Glimepirid Sandoz 2 mg Tableta

Farmakoterapeutická skupina: Lieky znižujúce hladinu glukózy, okrem inzulínov, deriváty sulfonylmočoviny., ATC kód: A10BB12 Glimepirid je perorálne aktívne antidiabetikum patriace do skupiny derivátov sulfonylmočoviny.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Používa sa pri liečbe diabetes mellitus nezávislého od inzulínu. Mechanizmus účinku Glimepirid účinkuje v prevažnej miere stimuláciou uvoľňovania inzulínu z beta-buniek pankreasu. Tak ako v prípade iných derivátov sulfonylmočoviny, aj u glimepiridu je tento účinok založený na zvýšenej odpovedi pankreatických beta-buniek na fyziologický glukózový podnet. Okrem toho sa zdá, že glimepirid má výrazné extrapankreatické účinky, ktoré boli popísané aj u iných derivátov sulfonylmočoviny. Uvoľňovanie inzulínu Deriváty sulfonylmočoviny regulujú sekréciu inzulínu uzavretím ATP-senzitívneho draslíkového kanála v membráne beta-buniek. Uzavretím draslíkového kanála sa indukuje depolarizácia beta-bunky, čo vedie k otvoreniu vápnikových kanálov a ku zvýšenému vtoku vápnika do bunky. Výsledkom toho je, že inzulín sa uvoľní prostredníctvom exocytózy. Glimepirid sa s vysokou disociačnou rýchlosťou viaže na proteín v membráne beta-buniek. Ten je spojený s ATP-senzitívnym draslíkovým kanálom, ide však o iný proteín ako ten, na ktorý sa viažu bežné deriváty sulfonylmočoviny. Extrapankreatická aktivita Medzi extrapankreatické účinky patrí napríklad zvýšenie citlivosti periférnych tkanív na inzulín a zníženie vychytávania inzulínu pečeňou. Periférne svaly a tukové tkanivá vychytávajú glukózu z krvi prostredníctvom špeciálnych transportných proteínov, ktoré sa nachádzajú v bunkovej membráne. Transport glukózy v týchto tkanivách je rýchlosť určujúcim krokom pri konverzii glukózy. Glimepirid veľmi rýchlo zvyšuje počet aktívnych transportných molekúl pre glukózu, ktoré sa nachádzajú v plazmatickej membráne svalových a tukových buniek, čo následne vedie k stimulácii vychytávania glukózy. Glimepirid zvyšuje aktivitu glykozyl-fosfatidylinozitol-špecifickej fosfolipázy C, čo môže súvisieť s lipogenézou a glykogenézou indukovanou v izolovaných tukových a svalových bunkách. Glimepirid inhibuje tvorbu glukózy v pečeni tak, že zvyšuje vnútrobunkovú koncentráciu fruktóza- 2,6-bisfosfátu, čo následne inhibuje glukoneogenézu. Všeobecné informácie Minimálna účinná perorálna dávka je u zdravých jedincov približne 0,6 mg. Účinok glimepiridu je reprodukovateľný a závislý od dávky. Fyziologická odpoveď na intenzívne fyzické cvičenie, t.j. zníženie inzulínovej sekrécie, sa pri liečbe glimepiridom zachováva. Účinok sa výrazne neodlišuje, ak sa liek podá 30 minút alebo bezprostredne pred jedlom. Jednorazovou dávkou sa dá u diabetických pacientov dosiahnuť dobrá metabolická kompenzácia počas 24 hodín. Hoci hydroxymetabolity glimepiridu spôsobili malý, ale významný pokles sérovej glukózy u zdravých osôb, k celkovému účinku lieku prispievajú len malou časťou. Kombinovaná terapia s metformínom Výsledky jednej štúdie ukázali, že u pacientov, ktorých stav nebol dostatočne kompenzovaný maximálnymi dávkami metformínu, je možné dosiahnuť zlepšenú metabolickú kontrolu kombinovanou terapiou s glimepiridom než v porovnaní s metformínom samotným. Kombinovaná terapia s inzulínom Údaje o kombinovanej terapii s inzulínom sú obmedzené. U pacientov, ktorých stav nie je primerane kompenzovaný maximálnymi dávkami glimepiridu, je možné zahájiť sprievodnú inzulínovú terapiu. V dvoch štúdiách sa dosiahlo súbežnou liečbou glimepiridom a inzulínom to isté zlepšenie metabolickej kompenzácie ako samotným inzulínom. Pri kombinovanej terapii však postačovala nižšia priemerná dávka inzulínu. Osobitné skupiny pacientov Pediatrická populácia Do aktívneho kontrolovaného klinického skúšania (denné dávky glimepiridu až do 8 mg alebo denné dávky metformínu až do 2 000 mg) počas 24 týždňov bolo zaradených 285 detí (vo veku 8 - 17 rokov) s diabetom 2. typu. U oboch, glimepiridu aj metformínu sa preukázal signifikantný pokles HbA1c oproti východiskovým hodnotám [glimepirid -0.95 (se 0,41); metformín -1,39 (se 0,40)]. Glimepirid však, na rozdiel od metformínu, nesplnil kritériá non-inferiority pokiaľ ide o priemer zmeny HbA1c z východiskovej hodnoty. Rozdiel medzi oboma liečbami bol 0,44 % v prospech metformínu. Horná hranica (1,05) 95 % intervalu spoľahlivosti pre rozdiel nebola nižšia ako 0,3 % z rozsahu hodnôt non-inferiority. Počas liečby glimepiridom sa u detí nepozorovali žiadne nové skutočnosti týkajúce sa bezpečnosti v porovnaní s dospelými pacientmi s diabetom mellitom 2. typu. U pediatrických pacientov nie sú dostupné žiadne dlhodobé údaje o bezpečnosti a účinnosti.