Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Janssen-Cilag International NV
ATC kód
A10BD16
Zdroj
EMA · EMEA/H/C/002656
Farmakoterapeutická skupina: Lieky užívané pri diabete, kombinácie perorálnych antidiabetík, ATC kód: A10BD16.
Mechanizmus účinku
Vokanamet kombinuje dve antidiabetiká s rôznymi a komplementárnymi mechanizmami účinku, aby sa zlepšila kontrola glykémie u pacientov s diabetom typu 2: kanagliflozín, inhibítor transportéra SGLT2 a metformíniumchlorid, zo skupiny biguanidov.
Kanagliflozín
Transportér SGLT2 vylučovaný v proximálnych renálnych tubuloch, je zodpovedný za väčšinu reabsorpcie filtrovanej glukózy zvnútra tubulov. U pacientov s diabetom sa preukázala zvýšená reabsorpcia renálnej glukózy, čo môže prispieť k pretrvávajúcim zvýšeným koncentráciám glukózy v krvi. Kanagliflozín je perorálne účinný inhibítor SGLT2. Inhibíciou SGLT2, kanagliflozín znižuje reabsorpciu filtrovanej glukózy a znižuje renálny prah pre glukózu (RTG) a tým u pacientov
s diabetom typu 2 zvyšuje mechanizmom nezávislým na inzulíne vylučovanie glukózy močom (UGE) a znižuje zvýšené koncentrácie glukózy v plazme. Zvýšenie glykozúrie inhibíciou SGLT2 vedie tiež k osmotickej diuréze s diuretickým účinkom vedúcim k zníženiu systolického tlaku krvi; zvýšenie
glykozúrie má za následok stratu kalórií a tým zníženie telesnej hmotnosti, čo sa preukázalo v štúdiách na pacientoch s diabetom typu 2.
Účinok kanagliflozínu na zvýšenie glykozúrie priamym znížením glukózy v plazme nie je závislý na inzulíne. V klinických štúdiách s kanagliflozínom sa pozorovalo zlepšenie hodnotenia homeostatického modelu pre funkciu beta-buniek (HOMA beta-cell) a zlepšenie sekrécie inzulínu beta-bunkami po záťaži zmiešanou potravou.
V štúdiách fázy 3 viedlo podávanie kanagliflozínu 300 mg jedenkrát denne pred jedlom k väčšiemu zníženiu postprandiálnej glukózy, aké bolo pozorované so 100 mg dávkou jedenkrát denne. Tento účinok 300 mg dávky kanagliflozínu môže byť čiastočne spôsobený lokálnou inhibíciou črevného SGLT1 (dôležitý transportér glukózy v čreve) súvisiacou s prechodne vysokými koncentráciami kanagliflozínu vo vnútri čreva pred absorpciou lieku (kanagliflozín je nízko účinným inhibítorom transportéra SGLT1). Štúdie nepreukázali malabsorpciu glukózy spôsobenú kanagliflozínom.
Metformín
Metformín je biguanid s antihyperglykemickými účinkami, znižujúci tak bazálnu ako aj postprandiálnu glukózu v plazme. Nestimuluje sekréciu inzulínu, a preto nespôsobuje hypoglykémiu.
Metformín môže pôsobiť troma mechanizmami:
znížením produkcie glukózy v pečeni inhibíciou glukoneogenézy a glykogenolýzy
v svaloch zvýšením citlivosti na inzulín, zlepšením absorpcie a zužitkovania periférnej glukózy
a oddialením absorpcie glukózy v črevách.
Metformín stimuluje syntézu intracelulárneho glykogénu pôsobením na syntázu glykogénu. Metformín zvyšuje transportnú kapacitu membránových transportérov glukózy GLUT-1 a GLUT-4.
U ľudí má metformín, nezávisle na jeho účinku na glykémiu, priaznivý vplyv na metabolizmus lipidov. Preukázalo sa to pri terapeutických dávkach v kontrolovaných, strednodobých a dlhodobých klinických štúdiách: metformín znižuje hladiny celkového cholesterolu, LDL-C a triglyceridov.
Farmakodynamické účinky kanagliflozínu
Po jednorazovej a opakovaných dávkach kanagliflozínu pacientom s diabetom typu 2 boli pozorované od dávky závislé zníženia renálneho prahu pre glukózu a zvýšenia glykozúrie. Od východiskovej hodnoty renálneho prahu pre glukózu približne 13 mmol/l, bola pri dávke 300 mg denne u pacientov
s diabetom typu 2 pozorovaná v štúdiách fázy 1 maximálna supresia priemerného 24-hodinového renálneho prahu pre glukózu približne 4 až 5 mmol/l, čo naznačuje nízke riziko pre hypoglykémiu spôsobenú liečbou. V štúdiách fázy 1 na pacientoch s diabetom typu 2 liečených buď 100 mg alebo 300 mg kanagliflozínu jedenkrát denne v rozsahu 77 až 119 g/deň viedlo zníženie renálneho prahu pre glukózu k zvýšeniu glykozúrie; pozorovaná glykozúria znamená úbytok 308 až 476 kcal/deň. Zníženie renálneho prahu pre glukózu a zvýšenie glykozúrie bolo u pacientov s diabetom typu 2 nepretržité počas 26-týždňového obdobia podávania. Boli pozorované mierne zvýšenia (spravidla < 400 až
500 ml) denného objemu moču, ktoré sa zmenšili počas niekoľkých dní podávania. Vylučovanie kyseliny močovej bolo prechodne zvýšené kanagliflozínom (zvýšenie o 19 % v porovnaní
s východiskovou hodnotou v 1. deň, potom zníženie na 6 % na 2. deň a na 1 % na 13. deň). Bolo to sprevádzané trvalým znížením koncentrácie kyseliny močovej v sére o približne 20 %.
V štúdii s jednorazovou dávkou u pacientov s diabetom typu 2, liečba 300 mg dávkou pred príjmom zmiešanej potravy oddialila absorpciu črevnej glukózy a znížila postprandiálnu glukózu ako renálnym, tak aj nerenálnym mechanizmom.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Zlepšenie kontroly glykémie aj zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality sú neoddeliteľnou súčasťou liečby diabetu typu 2.
Súbežné podávanie kanagliflozínu a metformínu sa sledovalo u pacientov s diabetom typu 2 nedostatočne kontrolovaných na metformíne podávanom buď samostatne alebo v kombinácii s inými antidiabetikami.
Neuskutočnili sa žiadne klinické štúdie účinnosti s Vokanametom; u zdravých jedincov sa však preukázala bioekvivalencia Vokanaemtu s kanagliflozínom a metformínom podávanými ako individuálne tablety.
Kanagliflozín
Glykemická účinnosť a bezpečnosť
V desiatich dvojito zaslepených kontrolovaných štúdiách účinnosti a bezpečnosti na vyhodnotenie účinku kanagliflozínu na kontrolu glykémie sa celkovo zúčastnilo 10 501 pacientov s diabetom typu 2, vrátane 5 151 pacientov liečených kanagliflozínom v kombinácii s metformínom. Rozdelenie podľa rasy bolo 72 % belochov, 16 % aziatov, 5 % černochov a 8 % z iných skupín. 17 % bolo hispáncov.
