
Fruktóza
Tento liek obsahuje až do 0,5 mg fruktózy vo vrecku.
Fruktóza môže poškodiť zuby.
Sacharóza
Tento liek obsahuje až do 4,7 mg sacharózy vo vrecku.
Sacharóza môže škodiť zubom.
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.
Sorbitol
Tento liek obsahuje až do 1,5 mg sorbitolu (E 420) vo vrecku.
Obsah sorbitolu v liekoch na perorálne použitie môže ovplyvniť biologickú dostupnosť iných liekov na perorálne použitie podávaných súbežne.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) vo vrecku, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.