EXDENSUR 100 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke

Farmakoterapeutická skupina: Antiastmatiká, iné antiastmatiká na systémové použitie, ATC kód: R03DX12 Mechanizmus účinku Depemokimab cieli na ľudský IL-5 s väzbovou afinitou 10,5 pM, čím blokuje väzbu na receptor IL-5 alfa exprimovaný na povrchu bunky s pikomolárnou účinnosťou (IC50 4 pM) in vitro.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Depemokimab obsahuje trojitú substitúciu aminokyselín (YTE) v oblasti kryštalizovateľného fragmentu (Fc), čo zvyšuje väzbu na neonatálny Fc receptor a tým predlžuje polčas eliminácie v porovnaní s divokým typom IgG1. IL-5 je pleiotropný cytokín s preukázaným vplyvom na eozinofily a iné imunitné a štrukturálne bunky. Pri ťažkej astme preukázala inhibícia IL-5 zlepšenie integrity epitelu, zníženie hromadenia hlienu a zníženie remodelácie tkaniva. Mechanizmus účinku však nebol definitívne stanovený. Farmakodynamické účinky V klinickej farmakologickej štúdii s pacientmi s miernou až stredne ťažkou astmou viedla jednorazová subkutánna dávka 100 mg depemokimabu k rýchlemu zníženiu počtu eozinofilov v krvi. Počet eozinofilov v krvi bol po podaní dávky 24 hodín znížený o 54 % v porovnaní s placebom, čo bolo prvé hodnotenie po podaní dávky. V štúdiách fázy III zameraných na astmu a CRSwNP tieto zníženia pretrvávali počas celého liečebného obdobia a zníženie počtu eozinofilov v krvi v 52. týždni bolo 79 % a 85 %, v porovnaní s placebom. Imunogenita U pacientov, ktorí dostali aspoň jednu dávku 100 mg depemokimabu podávanú subkutánne každých 6 mesiacov, bolo počas 52-týždňových štúdií 9 % (44/499) pacientov s astmou (SWIFT-1 a SWIFT-2) a 8 % (21/272) pacientov s CRSwNP (ANCHOR-1 a ANCHOR-2) pozitívnych na protilátky proti depemokimabu (anti-depemokimab antibodies, ADA). V 52-týždňovej otvorenej predĺženej štúdii astmy bolo 9 % pacientov (55/622) pozitívnych na ADA (AGILE; n = 395 s údajmi zozbieranými počas 104 týždňov). V placebom kontrolovaných štúdiách pre indikácie astmy a CRSwNP a v 52-týždňovej otvorenej predĺženej štúdii astmy (AGILE) bolo < 1 % pacientov (n = 7) pozitívnych na neutralizačné protilátky. Protilátky proti lieku (ADA) boli detegované často. Nezaznamenali sa žiadne dôkazy o vplyve ADA na farmakokinetiku, farmakodynamiku, účinnosť alebo bezpečnosť; avšak údaje sú stále obmedzené. Klinická účinnosť a bezpečnosť Účinnosť depemokimabu sa hodnotila v 2 opakovaných, randomizovaných (pomer 2:1, depemokimab k placebu), dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných, multicentrických klinických štúdiách s paralelnými skupinami s trvaním liečby 52 týždňov (SWIFT-1 a SWIFT-2). Do oboch štúdií boli zaradení pacienti vo veku 12 rokov a starší s astmou so zápalom typu 2, charakterizovanou eozinofilným fenotypom. V týchto štúdiách sa depemokimab 100 mg podával subkutánne jedenkrát za 6 mesiacov, celkovo 2 dávky, v kombinácii so štandardnou liečbou (Standard of care, SoC). Pacienti museli v predchádzajúcich 12 mesiacoch prekonať dve alebo viacej závažných exacerbácií astmy, vyžadujúcich liečbu systémovými kortikosteroidmi (systemic corticosteroids, SCS), pričom užívali stredné až vysoké dávky ICS (≥ 440 µg flutikazón-propionátu alebo ekvivalentu) a aspoň jeden ďalší liek na kontrolu astmy. Pacienti tiež museli mať počet