Are Hydrochlorothiazide and Furosemide the same drug class?

No — Hydrochlorothiazide is ATC C03AA03 and Furosemide is ATC C03CA01. They belong to different therapeutic classes with distinct mechanisms.

Can I switch from Hydrochlorothiazide to Furosemide?

Switching between drugs requires medical supervision. Even within the same therapeutic class, dose conversions, washout periods, and overlap protocols must be followed to avoid efficacy loss or adverse events. Always consult your prescribing physician.

Does Hydrochlorothiazide or Furosemide have more side effects?

Side-effect profiles differ between drugs. Both Hydrochlorothiazide and Furosemide have documented adverse-effect lists in their official prescribing information. Compare the side effects sections on each individual drug page for the full breakdown.

PillsCard

Reading from 50+ regulators…

Loading the latest data0%

Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.

Hydrochlorothiazide vs Furosemide

Q: What is the difference between Hydrochlorothiazide and Furosemide?

Hydrochlorothiazide (INN: HYDROCHLOROTHIAZIDE, ATC C03AA03) and Furosemide (INN: furosemide, ATC C03CA01) differ in active substance, indications, and safety profile. See the side-by-side table below for dosage, contraindications, and side effects.

Q: Can I take Hydrochlorothiazide and Furosemide together?

Combination safety depends on both drugs' mechanisms and your health profile. Check interactions in our database and always consult your doctor or pharmacist before combining.

Q: Which is safer, Hydrochlorothiazide or Furosemide?

Safety is patient-specific — both drugs are approved by regulatory authorities when used per label. The better choice depends on your condition, other medications, allergies, and comorbidities. Consult a healthcare professional for personalized advice.

Popis, Dávkovanie, Vedľajšie účinky, Kontraindikácie. Data from EMA, URPL, openFDA and other regulatory sources.

e.g. HYDROCHLOROTHIAZID LÉČIVA 25 mg Tableta

C03CA01

Furosemide

furosemide

e.g. Furon 125 mg Tableta

	Hydrochlorothiazide	Furosemide
Účinné látky	HYDROCHLOROTHIAZIDE	furosemide
ATC kód	C03AA03	C03CA01
Forma	TABLET	—
Dávkovanie	50 mg/1	—
Spôsob podania	ORAL	—
Výrobca	Leading Pharma, LLC	Proveca Pharma Limited
Indikácie	Mierna až stredne ťažká hypertenzia v monoterapii. Pri nedostatočnom hypotenznom účinku a pri ťažkej hypertenzii v kombinácii s ďalšími antihypertenzívami. Edémy pri kongestívnom srdcovom zlyhávaní, nefrotickom syndróme (pokiaľ nedošlo k významnému poklesu glomerulárnej filtrácie), pri pečeňovej cirhóze. Hyperkalciúria (na prevenciu tvorby obličkových kameňov). Liek je určený dospelým i deťom, lieková forma však nie je vhodná pre deti do 3 rokov.	Tablety Furon sú indikované u dospelých pacientov s edémom a výrazne zníženou glomerulárnou filtráciou (glomerulárna filtračná rýchlosť (GFR) < 20 ml/min).

FAQ

What is the difference between Hydrochlorothiazide and Furosemide?

Hydrochlorothiazide (INN: HYDROCHLOROTHIAZIDE, ATC C03AA03) and Furosemide (INN: furosemide, ATC C03CA01) differ in active substance, indications, and safety profile. The table above summarizes the clinical differences from regulatory documents.

Can I take Hydrochlorothiazide and Furosemide together?

Combination safety depends on mechanisms and your health profile. Use our interactions checker and always consult your doctor or pharmacist before combining medications.

Which is safer, Hydrochlorothiazide or Furosemide?

Both drugs are approved when used per label. Safety is patient-specific — the better choice depends on your condition, other medications, allergies, and comorbidities. Consult a healthcare professional for personalized advice.

Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA s uvedením frekvencie výskytu: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nie je možné stanoviť z dostupných údajov) Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA Frekvencia Nežiaduci účinok Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy) neznáme nemelanómová rakovina kože (bazocelulárny karcinóm a skvamocelulárny karcinóm) Poruchy krvi a lymfatického systému zriedkavé poruchy krvotvorby Poruchy metabolizmu a výživy veľmi časté hypokaliémia, hyponatriémia, hypomagneziémia, hypochloremická alkalóza, hyperkalciémia časté hyperurikémia, manifestácia latentného diabetu neznáme hyperglykémiau diabetických pacientov Poruchy nervového systému menej časté synkopa 1 zriedkavé závrat, bolesti hlavy neznáme somnolencia, zmätenosť Poruchy oka neznáme sekundárny akútny glaukóm s uzavretým uhlom a/alebo akútna myopia,choroidálna efúzia Poruchy srdca a srdcovej činnosti menej časté bradykardia Poruchy ciev menej časté posturálna hypotenzia Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína menej časté intersticiálna pneumónia 2 veľmi zriedkavé pľúcny edém 2 , syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS) (pozri časť 4.4 ) Poruchy gastrointestinálneho traktu časté nechutenstvo, nauzea, vracanie, bolesť v nadbruší, hnačka alebo zápcha menej časté pankreatitída Poruchy pečene a žlčových ciest zriedkavé žltačka menej časté cholecystitída Poruchy kože a podkožného tkaniva menej časté kožná vyrážka, fotosenzitivita, svrbenie Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva menej časté svalová slabosť 3 Poruchy obličiek a močových ciest veľmi časté glykozúria Celkové poruchy a reakcie v mieste podania menej časté únava 3 , smäd 1 1objavuje sa pri zvýšenom dávkovaní v dôsledku nadmernej diurézy 2predpokladá sa alergická reakcia na hydrochlórtiazid 3najmä pri zníženom príjme draslíka a/alebo zvýšenej extrarenálnej strate draslíka (napríklad vracaním alebo hnačkou) môže dôjsť k hypokaliémii, ktorá sa môže prejaviť i svalovou slabosťou, únavou. Opis vybraných nežiaducich reakcií Nemelanómová rakovina kože: Na základe dostupných údajov z epidemiologických štúdií sa pozorovala súvislosť medzi HCTZ a NMSC v závislosti od kumulatívnej dávky (pozri tiež časti 4.4 a 5.1 ). Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Nežiaduce účinky sú klasifikované podľa nasledujúcich frekvencií: Veľmi časté (≥1/10) Časté (≥1/100 až <1/10) Menej časté (≥1/1 000 až <1/100) Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000) Veľmi zriedkavé (<1/10 000) Neznáme (z dostupných údajov) Poruchy krvi a lymfatického systému Časté: Hemokoncentrácia (pri nadmernej diuréze) Menej časté: Trombocytopénia Zriedkavé: Eozinofília, leukopénia Veľmi zriedkavé: Hemolytická anémia, aplastická anémia, agranulocytóza Poruchy imunitného systému Menej časté: Svrbenie, reakcie kože a slizníc (pozri poruchy kože a podkožného tkaniva) Zriedkavé: Závažné anafylaktické a anafylaktoidné reakcie, ako je anafylaktický šok (pozri časť 4.9 ) Neznáme: Zhoršenie alebo aktivácia systémového lupus erythematosus Poruchy endokrinného systému Tolerancia glukózy sa môže pri liečbe furosemidom zhoršiť a môže sa vyvinúť hyperglykémia. U pacientov s manifestným diabetom mellitus to môže viesť k zhoršeniu metabolickej situácie. Latentný diabetes mellitus sa môže stať manifestným. Poruchy metabolizmu a výživy (pozri časť 4.4 ) Veľmi časté: Elektrolytové poruchy (vrátane symptomatických), dehydratácia a hypovolémia (najmä u starších pacientov), zvýšené hladiny triglyceridov v krvi Časté: Hyponatriémia, hypochlorémia, hypokaliémia, zvýšené hladiny cholesterolu v krvi, zvýšené hladiny kyseliny močovej v krvi a záchvaty dny Neznáme: Hypokalciémia, hypomagneziémia, hyperglykémia, metabolická alkalóza, pseudo-Bartterov syndróm Poruchy tekutín a elektrolytov sa často pozorujú počas liečby furosemidom v dôsledku zvýšeného vylučovania elektrolytov. Preto sa odporúča pravidelné monitorovanie sérových elektrolytov (najmä draslíka, sodíka a vápnika). Možnosť elektrolytových porúch závisí od sprievodných ochorení (napr. cirhóza pečene, srdcové zlyhanie), súbežnej liečby (pozri časť 4.5 ) a výživy. Hyponatriémia a zodpovedajúce príznaky môžu byť dôsledkom zvýšenej renálnej straty sodíka, najmä pri zníženom príjme sodíka. Najčastejšími príznakmi nedostatku sodíka sú apatia, kŕče v nohách, strata chuti do jedla, vracanie a zmätenosť. Hypokaliémia, ktorá môže byť spojená s neuromuskulárnymi (svalová slabosť, parestézia, paréza), črevnými (vracanie, zápcha, meteorizmus), renálnymi (polyúria, polydipsia) a srdcovými (poruchy rytmu a vedenia) príznakmi, môže