58 % pacientov boli muži. Priemerný vek pacientov bol 59,5 rokov (v rozsahu 21 až 96 rokov), pričom 3 135 pacientov bolo vo veku ≥ 65 rokov a 513 pacientov bolo vo veku ≥ 75 rokov. 58 % pacientov malo index telesnej hmotnosti (body mass index, BMI) ≥ 30 kg/m
2
. V klinickom vývojovom programe bolo hodnotených 1 085 pacientov s východiskovou eGFR 30 ml/min/1,73 m
2
až < 60 ml/min/1,73 m
2
.
Placebom kontrolované štúdie
Kanagliflozín bol skúšaný v dvojkombinácii s metformínom, v dvojkombinácii so sulfonylureou,
v trojkombinácii s metformínom a sulfonylureou, v trojkombinácii s metformínom a pioglitazónom, ako prídavná liečba s inzulínom a ako monoterapia (tabuľka 5). Celkovo poskytol kanagliflozín klinicky a štatisticky významné (p < 0,001) výsledky v porovnaní s placebom v kontrole glykémie, vrátane glykovaného hemoglobínu (HbA1c), podielu pacientov, ktorí dosiahli HbA1c < 7 %, zmeny hladiny glukózy v plazme nalačno (fasting plasma glucose, FPG) a 2-hodinovej postprandiálnej glukózy (postprandial glucose, PPG). Ďalej boli v porovnaní s placebom pozorované zníženia telesnej hmotnosti a systolického tlaku krvi.
Kanagliflozín bol okrem toho študovaný v trojkombinácii s metformínom a sitagliptínom a bol dávkovaný titračným režimom použitím úvodnej dávky 100 mg a titrovaním na 300 mg už v 6. týždni u pacientov vyžadujúcich dodatočnú kontrolu glykémie, ktorí mali vhodnú eGFR a tolerovali kanagliflozín 100 mg (tabuľka 5). Kanagliflozín dávkovaný titračným režimom poskytol klinicky
a štatisticky významné (p < 0,001) výsledky v porovnaní s placebom v kontrole glykémie, vrátane HbA1c a zmeny oproti východiskovej hladine FPG, a štatisticky významné (p < 0,01) zlepšenie
v podiele pacientov dosahujúcich HbA1c < 7 %. Ďalej boli v porovnaní s placebom pozorované zníženia telesnej hmotnosti a systolického tlaku krvi.
Tabuľka 5: Výsledky účinnosti z placebom kontrolovaných klinických štúdií
a
Dvojkombinácia s metformínom (26 týždňov)
Kanagliflozín + metformín
Placebo +
100 mg(N = 368)
300 mg metformín(N = 367) (N = 183)
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
7,94
7,95
7,96
Zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-0,79
-0,94
-0,17
Rozdiel oproti placebu (upravenýpriemer) (95 % CI)
-0,62
b
(-0,76; -0,48)
-0,77
b
(-0,91; -0,64)
N/A
c
Pacienti (%) dosahujúci HbA1c < 7 %
45,5
b
57,8
b
29,8
Telesná hmotnosť
Východisková hodnota (priemer) v kg
88,7
85,4
86,7
% zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-3,7
-4,2
-1,2
Rozdiel oproti placebu (upravený priemer) (95 % CI)
-2,5
b
(-3,1; -1,9)
-2,9
b
(-3,5; -2,3)
N/A
c
Trojkombinácia s metformínom a sulfonylureou (26 týždňov)
Kanagliflozín + metformín a sulfonylurea
Placebo + metformín a
100 mg(N = 157)
300 mg sulfonylurea(N = 156) (N = 156)
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
8,13
8,13
8,12
Zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-0,85
-1,06
-0,13
Rozdiel oproti placebu (upravenýpriemer) (95 % CI)
-0,71
b
(-0,90; -0,52)
-0,92
b
(-1,11; -0,73)
N/A
c
Pacienti (%) dosahujúci HbA1c < 7 %
43,2
b
56,6
b
18,0
Telesná hmotnosť
Východisková hodnota (priemer) v kg
93,5
93,5
90,8
% zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-2,1
-2,6
-0,7
Rozdiel oproti placebu (upravený priemer) (95 % CI)
-1,4
b
(-2,1; -0,7)
-2,0
b
(-2,7; -1,3)
N/A
c
Prídavná liečba s inzulínom
d
(18 týždňov)
Kanagliflozín + inzulín
Placebo +
100 mg(N = 566)
300 mg inzulín(N = 587) (N = 565)
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
8,33
8,27
8,20
Zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-0,63
-0,72
0,01
Rozdiel oproti placebu (upravenýpriemer) (95 % CI)
-0,65
b
(-0,73; -0,56)
-0,73
b
(-0,82; -0,65)
N/A
c
Pacienti (%) dosahujúci HbA1c < 7 %
19,8
b
24,7
b
7,7
Telesná hmotnosť
Východisková hodnota (priemer) v kg
96,9
96,7
97,7
% zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-1,8
-2,3
0,1
Rozdiel oproti placebu (upravený priemer) (97,5 % CI)
-1,9
b
(-2,2; -1,5)
-2,4
b
(-2,8; -2,0)
N/A
c
Trojkombinácia s metformínom a sitagliptínom
e
(26 týždňov)
Kanagliflozín + metformín a sitagliptín
g
(N = 107)
Placebo + metformín a sitagliptín(N = 106)
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
8,53
8,38
Zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-0,91
-0,01
Rozdiel oproti placebu (upravený priemer)(95 % CI)
-0,89
b
(-1,19; -0,59)
Pacienti (%) dosahujúci HbA1c < 7 %
32
f
12
Hladina glukózy v plazme nalačno (mg/dl)
Východisková hodnota (priemer)
186
180
Zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-30
-3
Rozdiel oproti placebu (upravenýpriemer) (95 % CI)
-27
b
(-40; -14)
Telesná hmotnosť
Východisková hodnota (priemer) v kg
93,8
89,9
% zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-3,4
-1,6
Rozdiel oproti placebu (upravený priemer) (95 % CI)
-1,8
b
(-2,7; -0,9)
Populácia s úmyslom liečby (Intent-to-treat) použitím posledného pozorovania v štúdii pred podaním záchrannej glykemickej liečby.
p < 0,001 v porovnaní s placebom.
Nevzťahuje sa.
Kanagliflozín ako prídavná liečba k inzulínu (s inými antidiabetikami alebo bez nich).
Kanagliflozín 100 mg titrovaný na 300 mg.
p < 0,01 v porovnaní s placebom
90,7 % pacientov v skupine s kanagliflozínom titrovaným na 300 mg.
Navyše, k štúdiám uvedeným vyššie boli výsledky glykemickej účinnosti pozorované v 18-týždňovej subštúdii s dvojkombináciou so sulfonylureou a v 26-týždňovej štúdii s trojkombináciou
s metformínom a pioglitazónom všeobecne porovnateľné s výsledkami pozorovanými v iných štúdiách.