eozinofilov v krvi ≥ 150 buniek/µl pri skríningu alebo ≥ 300 buniek/µl zdokumentovaný v roku pred zaradením do štúdie a zníženú funkciu pľúc na začiatku (nútený výdychový objem za 1 sekundu [forced expiratory volume in 1 second, FEV1] je pred podaním bronchodilatancia < 80 % predpokladanej normálnej hodnoty u dospelých a [FEV1] < 90 % alebo pomer FEV1:FVC < 0,8 u dospievajúcich). Pacienti boli zaradení bez požiadavky na minimálne východiskové skóre v dotazníku o kontrole astmy-5 (Asthma Control Questionnaire-5, ACQ-5). Depemokimab sa podával ako prídavná liečba k základnej liečbe astmy, ktorá pokračovala počas celého trvania štúdií. Populácia s plnou analýzou (full analysis set, FAS) zahŕňala 762 pacientov, ktorí boli randomizovaní a dostali aspoň jednu dávku depemokimabu alebo placeba v dvoch štúdiách (382 v štúdii SWIFT-1 a 380 v štúdii SWIFT-2). Demografické údaje a východiskové charakteristiky pacientov v týchto 2 štúdiách sú uvedené v tabuľke 2. Tabuľka 2. Demografické údaje a východiskové charakteristiky (FAS populácia) SWIFT-1 (N = 382) SWIFT-2 (N = 380) Vek pacientov (roky), priemer (SD) 54 (14,2) 53 (16,2) Pacienti vo veku ≥ 65 rokov, n (%) 98 (26) 96 (25) Ženy, n (%) 223 (58) 241 (63) Bielosi, n (%) 316 (83) 272 (72) Trvanie astmy, roky, priemer (SD) 22 (16,2) 25 (18,5) Priemerná predpokladaná hodnota FEV1 v % pred podaním bronchodilatancia(SD) 62 (15,2) 62 (15,9) Priemerná reverzibilita v % (SD) 17 (15,3) 18 (17,4) Priemerný počet exacerbácií vpredchádzajúcom roku (SD) 2,2 (0,69) 2,7 (1,92) Počet eozinofilov, bunky/µl, medián(min, max) 310(20, 2 360) 340(10, 4 440) Celkový IgE, U/ µl, medián (min, max) 185(1,9; 12 142) 180(2,2; 16 198) Priemerné celkové skóre SGRQ (SD),rozsah 0-100 44,3 (20,70) 44,5 (18,69) Pacienti s ACQ ≥ 1,5 na začiatku, n (%) 280 (75) 279 (75) Používanie stredných dávok ICS, n (%) a 179 (47) 154 (41) Používanie vysokých dávok ICS, n (%) a 203 (53) 226 (59) Používanie ICS + LAMA + LABA, n(%) 95 (25) 127 (33) Udržiavacie užívanie OCS, n (%) 21 (5) 19 (5) FAS = populácia s plnou analýzou ( full analysis set ), FEV 1 = nútený výdychový objem za 1 sekundu (forced expiratory volume in 1 second), IgE = imunoglobulín E, SGRQ = St. Georgeov respiračný dotazník (St. George’s respiratory questionnaire), ACQ-5 = Dotazník kontroly astmy – 5 položiek (Asthma Control Questionnaire), ICS = inhalačné kortikosteroidy (inhaled corticosteroid), OCS = perorálne kortikosteroidy (oral corticosteroid) a Stredná dávka ICS = 440 µg FP denne alebo ekvivalent; Vysoká dávka ICS > 440 µg FP denne alebo ekvivalent Exacerbácie Primárnym cieľovým ukazovateľom účinnosti pre štúdie SWIFT 1 a SWIFT 2 bola ročná miera klinicky významných exacerbácií počas 52-týždňového liečebného obdobia. Klinicky významná exacerbácia bola definovaná ako zhoršenie astmy vyžadujúce použitie SCS (intravenózne alebo perorálne steroidy po dobu najmenej 3 dní alebo jednorazovej intramuskulárnej dávky kortikosteroidov) a/alebo hospitalizáciu a/alebo návštevu pohotovosti. U pacientov na udržiavacej liečbe SCS bol potrebný aspoň dvojnásobok existujúcej udržiavacej dávky po dobu najmenej 3 dní. Všetci pacienti, u ktorých sa vyskytla exacerbácia, boli liečení SCS. Väčšina pacientov (95 % v štúdii SWIFT-1 a 92 % v štúdi SWIFT-2) štúdie dokončila. V štúdiách SWIFT-1 a SWIFT-2 bola