⚠️ Upozornenia
Pri liečbe postmenopauzálnych príznakov sa má Intrarosa nasadiť len na príznaky, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu života. Vo všetkých prípadoch sa majú minimálne každých 6 mesiacov dôkladne posudzovať riziká a prínosy, a v liečbe Intrarosou sa má pokračovať len vtedy, ak na základe rozhovoru s lekárom prínos prevažuje nad rizikom.
Lekárske vyšetrenie/sledovanie
Pred začatím liečby Intrarosou sa musí odobrať kompletná osobná a rodinná anamnéza. Fyzikálne vyšetrenie (vrátane vyšetrenia panvy a prsníkov) sa má riadiť týmito ustanoveniami, kontraindikáciami a osobitnými upozorneniami a opatreniami pri používaní podľa rozhodnutia lekára. Počas liečby sa odporúčajú pravidelné kontroly; frekvencia a typ kontroly sa má individuálne prispôsobiť. Ženy treba upozorniť, aké zmeny v prsníkoch majú nahlásiť svojmu lekárovi alebo zdravotnej sestre (pozri nižšie „Karcinóm prsníka“). Vyšetrenia, vrátane Pap-sterov a merania krvného tlaku, sa majú vykonávať v súlade s bežne akceptovanými skríningovými postupmi, ktoré sú prispôsobené klinickým potrebám jednotlivca.
Stavy, ktoré si vyžadujú sledovanie
Pacientku treba dôkladne sledovať, ak je ktorýkoľvek z nasledujúcich stavov prítomný alebo sa vyskytol v minulosti a/alebo sa zhoršil počas tehotenstva alebo predchádzajúcej hormonálnej liečby. Treba vziať do úvahy, že sa tieto stavy môžu počas liečby Intrarosou opakovať alebo zhoršiť, najmä:
leiomyóm (fibroidy maternice) alebo endometrióza,
rizikové faktory trombembolických porúch (pozri nižšie),
rizikové faktory nádorov závislých od estrogénu, napr. 1. stupeň dedičnosti karcinómu prsníka,
hypertenzia,
poruchy pečene (napríklad adenóm pečene),
diabetes mellitus s postihnutím ciev alebo bez neho,
cholelitiáza,
migréna alebo (závažná) bolesť hlavy,
systémový lupus erythematosus,
hyperplázia endometria v anamnéze (pozri nižšie),
epilepsia,
astma,
otoskleróza,
Dôvody na okamžité ukončenie liečby
Liečba sa má prerušiť v prípade vzniku kontraindikácie a v nasledujúcej situácii:
žltačka alebo zhoršenie funkcie pečene,
signifikantné zvýšenie krvného tlaku,
novovzniknutá migrenózna bolesť hlavy,
gravidita.
Hyperplázia a karcinóm endometria
Estrogén je metabolit prasterónu. U žien s intaktnou maternicou sa riziko hyperplázie
a karcinómu endometria zvyšuje, keď sa exogénne estrogény podávajú dlhší čas. V klinických štúdiách neboli u žien liečených počas 52 týždňov hlásené žiadne prípady hyperplázie endometria. Intrarosa sa neskúmala u žien s hyperpláziou endometria.
V prípade estrogénových liekov na vaginálnu aplikáciu, u ktorých systémová expozícia estrogénu zostáva v normálnom postmenopauzálnom rozmedzí, sa neodporúča pridávať gestagén.
Bezpečnosť pre endometrium sa z hľadiska dlhodobého používania lokálneho, vaginálne podávaného prasterónu nesledovala dlhšie ako jeden rok. Preto, ak sa liečba opakuje, má sa prehodnotiť najmenej raz ročne.
Ak sa kedykoľvek počas liečby objaví krvácanie alebo špinenie, treba zistiť príčinu – môže byť potrebná biopsia endometria s cieľom vylúčiť malignitu.
Neobmedzená stimulácia estrogénmi môže viesť k premalígnej alebo malígnej transformácii vreziduálnych ložiskách endometriózy. Preto sa u žien, ktoré sa podrobili hysterektómii
z dôvodu endometriózy, odporúča opatrnosť pri používaní tohto lieku, najmä ak je známe, že majú reziduálnu endometriózu, pretože intravaginálny prasterón sa neskúmal u žien
s endometriózou.
Prasterón sa metabolizuje na estrogénové zlúčeniny. Nasledujúce riziká sa spájajú so systémovou hormonálnou substitučnou terapiou (hormone replacement therapy, HRT) a v menšom rozsahu sa vzťahujú na estrogénové produkty na vaginálnu aplikáciu, pri ktorých systémová expozícia estrogénu zostáva v normálnom postmenopauzálnom rozmedzí. Treba ich však vziať do úvahy v prípade dlhodobého alebo opakovaného používania tohto lieku.