Účelová štúdia preukázala, že súbežné podávanie kanagliflozínu 50 mg a 150 mg dávkovaného dvakrát denne v dvojkombinácii s metformínom viedlo v porovnaní s placebom ku klinicky
a štatisticky významným výsledkom v kontrole glykémie, vrátane HbA1c, podielu pacientov dosahujúcich HbA1c < 7 %, zmeny FPG oproti východiskovej hodnote a v znížení telesnej hmotnosti, ako sa uvádza v tabuľke 6.
Tabuľka 6: Výsledky účinnosti v placebom kontrolovanej klinickej štúdii s kanagliflozínom dávkovaným dvakrát denne
a
Kanagliflozín
Placebo (N = 93)
50 mgdvakrát denne (N = 93)
150 mgdvakrát denne (N = 93)
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
7,63
7,53
7,66
Zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-0,45
-0,61
-0,01
Rozdiel oproti placebu (upravený priemer) (95 % CI)
-0,44
b
(-0,637; -0,251)
-0,60
b
(-0,792; -0,407)
N/A
c
Pacienti (%) dosahujúci HbA1c < 7 %
47,8
d
57,1
b
31,5
Telesná hmotnosť
Východisková hodnota (priemer) v kg
90,59
90,44
90,37
% zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-2,8
-3,2
-0,6
Rozdiel oproti placebu (upravenýpriemer) (95 % CI)
-2,2
b
(-3,1; -1,3)
-2,6
b
(-3,5; -1,7)
N/A
c
Populácia s úmyslom liečby (Intent-to-treat) použitím posledného pozorovania v štúdii.
p < 0,001 v porovnaní s placebom.
Nevzťahuje sa.
p = 0,013 v porovnaní s placebom.
Aktívne kontrolované štúdie
Kanagliflozín bol porovnávaný s glimepiridom v dvojkombinácii s metformínom a porovnávaný so sitagliptínom v trojkombinácii s metformínom a sulfonylureou (tabuľka 7). Kanagliflozín 100 mg jedenkrát denne v dvojkombinácii s metformínom spôsobil podobné zníženie HbA1c oproti východiskovým hodnotám a 300 mg dávka spôsobila vyššie (p < 0,05) zníženie HbA1c v porovnaní s glimepiridom, čo znamená, že bola preukázaná non-inferiorita. Menší podiel pacientov liečených kanagliflozínom 100 mg jedenkrát denne (5,6 %) a kanagliflozínom 300 mg jedenkrát denne (4,9 %) zaznamenal aspoň jednu epizódu/prípad hypoglykémie počas 52-týždňovej liečby v porovnaní so
skupinou liečenou glimepiridom (34,2 %). V štúdii porovnávajúcej kanagliflozín 300 mg jedenkrát denne so sitagliptínom 100 mg v trojkombinácii s metformínom a sulfonylureou, kanagliflozín preukázal non-inferioritu (p < 0,05) a vyššie (p < 0,05) zníženie HbA1c v porovnaní so sitagliptínom. Incidencia epizód/prípadov hypoglykémie s kanagliflozínom 300 mg jedenkrát denne a sitagliptínom 100 mg bola 40,7 % a 43,2 % v tomto poradí. Boli tiež pozorované významné zlepšenia telesnej hmotnosti a zníženie systolického tlaku krvi v porovnaní s glimepiridom aj sitagliptínom.
Tabuľka 7: Výsledky účinnosti z aktívne kontrolovaných klinických štúdií
a
Porovnanie s glimepiridom v dvojkombinácii s metformínom (52 týždňov)
Kanagliflozín + metformín
Glimepirid (titrovaný) + metformín(N = 482)
100 mg(N = 483)
300 mg(N = 485)
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
7,78
7,79
7,83
Zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-0,82
-0,93
-0,81
Rozdiel oproti glimepiridu (upravený priemer) (95 % CI)
-0,01
b
(−0,11; 0,09)
-0,12
b
(−0,22;−0,02)
N/A
c
Pacienti (%) dosahujúci HbA1c < 7 %
53,6
60,1
55,8
Telesná hmotnosť
Východisková hodnota (priemer) v kg
86,8
86,6
86,6
% zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-4,2
-4,7
1,0
Rozdiel oproti glimepiridu (upravený priemer) (95 % CI)
-5,2
b
(−5,7; −4,7)
-5,7
b
(−6,2; −5,1)
N/A
c
Porovnanie so sitagliptínom v trojkombinácii s metformínom a sulfonylureou (52 týždňov)
Kanagliflozín 300 mg + metformín a sulfonylurea (N = 377)
Sitagliptín 100 mg+ metformín asulfonylurea (N = 378)
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
8,12
8,13
Zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-1,03
-0,66
Rozdiel oproti sitagliptínu (upravený priemer) (95 % CI)
-0,37
b
(-0,50; -0,25)
N/A
Pacienti (%) dosahujúci HbA1c < 7 %
47,6
35,3
Telesná hmotnosť
Východisková hodnota (priemer) v kg
87,6
89,6
% zmena oproti východiskovej hodnote (upravený priemer)
-2,5
0,3
Rozdiel oproti sitagliptínu (upravený priemer) (95 % CI)
-2,8
d
(-3,3; -2,2)
N/A
Populácia s úmyslom liečby (ITT = Intent-to-treat) použitím posledného pozorovania v štúdii pred podaním záchrannej glykemickej liečby.
p < 0,05.
Nevzťahuje sa.
p < 0,001.
Kanagliflozín ako úvodná kombinovaná liečba s metformínom
Kanagliflozín bol hodnotený v kombinácii s metformínom ako úvodná kombinovaná liečba u pacientov s diabetom typu 2, u ktorých zlyhala diéta a cvičenie. Kanagliflozín 100 mg
a kanagliflozín 300 mg v kombinácii s metformínom XR mal za následok štatisticky významné väčšie
zlepšenie HbA1C v porovnaní s príslušnými dávkami samotného kanagliflozínu (100 mg a 300 mg) alebo samotného metformínu XR (tabuľka 8).
