Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
Rx
SOMAVERT 10 mg Prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok
10 mg, Proszek i rozpuszczalnik do sporządzania roztworu do wstrzykiwań
INN: Pegvisomantum
Aktualizované: 2026-04-13
PillsCard reference image
Dostupné v:
🇨🇿🇩🇪🇬🇧🇵🇱🇵🇹🇸🇰🇹🇷
Forma
Proszek i rozpuszczalnik do sporządzania roztworu do wstrzykiwań
Dávkovanie
10 mg
Spôsob podania
podskórna
Skladovanie
—
O lieku
Výrobca
Pfizer Europe MA EEIG (Belgia)
Zloženie
Pegvisomantum 10 mg
ATC kód
H01AX01
Zdroj
URPL
Farmakoterapeutická skupina: Iné hormóny predného laloka hypofýzy a analógy, ATC kód H01AX01. Mechanizmus účinku
Pegvisomant je analóg ľudského rastového hormónu, ktorý bol geneticky modifikovaný na antagonistu receptoru rastového hormónu. Pegvisomant sa viaže na receptory pre rastový hormón na povrchu buniek, kde blokuje väzbu rastového hormónu, a tak interferuje s intracelulárnym prenosom signálu
rastového hormónu. Pegvisomant má vysokú selektivitu k receptoru pre rastový hormón a nevykazuje skríženú reakciu s inými cytokínovými receptormi vrátane prolaktínových.
Farmakodynamické účinky
Inhibícia účinku rastového hormónu pegvisomantom spôsobuje pokles sérových koncentrácií inzulínu podobného rastového faktora – I (IGF–I), ako aj ďalších sérových proteínov responzívnych na rastový hormón, ako sú voľný IGF–I, acido-labilná podjednotka IGF–I (ALS) a inzulínu podobný rastový faktor viažuci proteín–3 (IGFBP–3).
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Akromegalickí pacienti (n = 112) boli liečení v 12-týždňovej randomizovanej dvojito zaslepenej multicentrickej štúdii porovnávajúcej placebo a pegvisomant. Na dávke závislé štatisticky významné zníženia priemerného IGF–I (p < 0,0001), voľného IGF–I (p < 0,05), IGFBP–3 (p < 0,05) a ALS
(p < 0,05) sa pozorovali pri všetkých následných návštevách v skupinách liečených pegvisomantom. Sérový IGF–I sa normalizoval na konci štúdie (12. týždeň) u 9,7 %, 38,5 %, 75 % a 82 % jedincov liečených placebom a pegvisomantom v dávkach 10 mg/deň, 15 mg/deň alebo 20 mg/deň.
Štatisticky významné rozdiely oproti placebu (p < 0,05) sa zistili pri zlepšení celkového skóre znakov a príznakov vo všetkých dávkových skupinách v porovnaní s placebom.
Skupina 38 akromegalických jedincov sa sledovala v dlhodobej, otvorenej, dávku titrujúcej štúdii aspoň 12 nasledujúcich mesiacov pri dennom podávaní pegvisomantu (priemer = 55 týždňov).
Priemerná koncentrácia IGF–I v tejto skupine poklesla z 917 ng/ml na 299 ng/ml pri liečbe pegvisomantom, pričom v 92 % sa dosiahla normálna (vzhľadom k veku) koncentrácia IGF–I.
V iných štúdiách ako aj v štúdii Acrostudy pegvisomant u vysokého percenta pacientov (> 70 %) normalizoval hladiny IGF–I a signifikantne znižoval plazmatické hladiny glukózy (FPG - fasting plasma glucose) a inzulínu (FPI - fasting plasma insulin) nalačno.
Pegvisomant tiež zlepšuje inzulínovú senzitivitu, čo je pravdepodobne spôsobené blokovaním receptorov pre RH v tkanivách, najmä v pečeni a tukovom tkanive, v obličkách a kostrových svaloch, čím sa odstráni škodlivý účinok RH na inzulínovú signalizáciu, lipolýzu a glukoneogenézu. Avšak mechanizmus pôsobenia všetkých týchto účinkov nie je s určitosťou známy. U pacientov
s akromegáliou a diabetes mellitus môže byť potrebné zníženie dávky inzulínu alebo hypoglykemizujúcich liekov (pozri časti
4.4
a
4.5
).
⚠️ Upozornenia
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Nádory vylučujúce rastový hormón
Keďže hypofyzárne nádory secernujúce rastový hormón sa niekedy môžu zväčšovať a spôsobiť závažné komplikácie (napr. výpady v zornom poli), je dôležité, aby všetci pacienti boli starostlivo monitorovaní. V prípade dôkazov o zväčšovaní nádoru môžu byť vhodnejšie alternatívne postupy.
Sledovanie sérovej hladiny IGF–I
Pegvisomant je silný antagonista účinku rastového hormónu. Podávanie tohto lieku môže navodiť stav deficitu rastového hormónu, napriek zvýšeným sérovým hladinám rastového hormónu. Sérové koncentrácie IGF–I sa majú monitorovať a udržovať v normálnom rozpätí pre daný vek úpravou dávky pegvisomantu.
Zvýšené hladiny ALT alebo AST
Pred začiatkom liečby SOMAVERTOM musia byť pacientom vyšetrené počiatočné hladiny pečeňových enzýmov [sérová alanínaminotransferáza (ALT), aspartátaminotransferáza (AST), celkový sérový bilirubín (TBIL) a alkalická fosfatáza (ALP)].