byť dôsledkom zvýšenej renálnej straty draslíka, najmä pri súbežnom zníženom príjme draslíka a/alebo zvýšenej extrarenálnej strate draslíka (napr. pri vracaní alebo chronickej hnačke). Ťažká strata draslíka môže viesť k paralytickému ileu alebo strate vedomia až kóme. Zvýšená strata vápnika môže viesť k hypokalciémii. V zriedkavých prípadoch to môže spôsobiť tetániu. Zvýšená renálna strata horčíka môže viesť k hypomagneziémii a v zriedkavých prípadoch k tetánii alebo poruchám srdcového rytmu. Metabolická alkalóza sa môže vyvinúť alebo zhoršiť v dôsledku straty elektrolytov a tekutín počas liečby furosemidom. Hyperurikémia sa počas liečby furosemidom často vyvíja, čo môže viesť k záchvatom dny u predisponovaných pacientov. Hladiny cholesterolu a triglyceridov v sére sa môžu počas liečby furosemidom zvýšiť. Poruchy nervového systému Časté: Hepatálna encefalopatia u pacientov s hepatálnou insuficienciou Zriedkavé: Parestézia, hyperosmolárna kóma Neznáme: Závraty, mdloby a strata vedomia (spôsobené symptomatickou hypotenziou), bolesť hlavy Poruchy ucha a labyrintu Menej časté: Hluchota (niekedy nevratná), poruchy sluchu (zvyčajne reverzibilné), najmä u pacientov s renálnou insuficienciou alebo hypoproteinémiou (napr. pri nefrotickom syndróme) a/alebo pri príliš rýchlej intravenóznej aplikácii Zriedkavé: Tinitus Poruchy ciev Veľmi časté: (Pri intravenóznej infúzii) Hypotenzia vrátane ortostatického syndrómu (pozri časť 4.4 ) Zriedkavé: Vaskulitída Neznáme: Trombóza (najmä u starších pacientov) Nadmerná diuréza môže viesť k obehovým poruchám, najmä u starších pacientov a detí, ktoré sa prejavujú predovšetkým bolesťami hlavy, závratmi, poruchami videnia, suchosťou v ústach a smädom, hypotenziou a poruchami ortostatickej regulácie. Môže sa vyskytnúť dehydratácia, obehový kolaps v dôsledku hypovolémie a hemokoncentrácia. Posledná uvedená môže zvýšiť riziko trombózy, najmä u starších pacientov. Poruchy gastrointestinálneho traktu Menej časté: Nauzea Zriedkavé: Vracanie, hnačka Poruchy pečene a žlčových ciest Veľmi zriedkavé: Akútna pankreatitída, intrahepatálna cholestáza, zvýšené hladiny pečeňových transamináz Poruchy kože a podkožného tkaniva Menej časté: Svrbenie, reakcie kože a slizníc (napr. bulózny exantém, urtikária, vyrážka, purpura, erythema multiforme, bulózny pemfigoid, exfoliatívna dermatitída, fotosenzitivita) Veľmi zriedkavé: Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza Neznáme: Akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP), lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS), lichenoidné reakcie Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva Neznáme: Hlásené boli prípady rabdomyolýzy, často v súvislosti s ťažkou hypokaliémiou (pozri časť 4.3 ) Poruchy obličiek a močových ciest Veľmi časté: Zvýšené hladiny kreatinínu v krvi Časté: Zvýšený objem moču Zriedkavé: Intersticiálna nefritída Neznáme: Zvýšené hladiny sodíka v moči, zvýšené hladiny chloridov v moči, zvýšené hladiny močoviny v krvi, príznaky obštrukcie močových ciest (napr. pri hypertrofii prostaty, hydronefróze, striktúre močovodu) až po retenciu moču s následnými komplikáciami (pozri časť 4.4 ), zlyhanie obličiek (pozri časť 4.5 ) Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období U predčasne narodených detí liečených furosemidom sa môže vyskytnúť nefrolitiáza a/alebo nefrokalcinóza. U predčasne narodených detí so syndrómom respiračnej tiesne môže diuretická liečba furosemidom v prvých týždňoch života zvýšiť riziko perzistentného ductus arteriosus. Celkové poruchy a reakcie v mieste podania Zriedkavé: Horúčka Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Kontraindikácie	Hydrochlorothiazid Léčiva sa nepodáva pri: precitlivenosti na hydrochlórtiazid, tiazidy, sulfónamidy alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1; ťažkej poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu pod 30 ml/min); pacientoch s anúriou; závažnom ochorení pečene; symptomatická hyperurikémia/dna; hypokaliémia alebo hyperkalciémia rezistentná na liečbu; refraktérna hyponatriémia; závažná hypotenzia.	Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Pacienti alergickí na sulfónamidy (napr. sulfónamidové antibiotiká alebo sulfonylmočovina) môžu mať krížovú citlivosť na furosemid. Normálny renálny klírens a znížená renálna funkcia s GFR > 20 ml/min, kvôli riziku závažnej straty tekutín a elektrolytov v takýchto prípadoch. Prekóma alebo kóma spojená s hepatálnou encefalopatiou. Renálne zlyhanie s anúriou. Hypokaliémia. Hyponatriémia. Hypovolémia alebo dehydratácia. Laktácia. Intoxikácia srdcovými glykozidmi (napr. digoxín, digitoxín). Addisonova choroba.