Tabuľka 8: Výsledky z 26 týždňovej aktívne kontrolovanej klinickej štúdie kanagliflozínu ako úvodnej kombinovanej liečby s metformínom
*
Parameter účinnosti
Metformín XR(N = 237)
Kanagliflozín 100 mg(N = 237)
Kanagliflozín 300 mg(N = 238)
Kanagliflozín 100 mg + metformín XR(N = 237)
Kanagliflozín 300 mg + metformín XR(N = 237)
HbA1c (%)
Východiskováhodnota (priemer)
8,81
8,78
8,77
8,83
8,90
Zmena oproti východiskovej hodnote (upravenýpriemer)
-1,30
-1,37
-1,42
-1,77
-1,78
Rozdiel oproti kanagliflozínu 100 mg (upravený priemer)(95 % CI)
†
-0,40
‡
(-0,59; -0,21)
Rozdiel oproti kanagliflozínu 300 mg (upravený priemer) (95 %CI)
†
-0,36
‡
(-0,56; -0,17)
Rozdiel oproti metformínu XR (upravenýpriemer) (95 % CI)
†
-0,06
‡
(-0,26; 0,13)
-0,11
‡
(-0,31; 0,08)
-0,46
‡
(-0,66; -0,27)
-0,48
‡
(-0,67; -0,28)
Percento pacientov, ktorí
dosiahli HbA
1c< 7 %
43
39
43
50§§
57§§
Telesná hmotnosť
Východisková hodnota(priemer) v kg
92,1
90,3
93,0
88,3
91,5
% zmena oproti východiskovej hodnote (upravenýpriemer)
-2,1
-3,0
-3,9
-3,5
-4,2
Rozdiel oproti metformínu XR (upravený priemer)(95 % CI)
†
-0,9
§§
(-1,6; -0,2)
-1,8
§
(-2,6; -1,1)
-1,4
‡
(-2,1; -0,6)
-2,1
‡
(-2,9; -1,4)
* Populácia s úmyslom liečby
† Priemer najmenších štvorcov upravený pre kovariáty vrátane východiskovej hodnoty a stratifikačného faktora
‡ Upravená hodnota p = 0,001.
§ Upravená hodnota p < 0,01.
§§ Upravená hodnota p < 0,05.
Osobitné skupiny pacientov
V troch štúdiách vykonaných na osobitných skupinách pacientov (starší pacienti, pacienti s eGFR 30 ml/min/1,73 m
2
až < 50 ml/min/1,73 m
2
a pacienti s vysokým rizikom kardiovaskulárneho ochorenia) bol kanagliflozín pridaný pacientom k súčasnej ustálenej antidiabetickej liečbe (diéta, monoterapia alebo kombinovaná liečba).
Starší pacienti
Do dvojito zaslepenej placebom kontrolovanej 26-týždňovej štúdie bolo zaradených celkovo
714 pacientov vo veku ≥ 55 až ≤ 80 rokov (227 pacientov vo veku 65 až < 75 rokov a 46 pacientov vo veku 75 až ≤ 80 rokov) s nedostatočnou kontrolou glykémie pri súčasnej liečbe diabetu (antidiabetiká a/alebo diéta a cvičenie). Pri 100 mg a 300 mg dávke jedenkrát denne boli pozorované štatisticky významné (p < 0,001) zmeny oproti východiskovej HbA1c o -0,57 % a -0,70 % v tomto poradí,
v porovnaní s placebom (pozri časti
4.2
a
4.8
).
Pacienti s eGFR 45 ml/min/1,73 m
2
až < 60 ml/min/1,73 m
2
V zlúčenej analýze pacientov (N = 721) s východiskovou eGFR 45 ml/min/1,73 m
2
až
< 60 ml/min/1,73 m
2
sa kanagliflozín postaral o klinicky významné zníženie v HbA1c v porovnaní s placebom, s -0,47 % pre kanagliflozín 100 mg a -0,52 % pre kanagliflozín 300 mg. Pacienti
s východiskovou eGFR 45 ml/min/1,73 m
2
až < 60 ml/min/1,73 m
2
liečení kanagliflozínom 100 mg a 300 mg vykazovali priemerné zlepšenia v percentuálnej zmene telesnej hmotnosti v porovnaní
s placebom -1,8 % a -2,0 % v uvedenom poradí.
Väčšina pacientov s východiskovou eGFR 45 ml/min/1,73 m
2
až < 60 ml/min/1,73 m
2
bola na inzulíne a/alebo sulfonylurei (85 % [614/721]). V zhode s očakávaným zvýšením hypoglykémie, keď sa liek nespájaný s hypoglykémiou pridáva k inzulínu a/alebo sulfonylurei, zvýšenie počtu epizód/prípadov hypoglykémie sa pozorovalo, keď sa kanagliflozín pridával k inzulínu a/alebo sulfonylurei (pozri
časť 4.8).
Glukóza v plazme nalačno
V štyroch placebom kontrolovaných štúdiách viedla liečba kanagliflozínom v monoterapii alebo v prídavnej liečbe k jednému alebo dvom perorálnym antidiabetikám v porovnaní s placebom
k priemerným zmenám FPG (glykémia nalačno) oproti východiskovej hodnote o -1,2 mmol/l až
-1,9 mmol/l pre kanagliflozín 100 mg jedenkrát denne a o -1,9 mmol/l až -2,4 mmol/l pre kanagliflozín 300 mg jedenkrát denne. Tieto zníženia boli udržané počas celej liečby a k maximu sa priblížili po prvom dni liečby.
Postprandiálna glukóza
Po požití zmiešanej potravy znížil kanagliflozín v monoterapii alebo v prídavnej liečbe k jednému alebo dvom perorálnym antidiabetikám v porovnaní s placebom postprandiálnu glukózu oproti východiskovej hodnote o -1,5 mmol/l až -2,7 mmol/l pre kanagliflozín 100 mg jedenkrát denne
a o -2,1 mmol/l až -3,5 mmol/l pre kanagliflozín 300 mg jedenkrát denne, z dôvodu zníženia koncentrácie glukózy pred jedlom a zníženej odchýlky postprandiálnej glukózy.
Telesná hmotnosť
Kanagliflozín 100 mg a 300 mg jedenkrát denne ako prídavná liečba v dvojkombinácii alebo trojkombinácii s metformínom viedla po 26 týždňoch v porovnaní s placebom k štatisticky významným zníženiam percenta telesnej hmotnosti. V dvoch 52-týždňových aktívne kontrolovaných
štúdiách porovnávajúcich kanagliflozín s glimepiridom a sitagliptínom boli udržané a štatisticky významné priemerné zníženia percenta telesnej hmotnosti s kanagliflozínom ako prídavnou liečbou k metformínu -4,2 % pre kanagliflozín 100 mg jedenkrát denne a -4,7 % pre kanagliflozín 300 mg jedenkrát denne, v porovnaní s kombináciu glimepiridu a metformínu (1,0 %) a -2,5 % pre kanagliflozín 300 mg jedenkrát denne v kombinácii s metformínom a sulfonylureou v porovnaní so sitagliptínom v kombinácii s metformínom a sulfonylureou (0,3 %).
U podskupiny pacientov (N = 208) z aktívne kontrolovanej štúdie s dvojkombináciou s metformínom, ktorá podstúpila denzitometrické vyšetrenie (X-ray densitometry, DXA) a počítačovú tomografiu (computed tomography, CT) brucha na zhodnotenie stavby tela, sa pri podávaní kanagliflozínu preukázal približne dvojtretinový úbytok telesnej hmotnosti z dôvodu úbytku tuku s podobným úbytkom viscerálneho a abdominálneho tuku. 211 pacientov z klinickej štúdie u starších pacientov sa zúčastnilo podštúdie, ktorá hodnotila stavbu tela použitím DXA. Preukázalo sa, že približne dve tretiny straty telesnej hmotnosti súvisiace s kanagliflozínom v porovnaní s placebom boli spôsobené úbytkom tuku. Nedošlo k významným zmenám v kostnej denzite trabekulárnych a kortikálnych oblastí.
