Cardioplexol Roztok na kardioplégiu

Farmakoterapeutická skupina: prídavky do intravenóznych roztokov; roztoky elektrolytov, roztoky na kardioplégiu, ATC kód: B05XA16 Cardioplexol spôsobuje rýchlu a úplnú zástavu srdca (kardioplégiu).​​​‍​​‍​​​​‍​​‍‍ Kardioplégia bola zavedená pred mnohými rokmi a je všeobecne akceptovaná ako metóda voľby ochrany myokardu počas kardiochirurgických operácií. Podstatne zvýšila bezpečnosť operácií na otvorenom srdci. Použitie roztoku na kardioplégiu chráni myokard vyvolaním rýchlej a úplnej diastolickej zástavy. To minimalizuje energetické požiadavky myokardu a zabraňuje ischemickému poškodeniu počas fázy zastavenia. Hlavné účinky liečív Cardioplexolu sú: Draslík vyvoláva rýchlu diastolickú zástavu. Horčík zabraňuje bunkovej strate horčíka, čím zachováva jeho dostupnosť ako enzymatického kofaktora. Okrem toho horčík znižuje spotrebu energie tým, že pôsobí proti pôsobeniu vápnika v spojení excitácia-kontrakcia. Ukázalo sa, že horčík má slabý účinok na zástavu srdca. Ióny horčíka môžu pomôcť stabilizovať membránu myokardu inhibíciou myozínfosforylázy, ktorá chráni rezervy ATP pre postischemickú aktivitu. Prokaínium-chlorid, lokálne anestetikum esterového typu, blokuje tvorbu a vedenie nervových impulzov znížením permeability nervovej membrány pre ióny a po pridaní do roztokov na kardioplégiu vykazuje ochranné účinky na myokard. Xylitol pôsobí ako osmotické činidlo. Klinická účinnosť a bezpečnosť Cardioplexol bol skúmaný v porovnaní s Buckbergovým roztokom, pokiaľ ide o jeho účinnosť na vyvolanie okamžitej a predĺženej diastolickej kardioplegickej zástavy počas operácie na otvorenom srdci v jednej zaslepenej, randomizovanej štúdii. Táto štúdia zahŕňala 240 hodnotených pacientov, ktorí vyžadovali primárnu elektívnu operáciu bypassu srdcovej koronárnej artérie a/alebo opravu/výmenu srdcovej chlopne, z ktorých 119 dostalo tento liek. Jednorazová dávka 100 ml Cardioplexolu sa ukázala ako účinná pri ochrane srdcových buniek počas ischemického obdobia, čo umožňuje rýchlu a úplnú reverzibilitu zástavy srdca. Pokiaľ ide o primárny koncový ukazovateľ, TnT, stredná maximálna pozorovaná hodnota bola 0,8 ng/ml v oboch liečených skupinách, priemerné hodnoty boli 0,83 pre Cardioplexol a 0,78 pre Buckbergov roztok. ITT analýza primárneho koncového ukazovateľa nepreukázala non-inferioritu pre Cardioplexol v porovnaní s Buckbergovým roztokom. Pokiaľ ide o maximálnu hodnotu TnT počas prvých 24 hodín, upravená populácia podľa protokolu zahŕňajúca všetkých pacientov z oboch skupín okrem 6 pacientov so závažnou odchýlkou od protokolu podávania pre Cardioplexol však preukázala, že Cardioplexol nie je menejcenný v porovnaní s Buckbergovým roztokom s hornou hranicou 95 % intervalu spoľahlivosti (IS) 1,16. Vzhľadom na hodnoty TnT 6 hodín po reperfúzii sa pri všetkých analýzach dosiahla non-inferiorita Cardioplexolu v porovnaní s Buckbergovým roztokom. Po 6, 12 a 24 hodinách po koronárnej reperfúzii sa výsledky získané pre obe skupiny významne nelíšili. To platí aj pre maximálnu hodnotu CK a CK-MB a CK a CK-MB o 3, 6, 12 a 24 hodinách. Výsledky z kľúčového sekundárneho koncového ukazovateľa (maximálna hodnota CK-MB počas prvých 24 hodín) boli v tesnej zhode s výsledkami primárneho koncového ukazovateľa bez rozdielov medzi skupinami. Hlavnými zisteniami z iných sekundárnych cieľových ukazovateľov boli veľmi významné zníženia v skupine Cardioplexolu v čase medzi umiestnením priečnej svorky na aortu a