Upozornenia	Porucha funkcie obličiek Pri užívaní hydrochlórtiazidu u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúča pravidelne sledovať sérovú koncentráciu draslíka a kreatinínu. Hydrochlorothiazid Léčiva sa neodporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) (pozri časť 4.3 ). U pacientov s poruchou funkcie obličiek môže vzniknúť pri podávaní tiazidových diuretík azotémia. Ak sa preukáže progredujúca porucha funkcie obličiek, je potrebné liečbu dôkladne prehodnotiť, prípadne uvažovať nad prerušením diuretickej liečby. Pacienti so žltačkou Hydrochlórtiazid môže zvyšovať hladiny bilirubínu v krvi, a preto by sa nemal používať u pacientov so žltačkou. Poruchy rovnováhy elektrolytov Tak ako u všetkých pacientov s diuretickou liečbou, je potrebná pravidelná kontrola hladiny elektrolytov v sére v primeraných intervaloch. Tiazidy, vrátane hydrochlórtiazidu, môžu spôsobiť poruchy rovnováhy tekutín alebo elektrolytov (vrátane hypokaliémie, hyponatriémie a hypochloremickej alkalózy). Medzi varovné signály nerovnováhy tekutín a elektrolytov patria: pocit sucha v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, nepokoj, svalová bolesť alebo kŕče, hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne poruchy, ako nauzea alebo vracanie (pozri časť 4.8 ). Pri užívaní hydrochlórtiazidu, rovnako ako pri inom silnom diuretiku, sa môže vyvinúť hypokaliémia, hlavne pri rýchlej diuréze, po dlhotrvajúcej terapii alebo u pacientov s ťažkou cirhózou. Hypokaliémia môže zvýšiť citlivosť alebo zhoršiť reakciu srdca na toxické účinky digoxínu (napr. zvýšením ventrikulárnej dráždivosti, pozri časť 4.5 ). Tiazidy môžu znižovať vylučovanie vápnika močom a spôsobiť tak prechodné a mierne zvýšenie hladiny vápnika v sére bez akejkoľvek poruchy metabolizmu vápnika. Pred vyšetrením funkcie paratyreoidey sa má užívanie tiazidov prerušiť. Tiazidy môžu zvyšovať vylučovanie horčíka močom, čo môže spôsobiť hypomagneziémiu. Porucha funkcie pečene Riziko hypokaliémie je vyššie u pacientov s cirhózou pečene, u pacientov so zvýšenou diurézou, u pacientov s neprimeraným perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov so súbežnou liečbou kortikosteroidmi alebo ACTH (pozri časť 4.5 ). Tiazidy treba používať opatrne u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo s progresívnym ochorením pečene, pretože malé zmeny rovnováhy tekutín a elektrolytov môžu vyvolať hepatálnu kómu. Metabolizmus U niektorých pacientov liečených tiazidmi môže táto terapia urýchliť vznik hyperurikémie alebo dny. Terapia tiazidmi môže zhoršiť glukózovú toleranciu. Môže nastať potreba úpravy dávkovania antidiabetík vrátane inzulínu (pozri časť 4.5 ). S terapiou tiazidovými diuretikami môže súvisieť zvýšenie hladiny cholesterolu a triglyceridov. Choroidálna efúzia, akútna myopia a sekundárny akútny glaukó m s uzavretým uhlom Hydrochlórtiazid je sulfónamid. Sulfónamid alebo deriváty sulfónamidu môžu spôsobiť idiosynkratickú reakciu, vedúcu k choroidálnej efúzii s poruchou zorného poľa, tranzientnej myopii a akútnemu glaukómu s uzavretým uhlom. Symptómy zahŕňajú akútny nástup zhoršenia zrakovej ostrosti alebo bolesť oka a zvyčajne