Tlak krvi
V placebom kontrolovaných štúdiách viedla liečba kanagliflozínom 100 mg a 300 mg k priemernému zníženiu systolického tlaku krvi o -3,9 mmHg a -5,3 mmHg v porovnaní s placebom (-0,1 mmHg)
a menšiemu vplyvu na diastolický tlak krvi s priemernou zmenou o -2,1 mmHg pre kanagliflozín 100 mg a -2,5 mmHg pre kanagliflozín 300 mg v porovnaní s placebom (-0,3 mmHg). Nedošlo k zjavnému vplyvu na rytmus srdca.
Pacienti s východiskovou HbA1c > 10% až ≤ 12%
Podštúdia u pacientov s východiskovou HbA1c > 10 % až ≤ 12 % liečených kanagliflozínom
v monoterapii mala za následok zníženie HbA1c (neupravené placebom) oproti východiskovej hodnote o -2,13 % pre kanagliflozín 100 mg a -2,56 % pre kanagliflozín 300 mg.
Kardiovaskulárne výsledky v programe CANVAS
Účinok kanagliflozínu na kardiovaskulárne príhody u dospelých s diabetom 2. typu s preukázaným kardiovaskulárnym ochorením (CVD) alebo s rizikom CVD (s dvoma alebo viacerými rizikovými faktormi pre CVD) bol hodnotený v programe CANVAS (integrovaná analýza štúdií CANVAS
a CANVAS-R). Boli to multicentrické, medzinárodné, randomizované, dvojito zaslepené, paralelné štúdie s podobnými kritériami zaradenia a vylúčenia a populáciami pacientov. Program CANVAS porovnával riziko vzniku závažnej nežiaducej kardiovaskulárnej udalosti (major adverse cardiovascular event, MACE) definovanej ako kompozit kardiovaskulárnej smrti, nefatálneho infarktu myokardu a nefatálnej mozgovej príhody medzi kanagliflozínom a placebom na pozadí štandardnej liečby diabetu a aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia.
V štúdii CANVAS boli pacienti náhodne priradení v pomere 1:1:1 na podávanie 100 mg kanagliflozínu, 300 mg kanagliflozínu alebo zodpovedajúceho placeba. V štúdii CANVAS-R boli pacienti náhodne priradení v pomere 1:1 na podávanie 100 mg kanagliflozínu alebo zodpovedajúceho placeba a po 13. týždni bola povolená titrácia na 300 mg (na základe tolerancie a glykemických potrieb). Súbežné antidiabetické a aterosklerotické terapie sa mohli upraviť podľa štandardnej liečby týchto ochorení.
Celkovo bolo 10 134 pacientov liečených (4 327 v štúdii CANVAS a 5 807 v štúdii CANVAS-R; celkovo bolo 4 344 náhodne zaradených na podávanie placeba a 5 790 na podávanie kanagliflozínu)
a exponovaných priemerne v trvaní 149 týždňov (223 týždňov v štúdii CANVAS a 94 týždňov v štúdii CANVAS-R). Vitálny stav bol počas štúdií získaný pre 99,6 % pacientov. Priemerný vek bol 63 rokov a 64 % boli muži. Šesťdesiatšesť percent jedincov malo v anamnéze preukázané kardiovaskulárne ochorenie, pričom 56 % malo v anamnéze koronárne ochorenie, 19 % malo cerebrovaskulárne ochorenie a 21 % malo ochorenie periférnych ciev; 14 % malo v anamnéze zlyhanie srdca.
Priemerná hodnota HbA1c bola 8,2 % a priemerné trvanie diabetu bolo 13,5 roka.
Východisková funkcia obličiek bola normálna alebo mierne narušená u 80 % pacientov a stredne ťažko narušená u 20 % pacientov (priemerná eGFR 77 ml/min/1,73 m
2
). Na začiatku boli pacienti liečení jedným alebo viacerými antidiabetikami vrátane metformínu (77 %), inzulínu (50 %)
a sulfonylurey (43 %).
Primárnym cieľovým ukazovateľom programu CANVAS bol čas do prvého výskytu MACE. Sekundárne koncové ukazovatele v sekvenčnom podmienenom testovaní hypotézy boli úmrtnosť zo všetkých príčin a kardiovaskulárna úmrtnosť.
Pacienti v zlúčených skupinách s kanagliflozínom (zlúčená analýza podávania 100 mg kanagliflozínu, 300 mg kanagliflozínu a kanagliflozínu zvýšeného z 100 mg na 300 mg) mali nižšiu frekvenciu MACE v porovnaní s placebom: 2,69 verzus 3,15 pacientov na 100 pacientorokov (HR zlúčenej analýzy: 0,86; 95 % CI (0,75; 0,97)).
Na základe Kaplan-Meierovej krivky pre prvý výskyt MACE, ktorý je uvedený nižšie, bola redukcia MACE v skupine s kanagliflozínom pozorovaná už v 26. týždni a udržiavala sa po zvyšok štúdie (pozri obrázok 1).
Kana vs. Placebo
HR (95% CI)
0.86 (0.75, 0.97)
Placebo Kana
Trvanie (Týždne)
Účastníci Placebo
Kana
% Účastníkov s príhodami
Obrázok 1: Trvanie do prvého výskytu MACE
Celkovo bolo 2 011 pacientov s eGFR 30 až < 60 ml/min/1,73 m
2
. Nálezy MACE v tejto podskupine boli v súlade s celkovými nálezmi.
Každý komponent MACE pozitívne prispel k celkovému zloženému výsledku, ako je znázornené na obrázku 2. Výsledky pre dávky 100 mg a 300 mg kanagliflozínu boli v súlade s výsledkami pre kombinované dávkové skupiny.
na o
Placebo Kanagliflozín
(n=4347) (n=5795)
Účastníci Účastníci
na 100 na 100
pacientorokov pacientorokov
Hazard ratio (95% CI)
Kompozitná kardiovaskulárna smrť, nefatálny infarkt myokardu alebo nefatál cievna mozgová príhoda, (čas do prvého výskytu; analytický súbor liečebnéh
1
zámeru - intent-to-treat)
Kardiovaskulárna smrť Nefatálny infarkt myokardu
Nefatálna cievna mozgová príhoda
V prospech V prospech kanagliflozínu Placeba
1
Hodnota P pre superioritu (2-stranná) = 0,0158.
Obrázok 2: Účinok liečby na primárny zložený cieľový ukazovateľ a jeho komponenty
Úmrtnosť zo všetkých príčin
V kombinovanej skupine s kanagliflozínom bol HR pre mortalitu zo všetkých príčin verzus placebo 0,87 (0,74; 1,01).
Zlyhanie srdca vyžadujúce hospitalizáciu
Kanagliflozín znížil riziko zlyhania srdca vyžadujúceho hospitalizáciu v porovnaní s placebom (HR: 0,67; 95 % CI (0,52; 0,87).