U pacientov so zvýšenými ALT a AST alebo u pacientov po predchádzajúcej liečbe somatostatínovými analógmi sa musí vylúčiť obštrukčné ochorenie žlčových ciest. Podávanie pegvisomantu sa musí prerušiť, ak prejavy ochorenia pečene pretrvávajú.
Odporúčania ohľadom začiatku liečby SOMAVERTOM na základe počiatočných pečeňových testov (PT) a odporúčania ohľadom monitorovania pečeňových testov počas liečby SOMAVERTOM nájdete v tabuľke A.
Tabuľka A: Odporúčania ohľadom zahájenia liečby SOMAVERTOM na základe počiatočných PT a ohľadom pravidelného monitorovania PT počas liečby SOMAVERTOM
Počiatočné PT
Odporúčania
Normálne
naznačujúce hepatitídu.
Zvýšené, ale menej alebo rovnako ako 3-násobok HHN
Je možné liečiť SOMAVERTOM.
Sérové koncentrácie ALT a AST majú byť monitorované v 4 až 6-týždňových intervaloch počas prvých 6 mesiacov liečby SOMAVERTOM alebo kedykoľvek u pacientov vykazujúcich symptómy
Je možné liečiť SOMAVERTOM; PT však monitorujte mesačne aspoň 1 rok od začiatku liečby a potom každého pol roka počas ďalšieho roka.
Počiatočné PT
Odporúčania
Viac ako 3-násobok HHN
Neliečte SOMAVERTOM, pokiaľ súhrnné vyšetrenia nestanovia príčinu pacientovej poruchy pečene.
Stanovte, či je prítomná cholelitiáza alebo choledocholitiáza, najmä u pacientov s anamnézou predchádzajúcej liečby analógmi somatostatínu.
Na základe vyšetrení zvážte začiatok liečby SOMAVERTOM.
Ak je rozhodnutie liečiť, musia sa dôsledne sledovať PT a klinické príznaky.
Skratky: ALT = alanínaminotransferáza; AST = aspartátaminotransferáza; PT = pečeňové testy; HHN = horná hranica normy
Ak sa u pacienta objavia zvýšenia hladín pečeňových enzýmov alebo akékoľvek iné prejavy alebo príznaky poruchy funkcie pečene počas liečby SOMAVERTOM, odporúča sa nasledujúci manažment pacienta (tabuľka B).
Tabuľka B. Klinické odporúčania založené na abnormálnych výsledkoch PT počas liečby SOMAVERTOM
Hladiny PT a klinické prejavy/príznaky
Odporúčania
Zvýšené, ale menej alebo rovnako ako 3-násobok HHN
Viac ako 3-násobok ale menej ako 5- násobok HHN (bez prejavov/príznakov hepatitídy alebo iného poškodenia pečene či zvýšenia sérového TBIL)
Aspoň 5-násobok HHN alebo zvýšenie transaminázy aspoň 3-krát HHN spojené s akýmkoľvek zvýšením sérového TBIL (s prejavmi/príznakmi hepatitídy či iného poškodenia pečene alebo bez nich)
s častým monitorovaním PT.
Prejavy alebo príznaky naznačujúce hepatitídu alebo iné poškodenie pečene (napr. žltačka, bilirubinúria, únava, nauzea, vracanie, bolesťv pravom hornom kvadrante, ascites,nevysvetlený opuch, ľahká tvorba modrín)
Je možné pokračovať v liečbe SOMAVERTOM. Je však potrebné mesačne monitorovať PT, aby sa zistilo, či dochádza k ďalšiemu zvyšovaniu.
Je možné pokračovať v liečbe SOMAVERTOM. Je však potrebné týždenne monitorovať PT, aby sa zistilo, či dochádza k ďalšiemu zvyšovaniu (pozri nižšie).
Vykonajte komplexné vyšetrenie pečene, aby sa zistilo, či je prítomná alternatívna príčina poruchy funkcie pečene.
Ihneď prerušte liečbu SOMAVERTOM.
Vykonajte komplexné vyšetrenie pečene vrátane sériových PT, aby ste stanovili, či a kedy sa sérové hladiny vrátia do normálu.
Ak sa PT vrátia do normálu (bez ohľadu na to, či sa odhalila alternatívna príčina poruchy funkcie pečene), zvážte opatrné obnovenie liečby SOMAVERTOM
Ihneď vykonajte komplexné vyšetrenie pečene.
Ak sa potvrdí poškodenie pečene, používanie lieku sa má ukončiť.
Hypoglykémia
Štúdia uskutočnená s pegvisomantom u diabetických pacientov liečených inzulínom alebo perorálnymi antidiabetikami odhalila riziko hypoglykémie v tejto populácii. Preto u akromegalických pacientov s diabetes mellitus môže byť potrebné znížiť dávku inzulínu alebo antidiabetík (pozri časť
4.5
).
Zlepšená fertilita
Terapeutický prínos zníženia koncentrácie IGF–I, ktoré vedie k zlepšeniu klinického stavu pacienta,
by mohol potenciálne tiež zlepšiť fertilitu u žien (pozri časť
4.6
). Gravidita
Počas gravidity sa môže zlepšiť kontrola akromegálie. Podávanie pegvisomantu sa neodporúča počas gravidity (pozri časť
4.6
). Ak sa pegvisomant používa počas gravidity, musia sa dôkladne sledovať hladiny IGF–I a na základe hodnôt IGF–I môže byť potrebné upraviť dávky pegvisomantu (pozri časť
4.2
).
Obsah sodíka
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke. Pacientov na diéte s nízkym obsahom sodíka možno informovať, že tento liek obsahuje v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
👨⚕️
Overené lekárskym redaktorom
Dr. Ozarchuk, PharmD · April 2026
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.