Karcinóm prsníka
Celkové dôkazy poukazujú na zvýšené riziko karcinómu prsníka u žien používajúcich systémovú HRT s obsahom kombinácie estrogén-gestagén a pravdepodobne aj systémovú HRT, ktorá obsahuje len estrogény; riziko závisí od dĺžky používania HRT. Dodatočne zvýšené riziko sa prejaví v priebehu niekoľkých rokov používania, ale vráti sa k východiskovým hodnotám v priebehu niekoľkých (najviac piatich) rokov po ukončení liečby.
Intrarosa sa neskúmala u žien s aktívnym karcinómom prsníka ani u žien s karcinómom prsníka
v anamnéze. U 1 196 žien, ktoré boli vystavené dávke 6,5 mg, bol v 52. týždni hlásený jeden prípad karcinómu prsníka, čo je menej ako incidencia pozorovaná u normálnej populácie rovnakého veku.
Karcinóm ovárií
Karcinóm ovárií je oveľa zriedkavejší ako karcinóm prsníka.
Epidemiologické dôkazy z rozsiahlej metaanalýzy naznačujú, že u žien, ktoré užívajú systémovú HRT obsahujúcu iba estrogén, existuje mierne zvýšené riziko, ktoré sa prejaví do piatich rokov užívania
a po vysadení liečby sa postupne znižuje.
Intrarosa sa neskúmala u žien s aktívnym karcinómom prsníka ani u žien s karcinómom vaječníkov v anamnéze. U 1 196 žien, ktoré boli vystavené dávke 6,5 mg, bol hlásený jeden prípad karcinómu ovárií, čo je viac ako je incidencia pozorovaná u normálnej populácie rovnakého veku. Pozoruhodné je, že tento prípad bol prítomný už pred začatím liečby a bol spojený s mutáciou BRCA1.
Abnormálne výsledky Pap-steru
Intrarosa sa neskúmala u žien s abnormálnymi alebo horšími výsledkami Pap-steru (atypické skvamózne bunky neurčeného významu – atypical squamous cells of undetermined significance, ASCUS). U žien liečených dávkou 6,5 mg boli hlásené prípady abnormálnych výsledkov Pap-sterov, zodpovedajúcich ASCUS alebo skvamóznej intraepitelovej lézii nízkeho stupňa (low grade squamous intraepithelial lesion, LSIL).
Venózna trombembólia
Intrarosa sa neskúmala u žien s trombembolickou chorobou v súčasnosti alebo v anamnéze.
Systémová HRT sa spája s 1,3 – 3-násobným rizikom vzniku venóznej trombembólie (VTE), t. j.
hlbokej žilovej trombózy alebo pľúcnej embólie. Výskyt takejto udalosti je pravdepodobnejší
v prvom roku HRT než neskôr (pozri časť
4.8
).
Pacientky so známymi trombofilnými stavmi majú zvýšené riziko VTE a HRT môže toto riziko zvýšiť. Preto je HRT u týchto pacientok kontraindikovaná (pozri časť
4.3
).
Všeobecne známe rizikové faktory VTE sú používanie estrogénov, vyšší vek, veľké chirurgické zákroky, dlhšia imobilizácia, obezita (BMI > 30 kg/m
2
), tehotenstvo/popôrodné obdobie, systémový lupus erythematosus (SLE) a rakovina. Neexistuje konsenzus o možnej úlohe varixov v prípade VTE.
Tak ako u všetkých pooperačných pacientov, aj v tomto prípade je potrebné zvážiť profylaktické opatrenia, aby sa zabránilo vzniku VTE po operácii. Ak má po elektívnej operácii nasledovať dlhšia imobilizácia, odporúča sa dočasne vysadiť HRT 4 až 6 týždňov pred operáciou. Liečba sa môže opäť nasadiť len vtedy, keď je pacientka úplne mobilizovaná.
Ženám, ktoré nemajú v osobnej anamnéze VTE, ale majú príbuzného 1. stupňa s anamnézou trombózy v mladom veku, možno ponúknuť skríning, ale až po dôkladnom poradenstve týkajúcom sa jeho obmedzení (skríning umožňuje identifikáciu len určitého podielu trombofilných defektov). Ak sa identifikuje trombofilná porucha, ktorá sa u rodinných príslušníkov prejavuje trombózou, alebo ak je porucha závažná (napr. nedostatok antitrombínu, proteínu S alebo proteínu C alebo kombinácia porúch), HRT je kontraindikovaná.