Cieľové ukazovatele renálnych funkcií
V programe CANVAS, pre čas do prvého prípadu závažnej nefropatie (zdvojnásobenie sérového kreatinínu, potreba renálnej substitučnej liečby a renálnej smrti) bol HR pre kanagliflozín 0,53 (95 % CI: 0,33, 0,84) (0,15 príhod na 100 pacientorokov) verzus placebo (0,28 príhod na
100 pacientorokov). Okrem toho, kanagliflozín u pacientov s východiskovou normo-albuminúriou alebo mikro-albuminúriou znížil progresiu albuminúrie o 25,8 % oproti placebu 29,2 % (HR: 0,73; 95 % CI: 0,67; 0,79).
Dávka 100 mg kanagliflozínu bola skúmaná aj u dospelých s diabetom 2. typu a diabetickým ochorením obličiek s odhadovanou mierou glomerulárnej filtrácie (eGFR) 30 až < 90 ml/min/1,73 m
2
a albuminúriou (> 33,9 až 565,5 mg/mmol kreatinínu). Nie sú dostupné žiadne informácie o tejto populácii pacientov pre fixnú kombináciu dávky kanagliflozínu/metformínu.
Metformín
Prospektívna randomizovaná štúdia (UKPDS) potvrdila dlhodobý prínos intenzívnej kontroly hladiny glukózy v krvi pri diabete typu 2. Analýza výsledkov u pacientov s nadváhou liečených metformínom po tom, čo sa samotná diéta neosvedčila, preukázala:
významné zníženie absolútneho rizika všetkých komplikácií súvisiacich s diabetom v skupine s metformínom (29,8 prípadov/1 000 pacientorokov) v porovnaní so samotnou diétou
(43,3 prípadov/1 000 pacientorokov), p = 0,0023, a v porovnaní so skupinami liečenými kombináciou so sulfonylureou a monoterapiou inzulínom (40,1 prípadov/1 000 pacientorokov), p = 0,0034
významné zníženie absolútneho rizika mortality súvisiacej s diabetom: metformín
7,5 prípadov/1 000 pacientorokov, samotná diéta 12,7 prípadov/1 000 pacientorokov, p = 0,017
významné zníženie absolútneho rizika celkovej mortality: metformín 13,5 prípadov/1 000 pacientorokov v porovnaní so samotnou diétou
20,6 prípadov/1 000 pacientorokov, (p = 0,011) a v porovnaní so skupinami liečenými kombináciou so sulfonylureou a monoterapiou inzulínom 18,9 prípadov/1 000 pacientorokov (p = 0,021)
významné zníženie absolútneho rizika infarktu myokardu: metformín
11 prípadov/1 000 pacientorokov, samotná diéta 18 prípadov/1 000 pacientorokov, (p = 0,01).
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Vokanametom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie v diabete typu 2 (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Laktátová acidóza
Laktátová acidóza, veľmi zriedkavá, ale závažná metabolická komplikácia, sa najčastejšie vyskytuje pri akútnom zhoršení renálnych funkcií alebo kardiorespiračnom ochorení alebo sepse. Akumulácia metformínu sa vyskytuje pri akútnom zhoršení renálnych funkcií a zvyšuje riziko laktátovej acidózy.
V prípade dehydratácie (ťažká hnačka alebo vracanie, horúčka alebo znížený príjem tekutín), sa má užívanie Vokanametu dočasne ukončiť a odporúča sa vyhľadať lekára.
Liečba liekmi, ktoré akútne poškodzujú renálnu funkciu (ako antihypertenzíva, diuretiká a nesteroidné protizápalové lieky [non-steroidal anti-inflammatory drugs, NSAID]) sa má u pacientov liečených Vokanametom začínať opatrne. Ďalšie rizikové faktory pre laktátovú acidózu sú nadmerný príjem alkoholu, hepatická insuficiencia, nedostatočne kontrolovaný diabetes, ketóza, predĺžené hladovanie
a akýkoľvek stav súvisiaci s hypoxiou, ako aj súbežné užívanie liekov, ktoré môžu spôsobiť laktátovú acidózu (pozri časti
4.3
a
4.5
).
Pacienti a/alebo ošetrovatelia majú byť informovaní o riziku laktátovej acidózy. Laktátová acidóza je charakterizovaná acidotickým dyspnoe, abdominálnou bolesťou, svalovými kŕčmi, asténiou
a hypotermiou, po ktorej nasleduje kóma. V prípade podozrivých príznakov má pacient prestať užívať Vokanamet a ihneď vyhľadať lekársku pomoc. Diagnostickými laboratórnymi ukazovateľmi sú znížené pH krvi (< 7,35), zvýšené hladiny laktátu v plazme (> 5 mmol/l) a zväčšené aniónové okno
a pomer laktát/pyruvát.
Riziko laktátovej acidózy sa musí zvážiť v prípade nešpecifických prejavov, ako svalové kŕče s poruchami trávenia ako bolesť brucha a závažná asténia.
Pacienti so známymi mitochondriálnymi ochoreniami alebo s podozrením na nich:
U pacientov so známymi mitochondriálnymi ochoreniami ako je syndróm mitochondriálnej encefalopatie s laktátovou acidózou a stroke-like epizódy (MELAS) a maternálne dedičným diabetom a hluchotou (MIDD) sa metformín neodporúča kvôli riziku exacerbácie laktátovej acidózy a neurologickým komplikáciám, ktoré môžu viesť k zhoršeniu ochorenia.
V prípade prejavov a príznakov naznačujúcich syndróm MELAS alebo MIDD po užití metformínu sa má liečba metformínom ihneď ukončiť a má sa vykonať okamžité diagnostické vyhodnotenie.
Funkcia obličiek
Zníženie funkcie obličiek je u starších pacientov časté a asymptomatické. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať situáciám, kedy môže dôjsť k poruche funkcie obličiek; napríklad na začiatku liečby antihypertenzívami alebo diuretikami a na začiatku liečby NSAID.
Účinnosť kanagliflozínu pri kontrole glykémie závisí na funkcii obličiek, a účinnosť je znížená u pacientov, ktorí majú stredne ťažkú poruchu funkcie obličiek a pravdepodobne sa nedostaví u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (pozri časť
4.2
).
U pacientov s eGFR < 60 ml/min/1,73 m
2
alebo CrCl < 60 ml/min bola hlásená vyššia incidencia nežiaducich reakcií súvisiacich s depléciou objemu (napr. posturálny závrat, ortostatická hypotenzia, hypotenzia), obzvlášť s 300 mg dávkou. Navyše u týchto pacientov bolo hlásených viac prípadov zvýšenej hladiny draslíka a väčšie zvýšenia kreatinínu v sére a dusíka močoviny v krvi (blood urea nitrogen, BUN) (pozri časť
4.8
).
Dávka kanagliflozínu sa má preto obmedziť na 100 mg denne u pacientov
s eGFR < 60 ml/min/1,73 m
2
alebo CrCl < 60 ml/min a kanagliflozín sa nemá používať na kontrolu glykémie u pacientov s pretrvávajúcou hodnotou eGFR < 45 ml/min/1,73 m
2
alebo CrCl < 45 ml/min (pozri časť
4.2
).