ročná miera exacerbácií astmy významne nižšia u pacientov, ktorým bol podávaný depemokimab v porovnaní s placebom (Tabuľka 3). Percento pacientov s exacerbáciami vyžadujúcimi hospitalizáciu a/alebo návštevu pohotovosti bolo v štúdiách SWIFT-1 a SWIFT-2 (v uvedenom poradí) nižšie u pacientov liečených depemokimabom (1 % a 4 %) v porovnaní s placebom (8 % a 10 %). Tabuľka 3. Výsledky primárneho cieľového ukazovateľa exacerbácií (FAS populácia) SWIFT-1 SWIFT-2 Depemokimab N = 250 Placebo N = 132 Depemokimab N = 252 Placebo N = 128 Ročná miera exacerbácií astmy Percento pacientov sexacerbáciou 32% 46% 32% 50% Miera exacerbácií za rok 0,46 1,11 0,56 1,08 Pomer výskytu (95 % IS) Percentuálne zníženie (95 % IS) 0,42 (0,30; 0,59)58%(41; 70) 0,52 (0,36; 0,73)48%(27; 64) p-hodnota < 0,001 < 0,001 FAS = Populácia s plnou analýzou (full analysis set) Sekundárne cieľové ukazovatele Ďalšie hodnotenia účinnosti zahŕňali kvalitu života súvisiacu so zdravím meranú pomocou St. Georgeovho respiračného dotazníka (SGRQ), kontrolu astmy meranú pomocou Dotazníka kontroly astmy – 5 položiek (ACQ-5) a funkciu pľúc (FEV1 pred podaním bronchodilatancia). Tabuľka 4 uvádza výsledky týchto sekundárnych cieľových ukazovateľov pre FAS populáciu v štúdiách SWIFT-1 a SWIFT-2. Tabuľka 4. Výsledky sekundárnych cieľových ukazovateľov (FAS populácia) SWIFT-1 SWIFT-2 DepemokimabN = 250 PlaceboN = 132 DepemokimabN = 252 PlaceboN = 128 St. Georgeov respiračný dotazník (SGRQ), celkové skóre v 52. týždni na 224 114 224 116 LS priemerná zmena oproti východiskovejhodnote (SE) -13,0(1,11) -9,7(1,55) -14,8(1,04) -12,5(1,46) Upravený rozdiel vliečbe b -3,4 -2,3 (95 % IS) (-7,1; 0,4) (-5,8; 1,2) Dotazník kontroly astmy – 5 položiek (ACQ-5), skóre v 52. týždni na 224 114 224 116 LS priemerná zmena oproti východiskovej hodnote (SE) -0,82(0,066) -0,77(0,091) -0,81(0,065) -0,70(0,091) Upravený rozdielliečby b -0,04 -0,11 (95% IS) (-0,27; 0,18) (-0,33; 0,11) Nútený výdychový objem za 1 sekundu pred podaním bronchodilatancia (FEV1, ml) v 52.týždni na 224 115 226 112 LS priemerná zmena oproti východiskovejhodnote (SE) 160(26,3) 160(36,4) 240(28,6) 184(40,7) Upravený rozdiel vliečbe b -1 56 (95% IS) (-89; 88) (-43; 154) FAS = Populácia s plnou analýzou (Full Analysis Set), FEV1 = Nútený výdychový objem za 1 sekundu (Forced Expiratory Volume in 1 second) a Počet pacientov s analyzovateľnými údajmi v danom časovom bode b Upravený rozdiel v liečbe (depemokimab vs. placebo) Otvorená predĺžená štúdia pri astme (AGILE) Pacienti, ktorí dokončili štúdiu SWIFT-1 alebo SWIFT-2, sa mohli zapojiť do otvorenej predĺženej štúdie (AGILE), v ktorej všetci dostali až dve dávky depemokimabu počas ďalších 52 týždňov. Analýza štúdie AGILE (n = 629) ukázala ročnú mieru exacerbácií 0,56 (95 % IS: 0,49 – 0,65). Chronická rinosinusitída s nosovými polypmi (CRSwNP) Účinnosť depemokimabu u dospelých pacientov s CRSwNP bola hodnotená v 2 opakovaných, randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných, multicentrických klinických štúdiách s paralelnými skupinami v trvaní 52 týždňov (ANCHOR-1 a ANCHOR-2). Tieto štúdie hodnotili účinnosť 100 mg depemokimabu podávaného subkutánne jedenkrát za 6 mesiacov, celkovo 2 dávky, pridaného k štandardnej liečbe (SoC). Pacienti boli pred skríningom liečení systémovými kortikosteroidmi (SCS) kedykoľvek v priebehu posledných 2 rokov; a/alebo mali lekársku kontraindikáciu/intoleranciu na SCS; a/alebo mali zdokumentovanú anamnézu predchádzajúcej operácie nosových polypov (NP). Randomizovaní pacienti museli mať endoskopické bilaterálne skóre NP aspoň 5 z maximálneho skóre 8 s minimálnym skóre 2 v každej nosovej dutine a priemerné skóre na stupnici verbálnej odpovede na nosovú obštrukciu (VRS) 2 alebo vyššie na začiatku liečby. Okrem obštrukcie nosa neboli pri randomizácii žiadne ďalšie vstupné požiadavky týkajúce sa symptómov alebo kvality života. Do populácie s plnou analýzou (FAS) bolo zahrnutých celkovo 528 pacientov (271 v štúdii ANCHOR-1 a 257 v štúdii ANCHOR-2). Demografické údaje a východiskové charakteristiky pacientov v týchto dvoch štúdiách sú uvedené v tabuľke 5 nižšie: Tabuľka 5. Demografické údaje a východiskové charakteristiky (FAS populácia) ANCHOR-1 N = 271 ANCHOR-2 N = 257 Vek pacientov (roky), priemer (SD) 54 (13,4) 50 (12,9) Pacienti vo veku ≥ 65 rokov, n (%) 57 (21) 43 (17) Ženy, n (%) 83 (31) 80 (31) Belosi, n (%) 185 (70) 197 (77) Trvanie CRSwNP, roky, priemer (SD) 13 (11,2) 11 (8,7) Počet eozinofilov v krvi, bunky/µl, medián (min,max) 360(10; 10 550) 360(30; 1 670) Používanie intranazálnych kortikosteroidov, n (%) 265 (98) 249 (97) Pacienti s ≥ 1 predchádzajúcou operáciou NP, n (%) 171 (63) 162 (63) Použitie SCS na NP počas posledných 12 mesiacov,n (%) 190 (70) 172 (67) Medicínska kontraindikácia/intolerancia na SCS, n (%) 11 (4) 13 (5) Astma, n (%) 161 (59) 131 (51) AERD, n (%) 43 (16) 42 (16) Celkové endoskopické NP skóre a b c , priemer (SD), maximálne skóre = 8 6,0 (1,35) 5,9 (1,29) Priemerné skóre nosovej obštrukcie podľa VRS a d ,priemer (SD), maximálne skóre = 3 2,5 (0,48) 2,6 (0,42) Priemerné skóre straty čuchu podľa VRS a d , priemer(SD), maximálne skóre = 3 2,7 (0,55) 2,8 (0,41) Celkové skóre SNOT-22 a e , priemer (SD), maximálne skóre = 110 57,4 (22,15) 60,1 (19,95) Pacienti s celkovým skóre SNOT-22 ≥ 40, n (%) 204 (75) 207 (81) FAS = populácia s plnou analýzou (full analysis set), CRSwNP = chronická rinosinusitída s nosovými polypmi, SCS = systémové kortikosteroidy, NP = nosové polypy, AERD = aspirínom exacerbovaná respiračná choroba (aspirin-exacerbated respiratory disease), VRS = stupnica verbálnej odpovede (verbal response scale), SNOT-22 = dotazník Sino-Nasal Outcome Test ᵃ Vyššie skóre znamená väčšiu závažnosť ochorenia. ᵇ Hodnotené nezávislými zaslepenými hodnotiteľmi. ᶜ Skóre NP je súčtom skóre z oboch nosových dutín (škála 0 – 8), kde každá nosová dutina bola hodnotená (0 = žiadne polypy, 1 = malé polypy v strednom meáte, nedosahujúce pod dolný okraj strednej mušle, 2 = polypy dosahujúce pod dolný okraj strednej mušle, 3 = veľké polypy dosahujúce dolný okraj dolnej mušle alebo polypy mediálne od strednej mušle, 4 = veľké polypy spôsobujúce takmer úplnú kongesciu/obštrukciu dolného meátu) ᵈ Zaznamenávané denne pacientmi na škále 0 – 3, kde 0 = žiadne symptómy, 1 = mierne symptómy, 2 = stredne závažné symptómy, 3 = závažné symptómy. ᵉ SNOT-22 je nástroj na hodnotenie kvality života súvisiacej so zdravím, obsahuje 22 položiek v 6 oblastiach symptómov a dopadov spojených s CRSwNP (nosové, mimo-nosové, ušné/tvárové, spánok, únava, emocionálne dôsledky). Vyššie skóre znamená horšiu kvalitu