Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
OTC
DOLSIN 1 ml Injekčný roztok
INN: Hydroxypethidine
Aktualizované: 2026-04-18
Dostupné v:
🇨🇿🇩🇪🇬🇧🇸🇰
Forma
—
Dávkovanie
—
Spôsob podania
—
Skladovanie
—
O lieku
ATC kód
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
N02AB02
Zdroj
KEGG
Farmakoterapeutická skupina: analgetiká, deriváty fenylpiperidínu, ATC kód: N02AB02
Mechanizmus účinku
Petidín pôsobí interakciou s opiátovými receptormi hlavne typu mí v mozgovej kôre, thalame, vo formatio reticularis, v limbicko-hypotalamickom systéme, v periakveduktálnej šedi a v substantia gelatinosa.
Aktiváciou receptorov dochádza k hyperpolarizácii membrány nervových buniek alebo k inhibícii excitačných neurónov. Najvýraznejšie sa agonistický účinok petidínu prejavuje na mí receptoroch. Výsledkom je aktivácia mí
1
receptorov so supraspinálnou analgéziou, sedáciou, eufóriou, resp. dysfóriou. Pôsobením na mí
2
receptory vyvoláva miózu, depresiu dychu. Afinita ku kapa receptoru je nižšia, ale s výraznou odpoveďou.
Petidín má tlmivý účinok na CNS. Výrazne tlmí akútnu a chronickú bolesť, vyvoláva celkovú uvoľnenosť, eufóriu. Aktiváciou kapa receptorov vzniká dysfória spojená s neschopnosťou sústrediť sa, letargiou a spavosťou. Analgetický účinok petidínu po subkutánnom alebo intramuskulárnom podaní nastupuje asi po 10 minútach s vrcholom asi za 1 hodinu a trvaním asi 2 – 4 hodiny.
Petidín tlmí dýchanie menej výrazne ako morfín. Znižuje citlivosť dýchacieho centra na CO
2
. Vrchol dychovej depresie sa dostavuje asi o 1 hodinu po parenterálnom podaní, asi po 2 hodinách od podania sa vracia k východiskovým hodnotám, hoci minútový dychový objem je znížený ešte aj po 4 hodinách. Excitačný účinok na CNS sa prejavuje tremorom, svalovými zášklbmi až kŕčmi.
Petidín aktivuje receptory hladkého svalu žalúdka a čriev podobne ako ostatné opioidy, avšak vo vzťahu k analgetickému účinku s menšou intenzitou. Po ekvianalgetickej dávke je zvýšenie tonusu Oddiho sfinktera a biliárneho tlaku menej výrazné ako po morfíne.
Depresia dýchania a retencia CO
2
vedie ku dilatácii mozgových ciev, a tým ku zvýšeniu intrakraniálneho tlaku. Dráždi chemorecepčnú zónu pre zvracanie, čím vyvoláva nauzeu a dávenie.
Liberácia histamínu spôsobuje svrbenie, urtikáriu v mieste podania, systémovo sa prejaví bronchospazmom a hypotenziou, čo môže mať závažné dôsledky pre astmatického pacienta.
⚠️ Upozornenia
K život ohrozujúcim nežiaducim reakciám patrí depresia dýchania, kóma, kŕče a hypotenzia. Pri depresii dýchania je liekom voľby opioidný antagonista naloxón a zabezpečenie riadeným dýchaním.
Kontinuálne podávanie liečiva vyvoláva liekovú závislosť.
U pacientov nad 70 rokov môže dôjsť v dôsledku zmenenej väzby na bielkoviny, zmeneného distribučného priestoru a spomalenej eliminácie ku zvýšeniu plazmatickej koncentrácie petidínu. Pri opakovanom podávaní sa preto odporúča redukovať celkovú dennú dávku na polovicu dávkovania u dospelých.
Pacienti s cirhózou môžu mať po intravenóznom podaní až o polovicu znížený klírens petidínu
a 2-krát predĺžený biologický polčas liečiva. Pri opakovanom podávaní je preto potrebné predĺžiť na dvojnásobok interval medzi dávkami, alebo redukovať dávku na 50 – 70 %.
U pacientov s poruchou funkcie obličiek stúpa plazmatická koncentrácia metabolitu norpetidínu, ktorý má excitačné účinky na CNS a môže spôsobiť zvýšenú dráždivosť alebo kŕče. Zvýšené vylučovanie petidínu a norpetidínu sa dá docieliť acidifikáciou moču.
Sérotonínový syndróm:
Vzhľadom na riziko vzniku sérotonínového syndrómu sa petidín nemá užívať v kombinácii so sérotonínergickými liekmi (pozri časť
4.5
).
Pediatrická populácia
Petidín má pomalšiu rýchlosť eliminácie a väčšiu variabilitu medzi jednotlivcami u novorodencov
a mladších dojčiat v porovnaní so staršími deťmi a dospelými, čo môže viesť k reakciám súvisiacim s dávkou, ako je respiračná depresia. Pokiaľ sa zvažuje použitie petidínu u novorodencov alebo mladších dojčiat (do veku 12 mesiacov), je potrebné posúdiť všetky potenciálne prínosy lieku oproti relatívnemu riziku pre pacienta.