Podávanie jódových kontrastných látok
Intravaskulárne podávanie jódových kontrastných látok môže viesť ku kontrastnou látkou indukovanej nefropatii, vedúcej k akumulácii metformínu a zvýšenému riziku laktátovej acidózy. Liečba Vokanametom sa má prerušiť pred alebo v čase zobrazovacích procedúr a má sa obnoviť po najmenej 48 hodinách, za predpokladu, že bola opätovne vyšetrená funkcia obličiek a zistilo sa, že je stabilná (pozri časti
4.2
a
4.5
).
Operácia
Vokanamet obsahuje metformín, preto je potrebné liečbu Vokanametom prerušiť v čase operácie pod celkovou, spinálnou alebo epidurálnou anestéziou. Liečbu možno obnoviť najskôr 48 hodín po operácii alebo po opätovnom začatí perorálnej výživy a za predpokladu, že bola opätovne vyšetrená funkcia obličiek a zistilo sa, že je stabilná.
Pokles/nedostatok vitamínu B12
Metformín môže znižovať sérové hladiny vitamínu B12. Riziko nízkych hladín vitamínu B12 sa zvyšuje so zvyšujúcou sa dávkou metformínu, dĺžkou liečby a/alebo u pacientov s rizikovými faktormi, pri ktorých je známe, že spôsobujú nedostatok vitamínu B12. V prípade podozrenia na nedostatok vitamínu B12 (ako je anémia alebo neuropatia) je potrebné sledovať sérové hladiny vitamínu B12.
U pacientov s rizikovými faktormi spôsobujúcimi nedostatok vitamínu B12 je nutné pravidelné sledovanie vitamínu B12. Liečba metformínom má pokračovať tak dlho, kým je tolerovaná a nie je kontraindikovaná, a má byť poskytnutá vhodná korekčná liečba nedostatku vitamínu B12 v súlade s aktuálnymi klinickými odporúčaniami.
Užívanie u pacientov s rizikom nežiaducich reakcií súvisiacich s objemovou depléciou
Vzhľadom na mechanizmus účinku indukuje kanagliflozín osmotickú diurézu zvýšením exkrécie glukózy močom (urinary glucose excretion, UGE), čo môže znížiť intravaskulárny objem a znížiť tlak krvi (pozri časť
5.1
). V kontrolovaných klinických štúdiách s kanagliflozínom sa vyšší výskyt nežiaducich reakcií spojených s objemovou depléciou (napr. posturálny závrat, ortostatická hypotenzia
alebo hypotenzia) pozoroval častejšie pri dennej dávke 300 mg a častejšie v prvých troch mesiacoch liečby (pozri časť
4.8
).
Opatrnosť sa vyžaduje u pacientov, u ktorých pokles tlaku krvi vyvolaný kanagliflozínom môže predstavovať riziko, napr. u pacientov so známym kardiovaskulárnym ochorením, pacientov
s eGFR < 60 ml/min/1,73 m
2
, pacientov liečených antihypertenzívami s hypotenziou v anamnéze, pacientov na diuretikách alebo u starších pacientov (vo veku ≥ 65 rokov) (pozri časti
4.2
a
4.8
).
Počas prvých 6 týždňov po začatí liečby kanagliflozínom boli vo všeobecnosti pozorované nízke priemerné zníženia eGFR z dôvodu objemovej deplécie. U pacientov citlivých na väčšie zníženie intravaskulárneho objemu ako je opísané vyššie, boli niekedy pozorované vyššie zníženia
eGFR (> 30 %), ktoré sa následne zlepšili a zriedkavo vyžadovali prerušenie liečby kanagliflozínom (pozri časť
4.8
).
Pacientov je potrebné poučiť, aby hlásili príznaky deplécie objemu. Kanagliflozín sa neodporúča používať u pacientov užívajúcich kľučkové diuretiká (pozri časť
4.5
) alebo s depléciou objemu, napr. kvôli akútnemu ochoreniu (ako napríklad gastrointestinálne ochorenie).
U pacientov užívajúcich Vokanamet sa v prípade pridružených stavov, ktoré môžu viesť k deplécii objemu (napr. gastrointestinálne ochorenie), odporúča starostlivé sledovanie stavu objemu (napr. fyzické vyšetrenie, meranie tlaku krvi, laboratórne vyšetrenia vrátane testu funkcie obličiek)
a sérových elektrolytov. Dočasné prerušenie liečby Vokanametom sa môže zvážiť u pacientov,
u ktorých vznikne objemová deplécia počas liečby Vokanametom, kým sa tento stav neupraví. Ak sa liečba preruší, je potrebné zvážiť častejšie sledovanie glukózy.
Diabetická ketoacidóza
U pacientov liečených inhibítormi kotransportéra sodíka a glukózy 2 (sodium glucose cotransporter 2, SGLT2), vrátane kanagliflozínu, boli hlásené zriedkavé prípady diabetickej ketoacidózy (DKA), vrátane život ohrozujúcich a smrteľných prípadov. V mnohých prípadoch bol prejav tohto stavu atypický, s len mierne zvýšenými hodnotami glukózy v krvi, nižšími ako 14 mmol/l (250 mg/dl). Nie je známe, či sa DKA vyskytuje s vyššou pravdepodobnosťou pri vyšších dávkach kanagliflozínu.
Riziko výskytu DKA sa zdá byť vyššie u pacientov so stredne závažne až závažne zníženou funkciou obličiek, ktorí potrebujú inzulín.
Riziko výskytu diabetickej ketoacidózy sa musí zvážiť v prípade nešpecifických symptómov ako sú nauzea, vracanie, anorexia, abdominálna bolesť, nadmerný smäd, ťažkosti s dýchaním, zmätenosť, neobvyklá únava alebo ospalosť. Ak sa vyskytnú tieto príznaky, pacienti majú byť ihneď vyšetrení na ketoacidózu, bez ohľadu na hladinu glukózy v krvi.
U pacientov so suspektnou alebo diagnostikovanou DKA sa má liečba Vokanametom ihneď prerušiť.
Liečba sa má prerušiť u hospitalizovaných pacientov kvôli akútnym závažným ochoreniam. Ak je to možné, vysaďte Invokanu na primeranú dobu (dni) pred veľkým chirurgickým zákrokom, vrátane brušného a bariatrického, alebo akýmikoľvek inými invazívnymi procedúrami spojenými s dlhodobejším hladovaním. Odporúča sa sledovanie hladiny ketónov v sére. Má sa zvážiť alternatívna antihyperglykemická liečba, vrátane inzulínu.
Uprednostňuje sa meranie hladiny ketónov v krvi namiesto v moči. Liečba Vokanametom sa môže obnoviť, ak je hladina ketónov normálna a po stabilizovaní stavu pacienta.
Pred začatím liečby Vokanametom sa majú zvážiť faktory v anamnéze pacienta, ktoré ho môžu predisponovať ku ketoacidóze.