sa vyskytnú v priebehu niekoľkých hodín až týždňov po začatí užívania liekov. Neliečený akútny glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť k trvalej strate zraku. Primárna liečba je zastaviť užívanie lieku tak rýchlo, ako je to možné. V prípade, ak vnútroočný tlak zostáva nekontrolovateľný, je potrebné vziať do úvahy rýchle lekárske alebo chirurgické ošetrenie. Rizikové faktory pre rozvoj akútneho glaukómu s uzavretým uhlom môžu zahŕňať alergiu na sulfónamid alebo penicilín v anamnéze (pozri časť 4.8 ). Nemelanómo vá rakovina kože V dvoch epidemiologických štúdiách vychádzajúcich z dánskeho národného onkologického registra (Danish National Cancer Registry) sa pozorovalo zvýšené riziko nemelanómovej rakoviny kože (non- melanoma skin cancer, NMSC) [bazocelulárneho karcinómu (basal cell carcinoma, BCC) a skvamocelulárneho karcinómu (squamous cell carcinoma, SCC)] pri zvyšujúcej sa expozícii kumulatívnej dávke hydrochlórtiazidu (hydrochlorothiazide, HCTZ). Možným mechanizmom pre vznik NMSC môžu byť fotosenzibilizačné účinky HCTZ. Pacientov užívajúcich HCTZ je potrebné informovať o riziku NMSC a odporučiť im, aby si pravidelne kontrolovali kožu kvôli možnému vzniku akýchkoľvek nových lézií a aby urýchlene nahlásili akékoľvek podozrivé kožné lézie. Pacientom je potrebné odporučiť možné preventívne opatrenia, ako je obmedzené vystavovanie sa slnečnému svetlu a UV lúčom a aby v prípade vystavenia sa slnečnému žiareniu používali primeranú ochranu s cieľom minimalizovať riziko kožnej rakoviny. Podozrivé kožné lézie je potrebné urýchlene vyšetriť, potenciálne aj histologickým vyšetrením biopsií. Použitie HCTZ bude možno potrebné prehodnotiť aj v prípade pacientov, u ktorých sa v minulosti vyskytla NMSC (pozri tiež časť 4.8 ). Akútna respiračná toxicita Po užití hydrochlórtiazidu boli hlásené veľmi zriedkavé závažné prípady akútnej respiračnej toxicity vrátane syndrómu akútnej respiračnej tiesne (acute respiratory distress syndrome, ARDS). Pľúcny edém sa zvyčajne rozvinie do niekoľkých minút až hodín po užití hydrochlórtiazidu. K počiatočným príznakom patria dýchavičnosť, horúčka, zhoršenie funkcie pľúc a hypotenzia. Ak existuje podozrenie na diagnózu ARDS, Hydrochlorothiazid Léčiva sa má vysadiť a má sa poskytnúť vhodná liečba. Hydrochlórtiazid sa nemá podávať pacientom, u ktorých sa v minulosti vyskytol ARDS po užití hydrochlórtiazidu Oper áci a/ anes tézi a Hydrochlórtiazid môže spôsobiť hypotenziu pri použití anestézie, ktorá sama má hypotenzný účinok. Preto sa odporúča liečbu hydrochlórtiazidom pred operáciou prerušiť. Športovci Športovci majú byť upozornení, že tento liek obsahuje látku, ktorá môže vyvolať pozitívny dopingový test. Iné Pri užívaní tiazidových diuretík bola popísaná exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythematosus. Pri liečbe tiazidovými diuretikami boli hlásené fotosenzitívne reakcie. Ak sa vyskytnú počas liečby Hydrochlorothiazidom Léčiva, odporúča sa ukončenie liečby. Ak je opätovná liečba diuretikami skutočne nevyhnutná, odporúča sa chrániť plochy vystavené slnečnému žiareniu alebo umelému UVA. Počas liečby sa neodporúča piť alkoholické nápoje (pozri časť 4.5 ). Liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.	