Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
Flucloxacillin Fresenius Kabi 1 g Prášok na injekčný/infúzny roztok — Popis, Dávkovanie, Vedľajšie účinky | PillsCard
OTC
Flucloxacillin Fresenius Kabi 1 g Prášok na injekčný/infúzny roztok
Aktualizované: 2026-04-11
Dostupné v:
🇨🇿🇩🇪🇬🇧🇸🇰
Forma
—
Dávkovanie
—
Spôsob podania
—
Skladovanie
—
O lieku
Výrobca
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Stragen Pharma SA (CH)
ATC kód
J01CF05
Zdroj
SWISSMEDIC
Farmakoterapeutická skupina: penicilíny rezistentné proti pôsobeniu betalaktamáz, ATC kód: J01CF05.
Flukloxacilín je polosyntetický penicilín (betalaktámové antibiotikum, izoxazolylpenicilín) s úzkym spektrom účinku najmä proti grampozitívnym organizmom vrátane kmeňov produkujúcich
betalaktamázy.
Mechanizmus účinku
Flukloxacilín inhibuje jeden alebo viacero enzýmov (častokrát nazývané ako penicilín-viažuce proteíny [penicillin-binding proteins, PBP]) v biosyntetickej dráhe bakteriálneho peptidoglykánu,
ktorý je integrálnou štrukturálnou zložkou bunkovej steny baktérií. Inhibícia syntézy peptidoglykánu vedie k oslabeniu bunkovej steny, ktoré je zvyčajne nasledované lýzou a odumretím bunky.
Farmakokinetický (FK)/farmakodynamický (FD) vzťah
Čas, v rámci ktorého koncentrácia liečiva presiahne minimálnu inhibičnú koncentráciu (t > MIC), je považovaný za hlavný určujúci faktor účinnosti flukloxacilínu.
Mechanizmus rezistencie
Rezistencia na izoxazolylpenicilíny (takzvané meticilín-rezistentné) je u baktérií zapríčinená tvorbou pozmenených penicilín-viažucich proteínov. V skupine betalaktámov sa môže vyskytnúť skrížená rezistencia s inými penicilínmi a cefalosporínmi. Meticilín-rezistentné stafylokoky majú vo
všeobecnosti nízku citlivosť na všetky betalaktámové antibiotiká.
Antimikrobiálny účinok
Flukloxacilín je účinný proti betalaktamáza pozitívnym aj negatívnym kmeňom Staphylococcus aureus a iným aeróbnym grampozitívnym kokom, s výnimkou Enterococcus faecalis. Gramnegatívne bacily alebo anaeróby sú mierne až úplne rezistentné. Enterobaktérie aj meticilín-rezistentné stafylokoky sú úplne rezistentné na flukloxacilín.
Hraničné hodnoty
Hraničné hodnoty podľa EUCAST v10.0, platné od 1.1.2020, sú nasledovné:
Mikroorganizmy
MIC (mg/l)
Druhy Staphylococcus
Poznámka
1)
Druhy Streptococcus (skupiny A, C a G)
Poznámka
2)
1) Väčšina stafylokokov produkuje penicilinázu a niektoré sú rezistentné na meticilín. Obamechanizmy ich robia rezistentnými na benzylpenicilín, fenoxymetylpenicilín, ampicilín, amoxicilín, piperacilín a tikarcilín. Stafylokoky, u ktorých sa testom preukáže citlivosť na benzylpenicilína cefoxitín, môžu byť prehlásené za citlivé na všetky penicilíny. Stafylokoky, u ktorých sa testom preukáže rezistencia na benzylpenicilín, ale citlivosť na cefoxitín, sú citlivé na kombinácies inhibítorom betalaktamázy, izoxazolylpenicilíny (oxacilín, kloxacilín, dikloxacilín a flukloxacilín) a nafcilín. Pri liečivách podávaných perorálne sa majú zabezpečiť opatrenia na dosiahnutiedostatočnej expozície v mieste infekcie. Stafylokoky, u ktorých sa testom preukáže rezistencia na cefoxitín, sú rezistentné na všetky penicilíny.2) Citlivosť streptokokov skupín A, B, C a G na penicilíny je odvodená od citlivosti nabenzylpenicilín s výnimkou fenoxymetylpenicilínu a izoxazolylpenicilínov pre streptokoky skupiny B.
Riziko hepatálneho poškodenia
Existuje dôkaz, že riziko poškodenia pečene vyvolané flukloxacilínom je vyššie u osôb, ktoré sú nositeľmi alely HLA-B*5701. Napriek tejto silnej súvislosti sa poškodenie pečene objaví iba u 1
z 500 – 1 000 nositeľov. V dôsledku toho je pozitívna prediktívna hodnota testovania na prítomnosť alely HLA-B*5701 pre poškodenie pečene veľmi nízka (0,12 %) a rutinný skríning tejto alely sa neodporúča.
⚠️ Upozornenia
Pred začatím liečby flukloxacilínom sa má starostlivo odobrať anamnéza týkajúca sa
predchádzajúcich reakcií z precitlivenosti na betalaktámy. Skrížená citlivosť medzi penicilínmi a cefalosporínmi je dostatočne zdokumentovaná.