Diabetická ketoacidóza sa môže u niektorých pacientov po vysadení Vokanametu predĺžiť, t. j. môže trvať dlhšie, ako sa očakáva na základe plazmatického polčasu kanagliflozínu (pozri časť
5.2
). Spolu s pretrvávajúcou DKA bola pozorovaná aj predĺžená glukozúria. Na predĺžení času DKA sa môžu
podieľať faktory nezávislé od kanagliflozínu. Nedostatok inzulínu môže prispievať k predĺženej diabetickej ketoacidóze, a ak sa potvrdí, musí sa upraviť.
Medzi pacientov, u ktorých môže byť vyššie riziko DKA, patria pacienti s nízkou funkčnou rezervou beta buniek (napr. pacienti s diabetom typu 2 s nízkym C-peptidom alebo s latentným autoimunitným diabetom u dospelých (latent autoimmune diabetes in adults, LADA) alebo pacienti s pankreatitídou v anamnéze), pacienti s ochoreniami, ktoré vedú k obmedzenému príjmu potravy alebo k závažnej dehydratácii, pacienti, u ktorých sú dávky inzulínu znížené a pacienti so zvýšenou potrebou inzulínu z dôvodu akútneho ochorenia, chirurgického zákroku alebo nadmerného požívania alkoholu. U týchto pacientov sa majú používať inhibítory SGLT2 opatrne.
Obnovenie liečby inhibítormi SGLT2 u pacientov s DKA v anamnéze počas liečby inhibítormi SGLT2 sa neodporúča, s výnimkou prípadov, keď bol identifikovaný a vyriešený iný jednoznačný spúšťací faktor.
Bezpečnosť a účinnosť kanagliflozínu u pacientov s diabetom typu 1 sa nestanovili a Vokanamet sa nemá používať na liečbu pacientov s diabetom typu 1. Obmedzené údaje z klinických štúdií naznačujú, že DKA sa vyskytuje často u pacientov s diabetom typu 1 liečených inhibítormi SGLT2.
Amputácie dolných končatín
V dlhodobých klinických štúdiách s kanagliflozínom u pacientov s diabetom 2. typu s preukázaným kardiovaskulárnym ochorením (cardiovascular disease, CVD) alebo aspoň s dvoma rizikovými faktormi pre CVD bol kanagliflozín spojený so zvýšeným rizikom amputácie dolných končatín
v porovnaní s placebom (0,63 v porovnaní s 0,34 udalosti na 100 pacientorokov) a tento nárast sa vyskytol primárne na prste na nohe a v strednej časti chodidla) (pozri časť
4.8
). V dlhodobej klinickej štúdii u pacientov s diabetom 2. typu a s diabetickým ochorením obličiek nebol pozorovaný žiadny rozdiel v riziku amputácie dolných končatín u pacientov liečených dávkou 100 mg kanagliflozínu
v porovnaní s placebom. V tejto štúdii boli použité bezpečnostné opatrenia uvedené nižšie. Keďže nebol stanovený základný mechanizmus, rizikové faktory pre amputáciu, okrem všeobecných rizikových faktorov, nie sú známe.
Pred začatím liečby Vokanametom sa majú zvážiť faktory v anamnéze pacienta, ktoré môžu zvýšiť riziko amputácie. V rámci preventívnych opatrení sa má venovať pozornosť starostlivému monitorovaniu pacientov s vyšším rizikom prípadov amputácií a poradenstvu pre pacientov
o dôležitosti bežnej preventívnej starostlivosti o nohy a o udržiavaní adekvátnej hydratácie. Môže sa tiež zvážiť ukončenie liečby Vokanametom u pacientov, u ktorých sa rozvinú príznaky, ktoré môžu predchádzať amputácii, ako je kožný vred dolnej končatiny, infekcia, osteomyelitída alebo gangréna.
Nekrotizujúca fasciitída perinea (Fournierova gangréna)
U pacientov a pacientok užívajúcich inhibítory SGLT2 boli po uvedení lieku na trh hlásené prípady nekrotizujúcej fasciitídy perinea (známej tiež ako Fournierova gangréna). Ide o zriedkavú, ale závažnú a potenciálne život ohrozujúcu udalosť, ktorá vyžaduje urgentný chirurgický zákrok a antibiotickú liečbu.
Pacientov je potrebné upozorniť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich vyskytne kombinácia príznakov zahŕňajúcich bolesť, citlivosť, erytém alebo opuch v oblasti genitálií alebo perinea spolu s horúčkou alebo malátnosťou. Lekár si má byť vedomý, že nekrotizujúcej fasciitíde môže predchádzať urogenitálna infekcia alebo perineálny absces. V prípade podozrenia na Fournierovu gangrénu sa má podávanie Vokanametu prerušiť a má sa urýchlene začať liečba (zahŕňajúca antibiotiká a chirurgickú excíziu a vyčistenie rany).
Zvýšený hematokrit
Pri liečbe kanagliflozínom sa pozorovalo zvýšenie hematokritu (pozri časť
4.8
); z toho dôvodu sa vyžaduje starostlivé monitorovanie pacientov, ktorí už majú hematokrit zvýšený.
Staršie osoby
U starších pacientov môže byť zvýšené riziko objemovej deplécie, môžu byť častejšie liečení diuretikami a mať poruchu funkcie obličiek. U pacientov vo veku ≥ 75 rokov bola hlásená vyššia incidencia nežiaducich reakcií súvisiacich s depléciou objemu (napr. posturálny závrat, ortostatická hypotenzia, hypotenzia). U týchto pacientov boli navyše hlásené vyššie zníženia eGFR (pozri časti
4.2
a
4.8
).
Genitálne mykotické infekcie
V súlade s mechanizmom inhibície kotransportéra sodíka a glukózy 2 (SGLT2) so zvýšenou exkréciou glukózy močom boli v klinických štúdiách hlásené u žien vulvovaginálne kandidózy a balanitída alebo balanopostitída u mužov (pozri časť
4.8
). Vyššia pravdepodobnosť vzniku infekcie bola u pacientov a pacientok s genitálnymi mykotickými infekciami v anamnéze. Balanitída alebo balanopostitída sa vyskytli najmä u neobrezaných pacientov, čo v niektorých prípadoch viedlo k fimóze a/alebo obriezke. Väčšina genitálnych mykotických infekcií bola liečená topickými antimykotikami, buď predpísanými lekárom alebo v rámci samoliečby počas prebiehajúcej liečby Vokanametom.
Infekcie močových ciest
Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady komplikovaných infekcií močových ciest vrátane pyelonefritídy a urosepsy u pacientov liečených kanagliflozínom, čo často viedlo k prerušeniu liečby. U pacientov s komplikovanými infekciami močových ciest je potrebné zvážiť dočasné prerušenie liečby kanagliflozínom.
Zlyhanie srdca
Skúsenosti s III. triedou NYHA (z angl. New York Heart Association) sú obmedzené a v klinických štúdiách s kanagliflozínom nie sú žiadne skúsenosti so IV. triedou NYHA.
Laboratórne hodnotenie moču
Vzhľadom na mechanizmus účinku bude u pacientov užívajúcich kanagliflozín test na prítomnosť glukózy v moči pozitívny.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.