Diuretický účinok sa má pravidelne monitorovať. Obzvlášť starostlivé sledovanie je potrebné u pacientov s: Hypotenziou Dnou (hladina kyseliny močovej v sére sa má pravidelne monitorovať) Obštrukciou močových ciest (napr. hypertrofia prostaty, hydronefróza, stenóza močovodu) Hypoproteinémiou, napr. pri nefrotickom syndróme (dávka sa má starostlivo titrovať) Cirhózou pečene a súčasným renálnym poškodením U pacientov s osobitným rizikom náhleho, neočakávaného poklesu krvného tlaku, napr. pacienti s cerebrovaskulárnymi poruchami alebo ischemickou chorobou srdca U predčasne narodených detí (riziko vzniku nefrokalcinózy/nefrolitiázy; renálna funkcia sa má monitorovať a vykonať sonografické vyšetrenie obličiek). Furosemid sa má používať len u pacientov s jasne zníženou glomerulárnou filtráciou. V opačnom prípade hrozí riziko nadmernej straty tekutín a elektrolytov. Pri liečbe furosemidom boli hlásené reakcie z precitlivenosti na svetlo (pozri časť 4.8 ). Ak sa počas liečby vyskytnú fotosenzitívne reakcie, odporúča sa liečbu prerušiť. Ak je opätovné podanie lieku nevyhnutné, odporúča sa chrániť oblasti pokožky vystavené slnečnému žiareniu alebo umelému UVA svetlu. U predčasne narodených detí so syndrómom respiračnej tiesne môže diuretická liečba furosemidom v prvých týždňoch života zvýšiť riziko perzistentného ductus arteriosus. Symptomatická hypotenzia vedúca k závratom, mdlobám alebo strate vedomia sa môže vyskytnúť u pacientov liečených furosemidom, najmä u starších pacientov, pacientov užívajúcich iné lieky, ktoré môžu spôsobiť hypotenziu, a u pacientov s inými ochoreniami, ktoré predstavujú riziko hypotenzie. Počas dlhodobej liečby furosemidom je potrebné pravidelne monitorovať sérové elektrolyty (najmä draslík, sodík, vápnik, horčík, chloridy), hydrogenuhličitany, kreatinín, močovinu, kyselinu močovú a glukózu v krvi. Pravidelné sledovanie je nevyhnutné u pacientov s vysokým rizikom vzniku elektrolytových porúch alebo pri výraznej strate tekutín (napr. v dôsledku vracania, hnačky alebo intenzívneho potenia). Hypovolémia, dehydratácia, závažné elektrolytové poruchy a poruchy acidobázickej rovnováhy sa majú upraviť a v prípade potreby sa má liečba prerušiť. Hypokaliémia Hypokaliémia sa má zohľadniť najmä u starších pacientov, pacientov s cirhózou pečene, pri súbežnej liečbe kortikosteroidmi, jednostrannej diéte alebo zneužívaní laxatív. Odporúča sa vždy pravidelne monitorovať koncentráciu draslíka v plazme, najmä pri vyšších dávkach a u pacientov s poruchou funkcie obličiek, a v prípade potreby podávať doplnkovú liečbu draslíkom. Toto je obzvlášť dôležité pri súbežnej liečbe digoxínom, keďže nedostatok draslíka môže vyvolať alebo zhoršiť príznaky intoxikácie digitalisom. Pri dlhodobej liečbe Furonom sa odporúča predpísať stravu bohatú na draslík (zemiaky, banány, paradajky, citrusové plody, ovocné šťavy, sušené ovocie, karfiol a špenát). Hladina glukózy v krvi Hyperglykemický účinok je mierny. U diabetikov a prediabetikov sa má zintenzívniť monitorovanie hladiny glukózy v krvi. Renálna funkcia Silná diuréza pri poruche funkcie obličiek môže