⚠️ Upozornenia
Izoflurán, podobne ako iné inhalačné anestetiká, sa môže podávať len na adekvátne vybavených anesteziologických pracoviskách (kvalifikovaní pracovníci oboznámení s farmakológiou a s potrebnými skúsenosťami, vhodné prístrojové vybavenie – kvantitatívny odparovač špeciálne kalibrovaný pre izoflurán na presnú kontrolu koncentrácie). S hĺbkou anestézie sa zvyšuje hypotenzia a útlm dýchania.
Izoflurán spôsobuje výrazný útlm dýchania zvyšujúci sa s hĺbkou anestézie, pričom tento účinok je potencovaný látkami používanými na premedikáciu, ako sú opioidy, alebo súbežným použitím iných liekov tlmiacich dýchanie. Má sa starostlivo sledovať dýchanie a v prípade potreby použiť umelá ventilácia (pozri časť
4.8
).
Izoflurán umožňuje rýchlu zmenu hĺbky anestézie zmenou vdychovanej koncentrácie. Preto sa k aplikácii izofluránu má použiť iba taký odparovač (s merateľným výdajom alebo monitorovací systém), ktorý zaručuje udržanie nastavených koncentrácií s dostatočnou presnosťou (kontrola vdychovanej a vydychovanej koncentrácie izofluránu). Stupeň hypotenzie alebo útlm dýchania môžu poskytnúť len orientačný údaj o hĺbke anestézie. Srdcová frekvencia zostáva stabilná, ale úroveň spontánneho dýchania sa má starostlivo sledovať a v prípade potreby je nevyhnutné zaistiť jej zodpovedajúcu podporu.
Pri hlbšom stupni anestézie izoflurán vyvoláva výrazné zvýšenie krvného prietoku mozgom (pri koncentráciách 1,5 %), čo môže viesť k zvýšeniu tlaku mozgovomiechového moku. Pokiaľ je to žiaduce, je možné tomuto účinku zabrániť alebo ho zvrátiť hyperventiláciou pacienta pred alebo v priebehu anestézie. Rovnako ako ostatné halogénované celkové anestetiká, musí byť i izoflurán používaný so zvýšenou opatrnosťou u pacientov so zvýšeným intrakraniálnym tlakom. V takýchto prípadoch môže byť taktiež nutná hyperventilácia.
Z hlásení vyplýva, že izoflurán môže spôsobiť poškodenie pečene v rozsahu od mierneho prechodného zvýšenia pečeňových enzýmov až po fatálnu nekrózu pečene vo veľmi zriedkavých prípadoch.
Podobne ako u iných halogénovaných anestetík pri opakovanom použití v krátkom časovom odstupe (najmä v intervale kratšom ako 3 mesiace) je potrebná opatrnosť, keďže sa môže zvýšiť možnosť poškodenia pečene. Cirhóza, vírusová hepatitída alebo iné už existujúce ochorenie pečene môžu byť dôvodom k výberu iného ako halogénovaného anestetika.
Pozornosť pri aplikácii izofluránu sa musí venovať pacientom s už existujúcim ochorením pečene.
Bez ohľadu na použité anestetikum je dôležité udržovať normálnu hemodynamiku, aby sa predišlo ischémii myokardu u pacientov s ischemickou chorobou srdca.
Pri použití fluorovaných anestetík (t. j. desflurán, enflurán, izoflurán) sa vyskytli ojedinelé prípady zvýšeného karboxyhemoglobínu. Pri normálnej hydratácii náplne absorbentov nevznikajú klinicky významné koncentrácie oxidu uhoľnatého. Je potrebné pozorne dodržiavať pokyny výrobcov absorbentov CO2.
Hlásili sa zriedkavé prípady extrémneho tepla, dymu a/alebo spontánneho požiaru v anestetickom prístroji počas podávania celkovej anestézie liekmi tejto triedy pri použití v spojení so suchými absorbentmi CO2, najmä tými, ktoré obsahujú hydroxid draselný (napr. Baralyme). Ak existuje podozrenie, že absorbent CO2 môže byť vysušený, má sa zaistiť jeho výmena ešte pred podaním izofluránu.
Farebný indikátor väčšiny absorbentov CO2 sa nemení nevyhnutne následkom vysušenia. Preto by neprítomnosť signifikantnej zmeny zafarbenia nemala byť považovaná za záruku dostatočnej hydratácie. Absorbenty CO2 sa majú vymieňať pravidelne bez ohľadu na stav farebného indikátora.
Izoflurán má silný účinok pri dilatácii koronárnych aj systémových artérií. Účinky na systémový arteriálny tlak je možné u zdravých jedincov jednoducho riadiť a tento jeho účinok môže byť využitý k navodeniu hypotenzie. Napriek tomu sa má izoflurán vzhľadom na možnosť vyvolania koronárneho „steal efektu“ používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s ochorením koronárnych ciev. Zvýšenú vnímavosť k týmto účinkom je možné predpokladať najmä u pacientov so subendokardiálnou ischémiou.
Počas úvodu do anestézie sa môže zvýšiť salivácia a tracheobronchiálna sekrécia, čo môže byť príčinou laryngospazmu, najmä u detí (pozri časť
4.8
).
Faryngeálne a laryngeálne reflexy sú pomerne rýchlo tlmené.
Všeobecne sa odporúča, aby sa na pracovisku účinne odsávali výpary z izofluránu a iných inhalačných látok.