U žien s chronickou antikoagulačnou liečbou je nevyhnutné dôkladne zvážiť prínos a riziko použitia HRT.
Ak sa na začiatku liečby objaví VTE, Intrarosa sa má vysadiť. Pacientky treba poučiť, aby okamžite kontaktovali svojho lekára, ak si všimnú možné symptómy trombembólie (napríklad bolestivý opuch nohy, náhla bolesť v hrudníku, dyspnoe).
Počas klinických štúdií bol hlásený jeden prípad pľúcnej embólie v skupine s dávkou 6,5 mg a jeden v skupine s placebom.
Koronárna choroba (coronary artery disease, CAD)/hypertenzia
Intrarosa sa neskúmala u žien s nekontrolovanou hypertenziou (krvný tlak nad 140/90 mmHg)
a kardiovaskulárnou chorobou. V klinických štúdiách boli hlásené prípady hypertenzie s frekvenciou
„menej časté“ a podobná frekvencia výskytu sa pozorovala v oboch skupinách (6,5 mg prasterónu a
placebo). Počas klinických štúdií nebol hlásený žiadny prípad koronárnej choroby. Ischemická mozgová príhoda
Systémová terapia obsahujúca len estrogény sa spája až s 1,5-násobným zvýšením rizika ischemickej mozgovej príhody. Relatívne riziko sa nemení ani s vekom ani s časom od menopauzy. Ale keďže základné riziko mozgovej príhody veľmi závisí od veku, celkové riziko mozgovej príhody u žien, ktoré užívajú HRT, bude stúpať s vekom (pozri časť
4.8
).
Intrarosa sa neskúmala u žien s trombembolickou chorobou v súčasnosti alebo v anamnéze. Počas klinických štúdií neboli hlásené žiadne prípady arteriálnej tromboembolickej choroby.
Ďalšie stavy pozorované pri HRT
Estrogény môžu spôsobiť retenciu tekutín, preto je potrebné pozorne sledovať pacientky
s poruchou funkcie srdca alebo obličiek.
Ženy s hypertriacylglycerolémiou je potrebné počas estrogénovej liečby alebo HRT dôkladne sledovať, pretože boli počas estrogénovej liečby v tomto stave hlásené zriedkavé prípady výrazného zvýšenia plazmatických triacylglycerolov, čo viedlo ku pankreatitíde.
Estrogény zvyšujú hladinu globulínu viažuceho tyroxín (thyroxine binding globulin, TBG), čo vedie k zvýšenej hladine celkového voľného hormónu štítnej žľazy, čo sa zistilo stanovením jódu viazaného na bielkoviny (protein-bound inodine, PBI), hladiny T4 (chromatografiou alebo rádioimunoanalýzou) alebo hladiny T3 (rádioimunoanalýzou). Znižuje sa vychytávanie T3 živicou (T3 resin uptake), čo je odrazom zvýšenia TBG. Koncentrácie voľného T4 a voľného T3 sú nezmenené. V sére môžu byť zvýšené iné väzobné proteíny, napríklad globulín viažuci kortikosteroidy (corticoid binding globulin, CBG), globulín viažuci pohlavné hormóny (sex- hormone binding globulin, SHBG), čo vedie k zvýšeným hladinám cirkulujúcich kortikosteroidov resp. pohlavných hormoónov. Koncentrácie voľných alebo biologicky akítvnych hormónov zostávajú nezmenené. Môžu byť zvýšené aj hladiny iných plazmatických bielkovín (substrát angiotenzinogén/renín, alfa-I-antitrypsín, ceruloplazmín).
HRT nezlepšuje kognitívne funkcie. Existujú určité dôkazy o zvýšenom riziku pravdepodobnej demencie u žien, ktoré po dosiahnutí veku 65 rokov začínajú používať kontinuálnu HRT – buď kombinovanú alebo obsahujúcu iba estrogén.
Počas klinických štúdií s Intrarosou sa nepozorovali žiadne z týchto príznakov.
Ženy s vaginálnou infekciou sa majú pred začatím používania Intrarosy liečiť vhodnou antimikrobiálnou liečbou.
Počas liečby sa môže vyskytnúť výtok spôsobený topením tuhého tukového základu lieku
a očakávaným zvýšením vaginálnej sekrécie v dôsledku liečby; nie je to však dôvod na ukončenie
Intrarosy (pozri časť
4.8
).
Intrarosa sa nemá používať spolu s kondómom, vaginálnym pesarom alebo cervikálnym klobúčikom, pretože tento liek môže poškodzovať latex.
Intrarosa sa neskúmala u žien, ktoré sa liečiaHRT (samotnými estrogénmi alebo v kombinácii s
gestagénmi) alebo liečbou androgénmi.