úplnou zástavou srdca (pomer geometrického priemeru 0,18, 95 % IS 0,15 – 0,22, p < 0,001) a v frekvencii defibrilácie po uvoľnení aorty a koronárnej reperfúzii (pomer rizika 0,29, 95 % IS 0,18 - 0,47, p < 0,001). Tým sa potvrdila výhoda rýchlejšieho zastavenia srdca, ako aj zníženej potreby reinfúznej dávky v skupine Cardioplexolu. Oneskorenie medzi kardioplegickou injekciou a zástavou srdca bolo desaťkrát kratšie v skupine Cardioplexolu ako v skupine Buckbergového roztoku. Medián času do zástavy srdca a medián oneskorenia medzi umiestnením priečnej svorky na aortu a zástavou srdca sa medzi skupinami líšili, pričom boli 7 a 12 sekúnd pre Cardioplexol a 70 a 71 sekúnd pre Buckbergov roztok. Hoci je medián porovnateľný pre obe skupiny, oneskorenie pred obnovením sínusového rytmu vykazuje tendenciu k predĺženiu v najmenej 25% prípadov v skupine Buckbergovho roztoku. Zistilo sa, že kumulatívna dávka katecholamínov počas prvých 24 hodín (pomer geometrického priemeru 0,71, 95 % IS 0,52 – 0,98, p = 0,035) a dĺžka pobytu na JIS (časový pomer 0,86, 95 % IS 0,78 – 0,95, p = 0)je nižšia v skupine Cardioplexolu. Miera defibrilácie ukázala, že približne polovica pacientov v skupine Buckbergovho roztoku (51 %) potrebovala defibriláciu na konci operácie (z toho 85 % internú defibriláciu). Na rozdiel od toho iba 13 % pacientov v skupine Cardioplexolu potrebovalo elektrokonverziu na konci procedúry (z toho 87 % internú defibriláciu). Počet výbojov a intenzita potrebná na úspešnú defibriláciu srdca bola o niečo nižšia v skupine Cardioplexolu. Okrem toho rozsiahle používanie v otvorenom nemocničnom prostredí potvrdilo účinnosť a bezpečnosť tohto lieku u viac ako 12 000 dospelých pacientov, ktorí podstúpili operáciu srdca pomocou mimotelového obehu počas obdobia približne 13 rokov (2008-2021). V štúdii fázy III sa skúmali účinky školiaceho programu na mieru správnych aplikácií Cardioplexolu u 157 pacientov vo veku 18 - 80 rokov, ktorí podstúpili primárnu elektívnu operáciu CABG a/alebo opravu/výmenu srdcovej chlopne prostredníctvom úplnej resp. hemi sternotómie, pri zástave srdca a za asistencie srdcového pľúcneho prístroja. Cieľom štúdie bolo zvýšiť pravdepodobnosť správneho podania Cardioplexolu a následne znížiť riziko chýb pri aplikácii. Časť I štúdie pozostávala zo školiaceho programu pre chirurgov a ďalší nemocničný personál zapojený do plánovaných kardiochirurgických výkonov. Časť II (n=57; tréningový súbor) zahŕňala chirurgické zákroky u 2 pacientov pod dohľadom trénera, po ktorých nasledovala operácia ďalších 4 pacientov (n=100; analytický súbor). Primárnym koncovým ukazovateľom štúdie bol počet (%) hlavných odchýlok od správneho použitia Cardioplexolu. V analytickom súbore nebola pozorovaná žiadna významná odchýlka od protokolu, preto miera úspešnosti školenia chirurgov, ktorí nemali žiadne predchádzajúce skúsenosti s Cardioplexolom, bola 100 %, pričom obojstranný interval spoľahlivosti bol 95 % [96,4; 100]. Nevyskytli sa žiadne odchýlky od protokolu, pokiaľ ide o správne načasovanie, trvanie a objem injekcie. Pokiaľ ide o sekundárne koncové ukazovatele TnT a CK-MB, medzi súbormi neboli žiadne rozdiely v mediáne maximálnych hodnôt a mediáne hodnôt v rôznych časových bodoch po koronárnej reperfúzii. Pediatrická populácia Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií Cardioplexolu v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie s kardioplégiou (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2 ).