Embesin 40 IU/2 ml Infúzny koncentrát

Farmakoterapeutická skupina: Vazopresín a analógy, ATC kód: H01BA01 Mechanizmus účinku Argipresín (arginín-vazopresín) je endogénny hormón s osmoregulačnými, vazopresorickými, hemostatickými a centrálne nervovými účinkami.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Periférne účinky arginín-vazopresínu sú sprostredkované rôznymi vazopresínovými receptormi, menovite V1a, V1b a V2-vazopresínovými receptormi. Receptory V1a boli objavené v artériách, ich aktivita indukuje vazokonstrikciu zvýšením cytoplazmatického ionizovaného vápnika prostredníctvom kaskády fosfatidyl-inozitol-bisfosfonátu, čo je najvýznamnejší účinok argipresínu. U pacientov s vazodilatačným šokom (septický šok, vazoplegický šok a SIRS = syndróm systémovej zápalovej reakcie z angl. systemic inflamatory response syndrome) možno počas infúzie vazopresínu pozorovať lineárnu odpoveď krvného tlaku. Konkrétne bola preukázaná významná korelácia medzi východiskovými korigovanými zmenami stredného arteriálneho tlaku (mean arterial presure, MAP) a dávkou vazopresínu. Je potvrdená komparatívna významná lineárna súvislosť medzi dávkami vazopresínu a zvýšením periférnej rezistencie, ako aj poklesom potreby noradrenalínu. U pacientov so septickým šokom sa po začatí podávania vazopresínu a súbežnom znížení podávania katecholamínov pozorovalo zníženie srdcovej frekvencie. V štúdii s dobrovoľníkmi ľudí, ktorá skúmala účinok infúzie vazopresínu po podaní lizinoprilu, sa srdcové frekvencie znížili zo 67 +/- 6,5 na 62 +/- 4,5 úderov za minútu (P <0,05). Supresiu srdcovej frekvencie a srdcového indexu (CI, cardiac index) možno očakávať len pri dávke v rozsahu 0,1 IU/min a vyššej. Klinická účinnosť Klinický dôkaz účinnosti argipresínu v indikácii potvrdenej hypotenzie po septickom šoku refraktérnom na katecholamín sa zakladá na analýze niekoľkých klinických skúšaní a publikácií. Do tejto analýzy bolo zaradených 1 588 pacientov so septickým šokom, ktorí sa k danému dňu liečili vazopresínom za kontrolovaných podmienok. Najväčší výskum vazopresínu pri septickom šoku sa vykonal v multicentrickom, randomizovanom, dvojito zaslepenom skúšaní (skúšanie VASST), v ktorom bolo celkovo randomizovaných 778 pacientov so septickým šokom buď na podávanie nízkej dávky vazopresínu (0,01 až 0,03 IU/min.) alebo noradrenalínu (5 až 15 ug/min.) ako doplnok k vazopresorom podávaným nezaslepenou formou. Na zaradenie boli zvážení pacienti vo veku 16 rokov a starší, ktorí mali septický šok rezistentný proti tekutinám, definovaný ako nedostatočná odpoveď na 500 ml normálneho fyziologického roztoku, alebo sa u nich vyžadovalo podanie vazopresorov alebo nízkej dávky noradrenalínu. Pacientom bolo potrebné podať ≥ 5 μg/min. noradrenalínu alebo jeho ekvivalentné množstvo počas najmenej šiestich po sebe nasledujúcich hodín v predchádzajúcich 24 hodinách, a najmenej 5 μg/min. počas poslednej hodiny pred randomizáciou, alebo ekvivalentné množstvo noradreanlínu > 15 μg/hod. počas troch po sebe nasledujúcich hodinách. Primárny koncový ukazovateľ bolo úmrtie z akejkoľvek príčiny a hodnotilo sa 28 dní po začiatku podávania skúšaného lieku. Medzi skupinami s vazopresínom (35,4 %) a noradrenalínom (39,3 %) nebol zistený významný rozdiel (95 % interval spoľahlivosti - 2,9 % až + 10,7 %, p = 0,26). Rovnako nebol zistený významný rozdiel v miere mortality po 90 dňoch (43,9 % respektíve 49,6 %, p = 0,11). V nedávnej dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii (VANISH) porovnávajúcej noradrenalín so skorým argipresínom (až 0,06 U/min.), bola mortalita v skupine s argipresínom 30,9 % a v skupine s noradrenalínom 27,5 %. Jedna alebo viac závažných nežiaducich udalostí sa zistilo u 10,7 % pacientov s argipresínom a u 8,3 % pacientov s noradrenalínom. V skupine s argipresínom bola v porovnaní so skupinou s noradrenalínom (25,4 % oproti 35,3 %) potrebná významne nižšia renálna náhradná liečba. Účinky na QT a QTc interval Experimentálne je potvrdené, že vysoké dávky vazopresínu u zvierat vyvolávajú komorové arytmie. V plánovanom rozsahu dávok a forme podávania (chronická infúzia) nie je opísané predĺženie QT a QTc intervalu. Sú opísané jednotlivé prípady tachykardií Torsade de Pointes u pacientov, ktorí dostávali vazopresín na liečbu krvácania z pažeráka, s dávkami prevyšujúcimi 10-násobok odporúčanej dávky, no konečné závery o torsadogénnom potenciáli nie je možné stanoviť. Pediatrická populácia V dvojito zaslepenej randomizovanej placebom kontrolovanej štúdii (Choong a kol., 2009), do ktorého bolo zaradených 69 pediatrických pacientov s vazodilatačným šokom (vekové rozpätie 4 – 14 rokov, 54 so septickým šokom), dostávalo 35 pacientov vazopresín (začiatočná dávka 0,0005 U/kg/min., postupne zvýšená až na 0,002 U/kg/min.) a 34 dostávalo placebo. V primárnom parametri účinnosti (čas dosiahnutia hemodynamickej stability bez vazoaktívnej liečby, 49,7 hodín v skupine s vazopresínom a 47,1 hodín v skupine s placebom) a v sekundárnom parametri účinnosti, ako sú napríklad dni bez dýchacieho prístroja atď., nebol žiadny rozdiel medzi vazopresínom a placebom. 10 pacientov (30,3 %) zomrelo v skupine s vazopresínom a 5 (15,6 %) v skupine s placebom. Nie je jasné, do akej miery tento výsledok súvisel s rozdielmi východiskových parametrov.