HEPCLUDEX 2 mg Prášok na injekčný roztok

Farmakoterapeutická skupina: Antivirotiká na systémové použitie, iné antivirotiká.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ ATC kód: J05AX28 Mechanizmus účinku Bulevirtid blokuje vstup HBV a HDV do hepatocytov tak, že sa naviaže na NTCP, pečeňový transportér žlčových solí, ktorý slúži ako základný receptor pre vstup HBV/HDV, a inaktivuje ho. Klinická účinnosť a bezpečnosť Klinická účinnosť a bezpečnosť bulevirtidu sa skúmali v jednej štúdii fázy 3 a v dvoch štúdiách fázy 2. Do štúdií boli zahrnutí pacienti s chronickou infekciou HDV a aktívnou hepatitídou. Populáciu v týchto troch štúdiách tvorili väčšinou belosi a prevažoval genotyp 1 HDV. Štúdia MYR301 V štúdii 301 bolo 100 zo 150 pacientov s chronickou infekciou HDV randomizovaných na podávanie okamžitej liečby bulevirtidom v dávke 2 mg (N = 49) jedenkrát denne alebo na oddialenie liečby o 48 týždňov (N = 51). Randomizácia bola stratifikovaná podľa prítomnosti alebo neprítomnosti kompenzovanej cirhózy. Spomedzi 49 pacientov v skupine s okamžitou liečbou a s priemerným vekom 44 rokov 61 % tvorili muži, 84 % tvorili belosi a 16 % tvorili Ázijci. Spomedzi 51 pacientov v skupine s oddialením liečby a s priemerným vekom 41 rokov 51 % tvorili muži, 78 % tvorili belosi a 22 % tvorili Ázijci. Všetkých 100 pacientov malo infekciu HDV s genotypom 1. Východiskové charakteristiky boli medzi skupinou s okamžitou liečbou a skupinou s oddialením liečby vyvážené. U pacientov, ktorí vo východiskovom bode dostávali bulevirtid v dávke 2 mg, bola priemerná hladina HDV RNA v plazme 5,1 log 10 IU/ml, priemerná hladina ALT bola 108 U/l, 47 % pacientov malo v anamnéze cirhózu a 53 % malo skúsenosti s interferónom. Počas štúdie (do 48. týždňa) dostávalo 63 % z týchto pacientov súbežnú liečbu na svoju základnú infekciu HBV podľa štandardnej starostlivosti. Najčastejšími súbežnými liekmi boli lieky obsahujúce tenofovir-dizoproxil fumarát alebo tenofovir-alafenamid (49 %) a entekavir (14 %). Tabuľka nižšie obsahuje virologické a biochemické výsledky okamžitej liečby bulevirtidom v dávke 2 mg jedenkrát denne a oddialenej liečby v 48. týždni. 48. týždeň a Bulevirtid 2 mg(okamžitá liečba) (N = 49) Oddialená liečba (N = 51) Nedetegovateľná b HDV RNA alebo zníženie hladinyHDV RNA o ≥ 2 log10 IU/ml a normalizácia ALT c 45 % d 2 % Nedetegovateľná b HDV RNA alebo zníženie hladinyHDV RNA o ≥ 2 log10 IU/ml 71 % e 4 % Normalizácia ALT c 51 % e 12 % Pre prvý ukazovateľ sa v prípade chýbajúcich hodnôt použilo posledné prenesené pozorovanie (last observation carrying forward, LOCF), ak sa týkalo ochorenia COVID-19, v opačnom prípade chýbajúca hodnota = neúspešný výsledok. Pre druhý a tretí ukazovateľ chýbajúca hodnota = neúspešný výsledok. < spodný limit kvantifikácie (lower limit of quantification, LLOQ) (cieľ nebol detegovaný). Definované ako hodnota ALT v normálnom rozsahu: pracoviská v Rusku ≤ 31 U/l u žien a ≤ 41 U/l u mužov, všetky ostatné pracoviská ≤ 34 U/l u žien a ≤ 49 U/l u mužov. Hodnota p < 0,0001. Multiplicita sa nekontrolovala. Štúdia MYR202 V štúdii MYR202 bolo 56 zo 118 pacientov s chronickou infekciou HDV a prebiehajúcou vírusovou replikáciou, ktorí mali skúsenosti s interferónom, ktorí mali kontraindikáciu na interferón alebo ktorí mali cirhózu, randomizovaných na užívanie bulevirtidu v dávke 2 mg + TDF (N = 28) alebo TDF v monoterapii (N = 28) počas 24 týždňov. V 24. týždni dosiahlo 21 % pacientov v skupine s bulevirtidom v dávke 2 mg + TDF kombinovanú odpoveď , 54 % dosiahlo nedetegovateľnú HDV RNA (definovanú ako < limit detekcie [limit of detection, LOD], kde LOD bol 14 IU/ml) alebo zníženie o ≥ 2 log 10 IU/ml, a 43 % dosiahlo normalizáciu ALT. V 24. týždni žiadny pacient v skupine s TDF nedosiahol kombinovanú odpoveď , 4 % dosiahli nedetegovateľnú HDV RNA alebo zníženie HDV RNA o ≥ 2 log 10 IU/ml a 7 % dosiahlo normalizáciu ALT (normálna hodnota ALT bola definovaná ako ≤ 31 U/l u žien a ≤ 41 U/l u mužov). Štúdia MYR203 V štúdii MYR203 bolo celkovo 15 pacientov liečených bulevirtidom v dávke 2 mg denne počas 48 týždňov. V tomto obmedzenom súbore údajov sa profil účinnosti a profil bezpečnosti podstatne neodlišovali od pacientov liečených počas 24 týždňov. U dvoch pacientov došlo k virologickému zvratu (prienik), ktorý pravdepodobne súvisel s nedodržaním liečby. Imunogenicita Bulevirtid má potenciál indukovať protilátky proti lieku (antidrug antibodies, ADA), čo sa zistilo v klinických štúdiách s použitím enzýmovej imunosorpčnej analýzy (enzyme-linked immunosorbent assay, ELISA). V štúdiách MYR203 a MYR301 bolo celkovo 64 pacientov, ktorí boli liečení monoterapiou bulevirtidom v dávke 2 mg počas 48 týždňov, spôsobilých na vykonanie hodnotenia výskytu ADA. Z týchto pacientov bolo 18 (28,1 %) pozitívnych na výskyt ADA, z čoho 3 pacienti (4,7 %) boli pozitívni na ADA vo východiskovom bode. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by u týchto pacientov došlo k zmene farmakokinetiky, bezpečnosti alebo účinnosti bulevirtidu. Pediatrická populácia Informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2 a 5.2 .