života súvisiacu so zdravím. Celkové endoskopické skóre nosových polypov a skóre VRS nosovej obštrukcie Koprimárnymi cieľovými ukazovateľmi účinnosti v každej štúdii boli zmena oproti východiskovej hodnote celkového endoskopického skóre NP (stupnica 0 - 8) v 52. týždni, hodnotená centrálne zaslepenými hodnotiteľmi, a zmena oproti východiskovej hodnote priemerného skóre VRS nosovej obštrukcie (škála 0–3 [0 = žiadne príznaky, 1 = mierne príznaky, 2 = stredne závažné príznaky, 3 = závažné príznaky]) počas 49. až 52. týždňa, ako si pacienti sami zaznamenávali do denného denníka. Výsledky pre koprimárne cieľové ukazovatele v štúdiách ANCHOR-1 a ANCHOR-2 sú uvedené v tabuľke 6. Table 6. Výsledky koprimárnych cieľových ukazovateľov (FAS populácia) ANCHOR-1 ANCHOR-2 Depemokimab N = 143 Placebo N = 128 Depemokimab N = 129 Placebo N = 128 Celkové endoskopické skóre NP v 52. týždniᵃ ᵇ nc 128 120 120 115 LS priemer (SE) 5,4(0,14) 6,2(0,15) 5,4(0,14) 6,0(0,15) LS priemerná zmena proti východiskovejhodnote (SE) -0,6(0,14) 0,2(0,15) -0,5(0,14) 0,1(0,15) Upravený rozdiel vliečbe d (95% IS) -0,7(-1,1; -0,3) -0,6(-1,0; -0,2) p-hodnota < 0,001 0,004 Priemerné VRS skóre nosovej obštrukcie počas 49.–52. týždňaa b nc 125 116 119 111 LS priemer (SE) 1,77(0,079) 2,00(0,083) 1,83(0,076) 2,07(0,078) LS priemerná zmena oproti východiskovejhodnote (SE) -0,76(0,079) -0,53(0,083) -0,77(0,076) -0,53(0,078) Upravený rozdiel vliečbe d (95% IS) -0,23(-0,46; 0,00 e ) -0,25(-0,46; -0,03) p-hodnota 0,047 0,025 FAS = populácia s plnou analýzou (full analysis set), NP = nosové polypy, LS = metóda najmenších štvorcov (least squares), VRS = stupnica verbálnej odpovede (verbal response scale) a Pacientom, ktorí podstúpili operáciu nosa alebo používali inú udržiavaciu liečbu ovplyvňujúcu zápal typu 2 (vrátane biologických liekov indikovaných na CRSwNP, chronického používania systémových kortikosteroidov a intranazálnych kortikosteroidov) pred hodnoteným časovým bodom, bola priradená najhoršia možná hodnota príslušného skóre pre všetky následné hodnotenia po operácii alebo začatí inej udržiavacej liečby ovplyvňujúcej zápal typu 2. b Na základe analýz zmiešaného modelu pre opakované merania (mixed model repeat measures, MMRM) s kovariátmi: liečba, východiskové skóre, log(e) východiskový počet eozinofilov v krvi, región, predchádzajúca operácia nosových polypov, návšteva a interakčné termíny pre návštevu podľa východiskovej hodnoty a návštevu podľa liečby. c Počet pacientov s analyzovateľnými údajmi v danom časovom bode. d Upravený rozdiel v liečbe (depemokimab verzus placebo). e Horná hranica 95 % IS predstavuje zaokrúhlené číslo -0,003. V analýzach z jednotlivých štúdií ANCHOR 1 a ANCHOR 2 sa pozoroval rozdiel v liečbe v prospech depemokimabu do 12. týždňa (prvý hodnotený časový bod) pre celkové endoskopické skóre NP a do 1. – 4. týždňa (prvý hodnotený časový bod) pre priemerné skóre VRS nosovej obštrukcie, ktoré sa udržali až do 52. týždňa (obrázky 1 a 2). Obrázok 1. Priemerná zmena LS oproti východiskovej hodnote (95 % IS) v celkovom endoskopickom skóre NP do 52. týždňa zo štúdií ANCHOR-1 a ANCHOR-2 (FAS populácia) Týždne štúdie ANCHOR 1: Depemokimab 100 mg SC (N = 143) ANCHOR 2: Depemokimab 100 mg SC (N = 129) ANCHOR 1: Placebo (N = 128) ANCHOR 2: Placebo (N = 128) Priemerná zmena LS