U pacientov dostávajúcich betalaktámové antibiotiká sa hlásili závažné a zriedkavo fatálne reakcie
z precitlivenosti (anafylaxia). Hoci sa anafylaxia vyskytuje častejšie po parenterálnej liečbe, vyskytla sa aj u pacientov užívajúcich perorálnu liečbu. Tieto reakcie sa s vyššou pravdepodobnosťou vyskytujú u osôb s anamnézou precitlivenosti na betalaktámy. Ak sa objaví alergická reakcia, liečba flukloxacilínom sa má ukončiť a má sa začať s vhodnou liečbou. Závažné anafylaktoidné reakcie si môžu vyžadovať okamžitú bezodkladnú liečbu adrenalínom. Môže byť tiež potrebné podávanie
kyslíka, i.v. steroidov a zabezpečenie dýchacích ciest vrátane intubácie.
Výskyt horúčkovitého generalizovaného exantému sprevádzaného pustulou pri začatí liečby môže byť príznakom akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy (AGEP) (pozri časť
4.8
). V prípade
diagnostikovania AGEP sa má liečba flukloxacilínom ukončiť a akékoľvek následné podávanie flukloxacilínu je kontraindikované.
Flukloxacilín sa má používať s opatrnosťou u pacientov s preukázanou hepatálnou dysfunkciou,
pacientov vo veku ≥ 50 rokov a pacientov so závažným primárnym ochorením. U týchto pacientov
môžu byť hepatálne udalosti závažné a za extrémne zriedkavých okolností sa hlásili úmrtia (pozri časť
4.8
).
Roztoky flukloxacilínu rekonštituované s lokálnymi anestetikami (lidokaín) sa nemajú podávať intravenózne (pozri časť 6.6).
Pri poruche funkcie obličiek sa má upraviť dávkovanie (pozri časť
4.2
).
U novorodencov je nevyhnutná osobitná opatrnosť kvôli riziku hyperbilirubinémie. Štúdie preukázali, že pri parenterálnom podávaní vysokých dávok môže flukloxacilín vytesniť bilirubín z väzbových miest na plazmatických proteínoch a môže u novorodencov so žltačkou predisponovať k jadrovému ikteru. Navyše, u novorodencov je nevyhnutná osobitná opatrnosť kvôli možnosti výskytu vysokých
hladín flukloxacilínu v sére z dôvodu zníženej rýchlosti renálnej exkrécie.
Počas dlhodobej liečby (napr. osteomyelitída, endokarditída) sa odporúča pravidelné sledovanie krvného obrazu, funkcie pečene a obličiek.
Počas užívania antibiotík sa môže objaviť pseudomembranózna kolitída. V prípade výskytu
pseudomembranóznej kolitídy sa má liečba flukloxacilínom ukončiť a má sa začať s vhodnou liečbou, ako napríklad perorálne podávanie vankomycínu.
Dlhodobé použitie môže príležitostne viesť k premnoženiu necitlivých organizmov.
Pri súbežnom podávaní flukloxacilínu spolu s paracetamolom sa odporúča opatrnosť kvôli zvýšenému riziku metabolickej acidózy s vysokým aniónovým deficitom (high anion gap metabolic acidosis, HAGMA). Vysoké riziko HAGMA je obzvlášť u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek,
sepsou alebo podvýživou, predovšetkým ak sa používajú maximálne denné dávky paracetamolu.
Po súbežnom podaní flukloxacilínu a paracetamolu sa odporúča starostlivé sledovanie s cieľom detekcie výskytu acidobázických porúch, konkrétne HAGMA, ktorá zahŕňa stanovenie 5-oxoprolínu v moči.
Ak liečba flukloxacilínom pokračuje aj po ukončení liečby paracetamolom, odporúča sa uistiť, že nie sú prítomné signály HAGMA, keďže existuje možnosť, že by flukloxacilín udržiaval klinický obraz HAGMA (pozri časť
4.5
).
Osobitná opatrnosť sa odporúča u pacientov s haplotypom HLA-B*5701 v súvislosti poškodením pečene vyvolaným liečivom; v súčasnosti sa frekvencia výskytu týchto porúch zvyšuje u pacientov s infekciou HIV, u ktorých môže byť tiež zvýšené riziko expozície flukloxacilínu (pozri časť
5.1
).
Pri používaní flukloxacilínu, najmä vo vysokých dávkach, sa môže objaviť hypokaliémia (potenciálne ohrozujúca život). Hypokaliémia spôsobená flukloxacilínom môže byť rezistentná voči suplementácii draslíka. Počas liečby vyššími dávkami flukloxacilínu sa odporúčajú pravidelné merania hladín draslíka. Pozornosť voči tomuto riziku je opodstatnená aj v prípade kombinácie flukloxacilínu s
diuretikami vyvolávajúcimi hypokaliémiu, alebo ak sa vyskytujú iné rizikové faktory pre vznik hypokaliémie (napr. podvýživa, renálna tubulárna dysfunkcia).