Boli hlásené prípady predĺženia intervalu QT spojeného s
torsade de pointes
(niektoré prípady fatálne). Opatrnosť je potrebná pri podávaní izofluránu pacientom s rizikom predĺženia intervalu QT.
Opatrnosť je potrebná pri podávaní celkovej anestézie, vrátane izofluránu, pacientom s mitochondriálnymi poruchami.
Izoflurán, rovnako ako ostatné inhalačné látky, má relaxačné účinky na maternicu s potenciálnym rizikom pre krvácanie z maternice. Pri použití izofluránu počas pôrodníckej anestézie je potrebné posúdenie klinického stavu (zaznamenali sa zvýšené straty krvi porovnateľné s inými inhalačnými anestetikami pri použití izofluránu pri indukovanom potrate). Pri pôrodníckej operácii sa má používať najnižšia možná koncentrácia izofluránu (pozri časť
4.6
).
Použitie izofluránu u hypovolemických, hypotenzných a oslabených pacientov sa neskúmalo. U týchto pacientov sa odporúča použiť nižšia koncentrácia izofluránu.
Účinok všetkých bežne používaných myorelaxancií je výrazne zosilnený izofluránom. Tento účinok je najviac výrazný u nedepolarizujúcich myorelaxancií.
Izoflurán môže spôsobiť mierny pokles mentálnych funkcií po dobu 2 – 4 dní po anestézii. Malé zmeny nálad a príznaky môžu pretrvávať po dobu až 6 dní po podaní. To je potrebné brať do úvahy, keď pacienti obnovujú normálne denné aktivity, vrátane vedenia vozidiel alebo obsluhy ťažkých strojov (pozri časť
4.7
).
U pacientov s neuromuskulárnymi ochoreniami, ako je
myasthenia gravis,
je možné pozorovať zosilnenie neuromuskulárnej únavy. U týchto pacientov sa má izoflurán používať s opatrnosťou.
Izoflurán sa má podávať opatrne pacientom, u ktorých sa môže rozvinúť bronchokonstrikcia, pretože môže dôjsť k bronchospazmu (pozri časť
4.8
).
Deti mladšie ako dva roky
Pri používaní izofluránu u malých detí je potrebná opatrnosť vzhľadom k obmedzeným skúsenostiam s touto skupinou pacientov. Izoflurán sa môže používať u novorodencov a detí do dvoch rokov veku s prijateľným rozsahom účinnosti a bezpečnosti a je kompatibilný s inými liekmi, bežne používanými v anesteziologickej praxi.
Malígna hypertermia
U vnímavých jedincov môže anestézia izofluránom vyvolať hypermetabolický stav v kostrovom svalstve, ktorý vedie k zvýšenej spotrebe kyslíka a ku klinickému syndrómu známemu ako malígna hypertermia. Syndróm zahŕňa nešpecifické príznaky ako svalová stuhnutosť, tachykardia, tachypnoe, cyanóza, arytmie a nestabilný krvný tlak. (Mnohé z týchto nešpecifických príznakov sa môžu objaviť pri slabej anestézii, akútnej hypoxii atď.) Zvýšenie celkového metabolizmu sa môže odraziť v zvýšenej teplote (ktorá môže rýchlo stúpať na začiatku alebo aj neskôr, ale väčšinou nie je prvým príznakom zvýšeného metabolizmu) a vo zvýšenej spotrebe absorpčného systému CO2 (horúci pohlcovač). PaO2 a pH môžu klesať, môže dôjsť k hyperkaliémii a deficitu báz. Hlásili sa aj prípady malígnej hypertermie po uvedení lieku na trh, niektoré z nich boli fatálne. Liečba spočíva v prerušení podávania vyvolávajúcej látky (napr. izofluránu), intravenóznom podaní dantrolénu sodného a zavedení podpornej liečby, zahŕňajúcej maximálnu snahu o normalizáciu telesnej teploty, umelú ventiláciu pľúc, podporu krvného obehu a manažment porúch acidobázickej rovnováhy a rovnováhy elektrolytov a tekutín (doplňujúce informácie o liečbe malígnej hypertermie sú uvedené v súhrne charakteristických vlastností dantrolénu sodného i.v.). Neskôr môže dôjsť k akútnemu renálnemu zlyhaniu a pokiaľ je možné, má sa udržiavať diuréza.
Perioperačná hyperkaliémia
Použitie inhalačných anestetík bolo spojené so zriedkavými prípadmi zvýšenia hladín draslíka v sére, ktoré viedli k srdcovým arytmiám a úmrtiu u pediatrických pacientov v pooperačnom období. Najviac zraniteľní sa javia pacienti s latentným aj zjavným neuromuskulárnym ochorením, najmä Duchenneovou muskulárnou dystrofiou.
S väčšinou, ale nie so všetkými, z týchto prípadov bolo spojené súbežné užívanie sukcinylcholínu. U týchto pacientov dochádzalo aj k významnému zvýšeniu hladín kreatínkinázy v sére a, v niektorých prípadoch, zmenám v moči, ktoré zodpovedali myoglobinúrii. Napriek podobnosti s malígnou hypertermiou, žiadny z týchto pacientov nemal prejavy alebo príznaky svalovej rigidity ani hypermetabolického stavu. Odporúča sa včasná a agresívna liečba hyperkaliémie a rezistentných arytmií, rovnako ako následné vyšetrenie na latentné neuromuskulárne ochorenie.