spôsobiť reverzibilné zhoršenie renálnej funkcie. U takýchto pacientov je nevyhnutné zabezpečiť primeraný príjem tekutín. Renálna funkcia sa má preto pravidelne monitorovať. Musí byť zabezpečený odtok moču. U pacientov s čiastočnou obštrukciou močových ciest (napr. hydronefróza, nefrolitiáza, poruchy močového mechúra, hypertrofia prostaty alebo striktúra močovodu) môže zvýšená tvorba moču spôsobiť alebo zhoršiť ťažkosti. Títo pacienti sa majú dôkladne sledovať, najmä v počiatočnej fáze liečby. Metabolizmus Existujúca metabolická alkalóza sa môže počas liečby Furonom zhoršiť (napr. pri dekompenzovanej cirhóze pečene). Počas liečby Furonom sa môže zvýšiť hladina kyseliny močovej v plazme; len výnimočne to vedie k prejavom dny. Hladiny cholesterolu a triglyceridov v krvi sa môžu dočasne zvýšiť. Pri pokračujúcej liečbe sa zvyčajne normalizujú do šiestich mesiacov. Hyperkalciémia Pri akútnej hyperkalciémii je pacient často dehydrovaný v dôsledku vracania a diurézy. Preto je potrebné pred podaním Furonu najskôr upraviť stav dehydratácie. Liečba hyperkalciémie vysokými dávkami furosemidu vedie k strate tekutín a elektrolytov. Pri tejto liečbe je nevyhnutná presná náhrada tekutín a korekcia elektrolytov. Levotyroxín Vysoké dávky furosemidu môžu narušiť väzbu hormónov štítnej žľazy na bielkoviny, čo môže spočiatku viesť k zvýšeniu hladiny voľných hormónov štítnej žľazy, následne k celkovému poklesu hladiny hormónov štítnej žľazy. Hladiny hormónov štítnej žľazy sa majú monitorovať. Úbytok hmotnosti v dôsledku zvýšenej diurézy nemá presiahnuť 1 kg/deň bez ohľadu na množstvo vylúčeného moču. Dávka sa má upravovať opatrne u pacientov s nefrotickým syndrómom vzhľadom na zvýšené riziko nežiaducich účinkov. Súbežné podávanie s risperidónom V placebom kontrolovaných štúdiách sa u starších pacientov s demenciou pozorovala vyššia miera úmrtnosti pri súbežnej liečbe furosemidom a risperidónom (7,3 %, priemerný vek 89 rokov, rozsah 75 – 97 rokov) v porovnaní s pacientmi liečenými len risperidónom (3,1 %, priemerný vek 84 rokov, rozsah 70 – 96 rokov) alebo len furosemidom (4,1 %, priemerný vek 80 rokov, rozsah 67 – 90 rokov). Súbežné podávanie risperidónu s inými diuretikami (najmä tiazidmi v nízkych dávkach) nebolo spojené s podobným zistením. Z týchto pozorovaní nevyplynul žiadny patofyziologický mechanizmus ani jednotný kauzálny vzorec úmrtí. Preto je potrebná opatrnosť a pred začatím liečby je potrebné zvážiť riziká a indikáciu tejto kombinácie alebo kombinácie risperidónu s inými silnými diuretikami. Zvýšená úmrtnosť sa nepozorovala u pacientov liečených risperidónom v kombinácii s inými diuretikami. Nezávisle od liečby bola dehydratácia všeobecným rizikovým faktorom úmrtnosti, a preto sa má u starších pacientov s demenciou zabrániť dehydratácii (pozri časť 4.3 ). Existuje možnosť zhoršenia alebo aktivácie systémového lupus erythematosus. Furosemid sa neodporúča na preventívnu diurézu u pacientov s vysokým rizikom vzniku kontrastnou látkou indukovanej nefropatie (pozri časť 4.5 ). Pomocné látky Laktóza Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek. Sodík Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.