oproti východiskovej hodnote a 95 % IS 1,5 1,0 0,5 0,0 -0,5 -1,0 -1,5 -2,0 LS = metóda najmenších štvorcov (least squares), NP = nosové polypy, FAS = populácia s plnou analýzou Obrázok 2. Priemerná zmena LS oproti východiskovej hodnote (95 % IS) priemerného VRS skóre v obštrukcii nosa do 49. – 52. týždňa zo štúdií ANCHOR-1 a ANCHOR-2 (FAS populácia) Týždne štúdie ANCHOR 1: Depemokimab 100 mg SC (N = 143) ANCHOR 2: Depemokimab 100 mg SC (N = 129) ANCHOR 1: Placebo (N = 128) ANCHOR 2: Placebo (N = 128) Priemerná zmena LS oproti východiskovej hodnote a 95 % IS 0,5 0,0 -0,5 -1,0 -1,5 LS = metóda najmenších štvorcov (least squares), VRS = stupnica verbálnej odpovede (verbal response scale), FAS = populácia s plnou analýzou Operácia nosa, systémové užívanie kortikosteroidov, začatie inej udržiavacej liečby ovplyvňujúcej zápal typu 2 pri CRSwNP V dvoch štúdiách ANCHOR bol kľúčovým sekundárnym cieľovým ukazovateľom podiel pacientov, ktorí potrebovali operáciu nosa (aktuálnu alebo plánovanú) alebo začali inú udržiavaciu liečbu ovplyvňujúcu zápal typu 2 (vrátane biologických liekov indikovaných na CRSwNP, chronického užívania systémových kortikosteroidov a intranazálnych kortikosteroidov), 16 % (44/272) v skupine s depemokimabom a 22 % (56/256) v skupine s placebom (zníženie rizika o 27 %; HR: 0,735; 95 % IS: 0,495; 1,092, obrázok 3). Podiel pacientov, ktorí podstúpili operáciu nosa alebo začali inú udržiavaciu liečbu s vplyvom na zápal typu 2 pre CRSwNP, bol 12 % (33/272) v skupine s depemokimabom v porovnaní so 17 % (43/256) v skupine s placebom, čo predstavuje 29 % zníženie rizika (HR: 0,713; 95 % IS: 0,453; 1,124). Obrázok 3: Kaplanova-Meierova krivka pre čas do prvej operácie nosových polypov (aktuálnej alebo plánovanej) alebo do začatia inej udržiavacej liečby ovplyvňujúcej zápal typu 2 1 pre CRSwNP do 52. týždňa (združená FAS populácia) Placebo Pravdepodobnosť udalosti (%) Depemokimab 100 mg SC Počet v riziku Čas do udalosti (Týždne) Placebo Depemokimab 100 mg SC CRSwNP = chronická rinosinusitída s nosovými polypmi, FAS = populácia s plnou analýzou (full analysis set) 1Ďalšia udržiavacia liečba ovplyvňujúca zápal typu 2 zahŕňa biologické lieky indikované pri CRSwNP, chronické užívanie systémových kortikosteroidov a intranazálne kortikosteroidy. V dvoch štúdiách ANCHOR bol podiel pacientov, ktorí potrebovali aspoň 1 cyklus SCS pre CRSwNP alebo inú udržiavaciu liečbu ovplyvňujúcu zápal typu 2 pre CRSwNP alebo operáciu nosa, 26 % (72/272) v skupine s depemokimabom v porovnaní s 36 % (92/256) v skupine s placebom (OR: 0,58; 95 % IS: 0,40; 0,86). Pediatrická populácia Astma Do štúdií SWIFT-1 a SWIFT-2 bolo zahrnutých 30 dospievajúcich (vo veku 12 až 17 rokov), z ktorých 15 dostávalo placebo a 15 dostávalo depemokimab 100 mg subkutánne. V kombinovanej analýze týchto štúdií sa u dospievajúcich po liečbe depemokimabom pozorovalo 43 % zníženie klinicky významných exacerbácií v porovnaní s placebom (pomer výskytu 0,57; 95 % CI: 0,15; 2,13). Chronická rinosinusitída s nosovými polypmi (CRSwNP) Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o deťoch a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s EXDENSUROM vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie na liečbu astmy a CRSwNP (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2 ).